Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-126-2011.pdf
PDF · 113.52 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/126/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: R.. V. M., bytom Z. XXA, Z., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Zámocká 22, Bratislava, proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. SHM PARTNERS, s. r. o., so sídlom Špitálska 25, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 2.943 Eur z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 1.168 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 23. 06. 2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1.712 Eur od 23. 06. 2011 do 24. 08. 2012 a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 937,44 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania štátu vo výške 206,26 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 70,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 06. 2011 sa navrhovateľka domáhala od odporcu titulom bolestného zaplatenia sumy 3.386 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23. 06. 2011 do zaplatenia a titulom náhrady liečebných nákladov zaplatenia sumy vo výške 725 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 23. 06. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnila tým, že dňa 06. 11. 2010 došlo na území Rakúskej republiky k dopravnej nehode pri ktorej došlo k vážnemu poškodeniu zdravia navrhovateľky. Vznik úrazu bol riadne nahlásený odporcovi ako príslušnému poisťovateľovi. V súvislosti s nehodou si navrhovateľka výzvou na zaplatenie zo dňa 03. 03. 2011 uplatnila voči odporcovi nárok na náhradu za bolesť a účelne vynaložené liečebné náklady podľa posudku o bolestnom zo dňa 04. 02. 2011 vypracovaného prof. W. ktorý základné bodové ohodnotenie bolestného stanovil vo výške 985 bodov. Nakoľko k vystaveniu posudku o bolestnom došlo v roku 2011, navrhovateľka si voči odporcovi uplatnila právny nárok na odškodnenie bolesti vo výške 15.150 Eur (985 x 15,38 Eur). Odporca uspokojil nároky navrhovateľky len čiastočne vo výške 11.764 Eur, ktorá suma zodpovedala bodovému hodnoteniu vo výške 790 bodov. Hodnota jedného bodu bola stanovená sumou 14,89 Eur. Navrhovateľka nesúhlasí s rozhodnutím odporcu neuznať základné bodové
hodnotenie bolestného a ani s prijatou hodnotou jedného bodu, preto si uplatňuje neuspokojený nárok na náhradu škody vo výške 3.386 Eur (15.150 Eur - 11.764 Eur). V súvislosti s dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si navrhovateľka uplatnila výzvou na plnenie zo dňa 03. 03. 2011 aj nárok na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov spolu vo výške 725 Eur (náklady na rehabilitačné cvičenie).
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 24. 07. 2011, v ktorom uviedol, že po predložení posudku o bolestnom a jeho preskúmaní poskytol navrhovateľke odškodnenie za 790 bodov, teda 11.764 Eur, čo aj písomne zdôvodnil. Nakoľko k dopravnej nehode došlo v roku 2010, pre určenie výšky bodu je rozhodná priemerná mesačná mzda za rok 2009. Nárok navrhovateľky na doplatenie odškodnenia za bolesť je teda nedôvodný. Pokiaľ ide o náhradu liečebných nákladov, navrhovateľka má nárok len na náhradu účelne vynaložených nákladov, teda nákladov vynaložených na základe predpísania alebo odporúčania lekára. Pokiaľ by ju lekár považoval za potrebnú, bol by navrhovateľke rehabilitačnú liečbu predpísal. V takom prípade by však bola hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nárok na úhradu liečebných nákladov je preto taktiež nedôvodný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľky, znaleckým dokazovaním ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu pričom zistil tento skutkový stav:
Z výzvy na zaplatenie vyplýva, že navrhovateľka dňa 03. 03. 2011 vyzvala odporcu na odškodnenie bolestného vo výške 15.150 Eur a náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov vo výške 725 Eur.
Z oznámenia o náhrade zo dňa 13. 04. 2011 vyplýva, že odporca navrhovateľke poskytol poistné plnenie vo výške 11.764 Eur (790 bodov x 14,89 Eur). Pokiaľ ide o liečebné náklady, nebola splnená podmienka účelnosti vynaložených nákladov.
Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01. 02. 2011 vyplýva, že navrhovateľka uhradil Bc. Popluhárovej Adriane sumu 550 Eur za služby (cvičenie).
Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24. 02. 2011 vyplýva, že navrhovateľka uhradil Z. sumu 175 Eur za služby (cvičenie).
Zo Znaleckého posudku č. 124/2012 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk vyplýva, že celkový počet bodov náhrady za bolesť je 905 bodov. Hodnota jedného bodu predstavuje vzhľadom k dobe úrazu (06. 11. 2010) sumu 14,89 Eur. Liečbu navrhovateľky (vrátane rehabilitácie) je možné považovať za ukončenú dňa 01. 03. 2011, inak (okrem rehabilitácie) dňa 21. 01. 2011. Liečba navrhovateľky pod dohľadom fyzioterapeutky v období od decembra 2010 do februára 2011vykazovala jednoznačné pozitívne výsledky, t. j. bola účelná. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva odporúčanie rehabilitácie zo dňa 21. 01. 2011. V prípade úrazového poškodenia hrudníka, ako aj chrbtice je intenzívna rehabilitačná liečba logickým vyústením následnej zdravotnej starostlivosti po ukončení akútnej liečby. Rehabilitačná liečba bola indikovaná správne a pozitívne prispela k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky.
Navrhovateľka k veci uviedla, že po operácii bola úplne imobilná. Vďaka rehabilitácii bola cca po dvoch mesiacoch schopná ísť na prechádzku. Keby po prepustení z nemocnice nespolupracovala s rehabilitačnou pracovníčkou, celková liečba a náklady na ňu by trvali oveľa dlhšie.
Právny zástupca navrhovateľky v priebehu konania zotrval na podanom návrhu. K veci ďalej uviedol, že podľa ich názoru bola liečba ukončená až v roku 2011 a preto je potrebné aplikovať hodnotu bodu určenú v roku 2011, nie v roku 2010 ako sa mylne domnieva odporca. V zmysle zákona sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Súhlasí s určením bodového hodnotenia vo výške 905 bodov, tak ako bolo určené v znaleckom posudku vykonanom v tomto konaní. Nesúhlasí so záverom znaleckej organizácie
ohľadne výšky 1 bodu, ktorú otázku považuje za otázku právnu, ku ktorej znalec nebol oprávnený sa vyjadrovať. Pre určenie výšky jedného bodu je rozhodná priemerná mesačná mzda zamestnanca za rok 2010, t. j. 15,38 Eur/1 bod. S poukazom na úhradu doplatku bolestného, ku ktorej odporca pristúpil dňa 24. 08. 2012 vo výške 1.712 Eur (115 bodov x 14,89 Eur) berie návrh na začatie konania čiastočne späť v časti o zaplatenie 2.943 Eur. Naďalej trvá na úhrade sumy 443 Eur (13.919 Eur - 13.476 Eur) a náhrade liečebných nákladov vo výške 725 Eur s príslušenstvom.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že má za to, že nárok na vyplatenie bolestného vzniká okamihom nehody a nie až po ukončení liečby. Pokiaľ bola lekárom indikovaná potreba rehabilitácie, na túto mala navrhovateľka nárok v štátnom zariadení, kde by bola táto rehabilitácia plne hradná zo zdravotného poistenia. Ak sa rozhodla pre súkromné zariadenie, sama zapríčinila vznik nákladov, ktoré teraz požaduje od odporcu. Voči znaleckému posudku nemá žiadne námietky. S čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí. V časti v ktorej bolo konanie zastavené si náhradu trov konania neuplatňuje. Namieta omeškanie s plnením, nakoľko plnil v zmysle znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný až v konaní.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti
uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu čiastočného späťvzatia podaného návrhu, súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v späťvzatej časti v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľky so súhlasom odporcu zastavil.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;
Z Oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 155/2011 Z. z. vyplýva, že opatrenie ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod na 15,38 Eur.
Podľa § 11 ods. 5 Zákona č. 381/2001 Z. z. (účinného k 21. 10. 2008) poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 449 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovenie vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je po jeho čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu dôvodný.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a teda súd má za preukázané, že dňa 06. 11. 2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u odporcu, ťažko zranená navrhovateľka. Na tom základe vznikla odporcovi ako poisťovateľovi povinnosť nahradiť navrhovateľke vzniknutú škodu na zdraví, ktorú si navrhovateľka v časti bolestného a náhrade liečebných nákladov uplatnila v tomto konaní. Medzi účastníkmi nebola sporná výška bodového hodnotenia bolesti určeného znaleckým dokazovaním vykonaným v tomto konaní ( 905 bodov ) ani skutočnosť, že odporca navrhovateľke titulom náhrady za bolesť uhradil sumu 13.476 Eur (905 bodov x 14,89 Eur). Medzi účastníkmi bola sporná hodnota jedného bodu náhrady za bolesť a právo navrhovateľky na náhradu liečebných nákladov spojených s rehabilitáciou.
Pokiaľ ide o výšku hodnoty jedného bodu, súd ju ustálil vo výške 15,38 Eur, ktorú určuje Oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 155/2011 pre rok 2011. Ako to vyplýva z ustanovenia § 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. a tiež z konštantnej judikatúry, pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku, pričom výšku jedného bodu na príslušný rok ustanoví Ministerstvo zdravotníctva SR. V zákone nie je uvedené, kedy konkrétne vzniká nárok na náhradu škody na zdraví. Zo zákona však vyplýva, tak ako je uvedené vyššie, že náhrada sa vypočíta podľa lekárskeho posudku, ktorý sa vypracováva až keď je zdravotný stav poškodeného ustálený. Súd má preto za to, že pre určenie momentu vzniku nároku je rozhodujúci moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Znalecká organizácia určila okamih ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa ku dňu 01. 03. 2011 (vrátane rehabilitácie) a ku dňu 21. 01. 2011 (okrem rehabilitácie, teda v oboch prípadoch až v roku 2011. Až na základe takto ustáleného zdravotného stavu bolo teda možné vypracovať lekársky posudok, ktorý bodovo ohodnotil bolesť navrhovateľky, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode zo dňa 06. 11. 2010. V kontexte vyššie uvedeného má súd za to, že v prípade nároku navrhovateľky na náhradu za bolesť je rozhodujúca hodnota jedného bodu v roku 2011, kedy bol zdravotný stav navrhovateľky ustálený, ktorá podľa Oznámenia zdravotníctva SR č. 155/2011 Z. z. predstavuje sumu vo výške 15,38 Eur. Súd záverom uvádza, že pokiaľ ide o určenie výšky hodnoty jedného bodu bolestného, tu sa súd so závermi znaleckého posudku vykonaného v tomto konaní nestotožnil. Túto otázku súd posúdil ako otázku právnu, nie odbornú, ktorej zodpovedanie z uvedeného dôvodu prináleží súdu nie znalcovi resp. znaleckej organizácii.
Ak teda odporca navrhovateľke uhradil sumu 13.476 Eur za 905 bodov pri hodnote bodu 14,89 Eur, je povinný navrhovateľke doplatiť z titulu náhrady za bolesť sumu 443 Eur (13.919 Eur, /t. j. 905 x 15,38 Eur/ - 13.476 Eur).
Pokiaľ ide o náhradu liečebných nákladov navrhovateľky vo výške 725 Eur, ktoré uhradila za rehabilitačné cvičenia po prepustení z nemocnice, súd má za to, že navrhovateľka má na úhradu týchto nákladov právny nárok v zmysle ustanovenia § 449 OZ. Súd má z vykonaného dokazovania, majúc na mysli najmä Znalecký posudok č. 124/2012 vypracovaný v tomto konaní, za preukázané, že liečba navrhovateľky pod dohľadom fyzioterapeutky v období od decembra 2010 do februára 2011 vykazovala jednoznačné pozitívne výsledky, t. j. bola účelná. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku zdravotná dokumentácia obsahuje odporúčanie rehabilitácie, ktorá je v prípade úrazového poškodenia hrudníka, ako aj chrbtice logickým vyústením následnej zdravotnej starostlivosti po ukončení akútnej liečby. Rehabilitačná liečba podľa odborných záverov vyjadrených v znaleckom posudku pozitívne prispela k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky a teda o účelnosti takto vynaložených liečebných nákladov niet pochýb. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že navrhovateľka mala možnosť využiť štátne zariadenie súd uvádza, že len samotná skutočnosť, že sa navrhovateľka rozhodla využiť súkromné rehabilitačné zariadenie (resp. služby súkromnej fyzioterapeutky) v žiadnom prípade nezakladá záver o neúčelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré preukázateľne prispeli k zlepšeniu jej zdravotného stavu.
Spolu je teda odporca povinný doplatiť navrhovateľke z titulu nároku na náhradu za bolesť a nároku na náhradu liečebných nákladov sumu 1.168 Eur. Súd preto návrhu navrhovateľky po jeho čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu sumy 1.168 Eur navrhovateľke.
Nakoľko odporca navrhovateľke dlžnú sumu neuhradil, hoci ho na úhradu dlžnej sumy vyzvala (čo sporné ani nebolo), odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Hoci sa odporca podľa názoru súdu dostal do omeškania už skôr (t. j. počnúc dňom nasledujúcim po plnení v zmysle oznámenia o náhrade), navrhovateľke v zmysle jej návrhu prináleží aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % dlžnej sumy 1.168 Eur ročne od 23. 06. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.712 Eur od 23. 06. 2007 do 24. 08. 2012. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že nebol v omeškaní, nakoľko plnil až na základe znaleckého posudku vykonaného v tomto konaní, súd má za to, že skutočnosť, že odporca ako poisťovateľ disponujúci s potrebným odborným aparátom (majúc na mysli najmä zmluvných posudkových lekárov) nedostatočne zistil výšku poistného plnenia, odporcu nezbavuje povinnosti uhradiť navrhovateľke úrok z omeškania z poistného plnenia, ktoré jej malo byť v plnej výške uhradené po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Nakoľko sa tak nestalo, odporca sa v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu voči navrhovateľke. Súd preto v časti príslušenstva rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:
1/ Šesť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 111,21 Eur (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 2.880 Eur (1.712 Eur /podľa § 146 ods. 2 O.s.p/. + 1.168 Eur /podľa § 142 ods. 1 O.s.p.) (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 02. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie vo veci samej 24. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- písomné podanie vo veci samej 11. 08. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 02. 12. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie vo veci samej 24. 08. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- písomné podanie vo veci samej 18. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 61,41 Eur (bez DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 1.168 Eur /podľa § 142 ods. 1 O.s.p./ (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 21. 11. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
3/ Režijný paušál - 4 x 7,41 Eur + 3 x 7,63 Eur, t. j. 81,39 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu 781,20 Eur + 20 % DPH, t. j. 937,44 Eur.
Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia zo dňa 21. 11. 2012. Súd trovy upravil tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu za písomné podanie na súd zo dňa 05. 12. 2011, ktoré obsahovalo výlučne otázky pre znalca, bez akejkoľvek skutkovej či právnej argumentácie, a teda nejde o podanie vo veci samej v zmysle citovanej vyhlášky. Súd navrhovateľke priznal za úkon účasť na pojednávaní zo dňa 21. 11. 2012 náhradu vo výške 61,41 Eur. Pri určení výšky odmeny súd s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu vychádzal z hodnoty predmetu sporu vo výške 1.168 Eur, nakoľko o späťvzatej časti návrhu sa už nekonalo.
Podľa §148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výsledky konania, súd na náhradu trov konania štátu zaviazal v konaní neúspešného odporcu, ktorý je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 206,26 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pri určení výšky náhrady trov štátu súd vychádzal z Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C/126/2011 - 112, podľa ktorého bolo znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov vyplatené znalečné vo výške 206,26 Eur.
Nakoľko súdny poplatok za návrh nebol s poukazom na osobné oslobodenie navrhovateľky od platenia súdneho poplatku zaplatený, súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal na úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 70 Eur ( 6 % zo sumy 1.168 Eur) podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov v konaní neúspešného odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.