Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/185/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.XXXX/X, E., 2/ F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, obaja zast.: JUDr. Juraj Kula, advokát, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 20, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 2/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. D.XX, 3/ A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. D.XX, 4/ L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 5/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24. marca 2022 č.k. -328 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. mája 2022 č.k. -357

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., III. a IV.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku II.

III. Žalovaným v 1. až 5. rade priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.), vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie (II.), žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.) a štátu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa ešte pôvodný žalobca domáhal určenia, že žalovaný (pôvodne L. G.) je povinný zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, vstupu a užívania sporných nehnuteľností a odstrániť všetky dreviny a kríky, ktoré vysadil dôvodiac, že bol vlastníkom nehnuteľností vedených v KN k.ú. H. na LV č. XXXX ako parcela KNC č. 8–zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1040 m2 a č. 18-záhrady vo výmere 2241 m2.

3. V priebehu konania zomrel pôvodný žalobca dňa 11.1.2015 a pôvodný žalovaný dňa 30.1.2015, pričom súd v konaní pokračoval s dedičmi po nich.

4. Vec právne posúdil podľa , , , konštatujúc, že v danom prípade posudzovanie spornej otázky týkajúcej sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov je vecou úvahy súdu založenej na výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré súd posudzoval vo vzájomnej súvislosti, a to vrátane výsluchu strán sporu, výsluchu svedkov, znaleckého dokazovania a ostatného spisového materiálu. Preto súd pre potreby zistenia dôvodnosti nároku žalobcov podľa faktickej a aj právnej stránky vychádzal aj zo súkromného znaleckého posudku č. 6/2018 N. L. O., ktorý predložili žalovaní. Súd mal za to, že v priebehu konania žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré

by spochybňovali závery konštatované znalcom v súkromnom znaleckom posudku. Pri vlastníckych žalobách na ochranu vlastníckeho práva a tiež uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do realizácie vlastníckych práv ťaží dôkazné bremeno predovšetkým žalobcu, ktorý v prvom rade musí preukázať vlastnícke právo k spornej časti pozemku. Žalobcovia svoje vlastnícke právo preukazovali výpisom z KN, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. H., pokiaľ ide o parcely registra „C“ č. 8/2 zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. č. 18/2 záhrady s výmerou 489 m2. Žalovaní namietali vlastnícke právo k spornej ploche od nimi užívaného pozemku až ku skutočnej vlastníckej hranici v prírode tvorenej plotom, postaveným predchodcom žalobcov v roku 1974 dlhodobo od tohto roku, resp. aj roku 1977, rešpektovanej, dokonca totožnej aj s právnym stavom evidovaným v evidencii nehnuteľností a bez akýchkoľvek rozporov užívanej až do roku 2004, kedy v rámci ROEP pri vyhotovovaní vektorovej mapy došlo k posunu dovtedy evidovaných hraníc posunom hraníc v mapovom operáte v tej časti v neprospech žalovaných v rozsahu, v akom bola sporná plocha zameraná a zaevidovaná ako parc. č. 8/2 a 18/2, ktoré sú predmetom sporu, ktoré do roku 2004 boli súčasťou parciel č. 9 a č. 19 vo vlastníctve predchodcu žalovaných. Súčasne žalovaní namietali, že sporná časť pozemku pri skutočnej hranici tvoriacej postaveným plotom bola z obidvoch strán dlhodobo rešpektovaná dobromyseľnou držbou a nerušeným užívaním z oboch susedných strán, osobitne za situácie, ak zodpovedala aj vtedy existujúcemu právnemu stavu, evidovanému v KN až do roku 2004 do ROEP, a teda sami vzniesli námietku vydržania vlastníckeho práva k spornej ploche aj vzájomnou žalobou na určenie vlastníckeho práva v prospech ich právneho predchodcu, a teda, že patrí do dedičstva po neb. L. G., nar. XX.X.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX. Žalovaní odôvodnili dobromyseľný vstup do držby ich právneho predchodcu. Nebolo sporné a bolo preukázané, že v roku 1974 predchodca žalobcov postavil plot na hranici medzi susednými parcelami č.8 a 18 na strane žalobcov a č.9 a 19 na strane žalovaných a v dvorovej časti pokračovali v roku 1977, kedy bol vyhotovený aj geometrický plán. Oplotenie je výrazným a viditeľným vyznačením hranice pozemku v prírode a je prvotným prostriedkom vymedzenia toho, o akú plochu pri právnom úkone ide. Od tej doby nikým nerušene bez rozporov užívali svoje pozemky v rozsahu po existujúci plot. Išlo prinajmenšom o dobromyseľnú a nerušenú držbu nielen z dôvodov postavenia plota predchodcom žalobcov po rozmeraní parciel v prírode, ale išlo dokonca o plot umiestnený na skutočnej právnej hranici susedných pozemkov evidovanej v evidencii nehnuteľnosti v mapových operátoch. Z vykonaného dokazovania súdom, kópiou z katastrálneho mapového stavu v geometrickom pláne z 21.8.1963, je postrehnuteľná rovnaká šírka aj dĺžka susedných samostatných parciel č.18 a č.19, s hranicami označenými plotom, teda aj rovnaká výmera, ako to vyplýva z predloženého geometrického plánu č.D-315-257/201-920-63 z 21.8.1963.

5. Súd z vykonaného dokazovania mal z výpovedi strán sporu preukázané, že plot medzi pôvodnými parcelami 18 a 19 v záhradnej časti staval na hranici týchto, už samostatných parciel, ktoré mali stále rovnakú šírku, právny predchodca žalobcov v roku 1974 a v takom rozsahu boli tieto parcely bez akýchkoľvek sporov v rozsahu postaveného oplotenia ako vlastníckej hranice (aj mapovej právnej hranice) užívané až do roku 2007. Až po zmene v ROEP v roku 2004, a to posunu hranice aj susedných parciel vo vyhotovenej vektorovej mape katastra, začal si právny predchodca žalobcov nárokovať na časť pozemku aj za postaveným plotom, dovtedy do ROEP vlastnícky patriacom aj podľa právneho stavu evidovanom v katastri nehnuteľnosti a užívanom predchodcom žalovaných, na ktorom boli vysadené predchodcom žalovaných stojace staré stromy pri hranici, ktorú tvorí stojací plot z jeho strany plotu. Len v dvorovej časti bola rozdelená parc. č. 8 a 9 geometrickým plánom z roku 1977 č.762-051-77. To potvrdil aj znalec. Pri parcelách 8 a 18 na jednej strane a 9 a 19 na strane druhej až do roku 2004 bol stále aj právne v podkladoch katastra evidovaný skutočný vlastnícky stav, totožný so stavom právnym, parcely boli nielen výmerou ale aj šírkou rovnaké a čo vyplýva aj z pozemkovej mapy podľa kópie z pozemkovej mapy z 1.9.1989, potvrdzuje to aj znalec. Na základe rozmerania a postavenia plotu predchodcom žalobcov za súhlasu predchodcu žalovaných v roku 1974, dokonca umiestneného na právnej vlastníckej hranici evidovanej v operáte evidencie nehnuteľnosti medzi evidovanými parcelami č.18 zo strany žalobcov a parcely č.19 zo strany žalovaných v záhradnej časti až do dvora a v pokračovaní plotu náväzne aj v dvorovej časti, zameranej geometrickým plánom č.762-051-77 v roku 1977, v rozmedzí tejto skutočnej vlastníckej hranici tvorenej v prírode plotom boli nehnuteľnosti bez akýchkoľvek sporov susedmi užívané predchodcom žalobcov parc. č. 8 a č.18 po postavený plot a predchodcom žalovaných parc. č. 9 a parc. č. 19 taktiež po vlastnícku hranicu tvorenú v prírode plotom a porastami. Žalobcovia, resp. ich právny predchodca bol k spornej ploche pri plote zo strany žalovaných zameranej následne v roku 2013 ako parc. č. 8/2 a č.18/2 zapísaný v katastri nehnuteľnosti až po ROEP v roku 2004 podľa znalca jednoznačne na základe posunu skutočných aj dovtedy existujúcich mapových právnych hraníc pri vyhotovovaní vektorovej mapy z dôvodov nedostatočnosti mapových podkladov. Posun hraníc

pri vyhotovovaní novej vektorovej mapy v rámci ROEP nemôže byť titulom a skutočnosťou zmeny dovtedy existujúceho vlastníckeho práva u susedných parciel, výlučne len zmeny evidencie v katastri nehnuteľnosti. Napriek tomu, pri súčasne evidovanom stave v katastri nehnuteľnosti zapísanom po ROEP a podchytenom v novej vektorovej mape, majú žalovaní naliehavý právny záujem zosúladiť evidovaný právny stav so skutočným vlastníckym stavom, a to jednak vo vzájomnej určovacej žalobe, ale aj ako obrana proti žalobcom pri uplatňovaní vlastníckej žaloby na ochranu vlastníckeho práva podľa . Prinajmenšom je tu tvrdenie a preukazovanie žalovanými, že predmetné pozemky nepatria vlastnícky žalobcom, ale ich nadobudol právny predchodca žalovaných prinajmenšom vydržaním ku dňu 1.1.1992 po splnení podmienok 10-ročnej dobromyseľnej, nerušenej držby v rozsahu rozdelenia a stojaceho plotu. Od toho dátumu niet ani len tvrdenej žiadnej skutočnosti, ktorá by mohla mať za následok zmenu vlastníckeho práva do ROEP v roku 2004 v prospech predchodcu žalobcov ani po tomto dátume.

6. Zo všetkých dôvodov niet na strane žalobcov aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa predmetnou žalobou ochrany vlastníckeho práva, pokiaľ im a ani ich predchodcovi skutočné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nesvedčí a zápis na LV č. XXXX k.ú. H. nezodpovedá skutočnému vlastníckemu právu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

7. Súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Vysporiadal sa tiež nesúhlasným spôsobom s námietkou žalobcov, ktorí namietali pasívnu legitimáciu žalovaných z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. H. je žalovaná v 1. rade titulom osvedčenia o dedičstve č. .

8. Pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100% podľa v spojení s a . O povinnosti neúspešnej strany sporu zaplatiť trovy dokazovania rozhodol podľa a ods. 2 a napriek tomu, že neupravuje inštitút trov štátu, pri rozhodovaní o trovách dokazovania, ktoré vznikli štátu, vychádzal práve zo spomínaného . Ide o trovy dokazovania za znalecký úkon zo dňa 30.7.2020, ktorý bol vyplatený znalcovi N. L. O., na náhradu ktorých zaviazal neúspešných žalobcov v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa a a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací dôvod podľa odôvodnili tým, že súd zobral strane sporu právo osobne sa zúčastniť pojednávania konaného dňa 14.4.2022, pretože dňa 14.4.2022, kedy bol určený termín pojednávania, ešte plynula zákonná 15-dňová lehota na doručovanie elektronickej správy súdu do vlastných rúk a právny zástupca žalobcov predvolanie na pojednávanie na tento deň prevzal 11.4.2022, teda v 11. deň z 15-dňovej lehoty. Z dôvodu, že právny zástupca žalobcov mal v termíne od 13.4.2022 do 18.4.2022 dlhodobo naplánovanú dovolenku v zahraničí, bezodkladne po prevzatí predvolania na pojednávanie ešte v ten istý deň (11.4.2022) doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu čerpania dlhodobo plánovanej dovolenky v zahraničí. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predmetnou žiadosťou o odročenie pojednávania a ani s predmetným ospravedlnením z neúčasti na pojednávaní, pričom zo zápisnice z pojednávania z 14.4.2022 nie je možné zistiť, ako sa s predmetnou žiadosťou vysporiadal, čím porušil právo žalobcov na spravodlivý proces tým, že porušil ich právo na riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia pojednávať v ich neprítomnosti. Okrem toho je zo zápisnice o pojednávaní z 14.4.2022 zrejmé, že päťdňová lehota na prípravu tohto pojednávania v zmysle súdom dodržaná nebola a súd týmto postupom odoprel žalobcom právo na prípravu na pojednávanie, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Okrem toho žalobcovia vidia porušenie práva na spravodlivý proces a to vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu aj v tom, že súd pri právnom posúdení veci uprednostnil záujmy žalovaných oproti právnym argumentom žalobcov a ich právneho predchodcu riadne preukazujúcim nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech I. G. ako pôvodného žalobcu. Zástupkyňa pôvodného žalobcu a tiež jeho právnych nástupcov poukázala podaním z 7.5.2019 na znalecký posudok č. 6/2018 a jeho prílohu č. 4, obsahom ktorej je rozhodnutie Správy katastra Košice- okolie zo dňa 21.5.2004, podľa ktorého Správa katastra Košice – okolie potvrdzuje, že I. G., r.č. XXXXXX/XXX nadobudol podľa a vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. H., register C – parcela č. 8 zastavané plochy o výmere 1040 m2 a parcela č. 18 záhrada o výmere 2241 m2 vydržaním v celosti ku dňu

1.1.1990. Uvedenú skutočnosť o vydržaní vlastníckeho práva v prospech I. G. ako predchodcu žalobcov znalec Ing. Bujňák pojal do záverov znaleckého posudku č. 6/2018 a uvádza, že novovytvorené CKN p.č. 8/1 zastavaná plocha o výmere 887 m2 a 18/1 záhrady vo výmere 1752 m2, spolu 2634 m2 sú v hraniciach zadefinovaných geometrickým plánom z roku 1977 pre I. G., pričom ale označuje hranicu reálneho pozemku, čo je v súlade s rozhodnutím správneho orgánu o vydržaní vlastníckeho práva podľa k pozemku, nie k údajom katastra. V skutočnosti je rozdiel vo výmere parciel nezanedbateľný, keď parcely č. 18 a 8 majú celkovú výmeru 3281 m2, čo korešponduje s výmerou týchto parciel na LV č. XXXX a rozdiel o výmere k parcelám č. 8/1 a 18/1 predstavuje 642 m2 v neprospech žalobcov. Práve spolu s parcelou č. 8/2 o výmere 153 m2 a parcelou č. 18/2 o výmere 489 m2, spolu 642 m2, zodpovedajú skutočnej výmere zapísanej na mene žalobcov na LV č. XXXX a spolu s výmerou ostatných nehnuteľnosť zodpovedajú vyššie uvedenému rozhodnutiu Správy katastra Košice – okolie č. 32/3-HAJ. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (čl. 36) nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s námietkou žalobcov o aktívnej legitimácii žalovaných, keď iba uvádza, že po preštudovaní spisového materiálu má za to, že námietka žalobcov je nedôvodná. Týmto vyjadrením súdu bolo porušené právo žalobcov na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda ich právo na spravodlivý proces. Ďalej v závere tvrdili, že napadnutým rozsudkom bol naplnený aj odvolací dôvod podľa , keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Žalovaní k odvolaniu uviedli, že považujú odvolanie za nedôvodné bez existencie uplatnených odvolacích dôvodov. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa uviedli, že žalobcovia sa zrejme úmyselne nezaoberajú podstatným procesným postupom súdu, pokiaľ na pojednávaní dňa 7.10.2020 za prítomnosti aj predchádzajúcej zástupkyne žalobcov JUDr. Plažákovej, po poučení strany sporu vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a keď po záverečných stanoviskách súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na deň 4.11.2020 za účelom vyhlásenia rozsudku. Z dôvodov pre pandémiu COVID-19 nebolo možné pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia uskutočniť, a preto sa tak stalo dodatočne, s nariadením pojednávania na deň 24.3.2022, a po predložení splnomocnenia terajším právnym zástupcom žalobcov opakovane na deň 14.4.2022, avšak stále išlo iba o vyhlásenie rozhodnutia. Preto ani prípadné nedodržanie päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania, pokiaľ ide len o vyhlásenie rozhodnutia, neodníma strane sporu žiadne právo na akýkoľvek procesný úkon a ani žiadosť o odročenie pojednávania na vyhlásenie rozsudku a jej neakceptácie a nezdôvodňovanie súdom pre pobyt zástupcu žalobcov na dovolenke v zahraničí nemohli ani len obmedziť žiadne právo procesného úkonu strany sporu a jeho zástupcu, pokiaľ žiadne procesné úkony ani vykonávané nemohli byť len pri vyhlásení rozhodnutia. K tvrdeniu o tom, že súd uprednostnil pri právnom posúdení veci záujmy žalovaných argumentovali, že žalobcovia opakovane tvrdia iba nedôvodné a vyvrátené tvrdenia opierajúce o rozhodnutie v rámci ROEP o vydržaní, nezohľadňujúc jeho nesprávnosť, keď vykonané dokazovanie a jednoznačné závery súdu, ktoré sú obsiahnuté v bodoch 52. – 59. odôvodnenia rozsudku dokonca svedčia o tom, že rozhodnutie v rámci ROEP bolo nesprávne v rozpore so žiadosťou. Bolo tiež preukázané, že novozamerané a odčlenené parcely 8/2 a 18/2, ktoré boli sporné a stále užívané žalovanými a ich predchodcami, boli pred ROEP súčasťou parciel 9 a 19 vlastnícky patriacich žalovaným, resp. ich predchodcom, čo potvrdzuje aj znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. 8/2018. Preto podstatou sporu bolo a súčasne uvedené bolo aj preukázané, že teraz zamerané parcely 8/2 a 18/2, vypratania ktorých sa žalobcovia domáhajú, skutočne reálne nemôžu byť vlastníctvom žalobcov. Za nedôvodné považovali tiež námietky v súvislosti s ich tvrdením o tom, že žalovaní nemajú aktívnu legitimáciu. V skutočnosti žalovaní k predmetnej žalobe nemôžu mať aktívnu legitimáciu, pretože majú aktívnu legitimáciu k vzájomnej žalobe, v rámci ktorej sa domáhajú určenia, že parcely č. 8/2 a 18/2 v celosti patria do dedičstva po neb. L. G., zomrelom XX.X.XXXX, v ktorom prípade musia byť účastníkmi konania všetci do úvahy pripadajúci dedičia poručiteľa a tými sú všetci žalovaní. Súd náležitým spôsobom zistil skutkový stav, hodnotil všetky vykonané dôkazy, zaoberal sa tvrdeniami a námietkami oboch strán sporu, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, z vykonaného dokazovania vyvodil správny skutkový a právny záver a správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom rozhodnutie zrozumiteľne a náležite odôvodnil. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa jeho prípustnosťou. Podmienkou prípustnosti odvolania je procesná legitimácia odvolateľa vyplývajúca z , podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté a súčasne odvolanie je možné podať len voči rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Odvolací súd dospel k záveru,

že odvolanie voči výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie (výrok II.), nie je procesne prípustné.

12. Rozhodnutie, ktorým súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie predstavuje rozhodnutie upravujúce vedenie konania, voči ktorému nie je prípustné odvolanie podľa v spojení s . Preto pokiaľ žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, t.j. aj proti jeho výroku II., odvolanie v tejto časti z tohto dôvodu nie je prípustné. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dal stranám sporu a ich právnym zástupcom vo vzťahu k tomuto výroku nesprávne poučenie. Z uvedeného dôvodu odvolanie v tomto rozsahu bolo odmietnuté v súlade s ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

14. Odvolatelia uplatnili odvolací dôvod podľa , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Hoci porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde iba vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Odvolatelia predovšetkým vzhliadli naplnenie predmetného odvolacieho dôvodu v súvislosti s tvrdením, že pokiaľ súd vo veci rozhodol na pojednávaní zo dňa 14.4.2022, zobral strane sporu právo osobne sa zúčastniť pojednávania, pretože zo strany súdu nebola dodržaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania podľa , súd sa nevysporiadal so žiadosťou zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania na iný vhodný termín, pretože v zápisnici z pojednávania zo dňa 14.4.2022 neuviedol, či považuje dôvod neúčasti na pojednávaní za dôležitý alebo ho za dôležitý nepovažuje a napriek tomu vo veci vyhlásil rozsudok.

16. Odvolací súd k tejto časti odvolania zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade išlo o prípad vyhlásenia rozsudku podľa vety druhej , teda išlo o prípad, kedy súd nevyhlásil rozsudok hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo, ale ho odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

17. Podľa , rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

18. Pojednávanie zo dňa 14.4.2022, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku postupom podľa , predstavuje špecifické pojednávanie určené nie za účelom prejednania veci, ale výlučne za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci, ktoré je v podstate iba pokračovaním práve skončeného meritórneho pojednávania (porovnaj , Veľké komentáre, Števček a kol., C.H.Beck 2016, str. 809).

19. Špecifickosť tohto pojednávania zákonodarca vyjadril o.i. tým, že vylúčil pre toto pojednávanie aplikáciu ustanovení o odročení pojednávania ( a nasl. ), pretože z vety poslednej vyplýva, že ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. Explicitné vylúčenie aplikácie ustanovení o odročení pojednávania znamená, že nie je dôvodná odvolacia námietka odvolateľov, pokiaľ títo vytýkajú súdu, že sa nevysporiadal so žiadosťou zástupcu žalobcov o odročenie

pojednávania na iný vhodný termín, pretože v zápisnici z pojednávania zo dňa 14.4.2022 neuviedol, či považuje dôvod neúčasti na pojednávaní za dôležitý alebo ho za dôležitý nepovažuje a napriek tomu vo veci vyhlásil rozsudok.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, z podstaty a účelu pojednávania odročeného za účelom vyhlásenia rozsudku je vylúčená tiež aplikáciu upravujúcu lehotu na prípravu pojednávania. Treba si totiž uvedomiť, že na pojednávaní odročenom (nariadenom) iba za účelom vyhlásenia rozsudku podľa vety druhej , súd už nevykonáva žiadne dokazovanie, strany sporu a ich zástupcovia nerealizujú žiadne prednesy, návrhy na doplnenie dôkazov a podobne, pretože predmetná vec bola z tohto pohľadu už ukončená, súd na predchádzajúcom pojednávaní umožnil stranám sporu a ich zástupcom predniesť záverečné reči a vyhlásil dokazovanie za skončené, čo vylučuje potrebu akejkoľvek prípravy strán sporu a ich zástupcov na pojednávanie za týmto účelom odročené (nariadené). Nedôvodná je potom námietka odvolateľov, že v súvislosti s pojednávaním nariadeným za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 14.4.2022 nebola dodržaná lehota 5 dní na prípravu.

21. Odvolatelia v ďalšom namietali, že súd porušil právo vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, keď v tejto súvislosti akcentovali najmä na tú okolnosť, že predchodca žalobcov nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom vydržaním v celosti ku dňu 1.1.1990 podľa a , o čom svedčí Rozhodnutie Správy katastra Košice-okolie zo dňa 21.5.2004, keď v tejto súvislosti akcentovali na skutočnosť, že rozdiel vo výmere parciel nie je zanedbateľný, keď parc. č. 8 a 18 majú celkovú výmeru 328 m2, čo v plnej miere korešponduje s výmerou týchto parciel na LV č. XXXX a rozdiel vo výmere ku parc. č. 8/1 a 18/1 predstavuje celkove 642 m2 v neprospech žalobcov a že práve spolu s parc. č. 8/2 – zastavané plochy o výmere 153 m2 a parc. č. 18/2 – záhrady vo výmere 489 m2, teda spolu vo výmere 642 m2, zodpovedajú skutočnej výmere zapísanej v mene žalobcov na LV č. XXXX a spolu s výmerou ostatných nehnuteľností zodpovedajú rozhodnutiu Správy katastra Košice-okolie č. 32/03-Haj.

22. Odvolací súd považuje predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú. Súd posudzoval v predmetnom konaní spornú otázku medzi stranami sporu týkajúcu sa tvrdených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov, keď správne konštatoval, že pri žalobách na ochranu vlastníckeho práva, pod ktorú spadá tiež predmetná žaloba, v prvom rade ťaží žalobcu, aby preukázal vlastnícke právo k tej časti pozemku, ktorej sa uplatnená vlastnícka žaloba týka. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie na strane jednej neprehliadol skutočnosť, že pôvodný žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo (respektíve žalobcovia) výpisom z katastra nehnuteľností, pokiaľ ide o zápis nehnuteľnosti na LV č. XXXX kat. úz. H. ako parc. registra C parc. č. 8/2 – zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. č. 18/2 – záhrady s výmerou 489 m2, súčasne na strane druhej zdôraznil, že údaje katastra uvedené v § 7 Katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

23. V predmetnom konaní sa žalovaní bránili, keď popierali vlastnícke právo žalobcov a keď sami tvrdili a preukazovali, že im, resp. ešte ich predchodcovi, svedčí právny titul držby k predmetnému pozemku a v právnej teórii i praxi sa v tejto súvislosti hovorí o námietkach proti vlastníckym žalobám. Námietkami proti vlastníckym žalobám sa zaoberala aj publikovaná a ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít, napr. pod č. 65/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, ktorá v tejto súvislosti uvádza: „Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha, pričom dôkaz vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností nemožno vždy považovať za úplne hodnoverný a spoľahlivý (porov. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení).“

24. Aj súd prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia rozsudku správne poukázal na to, že podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená v § 70 Katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu (rozsudok NS SR z 24.9.2015 sp.zn. ).

25. Ide teda o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá znamená, že v prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným súd musí vychádzať zo skutočného stavu, keď je súčasne oprávnený posudzovať v spore, ktorej predmetom je vlastnícka žaloba, ako predbežnú otázku skutočnosti, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom.

26. V súlade s vyššie uvedeným následne súd posudzoval obranu žalovaných založenú na argumentácii o tom, že sporná časť pozemku pri skutočnej hranici tvoriacej postaveným plotom, bola z obidvoch strán dlhodobo rešpektovaná dobromyseľnou držbou sa nerušeným užívaním z oboch susedných strán, zvlášť, ak zodpovedala aj vtedy existujúcemu právnemu stavu evidovanému v KN až do roku 2004 do ROEP, v súvislosti s ktorou podali aj vzájomnú žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva po neb. L. G.. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou vysporiadal v nasledujúcich bodoch odôvodnenia rozsudku, keď ustálil k tomu svoje skutkové zistenia a tiež následný právny záver o tom, že žalobcovia v konaní nemajú aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd iba pripomína, že odvolatelia zistený skutkový stav súdu v tejto otázke výslovne nenamietli a ako sa odvolací zmieňuje aj nižšie, hoci uplatnili aj odvolací dôvod 365 ods. 1 písm. f) , neuviedli, v čom konkrétne vzhliadli jeho naplnenie. Navyše odvolatelia obsahom odvolania nielenže neučinili nesprávny právny záver súdu o nedostatku ich vecnej legitimácie, ale ani odvolací dôvod podľa neuplatnili.

27. Relevanciu nebolo možné pripísať ani odvolacej námietke, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku – bod 36. odôvodnenia nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s námietkou žalobcov o aktívnej legitimácii žalovaných. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku žalobcovia v konaní mali namietať pasívnu legitimáciu žalovaných s poukazom na to, že vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX kat. úz. H. je žalovaná v 1. rade titulom osvedčenia o dedičstve č. . Aj keď odvolaciemu súdu nie je úplne jasné, v čom mala spočívať žalobcami uplatnená námietka vecnej legitimácie žalovaných, v prípade, že táto sa mala týkať vzájomnej žaloby, jej posúdenie súdom bude predmetom vylúčeného konania o vzájomnej žalobe. V prípade, že takúto námietku žalobcovia vzniesli v predmetnom konaní, je bez významu, pretože okruh strán sporu určuje v sporovom konaní žalobca.

28. Napokon k odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že odvolatelia predmetný odvolací dôvod síce v odvolaní uplatnili označením tohto odvolaciemu dôvodu a súčasne uvedením jeho znenia, avšak bez bližšej argumentácie odvolacieho dôvodu. Preto odvolací dôvod podľa je potrebné považovať zo strany odvolateľov ako odvolací dôvod uplatnený iba formálne bez bližšej špecifikácie a zdôvodnenia. Úlohou odvolacieho súdu pritom nie je suplovať povinnosť odvolateľov zrozumiteľným a riadnym spôsobom vyšpecifikovať, v čom uplatnený odvolací dôvod má spočívať. Súčasne z podaného odvolania z jeho obsahu nie je zrejmé, ktoré konkrétne závery súdu predstavujú nesprávne skutkové zistenia.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výrokov o trovách konania ako závislých výrokov vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

30. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, z toho dôvodu im odvolací súd priznal proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( v spojení s ).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).