Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (40)Rozsudok_9C-163-2012.pdf
PDF · 87.2 KB
No categories available
9C/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s., Košická 56, Bratislava, IČO. 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava proti odporcovi W. K., N.. XX. XX. XXXX, A. C. XXXX/ X, A. A., o zaplatenie 5 709,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 700,77 Eur s 10,10 % úrokom ročne od 12. 12. 2010 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 12. 2010 až do zaplatenia, sumu 148,69 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 22. 12. 2010 až do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 700,77 Eur za obdobie od 11. 12. 2007 do 21. 12. 2010.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach vo výške 100,-- Eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že neuhradením jednej zo splátok stane sa zročným celý dlh.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 20. 06. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 5 709,35 Eur, úroku vo výške 10,10 % ročne z istiny 4 902,89 Eur od 22. 12. 2010 až do zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne z istiny 4 902,89 Eur od 22. 12. 2010 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Odporca uznal nárok navrhovateľa čo do základu aj výšky. Žiadal o umožnenie uhradiť žalovanú sumu v mesačných splátkach po 30,-- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, výpoveďou odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľa, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou a odporcom č. XXXXXXXXXX dňa 20. 02. 2006, výpisom z účtu a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho právny predchodca a odporca uzatvorili dňa 20. 02. 2006 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 3319,39 Eur s dohodnutou
úrokovou sadzbou 10,10 % ročne. Odporca sa zaviazal úver splácať mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci od 20. 03. 2006 do 20. 02. 2011. Keďže svoj záväzok riadne neplnil, ani do konečnej doby splatnosti 10. 08. 2010, došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola oznámená odporcovi dňa 28. 12. 2010. Ku dňu postúpenia, t. j. k 21.12. 2010, žalovaná suma predstavuje dlh odporcu vo výške 5 709,35 Eur, z čoho istina po splatnosti 4 902,89 Eur, z ktorej požadujú úrok z omeškania ako aj dohodnutý úrok.
Na pojednávaní zástupca navrhovateľa uviedol, že dohodnuté mesačné splátky predstavovali 2 187,-- Sk, pričom odporca uhradil v prepočte do postúpenia pohľadávky 788,77 Eur. Dlžná istina bola vypočítaná tak, že k nej boli pripočítané aj dohodnuté úroky v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými v čase podpísania zmluvy, t. j. 01. 08. 2002.
V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 10. 2012 navrhovateľa špecifikoval žalovanú istinu, v ktorej boli zahrnuté aj skapitalizované úroky a poplatky za upomienky a správu úveru, pričom čistá istina bez poplatkov a úrokov predstavovala 2 700,77 Eur, poplatky za správu úveru 118,81 Eur, za upomienky spolu 29,88 Eur a úroky 2 053,43 Eur. Úroky z omeškania za obdobie od 11. 12. 2007 do 21. 12. 2010 boli počítané z omeškaných splátok pri úrokovej sadzbe 26,40 % a od 15. 01. 2009 8 %, spolu predstavovali 806,46 Eur k tomuto dátumu.
Odporca uznal návrh navrhovateľa. Potvrdil, že uzatvoril zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 100 000,-- Sk. Dohodnuté splátky uhrádzal len asi polroka. Neskôr mu to nevychádzalo. Obdržal oznámenie o postúpení pohľadávky ako aj upomienky od navrhovateľa. V súčasnej dobe je ženatý, má maloleté dieťa, žena je nezamestnaná, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a exekučné tituly. Je zamestnaný brigádnicky. Žiadal o možnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach 30,-- Eur.
Z pripojenej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bolo zistené, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru s dohodnutým úrokom 10,10 %, výškou splátky 2 187,-- Sk mesačne, s dohodnutou prvou splátkou 20. 03. 2006 a počtom splátok 60. Konečná splatnosť úveru 20. 02. 2011. RPMN predstavovala 5,74 %.
Z návrhu vyplýva, že došlo ku dohodnutej konečnej splatnosti ku dňu 10. 08. 2010 a následne k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa, ktorú skutočnosť preukázal navrhovateľ oznámením o postúpení pohľadávky Slovenskou sporiteľňou odporcovi zo dňa 28. 12. 2010. Odporca túto skutočnosť nenamietal.
Predmetom sporu bolo plnenie z titulu zmluvy o úvere. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, na ktorý vzťah je aplikovateľný Obchodný zákonník aj v prípade, ak účastníkom je iná osoba ako podnikateľ. V čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi bol účinný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, ktorý je lex speciali ku Obchodnému zákonníku vo vzťahu k tomuto zmluvnému typu. Právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za občianskoprávny vzťah, keďže v zmysle § 3 ods. 1 citovaného právneho predpisu zmluvu uzatvára veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného právneho predpisu v znení účinnom ku dňu vzniku právneho vzťahu musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/), inak úver sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade bolo preukázané, že zmluva obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov.
V konaní nebolo sporné, že odporca neuhradil riadne a včas z poskytnutého úveru tzv. čistú istinu vyčíslenú odporcom v písomnom vyjadrení na sumu 2 700,77 Eur, a preto súd v tejto časti návrhu vyhovel.
Z tejto sumy súd priznal dohodnutý úrok v súlade s ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 10,10 % ročne za obdobie od 22. 12. 2010 až do zaplatenia.
Rovnako súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z tejto sumy v požadovanej výške 9 % ročne od 22. 12. 2010 až do zaplatenia, keďže požadovaný úrok z omeškania je v súlade s občianskoprávnou úpravou, ktorá je kogentná a má prednosť pred obchodnoprávnou úpravou, lebo je spotrebiteľa výhodnejšia v zmysle § 53b ods. 1 a § 54 ods. 1 O. z.
Pokiaľ zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že výpočet žalovanej istiny vychádzal zo všeobecných obchodných podmienok účinných v čase podpísania zmluvy, podľa ktorých k dlžnej sume boli pripočítané aj dlžné dohodnuté úroky, súd považoval platnosť zmluvy odkazujúcej na úverové podmienky v tejto časti za neplatnú a to z týchto dôvodov:
Ustanovenie § 121 ods. 3 O. z. definuje príslušenstvo pohľadávky ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že úroky ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a viažu sa iba ku pohľadávke. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neupravujú možnosť dlžníka požadovať príslušenstvo z príslušenstva. Nevyplýva to ani zo znenia ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ani z citovaného zákona 258/2001 Z. z. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie s plnením dlhu predstavujúceho istinu.
Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi vypočítaný nedoplatok z titulu kapitalizovaných úrokov vo výške 2 053,43 Eur, ale nepriznal z nich úroky z omeškania. Súd priznal nárok na poplatky za správu úveru a za upomienky spolu vo výške 148,69 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 22. 12. 2010 podľa § 517 O. z. a vyhlášky 87/1995 Zb. Súd ďalej priznal úroky z omeškania za obdobie od 11. 12. 2007 do 14. 01. 2009 z nedoplatku žalovanej istiny 2 700,77 Eur vo výške podľa občianskoprávnej úpravy, t. j. vo výške 9 % ročne a v prevyšujúcej časti nárok zamietol. Aj keď v čase spísania zmluvy a dohody o úrokoch z omeškania nebolo účinné ustanovenie § 369 ods. 1, posledná veta Obchodného zákonníka, táto novela vlastne len realizovala občianskoprávnu úpravu v ustanovení § 53 ods. 1 účinnú v čase spísania úverovej zmluvy a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalobca požadoval úrok z omeškania v sume 806,46 Eur za obdobie od 11. 12. 2007 do postúpenia pohľadávky počítané z omeškaných splátok pri úrokovej sadzbe 26,40 % do 14. 01. 2009 a 8 % od 15. 01. 2009, súd návrh zamietol ako nepreukázaný, keď napriek výzve súdu, aby špecifikoval, ako dospel k výpočtu úroku vo výške 806,46 Eur a na základe čoho si ho uplatňuje, spôsob výpočtu riadne nešpecifikoval. Je zrejmé, že pri výpočte vychádzal z jednotlivých omeškaných splátok, pričom k týmto splátkam pripočítaval aj skapitalizované úroky a vychádzal z úrokovej sadzby 26,40 %, úroku z omeškania do 14. 01. 2009. Takáto dohoda o výške dojednaného úroku z omeškania bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou už z uvedených dôvodov.
Navrhovateľ v zmysle § 151 ods. 1 OSP požadoval priznať náhradu trov konania. Z pôvodne žalovanej istiny 5 709,35 Eur bol úspešný len v rozsahu 2 849,46 Eur (2 700,77 + 148,69 Eur), t. j. v rozsahu 50 %.
Z uvedených dôvodov v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 2 OSP súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.