Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Cb/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: ARES, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta č. 20/8088, 960 01 Zvolen, IČO: 31 603 220 právne zastúpeného Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 41, 960 01 Zvolen proti žalovanému: ARIES 2, s.r.o., so sídlom Poštová č. 56, 982 01 Tornaľa, IČO: 35 799 293 právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom ul. Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš o zaplatenie 8251,42 €, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8251,42 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Ulianko & Holčík, s.r.o. náhradu trov konania vo výške 2106,24 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 1611,24 € a ostatných trov konania v sume 495 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou došlou súdu dňa 28.11.2011 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 8251,42 €.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci uzatváral so žalovaným ako kupujúcim kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obch. zákonníka, predmetom ktorých bola dodávka hnuteľných vecí - tovaru určeného čo do množstva a druhu s povinnosťou zaplatenia kúpnej ceny žalovaným. Kúpna cena bola žalovanému žalobcom vyúčtovaná faktúrami s uvedenou lehotou splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu nesplnil v lehotách splatnosti uvedených v jednotlivých faktúrach, dostal sa do omeškania a žalobca si cestou súdu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8251,42 € ako kapitalizovaný úrok z omeškania.

Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. -68 zo dňa 01.02.2012, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá žiadna sankcia za omeškanie platenia jednotlivých faktúr a zároveň mu nie je zrejmé, prečo si tento uplatňuje nárok na úhradu až takmer po 4 rokoch. Ďalej uviedol, že takéto uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania považuje za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku ako aj dobrými mravmi. Žalovaný tiež namietal, že žalobca neuplatnením si úrokov z omeškania z jednotlivých obchodných vzťahov naraz ale veľkým množstvom žalôb, zbytočne navyšoval trovy konania na úkor žalovaného.

Súd vo veci opakovane pojednával a vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis, výsluchom konateľa žalobcu a prihliadajúc na vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Žalobca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom návrhu, nakoľko ho považuje za dôvodný.

Žalovaný na pojednávaní zopakoval skutočnosti uvedené v odpore. Uviedol, že spôsob výpočtu úrokov z omeškania považuje za správny s výnimkou faktúr č. 16308 a č. 16408, kde sa domáhal výpočtu úrokov z omeškania od neskoršieho dňa ako to urobil žalobca z dôvodu, že ku konečnému odovzdaniu výrobkov z týchto objednávok došlo až dňa 28.03.2008 a 28.02.2008. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca objednané výrobky často dodal oneskorene, pričom žalovaný si žiadne nároky s tým spojené neuplatňoval a mal za to, že žalobca bude na základe toho rešpektovať neskoršiu úhradu faktúr.

Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 31.05.2007 vyplýva, že od júna 2007 požaduje žalovaný predĺženie lehoty splatnosti faktúr z 30 dní na 60 dní a že takúto lehotu splatnosti bude uvádzať aj na svojich objednávkach.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že predmetom ich obchodných vzťahov bola výroba súčiastok podľa objednávky žalovaného žalobcom a z jeho plechu.

Z výpovede konateľa žalobcu súd zistil, že tento akceptoval požiadavku žalovaného na 60 - dňovú splatnosť faktúr od ich vystavenia. Ďalej uviedol, že k uplatňovaniu úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr voči žalovanému pristúpil preto, že z dôvodu tohto oneskorenia musel požiadať banku o zvýšenie kontokorentného úveru s čím bolo spojené platenie úrokov z tohto úveru. Žalobca ďalej uviedol, že medzi ním a žalobcom neexistovala v žiadnej forme uzavretá dohoda o tom, že žalobca bude bez sankcií rešpektovať oneskorené hradenie faktúr žalovaným.

Oboznámením objednávok, dodacích listov a faktúr súd zistil, že kúpna cena za dodaný tovar bola žalobcom vyúčtovaná žalovanému nasledovne:

a) faktúrou č. OF 000708 na sumu 44 661,46 € s dátumom splatnosti 14.03.2008 a dátumom úhrady 16.07.2008

b) faktúrou č. OF 000808 na sumu 213,30 € s dátumom splatnosti 14.03.2008 a dátumom úhrady 23.05.2008

c) faktúrou č. OF 002608 na sumu 13 834,56 € s dátumom splatnosti 21.03.2008 a dátumom úhrady 26.06.2008

d) faktúrou č. OF 002708 na sumu 1175,66 € s dátumom splatnosti 21.03.2008 a dátumom úhrady 23.05.2008

e) faktúrou č. OF 002808 na sumu 7465,64 € s dátumom splatnosti 21.03.2008 a dátumom úhrady 16.07.2008

f) faktúrou č. OF 008308 na sumu 21 565,16 € s dátumom splatnosti 28.03.2008 a dátumom úhrady 14.08.2008

g) faktúrou č. OF 009108 na sumu 2153,95 € s dátumom splatnosti 29.03.2008 a dátumom úhrady 16.07.2008

h) faktúrou č. OF 013008 na sumu 25 794,80 € s dátumom splatnosti 31.03.2008 a dátumom úhrady 18.09.2008

i) faktúrou č. OF 016208 na sumu 17 418,91 € s dátumom splatnosti 15.04.2008 a dátumom úhrady 22.10.2008

j) faktúrou č. OF 016308 na sumu 8537,71 € s dátumom splatnosti 15.04.2008 a dátumom úhrady 18.09.2008

k) faktúrou č. OF 016408 na sumu 6 555,57 € s dátumom splatnosti 15.04.2008 a dátumom úhrady 14.08.2008

l) faktúrou č. OF 024708 na sumu 1256,12 € s dátumom splatnosti 29.04.2008 a dátumom úhrady 16.07.2008

m) faktúrou č. OF 037908 na sumu 845,32 € s dátumom splatnosti 24.05.2008 a dátumom úhrady 16.07.2008

n) faktúrou č. OF 039608 na sumu 1532,96 € s dátumom splatnosti 30.05.2008 a dátumom úhrady 16.07.2008.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 409 Obch. zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 410 Obch. zákonníka zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci išlo o dodanie výrobkov, ktoré sa mali ešte len vyrobiť, pričom sa mali vyrobiť z vecí žalobcu, išlo bezpochyby o kúpnu zmluvu.

Podľa § 365 Obch. zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 Obch. zákonníka v znení účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Zo zisteného skutkového stavu má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo k uzatváraniu jednotlivých kúpnych zmlúv formou objednávok s povinnosťou žalovaného zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu.

Účastníci konania zhodne uviedli, že splatnosť faktúr bola 60 dní od ich vystavenia.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žiadne úroky z omeškania medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté neboli a teda ich žalovaný nemôže žiadať, k tomu súd uvádza, že nárok na úrok z omeškania je zákonným následkom omeškania so splnením peňažného záväzku, ku vzniku ktorého nie je potrebný žiaden úkon veriteľa, teda napríklad výzva a podobne. Uvedené vyplýva aj z judikatúry, resp. názorov právnej teórie, kde sa uvádza, že predpokladom uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka nie je vyúčtovanie tohto úroku, pretože nárok na úrok z omeškania vzniká zo zákona v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku vyplývajúceho z uzavretej zmluvy. Zmluvné strany teda úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve (napr. rozhodnutie NS ČR

- SR 4/1995 alebo Komentár k od prof. JUDr. Oľgy Ovečkovej, DrSc.).

Vzhľadom na vyššie uvedené si teda žalobca dôvodne uplatnil nárok na úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr a to pri faktúre pod bodom

a) zo sumy 44 661,46 € od 15.03.2008 do 16.07.2008 vo výške 2162,10 €,

b) zo sumy 213,30 € od 15.03.2008 do 23.05.2008 vo výške 5,83 €,

c) zo sumy 13 834,56 € od 22.03.2008 do 26.06.2008 vo výške 523,91 €,

d) zo sumy 1175,66 € od 22.03.2008 do 23.05.2008 vo výške 28,92 €,

e) zo sumy 7465,64 € od 22.03.2008 do 16.07.2008 vo výške 341,02 €,

f) zo sumy 21 565,16 € od 29.03.2008 do 14.08.2008 vo výške 1170,28 €,

g) zo sumy 2 153,95 € od 30.03.2008 do 16.07.2008 vo výške 91,66 €,

h) zo sumy 25 794,80 € od 01.04.2008 do 18.09.2008 vo výške 1722,07 €,

i) zo sumy 17 418,91 € od 16.04.2008 do 22.10.2008 vo výške 1292,10 €,

j) zo sumy 8537,71 € od 16.04.2008 do 18.09.2008 vo výške 519,98 €,

k) zo sumy 6555,57 € od 16.04.2008 do 14.08.2008 vo výške 309,68 €,

l) zo sumy 1256,12 € od 30.04.2008 do 16.07.2008 vo výške 38,25 €,

m) zo sumy 845,32 € od 25.05.2008 do 16.07.2008 vo výške 17,49 €,

n) zo sumy 1532,96 € od 31.05.2008 do 16.07.2008 vo výške 28,13 €.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, vzhľadom na to, že k omeškaniu došlo v prvom a druhom polroku r. 2008 rozhodujúca je výška základnej úrokovej sadzby NBS k 31.12.2007 a 30.06.2005, ktorá bola 4 % a potom úrok z omeškania je správne uplatnený vo výške 14 %.

Čo sa týka námietky žalovaného k faktúram uvedeným pod bodmi j) a k) a jeho názoru, že omeškanie sa malo počítať až odo dňa nasledujúceho po dni keď bola ukončená dodávka celého tovaru, považuje ju súd za nedôvodnú, pretože dodanie tovaru je rozhodujúce pre začiatok omeškania iba v prípade ak splatnosť nie je určená dohodou účastníkov konania ( - Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od ...).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca uplatňovaním úrokov z omeškania postupuje v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, k tomu súd uvádza:

Najvyšší súd ČR už v rozsudku sp. zn. III. Odon 20/96, formuloval a odôvodnil záver, podľa ktorého: “Riadne a včasné plnenie záväzkov, teda aj včasné platenie, je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Porušovanie tejto zásady je v českej ekonomike do tej miery rozšírené, že prestáva byť podnikateľmi vnímané ako nekalé konanie. Ako nekalé konanie je naopak často považované uplatnenie postihu za takéto konanie a to práve osobou, ktorá svoj záväzok riadne nesplnila. Takémuto názoru však nemožno prisvedčiť.”

Za výkon práva priečiaci sa dobrým mravom sa považuje taký výkon práva, ktorý nerešpektuje niektorú zo spoločenských, kultúrnych a mrávnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. : „inštitút úrokov z omeškania, predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa, slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že hrozbou zvyšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti splnil riadne a včas a súčasne prináša veriteľovi kompenzáciu (paušalizovanú náhradu škody) za dobu, o ktorú sa prípadné plnenie omeškalo. Využitie tohto prostriedku veriteľom zásadne nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Odoprieť ochranu by bolo možné iba takej požiadavke veriteľa na úrok z omeškania, ktorý by uvedené hľadiska nezohľadňoval, nevychádzal by zo zmyslu inštitútu omeškania, prípadne by bol dokonca zneužívaný k poškodeniu dlžníka alebo by vzhľadom k pomerom účastníkov viedol k neprimeraným dôsledkom v tom zmysle, že by dlžníka zaťažoval likvidačným spôsobom, zatiaľ čo pre veriteľa by neznamenal podstatný prínos. Za výnimočné okolnosti prípadu však nemožno považovať skutočnosť, že veriteľ bezprostredne po splatnosti svojej pohľadávky nevyzve dlžníka k jej úhrade, poprípade ju nezačne súdne uplatňovať.“

Súd má za to, že požadovanie zákonnej sankcie žalobcom proti žalovaného spočívajúcej v uplatnení úrokov z omeškania v zákonnej výške nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

Treba vychádzať z toho, že upravuje právne vzťahy medzi podnikateľmi ako profesionálmi, u ktorých sa predpokladá vyššia ako bežná úroveň právnych znalostí. Žalovaný teda bez výslovnej dohody so žalobcom nemohol vychádzať z toho, že tento sa uspokojí s oneskoreným platením faktúr. Ani čas tohto uplatnenia sám bez ďalšieho ničomu neodporuje. Je na veriteľovi, či si tieto úroky z omeškania uplatní hneď po splatnosti faktúr alebo kedykoľvek počas premlčacej doby alebo aj po nej (samozrejme pri vedomí možnosti vznesenia námietky premlčania). Naviac, splatnosť faktúr bola predĺžená práve na základe žiadosti žalovaného, preto treba vychádzať z toho, že pri určení tejto splatnosti vychádzal z toho, že ju dodržiavať bude. Ak potom neskorá úhrada faktúr žalovaným viedla u žalobcu k inak nepredpokladaným a zbytočným nákladom (úroky z úverových prostriedkov zabezpečených pre nedostatok fin. prostriedkov spôsobovaných omeškaním žalovaného), nemožno v jeho snahe tieto zbytočné náklady minimalizovať uplatnením zákonnej sankcie voči žalovanému, vidieť nič nemravné alebo nepoctivé.

Odkaz žalovaného na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn je nepatričný, nakoľko skutkový stav v prejednávanej veci je iný (v odkazovanej veci išlo o žalobu o zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom v prípade kde žalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu mohol vychádzať z toho, že jeho odstúpenie od zmluvy bolo veriteľom rešpektované a jeho povinnosť plniť záväzok ďalej tak zanikla).

Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd ich náhradu priznal v celom rozsahu úspešnému žalobcovi, pričom jeho trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 495 € a v trovách právneho zastupovania za nasledujúce úkony právnej služby, pričom tarifná odmena za jeden úkon právnej služby je 237,34 €; a) prevzatie a príprava zastúpenia, b) podanie žaloby, c) účasť na pojednávaní, d) účasť na pojednávaní. K tomu treba pripočítať tzv. režijný paušál, a to 2 x 7,41 € (za úkony právnej pomoci vykonané v r. 2011) a 2 x 7,63 € (za úkony právnej pomoci vykonané v r. 2012). Spolu teda ide o sumu 979,44 €, ktorú vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, treba zvýšiť o 195,89 €.

Ďalej trovy právneho zastúpenia spočívajú a) v náhrade cestovných výdavkov v zmysle o cestovných náhradách za 2 x cestu Zvolen - Revúca - Zvolen v dĺžke spolu 480,-km (pri cene Phm 1,40 €/l nafty a spotrebe 10,7 l/100 km a amortizácii 0,183 €/km) v celkovej sume 159,74 €, s DPH spolu 191,69 € a b) v náhrade za stratu času za 2 x účasť na pojednávaní v zmysle vyhlášky za cestu Zvolen - Revúca - Zvolen za 16 polhodín po 12, € + DPH v celkovej sume 244, €.

Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 1611,24 € a trovy konania spolu 2106,24 €. Trovy konania môže žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v ČSOB, a.s., pobočka Zvolen, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX.

Pokiaľ sa žalobca domáhal aplikácie (podľa, ktorého Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd

prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.), súd dôvod na túto aplikáciu nevidel. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť to, že žalobca si svoj nárok uplatňoval nie jednou ale niekoľkými žalobami. Vzhľadom na množstvo faktúr, s ktorých úhradou sa žalovaný dostal do omeškania (niekoľko stoviek) nemôže byť žalobcovi v neprospech, že ich uplatňoval postupne, keďže každá žaloba si vyžadovala čas potrebný na spracovanie a takéto uplatňovanie bolo aj prehľadnejšie. Naopak, vo všetkých konaniach s výnimkou jednej žaloby bol žalovaný neúspešný a jeho námietky (totožné s terajšími) boli ako okresným súdom, tak aj krajským súdom vyhodnotené ako irelevantné. Žalovaný tak mohol aj v prejednávanej veci zaplatiť uplatnený nárok na základe platobného rozkazu, čím by ďalšie trovy konania spojené s právnym zastúpením žalobcu neboli vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo věci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo věci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav věci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia věci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.