Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-48-2012.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zast. advokátom: JUDr. Ladislav Csákó, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 13635-2/2012-BA zo dňa 30.01.2012, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného č.: 13635-2/2012-BA zo dňa 30.01.2012 podľa § 250j ods. 3 OSP r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 485,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou pôvodne doručenou na Krajský súd v Bratislave domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: 13635-2/2012-BA zo dňa 30.01.2012. Týmto rozhodnutím žalovaný o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č.: 32062-78/2011-TO zo dňa 15.08.2011 rozhodol tak, že ho v nepatrnej časti zmenil a v prevyšujúcej časti odvolanie zamietol, všetko z dôvodov v ňom uvedených. Citovaným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že p. E. L. vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 10.07.2008. Podľa žalobcu, postup odvolacieho správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, keďže žalovaný sa náležite nevysporiadal s dôvodmi ním podaného odvolania. Spôsob rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu jeho rozhodnutia, neboli v súlade so zákonom. Žalovaný neprihliadol k tomu, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom riadne nekomunikoval, nekonal s ním a neupovedomil ho o tom, že začal v tejto veci konať. Žalovaný ďalej neprihliadol, že rozhodnutie neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 209/1 z. č. 461/2003 Z. z. Z predmetného rozhodnutia nevyplýva, že na základe čoho mal správny orgán za to, že vo veci objektívne zistil skutkový stav veci, na základe akých dôkazov ho zistil, aké ďalšie dôkazy vykonal a ako sa s nimi vysporiadal. Žalobca ďalej namietal, že menovanému nevznikol pracovný pomer na území SR, a už vôbec nie dňa 10.07.2008 na základe vyslania žalobcom. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či menovanému vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 10.07.2008 na území SR alebo Maďarska. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, že kde mal byť menovaný vyslaný, nie je uvedená ani krajina vyslania. Podľa žalobcu, žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec aplikoval čl. 13 ods. (neuviedol) písm. a/ Rady EHS č. 1408/71. Na základe tejto definície nie je možné prijať záver o tom, že by menovanému boli vznikli predmetné poistenia tak, ako to uvádza správny orgán. Menovaný bol zamestnaný na území Maďarska a preto sa na neho vzťahovali predpisy
tohto štátu bez ohľadu na to, či sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnávala, nachádzalo na území iného členského štátu. V danom prípade ide nie o vznik pracovného pomeru na Slovensku, ale sa jedná o vyslanie na výkon práce, ktorého očakávané trvanie nemalo prekročiť (a ani neprekročilo) 12 mesiacov. Za tejto situácie s poukazom na ustanovenie čl. 14/1a) základnej právnej úpravy sa čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije. Správny orgán sa pritom nezmieňuje o žiadnej takej relevantnej skutočnosti, pre ktorú by neprichádzala do úvahy aplikácia čl. 14/1a) nariadenia. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že menovaný nikdy nepracoval na Slovensku. Nevysporiadal sa správne ani so vznesenou námietkou premlčania a nesprávne stanovisko zaujal i k rozsudku maďarského súdu. Žalobca si svoje odvodové povinnosti riadne a včas splnil voči OEP (obdoba zdravotnej poisťovne Maďarska) a preto by bolo krajne nespravodlivé, aby tieto odvody musel zaplatiť duplicitne, aj na Slovensku, čo odporuje aj duchu, ale aj obsahu citovaného nariadenia EHS. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že žalobca, hoci žiada preskúmať zákonnosť druhostupňového rozhodnutia, namieta v celej žalobe voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Žalobca pritom neprihliada na skutočnosť, že v rozhodnutí druhostupňového orgánu sa odvolací orgán ku všetkým námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v žalobe, vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného, od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. V tomto prípade ide o nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 (ďalej len nariadenie) a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Vychádzajúc z čl. 13(2)(a) tohto nariadenia zamestnanec zvyčajne podlieha a vzťahuje sa na neho systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Výnimky z tejto všeobecnej zásady sú stanovené v čl. 14(1), 14a(1) a 14b(1) a 2, ako i čl. 17 citovaného nariadenia. Keďže žalobca tieto výnimky nespĺňal, pri určení uplatniteľnej legislatívy žalovaný vychádzal z čl. 13(2)(a) nariadenia a konštatoval, že na zamestnanca žalobcu p. E. L. sa vzťahovala od 10.07.2008 v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa nerozhodovala o vzniku pracovného pomeru p. E. L. od 10.07.2008 podľa z. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ale o vzniku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti menovaného dňom 10.07.2008. Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodovala podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a teda podľa slovenskej legislatívy. K námietke žalobcu, že p. E. L. nikdy nepracoval na Slovensku, žalovaný uviedol, že túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany vykonaním kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. Bánovce nad Bebravou, v ktorej boli zamestnanci žalobcu prideľovaní na výkon práce na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov, súčasťou ktorej bol i menný zoznam dotknutých zamestnancov. Podľa tohto zoznamu menovaný vykonával práce na území SR v období od 10.07.2008 do 21.07.2008. K námietke premlčania vznesenej žalobcom, žalovaný uviedol, že premlčaniu podliehajú všetky hmotné práva, t. j. majetkové práva, ak sa nevykonali v dobe ustanovenej zákonom. Rozhodnutie o vzniku, resp. zániku povinného poistenia podľa žalovaného nepatrí do tejto kategórie a z tohto dôvodu nie je možné námietku premlčania akceptovať. K rozsudku maďarského súdu žalovaný uviedol, že tento je právne záväzný a spôsobilý vyvolať právne účinky len na území Maďarska. Žalovaný ako subjekt slovenského právneho systému nie je viazaný právnym názorom súdu iného členského štátu. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade išlo o vysielanie zamestnancov žalobcu na výkon práce. Keďže títo zamestnanci žalobcu nedisponujú formulárom E101, možno podľa žalovaného hovoriť len o pridelení zamestnancov žalobcu na výkon práce na území iného členského štátu, v danom prípade Slovenskej republiky. Podľa žalovaného rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu je potrebné považovať za jeden celok. Výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany spolu s výrokom rozhodnutia žalovaného je dostatočne určitý, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP, preskúmal postup ako aj žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Súd poukazuje najmä na tvrdenie žalobcu v žalobe, že E. L. na Slovensku nikdy nepracoval a na Slovensku nebol ani ako turista.
Žalovaný k predmetnej námietke žalobcu uviedol, že okolnosti zamestnávania uvedeného pracovníka boli preukázané kontrolou odvodu poistného na sociálne poistenie, ktorú uskutočnila Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany dňa 08.02.2010 u zamestnávateľa VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou. Zamestnanci boli prideľovaní na výkon práce do tejto spoločnosti na základe Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov. Jej súčasťou je aj menný zoznam, podľa ktorého pán E. L. vykonával práce na území Slovenskej republiky od 10.07.2008 do 21.08.2008.
Na pojednávaní dňa 21.11.2012 žalovaný prostredníctvom zástupkyne uviedol, že agentúra žalobcu mesačne fakturovala po celé uvedené obdobie faktúrami výkon práce za poskytnutých maďarských zamestnancov spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., pričom vedúci výroby p. F. C. bol poverený konateľom spoločnosti viesť mesačne dennú evidenciu dochádzky za každého zamestnanca, ktorá bola žalovanému poskytnutá k nahliadnutiu pre porovnanie správnosti fakturovaných zamestnancov za mesiac a rok.
Súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že E. L. je uvedený v Zozname zamestnancov, ktorí pracovali pre firmu VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. v čase od 18.05.2007 do 10.08.2010. Z tohoto zoznamu však nie je zrejmé, kto a na základe akých skutočností predmetný zoznam zostavoval. Faktúry, ktoré mali byť podkladom slúžiacim (podľa tvrdenia žalovaného) na vypracovanie zoznamu pracovníkov sa v administratívnom spise žalovaného nenachádzajú.
Z listinných dôkazov predložených žalovaným nevyplýva, že E. L. vykonával prácu na území Slovenskej republiky tak, ako uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre neúplnosť jeho administratívneho spisu, súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP. Úspešnému žalobcovi priznal z titulu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, podanie žaloby, účasť na pojednávaní) 3x 127,17 eura, 3x režijný paušál á 7,63 eura a 20 % DPH, spolu 485,28 eura. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon právnej služby - stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe, keďže tento úkon podľa názoru súdu nebol účelne vynaložený. Súd žalobcu na zaslanie stanoviska nevyzval. Rovnako súd žalobcovi nepriznal ním uplatnenú náhradu za stratu času za úkon - cesta na pojednávanie dňa 21.11.2012 a späť a cestovné v tento deň, keďže celú sumu cestovného a náhradu za stratu času priznal tunajší súd žalobcovi v konaní tých istých účastníkov sp. zn. 15S/40/2012 dňa 21.11.2012.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.