Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/134/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Valérie Kleinovej, členiek JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľa: N. J., bytom H. XXXX/ XX, U., zast. JUDr. Petrom Škultétym, advokátom, AK Heydukova č. 3, Bratislava, proti odporcovi: Z., Y..N..K.., N. XXX/a, U., IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. Přemyslom Marekom, advokátom, Kapitulská 18/ A, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 16. januára 2012 č.k. -150, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia 159,17 Eur odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu odporcom dňa 01.07. 2010 je neplatná a priznania náhrady mzdy, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania a právneho zastúpenia 410,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe pracovnej zmluvy z 11.06. 2007 vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom na dobu neurčitú. Navrhovateľ bol prijatý na prácu medzinárodného vodiča nákladného motorového vozidla. Odporca výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce zo dňa 01.07.2010, ktorá bola doručovaná navrhovateľovi na adresu H. XXXX/XX, U., zásielkou do vlastných rúk, skončil s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou pre opätovné závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu tým, že nenastúpil do práce ani na opakované písomné výzvy odporcu a čerpal si dovolenku bez jeho súhlasu, bez vysvetlenia sa 30.06.2010 nedostavil na pracovisko, čím spôsobil, že odporca nemohol splniť svoju povinnosť zabezpečiť klientovi bezodkladne vodiča, že mu ušiel zisk a prípadne i škodu, ak by sa klient rozhodol sankcionovať ho za toto porušenie a že napriek výzve nedoručil odporcovi potvrdenie, že skončil zárobkovú činnosť u iného zamestnávateľa, kde bol zamestnaný ako vodič a túto vykonával bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu, čím porušoval Zák. práce. Zistenia, že odporca upozorňoval navrhovateľa na porušovanie pracovnej disciplíny a vyzýval ho, aby nastúpil do práce vyplynuli podľa súdu z listov odporcu z 24.05.2010 (navrhovateľom prevzatý 24.05.2010), 22.06.2010, 23.06.2010, 24.06.2010, 25.06.2010, 28.10.20109 a 29.10.2010, doručovaných na adresu trvalého pobytu navrhovateľa a jeho e-mailovú adresu. Takto zistený skutkový stav vyhodnotil podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 3 a ods. 5, § 61 ods. 1 a ods. 2, § 77, § 38 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zák. práce tak, že výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce z 01.07.2010 doručovanou navrhovateľovi na adresu H. XXXX/XX, U. doporučenou zásielkou do vlastných rúk skončil predmetný pracovný pomer uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňa 30.09.2010, navrhovateľ doručil návrh

na začatie konania súdu dňa 30.11.2010, teda v zákonom stanovenej lehote. Výpoveď vyhovovala formálnym náležitostiam stanoveným v § 61 ods. 1 Zák. práce, keďže bola písomná, podpísaná a bol v nej uvedený dôvod výpovede stanovený v § 63 ods. 1 Zák. práce. Mal za preukázané, že odporca doručoval navrhovateľovi výpoveď v súlade s ustanovením § 38 Zák. práce do vlastných rúk na adresu jeho bydliska, ktorá mu bola známa, a to na H. I.. č. XXXX/XX v U., ktorú navrhovateľ uvádzal v korešpondencii s odporcom. K tomuto poukázal na žiadosť navrhovateľa o dovolenku (č.l. 133), v ktorej výslovne uviedol, že bude čakať na tomto mieste na písomné oznámenie o pridelení práce podľa pracovnej zmluvy z 11.06.2007. Vysvetlenie navrhovateľa, že v dobe doručovania výpovede bol pracovne v zahraničí hodnotil tak, že navrhovateľ sám svojím konaním zmaril doručenie výpovede. Výpoveď z pracovného pomeru odôvodnenú opätovným závažným porušením pracovnej disciplíny posudzoval podľa konkrétnych okolností prípadu, s prihliadnutím na dobu a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na osobu zamestnanca a jeho prístup k plneniu pracovných úloh. Skutočnosť, že navrhovateľ počas konania o jeho návrhu, že predmetný pracovný pomer trvá, pracoval u iného zamestnávala, hodnotil ako jeho právo do doby, kým mu odporca umožní pokračovať v práci podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ po výzvach odporcu, aby nastúpil do práce, tak neurobil a pracoval pre iného zamestnávateľa, i podľa súdu prvého stupňa porušil pracovnú disciplínu v intenzite, ktorá oprávňovala odporcu na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny vymedzené vo výpovedi z 01.07. 2010. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia tak, že odporcovi priznal náhradu odmeny za poskytnuté právne služby v spore vo výške 410, Eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, žiadal ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie preto, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež preto, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Mal za to, že odporca v konaní nepreukázal existenciu skutku, ktorý by založil dôvod predmetnej výpovede, resp. závažné porušenie pracovnej disciplíny, hoci ho toto bremeno ako zamestnávateľa v tomto pracovnoprávnom spore zaťažovalo. Namietal, že jeho „nenastúpenie do práce“ nemožno považovať za neospravedlnenú absenciu preto, že odporca mu žiadnu prácu neprideľoval. Keďže mu odporca v dobe od marca 2008 do 30.06.2010 neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nevykonával ju v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zák. práce z dôvodov na jeho strane. Vzhľadom na to, že porušiť pracovnú disciplínu mohol len v príčinnej súvislosti s výkonom jeho práce a táto v predmetnej veci absentovala, pracovnú disciplínu neporušil. Naopak, základnú povinnosť prideľovať mu prácu porušoval odporca. Poukázal na to, že nikdy počas trvania pracovného pomeru u odporcu nebol v jeho sídle, teda v mieste výkonu jeho práce podľa pracovnej zmluvy, a ani tam nemusel byť, čo vyplývalo z druhu a spôsobu vykonávania práce, flexibilného pracovného času a povahy jeho práce, ako aj na skutočnosť, že pravidelné dochádzanie do sídla odporcu z jeho bydliska z dôvodu „čakania na prideľovanie práce“, by bolo pre neho finančne neúnosné. Zdôraznil, že po jeho nástupe do práce v dňoch 19. až 21.05.2010 sa zdržiaval v mieste sídla odporcu, ale ten mu prácu neprideľoval. K nenastúpeniu do práce na e-mailovú výzvu odporcu z 29.06.2010 o 17.08 hod. uviedol, že dostaviť sa do práce druhý deň medzi 8.00 a 8.30 hod. bolo prakticky nemožné. Ani v tomto prípade pritom nešlo o priame pridelenie práce, ale len o prípadné uzavretie dohody s odporcom o jeho dočasnom pridelení na výkon práce k inému zamestnávateľovi. Uviedol, že ak by mu aj odporca predložil návrh konkrétnej dohody, musel by mať dostatok času na jeho prijatie a až následne by mohol riadne nastúpiť na výkon práce k dočasnému zamestnávateľovi. Namietal, že súd prvého stupňa nevyhodnotil skutočnosť, že odporca mu neprideľoval prácu riadne, najmä v časovej súvislosti s tým, že výzvy odporcu na nástup do práce, oznámenia o jeho údajnom porušení pracovnej disciplíny, neumožnenie čerpania dovolenky, na ktorú mal zákonný nárok, boli vykonané pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní odporcu proti rozsudku prvostupňového súdu, ktorý určil, že jeho pracovný pomer u odporcu trvá. Pokiaľ mu bola daná výpoveď aj z toho dôvodu, že neskončil pracovný pomer u iného zamestnávateľa zdôraznil, že jeho sociálna a finančná situácia mu to neumožňovala, pokiaľ mu odporca riadne neprideľoval prácu. Keďže nebolo možné od neho spravodlivo požadovať skončenie pracovného pomeru u iného zamestnávateľa, nemohol sa týmto konaním dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Na výzvu iného zamestnávateľa bol nútený nastúpiť 21.06.2010 na zahraničnú pracovnú cestu, ktorá trvala do 22.08.2010, pretože odporca pre neho nemal prácu, neumožnil mu čerpať dovolenku a aj pre svoju zlú finančnú situáciu. Túto skutočnosť podľa neho súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil ako konanie, ktorým zmaril doručenie predmetnej výpovede. Predmetnú výpoveď považoval za neplatnú i

preto, že mu nebola doručená, nakoľko v danom prípade nemohla nastať fikcia doručenia výpovede, ak sa nezavinene nezdržiaval v mieste svojho bydliska. V závere odvolania namietal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v časti uplatnenej náhrady mzdy, ktorou sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu skutkov, ktoré považoval za porušenia pracovnej disciplíny a za ktoré dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že pracovnú disciplínu je možné porušiť len v príčinnej súvislosti s fyzickým výkonom práce, nemá podľa neho oporu v žiadnom zákone a je nesprávne. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania nespochybňoval skutkové okolnosti, ktoré sú opísané v prvom upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny, mal za to, že ich existencia nebola medzi účastníkmi sporná. K nenastúpeniu odporcu do práce po skončení dočasnej práceneschopnosti uviedol, že navrhovateľ mal nastúpiť do práce v mieste jej výkonu dohodnutom v pracovnej zmluvy, keďže mu nebolo schválené čerpanie dovolenky. Aj keď navrhovateľ deklaroval svoju disponibilitu na výkon práce v liste, ktorý mu bol doručený 21.06.2010, skutočnosť, že nastúpil na dlhodobú pracovnú cestu u druhého zamestnávateľa (od 21.06.2010 do 22.08.2010) bez toho, aby ho o nej informoval, svedčí o tom, že navrhovateľ nemal skutočný úmysel vykonávať prácu pre neho a dodržať povinností vyplývajúce mu zo , najmä jeho . Preto podľa neho správne vyhodnotil neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku od 21.06.2010 za porušenie pracovnej disciplíny. K nenastúpeniu do práce na základe výzvy z 29.06.2010 poukázal na skutočnosť, že sám navrhovateľ deklaroval, že bude čakávať na pridelenie práce a že na možnosť pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa na deň bol viackrát upozornený, a preto mal takéto pridelenie očakávať a byť zastihnuteľný. Uviedol, že nikdy nespochybnil právo navrhovateľa zamestnať sa u iného zamestnávateľa počas trvania súdneho sporu o určenie, či medzi nimi pracovný pomer trvá. Dokonca, ak by ho oboznámil so záväzkami vyplývajúcimi mu z tohto pracovného pomeru, akceptoval by ich a nevyhodnotil by ich ako poručenie pracovnej disciplíny. Výpoveď považoval za riadne doručenú v zmysle ustanovenia , pretože boli splnené zároveň dve fikcie doručenia, a to, že pošta vrátila zásielku ako nedoručiteľnú a zároveň, že navrhovateľ jej doručenie zmaril. Napokon uviedol, že v prípade konania o určenie neplatnosti výpovede a priznania náhrady mzdy ide o tzv. závislé výroky, a preto po zamietnutí prvého návrhu nebolo potrebné osobitne odôvodňovať nepriznanie náhrady mzdy, pretože toto rozhodnutie je priamo závislé od zamietnutia návrhu v časti určenia neplatnosti výpovede.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa podľa uplatnených dôvodov na odvolacom pojednávaní ( ). Zistil, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje ( ). Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ustanovenia , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi neboli sporné skutky, pre ktoré odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer, účastníci konania sa nezhodli len na ich právnom posúdení. Odvolací súd, ktorý je pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvého stupňa viazaný dôvodmi uvádzanými v odvolaní

( ), sa preto zaoberal len právnym posúdením skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom a dospel k záveru, že toto zodpovedá konkrétnym okolnostiam a je správne. Skutočnosť, že navrhovateľ sa po skončení práceneschopnosti napriek výzvam odporcu z 22.06.2010, 23.06.2010, 24.06.2010, 25.06.2010, 28.06.2010, 29.06.2010 nedostavil do práce, bola v konaní preukázaná, čo je možné za daného skutkového stavu i podľa odvolacieho súdu považovať za opakované porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ustanovenia Zák. práce. Nepreukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporca ani v dobe, keď ho vyzýval na nástup do práce, nemal pre neho zabezpečenú prepravu tovaru, uvádzaný záver súdu nespochybňuje. Súd pri tomto, okrem toho, že navrhovateľ svoje tvrdenia v konaní nepreukázal, nemohol prehliadnuť, že podľa pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania sa navrhovateľ zaviazal vykonávať, okrem práce vodiča, aj údržbu motorového vozidla a ďalšie práce podľa pokynov zamestnávateľa. Z tohto dôvodu ani nebolo možné zohľadniť námietku navrhovateľa, že odporca mu neprideľoval prácu a preto nebol povinný byť v mieste výkonu práce, ktorá zodpovedá judikatúrou uznávanému názoru, že ak zamestnávateľ prestal v rozpore s ust. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=120736&FragmentId2=120739> prideľovať zamestnancovi prácu, aj keď zamestnanec bol pripravený prácu vykonávať, nie je porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorého zamestnávateľ k opätovnému nástupu do práce nevyzval, nedostavil do zamestnania , pretože odporca ho na nástup do práce viackrát vyzýval.

Súd prvého stupňa a ani odporca nespochybňovali právo navrhovateľa zamestnať sa počas súdneho konania o určenie, či medzi účastníkmi existuje pracovnoprávny vzťah, u iného zamestnávateľa. Pokiaľ však navrhovateľ nenastúpil na výkon práce pre odporcu po výzvach, aby tak urobil, bolo možné toto jeho konanie považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Rovnako navrhovateľovo tvrdenie, že v čase od 21.06.2010 do 23.07.2010 čerpal riadnu dovolenku na ktorú mal zákonný nárok neobstojí, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca ako zamestnávateľ s jej čerpaním v zmysle § 111 ods. 1 Zák. práce nesúhlasil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s posúdením doručenia predmetnej výpovede odporcovi ako podmienky jej platnosti v súlade s ustanovením § 38 ods. 1 a 4 Zák. práce.

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný preto, že súd sa v jeho odôvodnení vôbec nezaoberal návrhom na priznanie náhrady mzdy. Námietku nepovažoval za dôvodnú preto, že návrh bol zamietnutý v celom rozsahu s odôvodnením, že k neplatnému skočeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi predmetnou výpoveďou nedošlo a priznanie náhrady mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zák. práce závisí od rozhodnutia o neplatnosti výpovede. Ak v danej veci súd nevyhovel návrhu, že predmetná výpoveď je neplatná, neodôvodnením rozhodnutia o návrhu na uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi mzdu závislého od posúdenia výpovede, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, ak konanie o tejto časti žalobného návrhu sa stalo bezpredmetným. Rovnako by bolo samoúčelným, ak by sa vec vrátila na ďalšie konanie len kvôli doplneniu odôvodnenia závislého rozhodnutia o návrhu na priznanie náhrady mzdy a neprípustným pre hospodárnosť takéhoto konania.

Odvolací súd potom, čo nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri právnom posúdení veci, napadnutý rozsudok podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, písomné odvolanie a účasť na odvolacom pojednávaní, podľa ustanovení a a vyhl. MS SR č. , po 58,69 Eur, dva režijné paušály po 7,63 Eur a DPH, spolu 159,17 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.