Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-9Cbi-7-2016.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-9Cbi/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III rozhodol pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: N. T.Y., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom X., U. XXX/X, Česká republika proti žalovanému v I. rade: Y.. T. R., T. XX, XXXXX X., správca konkurznej podstaty úpadcu: K. X., nar. X.X. XXXX, V. XX, X. a žalovanému v II. rade: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, dočasný správca úpadcu v konaní o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému v I. a II. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I. dňa 21.3. 2016 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 9.2. 2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 14.1. 2014 a ktorá bola v celkovej výške 32.000 Eur prihlásená do konkurzu úpadcu: K. X. a bola evidovaná SKP pod poradovým číslom 3 je v plnom rozsahu zistená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Zároveň sa žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 21.3. 2016 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 9.2. 2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 14.1. 2014 a ktorá bola v celkovej výške 367.111,89 Eur prihlásená do konkurzu úpadcu: K. X. a bola evidovaná SKP pod poradovým číslom 2 je v plnom rozsahu zistená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Uvedené konanie sa viedlo pod sp. značkou 1 Cbi 7/2016.
Uvedeného sa domáha z nasledujúcich dôvodov: Uznesením zo dňa 25.9. 2015 Okresného súdu Bratislava I 4 K 37/2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu K. X., V. XX, X.. Do funkcie SKP bol menovaný žalovaný v I. rade. Dňa 26.1. 2016 si žalobkyňa prihlásila dve pohľadávky v celkovej výške 399.495,89 Eur. Pod por. č. 2 si prihlásila istinu vo výške 320.000 eur z titulu zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, splatná 31.12. 2014, úroky z omeškania 27.774,25 Eur z titulu čl. 2 ods. 2 zmluvy o pôžičke, úroky z omeškania vo výške 19.337,64 Eur pre nesplatenie istiny pôžičky a pod por. č. 3 si prihlásila zmluvnú pokutu vo výške 32.000 Eur z titulu čl. 2 ods. 3 Zmluvy o pôžičke. Uvedenú zmluvu o pôžičke uzatvorila žalobkyňa dňa 9.2. 2012. Na jej základe žalobkyňa poskytla úpadcovi pôžičku vo výške 320.000 Eur a žalovaný sa túto zaviazal vrátiť najneskôr do 31.12. 2013, dodatkom č. 1 bola splatnosť pôžičky predĺžená do 31.12. 2014. Úpadca však pôžičku v súlade so zmluvou nesplatil, ani čiastočne. Žalovaní v I. a II. rade popreli pohľadávku pod poradovým číslom 3 z totožných dôvodov: „v prílohách prihlášky, tj v zmluve o pôžičke a v čestnom vyhlásení úpadcu o tom, že bola pôžička poskytnutá, pričom tieto zakladajú dôvodnú pochybnosť správcu či vôbec bola takáto pôžička úpadcovi poskytnutá. Navyše úpadcom deklarovaný účel použitia pôžičky je v rozpore s miestnym zisťovaním správcu - kde inventár Hotela Gaudio správca nezapisoval do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu práve z dôvodu, že
nemal preukázané, že tento patrí úpadcovi a práve prihlásený veriteľ deklaroval, že tento inventár bol hradený z prostriedkov spoločnosti LTOS MV, s.r.o.“ Tvrdenia žalovaných sa nezakladajú na odôvodnených skutočnostiach a žalovaný v I. rade ich nepreukázal. Skutočnosť, že inventár Hotela Gaudio patrí/nepatrí úpadcovi nepreukazuje, že pôžička nebola poskytnutá. Nebolo zo strany žalovaného v I. rade ani preukázané, že nebola poskytnutá (neuvádza v čom vidí „rozpory“). 2. Podaním doručeným súdu 7.9. 2016 sa vyjadril žalovaný v II. rade (uvedené podanie obsahovo zodpovedá podaniu žalovaného v II. rade doručenému dňa 12.5. 2016 do konania sp. značka 1 Cbi 7/2016): poukázal na pochybnosti ohľadom vyplatenia pôžičky: v článku I. bod 2 Zmluvy je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti dňa 9.2. 2012 a dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že finančnú čiastku 320.000 Eur prevzal od veriteľa dňa 9.2. 2016. V čestnom prehlásení úpadca uvádza, že finančné prostriedky boli poskytnuté vo viacerých splátkach v priebehu rokov 2010 a 2012. Zároveň uviedol, že žalobkyňa na stretnutí v priestoroch Hotela Gaudio dňa 12.10. 2015 uviedla, že inventár je v jej vlastníctve, následne však v čestnom prehlásení zo dňa 21.1. 2016 uvádza, že pôžička bola poskytnutá na zakúpenie interiérového zariadenia a vybavenia Hotela Gaudio. Žalovaný v II. rade žiada žalobu zamietnuť.
3. Podaním doručeným súdu 8.9. 2016 sa vyjadril žalovaný v I. rade: navrhuje prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. značkou 1 Cbi 7/2016. Zároveň uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. 4. Podaním doručeným súdu 30.2. 2017 sa vyjadril žalobca: v zásade sa pridržiaval doterajšej argumentácie obsiahnutej v žalobe. Nad rámec skutočností uvedených v žalobe uvádza: k odovzdaniu peňazí: dňa 28.10. 2010 bola od Daňového úradu Bratislava poukázaná na účet spoločnosti LOTOS MV, ktorej konateľkou bola v tom čase žalobkyňa suma 275.591,60 Eur a dňa 21.1. 2011 bola poukázaná čiastka 71.855,16 Eur, teda spolu 347.446,76 Eur. Tieto prostriedky žalobkyňa vybrala z účtu a následne odovzdala ako pôžičku úpadcovi. Z čestného vyhlásenia úpadcu je zrejmé, že úpadca pôžičku žalobkyni nevrátil. Toto čestné vyhlásenie možno považovať za uznanie dlhu. Žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe. 5. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I k sp. značke 1 Cbi 7/2016 sa vyjadril žalobca: formálne nezrovnalosti, na ktoré odkazuje žalovaný v II. rade nemožno vyhodnotiť v tom smere, že pôžička nebola poskytnutá. Žalobca predkladá výpisu z účtu, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa fin. hotovosťou disponovala. 6. Uznesením 9 Cbi 7/2016 - 61 zo dňa 8.11. 2019 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. značkou 9 Cbi 7/2016 a 1 Cbi 7/2016. 7. Uznesením 9 Cbi 7/2016 - 133 zo dňa 4.4.2022 súd vylúčil vzájomnú žalobu doručenú súdu 7.9. 2018 na samostatné konanie (žalovaný v I. rade sa domáha od žalobkyne zaplatiť do KP úpadcu sumu 1.340.661 Eur). 8. Žalovaní v I. a II. rade namietali označenie žalovaných, keď z titulnej strany žaloby vyplýva, že žalovaným v konaní je K. X. (označený ako „odporca“). Zároveň žalovaný v II. rade namietal, že Okresný úrad Bratislava - označený v žalobe ako „dočasný správca“ nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu, vecnú legitimáciu má štát a preto bolo potrebné žalovaného v II. rade označiť „Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Bratislava“. Súd - v kontexte podania žalobcu doručeného súdu 12.7. 2016 vyhodnotil, že na strane žalovaných vystupuje SKP úpadcu Y.. T. R. a dočasný správca - Okresný úrad Bratislava. Je síce pravdou, že označenie procesných strán na záhlaví oboch žalôb je nejednoznačné, avšak tieto subjekty sú tam uvedené. Súd má za to, že nie je účelom poskytovať zo strany súdu formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale úlohou súdu je poskytovať výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd sa nestotožňuje s pohľadom, ktorý „lipne“ na doslovnom znení - bez určitého nadhľadu. Takýto pohľad zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov vyšších inštancii, ktoré opakovane uviedli, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Následne súd sa zaoberal námietkou žalovaného v II. rade, ktorá spočíva v tvrdení, že Okresný úrad Bratislava nie je pasívne legitimovaný, nakoľko pasívne legitimovaným je „Slovenská republika - zastúpená Okresným úradom Bratislava“ a dospel k záveru, že námietka je nedôvodná. Konkurzný súd v súlade s § 107a Zákona o konkurze ustanovil žalovaného ako orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, ktorého úlohou je spravovať majetok štátu. Žalovaný v II. rade je teda poverený zo zákona
spravovať majetok štátu (nárok štátu z prepadnutia majetku) a je teda v spore pasívne legitimovaný (keďže poprel pohľadávku žalobkyne). 9. Na pojednávaní konanom dňa 12.6. 2023 sa procesné strany (ich zástupcovia) pridržiavali svojich doterajších vyjadrení a prednesov. 10. Na pojednávaní konanom dňa 4.9. 2023 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že finančné prostriedky predstavovali čiastky vyplatené spoločnosti LOTOS MV titulom nadmerného odpočtu DPH. Tieto následne z účtu vybrala na 2x v hotovosti v banke (bol s ňou šofér) a odovzdala ich úpadcovi. Ten jej sľúbil, že zrekonštruovaný hotel Gaudio bude prevádzkovať, v spoločnosti LOTOS MV bola v tom čase konateľkou, neskôr aj spoločníčkou. Dôverovala úpadcovi, následne však dohody nedodržal a rozhodol sa, že hotel bude prevádzkovať sám. Úpadcovi nikdy neoznamovala číslo účtu, na ktoré má pôžičku vrátiť, dôverovala mu, nemala pochybnosti o tom, že peniaze vráti. Pôžičku mu poskytla na viackrát, nie v jednej platbe - ako je uvedené v zmluve. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím úpadcu a P. N.. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k žalobe pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť. Žalobca nepostupoval v súlade s koncentračnou zásadou, nepredložil návrhy na doplnenie dokazovania včas - hoci mal vedomosť o stanovisku žalovaného návrh na vypočutie svedka P. N. predložil až na pojednávaní dň 4.9. 2023, tj takmer 7 rokov po podaní žaloby. Zároveň súd konštatuje, že vykonanie uvedených dôkazu považuje za nehospodárne, viedlo by k odročeniu pojednávania. Čo sa týka vypočutia úpadcu - súd má za to, že s ohľadom na písomnú Zmluvu o pôžičke a písomné Čestné prehlásenie nachádzajúce sa v spise, s ohľadom na časový odstup, je jeho výpoveď nadbytočná a s ohľadom na právne posúdenie súdu aj nehospodárna. Všeobecne k návrhom na vykonanie dokazovania súd uvádza, že ich súd nevyhodnotil ako relevantné dôkazy preukazujúce, že finančné prostriedky odovzdané žalobkyňou úpadcovi (ak aj súd pripustí, že boli odovzdané) patrili žalobkyni (ktorá sama uviedla, že sa jednalo o finančné prostriedky spoločnosti LOTOS MV).
11. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania: Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu z jednotlivých opatrení slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Pritom nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ustanovenia §164 CSP, a teda pre to, aby súd bez urobenia iného vhodného opatrenia prerušil konanie je to, že v inom prebiehajúcom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ustanovenie § 164 za uvedených okolností umožňuje súdu prerušiť konanie najmä vtedy, ak predmet iných konaní vecne súvisí s konaním, v ktorom sa navrhuje prerušenie konania, resp. ich výsledok môže relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného konania. (rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 63/2018-29). Vzhľadom k tomu, že všetky otázky potrebné pre rozhodnutie súdu vie súd vyhodnotiť a posúdiť - návrhu žalovaného v I. rade nevyhovel. Nakoľko sa nejednalo o prerušenie konania podľa § 162 CSP súd nepostupoval podľa § 162 odsek 3 CSP a o návrhu nerozhodol v rozhodnutí vo veci samej. 12. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom zástupcov procesných strán, vypočutím žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: žalobou, výpisom z OR spoločnosti LOTOS MV, zmluvou o pôžičke zo dňa 9.2. 2012, dodatkom č. 1 k zmluve, oznámením o popretí pohľadávok, prihláškami pohľadávok, listom žalovaného v I. rade zo dňa 19.2. 2016, výpisom z bankového účtu spoločnosti LOTOS MV, Čestným prehlásením úpadcu, ako i ostatným spisovým materiálom.
13. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán má súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: 13. 1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.9. 2015 sp. značka 4 K 37/2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 2.10. 2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu: K. X.. Za správcu konkurznej podstaty bol menovaný žalovaný. 13. 2. Žalobca prihlásil v zákonom stanovenej lehote prihláškou svoje pohľadávky: v celkovej výške 399.495,89 Eur. Pod por. č. 1 si prihlásila istinu vo výške 320.000 eur z titulu zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, splatná 31.12. 2014, úroky z omeškania 27.774,25 Eur z titulu čl. 2 ods. 2 zmluvy o pôžičke, úroky z omeškania vo výške 19.337,64 Eur pre nesplatenie istiny pôžičky a pod por. č. 2 si prihlásila zmluvnú pokutu vo výške 32.000 Eur z titulu čl. 2 ods. 3 Zmluvy o pôžičke. 13. 3. Z popretia pohľadávky žalovaného v I. rade vyplýva, že správca (žalovaný v I. rade) a dočasný správca (žalovaný v II. rade) popreli čo do právneho dôvodu a čo do výšky predmetné pohľadávky z dôvodu:
- v prílohách prihlášky pohľadávky, tj v zmluve o pôžičke a v čestnom vyhlásení úpadcu o tom, že pôžička bola poskytnutá sú závažné rozpory v tvrdení o tom, kedy, ako a v akej výške bola táto pôžička poskytnutá, pričom tieto zakladajú dôvodnú pochybnosť žalovaného v I. rade či vôbec bola takáto pôžička úpadcovi poskytnutá. Navyše úpadcom deklarovaný účel použitia pôžičky je v rozpore s miestnym zisťovaním správcu - kde inventár Hotela Gaudio správca nezapisoval do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu práve z toho dôvodu, že nemal preukázané, že tento patrí úpadcovi a práve prihlásený veriteľ deklaroval, že tento inventár bol hradený z prostriedkov LOTOS MV. 14. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné, spornou skutočnosťou ostalo, či žalovaný postupoval správne, keď pohľadávky poprel z dôvodov uvedených v bode 13. 3. 15. Žalovaní vrámci svojej procesnej obrany v konaní namietali, že finančné prostriedky (ktoré prípadne aj žalobkyňa poskytla úpadcovi) nepatrili žalobkyni, ale spoločnosti LOTOS MV, ďalej namietali, že kým v Zmluve o pôžičke a aj v prihláške žalobkyňa tvrdí, že finančné prostriedky poskytla úpadcovi v hotovosti 9.2. 2012, následne v konaní uvádza, že mu ich poskytla vo viacerých splátkach, ďalej namietali, že sama žalobkyňa uvádza, že finančné prostriedky slúžili na rekonštrukciu hotela - pričom zároveň žalobkyňa uvádza, že inventár hotela patrí do jej výlučného vlastníctva, žalovaný v I. rade zároveň uviedol, že s ohľadom na hodnotu inventára - nemohli byť fin. prostriedky použité na rekonštrukciu. 16. Súd právne posúdil vec nasledovne: Podľa § 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu: (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. (2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. (3) Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. (5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. (6) Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. (7) Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo
čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate. (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie. (15) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. (16) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. 17. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu/veriteľa obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu/veriteľa zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). V uvedenom prípade teda súd rozhodoval, či popierací dôvod správcu obstojí a dospel k záveru, že popierací úkon žalovaného v I. rade obstojí. 18. Súd dospel k záveru, že opis vzniku pohľadávky, ktorý tvorí obsah prihlášok nemá oporu v skutočnostiach, ktoré boli preukázané v tomto konaní: V zmluve o pôžičke zo dňa 9.2. 2012 je pohľadávka opísaná ako „finančná pôžička vo výške 320.000 Eur, ktorá bola dlžníkovi v hotovosti dňa 9.2. 2012 poskytnutá veriteľom“. Z vykonaného dokazovania (najmä z výpovede žalobkyne, z výpisu z bankového účtu spoločnosti LOTOS MV) vyplýva, že žalobkyňa a) peniaze úpadcovi odovzdávala v splátkach v priebehu dlhšieho obdobia, b) finančné prostriedky boli vybraté z účtu spoločnosti LOTOS MV (v čase ich výberu bola žalobkyňa konateľkou uvedenej spoločnosti). Žalobkyňa sama odvodzuje svoje vlastnícke právo k fin. prostriedkom odovzdaným úpadcovi od skutočnosti, že bola konateľkou spoločnosti LOTOS MV, na Daňovom úrade vybavovala vrátenie nadmerného odpočtu DPH, resp. od skutočnosti, že s úpadcom bola dohodnutá, že prevádzku hotela bude zabezpečovať ona. Žiadne z tvrdení žalobkyne podľa súdu nepreukazuje, že žalobkyňa bola vlastníkom fin. prostriedkov odovzdaných úpadcovi. Tvrdenie jej zástupcu, že ak by nebola ich vlastníkom - určite by skutočný vlastník vzniesol nárok na ich vrátenie - súd nevyhodnotil ako relevantné. Úlohou súdu v tomto konaní je iba vyhodnotiť, či správca (veriteľ) prihlásenú pohľadávku popreli správne/nesprávne. Incidenčné konanie už vylučuje rozsiahle dokazovanie smerujúce k otázke zistenia pohľadávky, súd vychádza z prihlášky pohľadávky a jej príloh. Žalobca nepreukázal v rámci príloh prihlášok pohľadávok všetky v nich tvrdené skutočnosti. K predmetným prihláškam popretého veriteľa nebola pripojená príloha, ktorá by preukázala vyplatenie fin. prostriedkov (pôvodne žalobkyňa v prihláške uviedla, že tieto boli poskytnuté v jeden deň, následne uvádzala, že boli poskytnuté v splátkach) a b) nepreukázala, že fin. prostriedky boli v jej vlastníctve (práve naopak - z jej výpovede a z dokladov ňou predložených je zrejmé, že finančné prostriedky boli vo vlastníctve LOTOS MV, teda spoločnosti kde bola vo funkcii konateľky). Správca konkurznej podstaty ako osoba odborne spôsobilá bol povinný v popieracom prejave v rámci konkurzného konania uviesť konkrétne právne relevantné dôvody popretia. Takýmto dôvodom bol dôvod: „sú závažné rozpory v tvrdení o tom kedy, ako a v akej výške bola pôžička poskytnutá“. Súd teda dospel k záveru, že dôvod obsiahnutý v popieracom prejave žalovaného v I. a II. rade obstojí a vylučuje pohľadávky žalobcu z uspokojenia. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovanému v I. a II. rade žiadne trovy konania nevznikli - súd im ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. písomne, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sledje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.