Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-59-2012.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. E., nar. X.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka - C. E., nar. X.X.XXXX, bytom G. U., P. X. XXX/X, právne zastúpená advokátkou JUDr. Janou Čončolovou, so sídlom G. U., X. XX, otec - L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o návrhu matky na zníženie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/76/2012-59 zo dňa 12.9.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zníženie výživného na maloletú Z.. Vychádzal z toho, že nebola preukázaná taká zmena pomerov, či už na strane maloletej alebo rodičov, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu. Maloletá je od posledného rozhodnutia o výživnom staršia o necelého pol roka, nastúpila do druhého ročníka strednej školy, kam naďalej cestuje mimo miesta bydliska a vzhľadom na druh školy sú pomerne vysoké i výdavky súvisiace so štúdiom. Matke vzrástol priemerný čistý mesačný príjem o 38,81 eur a stále má dve (vrátane maloletej Z.) vyživovacie povinnosti. Okresný súd konštatoval, že matkou tvrdené vyššie výdavky, predstavujú len nárast platby za elektrinu o 8 eur mesačne a koncesionárske poplatky. Nebolo preukázané, že maloletá vlastní veci väčšej hodnoty
- dve motorové vozidlá. Vozidlo Deawoo Matiz, ktoré bolo medzičasom predané, patrilo družke otca a vozidlo Volkswagen Golf vlastnia rodičia otca. Pomery samotného otca sa od posledného rozhodnutia taktiež nezmenili. Okresný súd mal za to, že pokiaľ aj maloletá poberá štipendium o 20 eur vyššie ako v čase predošlého rozhodovania, nejedná sa o príjem takého charakteru a výšky, žeby mal vplyv na výšku výživného; len cestovné výdavky maloletej na dochádzku do strednej školy totiž dosahujú takmer výšku poberaného štipendia. Ani fakt, že otec sa dlhodobo nezamestnal (odhliadnuc od toho, že ide o stav nezmenený), nemôže byť dôvodom na zníženie výživného u druhého rodiča (v súdenej veci matky). Okresný súd dodal, že životná úroveň oboch rodín je približne rovnaká. Zároveň prihliadol na to, že matka sa s maloletou Z. nestretáva a nad rámec výživného jej ničím neprispieva.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadne z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), nakoľko konanie bolo možné začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Poukazovala na to, že pri ponechaní výživného
v sume 70 eur, jej zostane len minimálna čiastka (cca 20 eur), z ktorej musí pokryť na nevyhnutné výdavky na stravu, hygienické a čistiace potreby a nepredvídané výdavky. Do pozornosti dávala, že otcom tvrdené výdavky sú podstatné vyššie ako jeho oficiálny príjem, a preto bolo potrebné skúmať, z akých zdrojov otec tieto výdavky pokrýva. Matka zotrvávala na tom, že maloletá je vlastníčkou dvoch motorových vozidiel, čo vyplýva z evidencie vozidiel policajným zborom a aj prípadný prevod vozidla Daewoo Matiz je neplatný, nakoľko ho neprevádzal vlastník vozidla t.j. maloletá Z.. Rovnako matka naďalej trvala na tom, že otec má možnosť sa riadne zamestnať, čím sa vyhýba i tomu, aby nebola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť k maloletej G. (druhé dieťa rodičov, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti matky - poznámka odvolacieho súdu). Matka zdôraznila, že otec mal výkon živnosti pozastavený len do 31.7.2012. Rozhodnutiu okresného súdu odvolateľka vyčítala tiež nedostatok odôvodnenia.
Otec navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Bol toho názoru, že okresný súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a jednoznačne dospel k záveru, že nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Zdôraznil, že matka sa s maloletou Z. nestretáva a nad rámec výživného jej ničím neprispieva. Otec doplnil, že výkon živnosti má naďalej prerušený - aktuálne až do 31.5.2013.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd správne vymedzil právny základ posudzovaného rozhodnutia - § 78 ods. 1 Zákona o rodine; citovaný v napadnutom rozhodnutí. Z predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je rozhodujúcim kritériom „zmena pomerov“. To znamená, že takémuto návrhu možno vyhovieť len vtedy, ak v rozhodnom období - od predošlého rozhodnutia o výživnom - došlo k takej podstatnej/kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá zásadným spôsobom podmieňuje rozhodnutie o výške výživného. V žiadnom prípade však nie je prípustné prostredníctvom konania o zníženie/zvýšenie výživného modifikovať predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu a prehodnocovať už prijaté závery. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom matky na maloletú Z. - rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/202/2011-31 zo dňa 24.11.2011 v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/6/2012 z 28.3.2012 - nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2012 a matka (už) dňa 22.5.2012, t.j. cca po 7 týždňoch od právoplatnosti predošlého rozhodnutia, podala aktuálne posudzovaný návrh.
Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, že v rozhodnom období nebola preukázaná (a v podstate ani konkrétne skutkovo tvrdená) taká zmena pomerov, ktorej dôsledkom by bolo iné rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletej Z.. Nebolo totiž preukázané, žeby niektoré z matkiných skutkových tvrdení sa bezprostredne viazalo k obdobiu po 3.4.2012.
Podľa správy Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok je sociálne štipendium 43,33 eur mesačne poskytované maloletej Z. už od 1.9.2011. Navyše, ako správne zdôraznil i okresný súd, táto čiastka len nepatrne prevyšuje cestovné výdavky maloletej v súvislosti s návštevou dotknutej strednej školy, pričom je nepochybné, že vzhľadom na charakter poskytovaného vzdelávania vznikajú i nemalé výdavky na nevyhnutné učebné pomôcky.
Skutočnosť, že v evidencii vozidiel dopravného inšpektorátu policajného zboru bola/je maloletá zapísaná ako vlastník vozidla, v žiadnom prípade nepreukazuje jej vlastníctvo dotknutých hnuteľných vecí. Jedná sa totiž o údaj výlučne evidenčného charakteru, ktorý vlastníctvo vozidla nepotvrdzuje a ani neosvedčuje. Navyše, už v predošlom konaní o vyživovacej povinnosti k maloletej Z. bolo kúpnou zmluvou preukázané, že vozidlo Daewoo Matiz kúpila, a teda bola jeho vlastníčkou, otcova družka L. P.. Neopodstatneným je tak aj odvolací argument matky, že toto vozidlo bolo v priebehu aktuálneho konania odpredané neoprávnenou osobou - „nevlastníkom“.
Krajský súd považuje rozhodnutie okresného súdu za dostatočne odôvodnené, dávajúce odpovede na každý podstatný argument a tvrdenie, ktoré boli vznesené v prebiehajúcom konaní. Je nutné pripomenúť, že právo na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd má povinnosť vyporiadať sa úplne so všetkými tvrdeniami účastníkov. Zároveň nesúhlas a nespokojnosť účastníka (v tomto prípade matky) s odôvodnením rozhodnutia neznamená, že došlo k porušeniu tejto neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces resp. ústavného práva na súdnu a inú právu ochranu.
Okresný súd dostatočne jasne vysvetlil aj to, prečo nie je v konaní o vyživovacej povinnosti matky osobitne podstatné, že otec si dlhodobo nenašiel trvalé pracovné miesto. V tejto spojitosti je nutné opakovane uviesť, že predmetný stav už bol daný i pri predošlom rozhodnutí o výživnom, a teda sa nejedná o skutočnosť tvoriacu zmenu pomerov. Pokiaľ by aj otec obnovil výkon živnosti, uvedené - bez toho, aby boli preukázané reálne príjmy z danej činnosti - nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, že pomery rodičia, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, výšku vyživovacej povinnosti „druhého“ rodičia t.j. výživou povinného subjektu, ovplyvňujú až parciálne. Prioritné sú schopnosti a možnosti tohto výživou povinného rodiča a odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci maloletej Z.). Z vykonaného dokazovania je pritom nepochybné, že oproti času predošlého právoplatného rozhodnutia o výživnom nedošlo v dotknutých otázkach ku zásadnej zmene pomerov.
Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Totožná procesná situácia je daná tiež v odvolacom štádiu konania, nakoľko prebiehajúce konanie je naďalej konaním, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Nadväzne krajský súd v zmysle označeného ustanovenia v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo ani na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.