Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-191-2012.pdf
PDF · 74.76 KB
Case nature
Subarea
9CoE/191/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Nitra so sídlom Nitra, B. Slančíkovej 3, IČO: 30 807 484, proti povinnému: JUKAZ, s. r. o. so sídlom Zlaté Moravce, Potočná 8, IČO: 34 129 847, o vymoženie sumy 1.425,91 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. mája 2012, č. k. Er/1921/2000-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju ďalším výrokom zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Piaristická 2, 949 01 Nitra, trovy exekúcie vo výške 18,54 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 235, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1 prvá veta, § 107 ods. 1, 4 OSP, ako aj výpisom z obchodného registra, z ktorého mal preukázané, že povinný bol dňa 23. 03. 2006 vymazaný bez právneho nástupcu. Na základe tejto skutočnosti dospel k záveru, že došlo k zániku právnej subjektivity povinného, pričom išlo o neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach, keďže zánikom hmotnoprávnej subjektivity účastník konania stráca spravidla aj procesnú spôsobilosť. Musel preto postupovať v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojitosti s § 104 ods. 1 OSP o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 203 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 18,54 eura, pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 60 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 60 min., spolu 120 min, t.j. 2 hodiny x 6,64 eura, spolu vo výške 13,28 eura + 20% DPH a z poštovného podľa § 22 vyhlášky vo výške 2,60 eura, na ktorých úhradu v zmysle § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa trov exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Namietal, že súdom prvého stupňa bolo rozhodované o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Teda nebolo možné viesť exekúciu, keď povinný už neexistoval. Mal za to, že za tejto situácie prichádza do úvahy rozhodovanie o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku iba v prípade, kedy zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, čo však súdom zistené ani preukázané nebolo. Poukázal na to, že v danom prípade podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17. 04. 2000 a povinný bol vymazaný
z Obchodného registra až dňa 23. 03. 2006. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že on ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na exekúciu predvídať, že dôjde k výmazu povinného z obchodného registra o šesť rokov neskôr. Záverom zdôraznil, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a preto nemal byť zaviazaný na úhradu trov exekučného konania.
K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, navrhujúc napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie ako vecne správne potvrdiť.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Zákonný sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 14. 04. 2000 podaním návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, Exekútorský úrad Nitra. Oprávnený ako exekučný titul označil Výkaz nedoplatkov č. 130/1999 zo dňa 4. júna 1999, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21. 06. 1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvého stupňa vydané dňa 15. 05. 2000. Dňa 14. 03. 2012 došiel súdu prvého stupňa návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo, v ktorom návrhu si zároveň súdny exekútor uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým okrem iného rozhodol aj o trovách exekúcie tak, že uložil oprávnenému, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, zaplatil trovy exekúcie vo výške 18,54 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Ak súd prvého stupňa napadnutým výrokom zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie a v odôvodnení len citoval § 196, § 199, § 203 Exekučného poriadku a ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, na základe ktorých uviedol, ktoré úkony priznáva a v zmysle § 203 Exekučného poriadku na ich úhradu zaviazal oprávneného, odvolací súd považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné a rozhodnutie z uvedených dôvodov v napadnutej časti za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Účastník konania má právo aj na to, aby rozhodnutie, ktoré sa dotýka jeho práv bolo náležite odôvodnené. Toto právo účastníka zároveň zodpovedá povinnosti súdu svoje rozhodnutie v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP náležite odôvodniť, teda uviesť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil a zároveň dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nie sú zrejmé dôvody, prečo došlo k zaviazaniu oprávneného na úhradu trov exekúcie. Týmto postupom súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď vôbec neodôvodnil výrok, ktorým ho zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že postupom súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti opätovne vo veci rozhodne, pričom vo svojom novom rozhodnutí sa bude zaoberať aj dôvodmi oprávneného uvedenými v odvolaní a tiež svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 157 ods. 2 OSP.
Záverom odvolací súd dodáva, že keďže exekučné konanie sa začalo do 1. februára 2002, v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa dokončí podľa doterajších predpisov. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002 aj oprávnený, pričom ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002 je možné aplikovať nielen ako povinnosť, ale dáva aj možnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Ústavný súd konštatoval, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvého stupňa nezaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných trov exekúcie, nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.