Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-203-2010.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/203/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom B.Á., W. Z. XXX, pre vymoženie 178,58 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.3.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 178,58 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 9.12.2009, sp. zn. SR 20153/09, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Súd poverením zo dňa 26.4.2010, č. 5305 015338* poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd doplnil dokazovanie výsluchom povinného, z ktorého zistil, že v čase uzavretia zmluvy bol povinný podnikateľom. V tom čase nemal žiadny príjem a nemal z čoho financovať chod domácnosti, preto si vzal úver. Zmluvu vypisovala zamestnankyňa oprávneného, vrátane označenia účelu, na aký mali byť finančné prostriedky poskytnuté. On už vypísaný formulár len podpísal. Pri podpise obsah zmluvy neskúmal, išlo mu len o to, aby získal peniaze, pretože bol vo finančnej núdzi. Finančné prostriedky nemal v úmysle použiť na podnikanie ani to nespomínal zamestnankyni oprávneného, ktorá zmluvu vypisovala, že by mal niečo také v úmysle. Nevie si vysvetliť, prečo je v zmluve uvedený účel poskytnutia prostriedkov na výkon podnikania, nevenoval tomu vtedy žiadnu pozornosť, len potreboval peniaze. Nikto mu nevysvetlil, aké sú dôsledky toho, že by boli finančné prostriedky poskytnuté na podnikanie. O úvere neúčtoval, nepoužil ho na podnikanie. Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z rovnopisu zmluvy o úvere zo dňa 1.12.2008 vyplýva, že finančné prostriedky mali byť dlžníkovi poskytnuté na výkon podnikania. Za takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Preto uznesením zo dňa 3.2.2012 exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal dňa 28.2.2012 odvolanie oprávnený. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 5.9.2012, č.k. 17CoE/145/20012-54, ktorý uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podstatným dôvodom, pre ktorý krajský súd uznesenie zrušil bolo, že exekučný súd nerozhodoval o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, poverenie nevydal, avšak ani nerozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamieta. Z ustanovenia § 57 ods. 2 Ex. poriadku pritom jednoznačne vyplýva, že z akýchkoľvek dôvodov môže súd exekúciu zastaviť, to znamená, že sa tak môže stať až v štádiu konania, keď už bolo exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. keď už je možné exekúciu začať vykonávať, následne po vydaní poverenia. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol o zastavení exekučného konania bez toho, aby predchádzajúco rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Napadnuté rozhodnutie vykazuje nedostatky, v dôsledku čoho toto rozhodnutie nie je možné v rámci odvolacieho konania spoľahlivo preskúmať a javí sa ako zmätočné a nejasné. Okresný súd výrokom zastavil exekučné konanie, avšak rozhodnutie odôvodnil takým zákonným ustanovením, ktoré by prichádzalo v úvahu až potom, čo súd predchádzajúco rozhodne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Týmto rozhodnutím je okresný súd viazaný podľa § 226 O.s.p. Exekučný súd, súc viazaný právnym názorom krajského súdu, vec opätovne posúdil, opätovne preskúmal spisový materiál a opätovne zistil rovnaký skutkový stav, ako v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z procesného spisu vyplýva, že dňa 26.4.2010 bol poverený vykonaním exekúcie JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor so sídlom v Bratislave. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 1.12.2008 zmluvu o úvere. V tom čase nemal povinný žiadny príjem a nemal z čoho financovať chod domácnosti, preto si vzal úver. Zmluvu vypisovala zamestnankyňa oprávneného, vrátane označenia účelu, na aký mali byť finančné prostriedky poskytnuté. On už vypísaný formulár len podpísal. Pri podpise obsah zmluvy neskúmal, išlo mu len o to, aby získal peniaze, pretože bol vo finančnej núdzi. Finančné prostriedky nemal v úmysle použiť na podnikanie ani to nespomínal zamestnankyni oprávneného, ktorá zmluvu vypisovala, že by mal niečo také v úmysle. Nevie si vysvetliť, prečo je v zmluve uvedený účel poskytnutia prostriedkov na výkon podnikania, nevenoval tomu vtedy žiadnu pozornosť, len potreboval peniaze. Nikto mu nevysvetlil, aké sú dôsledky toho, že by boli finančné prostriedky poskytnuté na podnikanie. O úvere neúčtoval, nepoužil ho na podnikanie. Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z rovnopisu zmluvy o úvere zo dňa 1.12.2008 vyplýva, že finančné prostriedky mali byť dlžníkovi poskytnuté na výkon podnikania. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Exekučný súd v prvom rade skúmal charakter zmluvy o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli. Takéto skúmanie má totiž podstatný význam pre posúdenie zákonnosti celého exekučného konania. Súd zistil, že zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovská doložka, ktorá dáva právomoc rozhodovať spory medzi účastníkmi zmluvy Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd posudzoval uzavretú rozhodcovskú doložku z toho hľadiska, či je platná a či v spore medzi účastníkmi mohol rozhodovať rozhodcovský súd. Vzal pritom do úvahy, že podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Vo svetle znenia citovanej smernice potom exekučný súd vykladal ustanovenia vnútroštátneho predpisu, ktorý smernicu inkorporoval, ktorým je v posudzovanej veci Občiansky zákonník. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Označenie v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, súd považuje za účelové. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočný účel uzavretia zmluvy bol finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky pre osobnú potrebu. Účel poskytnutia finančných prostriedkov vypísala v zmluvnom formulári zamestnankyňa oprávneného, pričom tento nie je v súlade so skutočnou vôľou povinného. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného (teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník nemohol jej obsah a podstatu ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal
svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. V spore medzi účastníkmi nemal vôbec rozhodovať rozhodcovský súd a akékoľvek jeho rozhodnutie možno považovať za nulitné. Takéto rozhodnutie potom nemôže nadobudnúť atribút vykonateľnosti a nemôže sa stať exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením v prípade ich uplatnenia súdnym exekútorom. Súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 26.4.2010, preto nebol dôvod v tejto fáze exekučného konania rozhodovať o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, ako to naznačuje odvolací súd. Keďže súdny exekútor exekúciu už mohol vykonávať, bolo potrebné exekúciu zastaviť. Exekučný súd si osvojil právny názor krajského súdu a vo výroku rozhodnutia rozhodol na rozdiel od skoršieho uznesenia o zastavení exekúcie, nie o zastavení exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.