Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-2S/34/2022

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o., IČO: 36 483 656, so sídlom Karpatská 80/8, 058 01 Poprad, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, IČO: 40 887 481, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100658846/2022 zo dňa 31.03.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100658846/2022 zo dňa 31.03.2022. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101712582/2021 zo dňa 13.09.2021, ktorým Daňový úrad Prešov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.200,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl roku 2018. 2. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 3. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodenie dobrého mena a schopnosť zamestnávať). Uviedol tiež, že výkon napadnutého rozhodnutia a následná daňová exekúcia znamená ohrozenie jeho celkovej existencie, chodu jeho podnikateľskej činnosti a poukázal na skutočnosť, že zamestnáva sedem osôb, pričom celková suma odvodov a miezd predstavuje ročne sumu vo výške 314,35 eura. Výkon napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu ohrozí jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom, spôsobí jeho druhotnú platobnú neschopnosť a následkom straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Znemožní mu to spoluprácu s bankami i možnosť žiadať o úvery, čím bude jeho situácia sťažená. Na základe týchto argumentov sú podľa názoru žalobcu naplnené všetky zákonné požiadavky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že odôvodnenie žalobcovho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je založené na právne relevantných dôvodoch, pretože nepreukázal, že mu okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane, ani inými právnymi následkami tohto rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, ujma na životnom prostredí ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný považuje neuhradenie daňového nedoplatku za rozporné s verejným záujmom, považuje návrh žalobcu za nepodložený, právne neopodstatnený a navrhuje súdu, aby mu nevyhovel.

5. Podľa , (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ) , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ) , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa ) , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že konkrétna ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však osvedčenie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter, návrh preto musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní sa uplatňuje dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu primeraným spôsobom zdôvodniť, a tiež osvedčiť existenciu reálnej, možnej ujmy tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len všeobecné, hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej škode.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, o hrozbe daňovej exekúcie a následnej likvidácii žalobcu ako podnikateľského subjektu neboli nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané. Žalobca nepredložil žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a do akých dôsledkov mu hrozí bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou žalobou napadol a nebolo z jeho strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované konkrétne kroky smerujúce k daňovej exekúcii. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to

najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane.

13. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sú v hypotetickej a abstraktnej rovine a žalobca svoj návrh ani dodatočne nedoplnil doložením dôkazov na osvedčenie ním tvrdej závažnej ujmy. Závažná ujma predstavuje vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter. I keď toto vymedzenie má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Žalobca neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie. V návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju finančnú situáciu, s výnimkou jediného údaju o tom, koľko ročne predstavujú jeho výdavky na odvody a mzdy zamestnancov. Žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy či značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel.

14. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobcu mal súd zato, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil a nezdôvodnil podaný návrh takými konkrétnymi skutočnosťami podloženými listinnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by mu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

15. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol tak dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, súd návrh žalobcu podľa zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd sa už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť ( ).