Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-88-2012.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava IČO: 35 724 803 zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti žalovanému: B. K., T.. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX H. zastúpeného opatrovníčkou pre toto konanie U. I. pracovníčkou U. a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 zastúpeného: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie 391,65 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 35,35 EUR spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 01.05.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa n e p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 15.03.2011, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 391,65 Eur a náhrady trov konania, titulom dlhu žalovaného, vzniknutého neuhradením ceny za odobratý zemný plyn od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2009 postúpil postupca Slovenský plynárenský priemysel, a.s. na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému.
Postupca mal poskytnúť žalovanému dodávky plynu v zmysle ustanovení zák.č.656/2004 Z.z. o energetike ako aj ustanovení nariadenia vlády SR č.409/2007 Z.z. . Dlžná suma predstavuje cenu za poskytnuté dodávky plynu. Za poskytnuté dodávky vystavil postupca žalovanému vyúčtovacie faktúry spolu v sume 391,65 EUR. Žalobca preto žiadal , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 391,65 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 35,35 eur od 01.05.2007 do zaplatenia a 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 356,30 eur od 04.10.2008 do zaplatenia, ako i na náhradu trov konania.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
Súdu sa napriek využitiu všetkých dostupných prostriedkov nepodarilo zistiť pobyt žalovaného a preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku U. I., pracovníčku B..
Dňa 29.02.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2012 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 35,35 spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 01.05.2007 do zaplatenia späť bez uvedenia dôvodu.
Vec bola prejednaná v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý žiadal konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, pretože sa na pojednávanie neustanovila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, hoci bola riadne predvolaná, čo potvrdila podpisom na návratke z doručenky.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením s obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom, zistil súd tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2009 postúpil Slovenský plynárenský priemysel , a.s., ako postupca na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky plynu v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil žalovanému dve vyúčtovacie faktúry a to FA č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 35,35 EUR splatnú 30.07.2007 a FA č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 356,30 EUR splatnú 03.10.2008. Týmito faktúrami si žalobca vyúčtoval nedoplatok ceny zemného plynu. Žalovaný predmetné faktúry v lehote splatnosti a ani po jej uplynutí žalobcovi neuhradil. Doručenie uvedených faktúr žalovanému žalobca v konaní nepreukázal. Taktiež žalobca nepreukázal, doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca predložil súdu iba fotokópiu výstupu zo systému SAP, čím preukazoval existenciu záväzkového vzťahu medzi postupcom a žalovaným.
Písomný podaním zo dňa 28.05.2010 vyzval žalobca žalovaného na úhradu jeho pohľadávky vo výške 509,60 EUR.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 40 ods.1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1,2 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu vzniknúť aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51 OZ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č.70/1998 Z.z. o energetike (účinného do 01.01.2005) dodávateľ plynu je povinný dodávať plyn, ak odberateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke plynu.
Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu pre každé odberné miesto obsahuje najmä tlak, množstvo, akosť a časový priebeh odberu plynu, a to aj pre stavy núdze, cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberaný plyn vrátane preddavkových platieb, spôsob merania odoberaného plynu a povinnosť odberateľa plynu zabezpečiť prístup dodávateľa plynu k meradlu.
Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona dodávateľ plynu meria a účtuje odber plynu podľa údajov vlastného určeného meradla, ktoré odberateľovi plynu na svoje náklady osadí, zapojí, udržiava a pravidelne overuje správnosť merania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a) bod č. 18 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (účinného od 01.01.2005) dodávateľom plynu je plynárenský podnik oprávnený na dodávku plynu podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. a) bod č. 25 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike odberateľom plynu v domácnosti je fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.
Podľa § 2 písm. a) bod č. 27 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike oprávneným odberateľom plynu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.
Podľa 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike dodávateľ plynu má právo predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku plynu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) cit. zákona dodávateľ plynu je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu. Povinnosť dodávateľa uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa, ktorý za posledných 12 mesiacov hrubo porušil zmluvu o dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn.
Podľa § 54 ods. 3 cit. zákona dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení právnych predpisov. súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Pokiaľ si žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému právo na plnenie (pohľadávku) zo záväzkového vzťahu, mal žalobca dôkaznú povinnosť v konaní preukázať vznik a trvanie právneho vzťahu so žalovaným, z ktorého žalobcovi vznikla žalovaná pohľadávka a žalovanému vznikla povinnosť túto žalobcovi splniť ako záväzok.
Okrem predloženia výstupu z evidenčného systému postupcu t.j. Slovenského plynárenského priemyslu a.s., žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že medzi postupcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o dodávke plynu resp. k podpísaniu prihlášky na odber zemného plynu žalovaným ako odberateľom. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný odoberal od postupcu plyn bez uzavretia zmluvy.
V konaní taktiež nebolo preukázané, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z postupcu SPP a.s., na postupníka (žalobcu) nakoľko žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému.
V zmysle vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účastníci konania neuzavreli Zmluvu o dodávke plynu a teda medzi nimi nevznikol záväzkový vzťah podľa zákona č.656/2004 Z.z. (účinného od 01.01.2005).
Nakoľko žalobca nevedel preukázať, že žalovaný v rozhodnom období skutočne odoberal od postupcu zemný plyn, súd nemohol priznať žalobcovi žalobou uplatnené právo ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ a ani titulom náhrady škody podľa § 420 a nasl. OZ, preto jeho žalobu proti žalovanému v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo do Občianskeho súdneho poriadku implementované s účinnosťou od 15. 10. 2008 a to zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, a poskytol možnosť, aby v prípade takzvaných spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom prípade sa na vstup do konania vyžaduje hmotnoprávny záujem na výsledku konania. V tomto prípade (vedľajšieho účastníka vstupujúceho do konania v súlade s ust. § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania, ale legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon.
Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V prejednávanej veci z právneho hľadiska súd posúdil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetu konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku. Analogicky keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník, má právo sa dať zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. (ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Nakoľko žalobca vzal svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 35,35 späť pred začatím pojednávania, súd konanie v súlade s dispozičným úkonom v zmysle citovaných zákonných ustanovení v tejto časti zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
V danom prípade žalobca súdu nepreukázal, že žalobu o zaplatenie sumy 35,35 EUR vzal späť pre správanie žalovaného. Z procesného hľadiska tak žalobca zavinil, že konanie bolo čiastočne zastavené, a preto je povinný v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi.
Žalovaný v priebehu súdneho konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, a preto v súlade s ust. § 151 ods. 1 náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.
Trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či boli účelne vynaložené.
Aj keď účastník konania mal plný úspech vo veci, každý úkon treba posudzovať samostatne.
V danom prípade si vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania len v zmysle písomného Oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z ktorého nie je zrejmé za aké úkony si náhradu trov konania uplatňuje. Súdu nepredložil žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že by aj došlo napríklad k porade s klientom, najmä s prihliadnutím na to, že súdu sa doposiaľ nepodarilo doručiť žalobu a procesné poučenia žalovanému pre jeho neznámy pobyt.
Odhliadnuc od toho súd považuje uplatnenú náhradu trov konania aj za neúčelnú z dôvodu, že vedľajší účastník podaním zo dňa 29.02.2012 oznámil súdu len svoj vstup do konania, avšak žiadny úkon relevantnej povahy neurobil. Jeho podanie neobsahovalo doposiaľ žiadnu obranu žalovaného, uvedenie nejakých procesne alebo hmotnoprávne významných skutočností, a preto na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania súd preto rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovaný mal vo veci plný úspech, mal preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Keďže si žalovaný právo na náhradu trov konania proti žalovanému neuplatnil návrhom (§ 151 ods.1 O.s.p.) , ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.