Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova 14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, P., o zaplatenie 25,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -111 zo dňa 28. októbra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 25,58 eur s úrokom z omeškania 18,25% p.a. (ročne) z dlžnej čiastky zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach, za nekalé však považoval postúpenie pohľadávky na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávky. Podľa názoru súdu sa nemôže zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené len s poukazom na existenciu pohľadávky. Najmä pri drobných sporoch spotrebitelia rezignujú na uplatnenie svojich práv voči subjektu v úpadku a uhradia aj nedôvodne žiadané sumy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za vadné v dôsledku nesprávneho posúdenia veci. Účelom zákona na ochranu spotrebiteľa je predovšetkým vymedziť obsah a rozsah práv spotrebiteľa a k nim korešpondujúcich práv dodávateľa. Nesúhlasil s názorom, že postupníkovi pohľadávky, ktorý v žiadnom smere nenapĺňa definíciu pojmu dodávateľa, by v dôsledku postúpenia majetkového práva, ktoré v čase postúpenia nebolo zaťažené žiadnymi nedostatkami na strane dodávateľa v zmysle ZOS, mali v dôsledku postúpenia vzniknúť povinnosti dodávateľa vo vzťahu k dlžníkovi postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tento je spotrebiteľ.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania je vec, ktorá zapadá do väčšieho počtu vecí, v ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok voči spotrebiteľom na skrachovaný subjekt, presnejšie subjekt v úpadku, a za ktorý uplatňuje pohľadávky správca konkurznej podstaty. V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby.

Odvolací súd podrobil popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktik.

Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva.

Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely (ďalej aj len ,,ZOS" alebo ,,spotrebiteľský kódex") rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody ( ZOS).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam".

Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) ZOS).

Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná a posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé obchodné praktiky sú len indikatívne vypočítané (arg. slovo „najmä"; „Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä...", § 7 ods. 4 ZOS).

Odvolací súd podrobil praktiku dodávateľa vrátane jeho právnych nástupcov hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt v úpadku.

Nebýva obvyklým, že subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie sledujúce jeho speňaženie a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky a následne ich na súde jeho správca uplatňuje.

Žalobca vykonáva štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok. Týmto postupom tak dochádza k neoprávnenému zvýhodňovaniu žalobcu oproti ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia vymáhali pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by nadobudli za trvania konkurzu bez znášania poplatkovej povinnosti a rizika náhrady trov konania (porov. rozsudok OS Žilina vo veci sp.zn. ).

Zmyslom právnej úpravy je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť - bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou - tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu" úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie" majetku späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky takéhoto postupu, naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam (odhliadnuc od problematickosti ich vymoženia) nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Úpadca nemohol mať žiadne záruky, že nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné.

V predmetnej veci je nutné poukázať tiež na „históriu navrhovateľa", vrátane účasti konkrétnych osôb v tomto procese. Obchodná spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. (úpadca) vznikla ešte pod pôvodným obchodným názvom AKROPOLIS estates, s.r.o. 04.08.2007, pričom jedným zo spoločníkov bol JUDr. Pavol Konečný (až do 18.06.2008). Uznesením Okresného súdu Trnava, právoplatným 19.08.2008, bol na dotknutú spoločnosť vyhlásený konkurz. Neskorším uznesením, právoplatným 17.12.2009 (uznesenie zo 14.11.2009 v spojení s opravným uznesením z 24.11.2009), došlo k druhej zmene v osobe správcu konkurznej podstaty a za tohto bol vymenovaný SKP, k.s., ktorého v súdnom konaní zastupuje na základe plnomocenstva advokát JUDr. Pavol Konečný.

Vymáhanú pohľadávku (ako tisícky ďalších) nadobudol úpadca na prvotnom základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.11.2007 - pod pôvodným obchodným menom AKROPOLIS estates, s.r.o.

- od spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o., t. j. relatívne v krátkom čase po svojom vzniku. V danom čase bol JUDr. Pavol Konečný spoločníkom oboch dotknutých obchodných spoločností, v spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. bol dokonca konateľom, pričom spoločníkom „prestal byť" 25.11.2009, t. j. keď už bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa správcom konkurznej podstaty úpadcu stala spoločnosť SKP, k. s. Inými slovami, JUDr. Pavol Konečný bol spoločníkom úpadcu, konateľom a spoločníkom

spoločnosti, od ktorej úpadca získal vymáhanú pohľadávku/pohľadávky a aktuálne v mene správcu rádovo v tisíckach súdnych konaní zastupuje úpadcu. Predmetné personálne prepojenie sa minimálne javí ako priečiace sa „čestnému plneniu povinností a úcte k právam iných osôb" ( ) a rovnako priečiace sa zásadám poctivého obchodného styku ( Obch. zák.).

Rozpor so zásadou poctivého obchodného styku je úplne jednoznačný, nakoľko akceptovaním len doslovného výkladu sa navodzuje stav absolútnej deformácie podnikateľského prostredia vo sfére (súdneho) vymáhania pohľadávok. Navrhovateľ totiž v tisíckach konaní vymáha pohľadávky bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ktorá povinnosť ostatné subjekty podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci často ide o minimálne súdne poplatky (ako v prejednávanej veci), s poukazom na obrovské množstvo takýchto súdnych konaní, získava navrhovateľ neprimeranú a účelovú výhodu. Zároveň je nutné poukázať na to, že reálne navrhovateľa nezaťažuje ani hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje deformáciu voľnej súťaže na trhu vymáhania pohľadávok.

Odvolací súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti).

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí odvolací súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. O tom, že mnoho spotrebiteľov zvolí vyplatenie uplatnenej sumy, odvolací súd nemá pochybností. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi, a preto absolútne neplatné ( ).

Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd nemohol prehliadnuť takúto nekalú činnosť a neprichádza do úvahy iný výsledok , ako zamietnutie žaloby práve pre nedostatok aktívnej legitimácie.

Smernica 2005/29 ,,o nekalých obchodných praktikách" (ďalej len ,,smernica") výslovne stanovila za cieľ ochranu pred nekalými obchodnými praktikami aj po uzavretí zmluvy. ,,Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu"(čl. 3 ods. 1smernice). Niektoré nekalé obchodné praktiky uvedené v prílohe 1. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa sa už s ohľadom na svoju podstatu nemôžu týkať konania pred dojednaním služby, napr. osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

Na margo praktík po vzniku zmluvy, a teda že aj po vzniku zmluvy môže dôjsť k nekalým obchodným, praktikám dáva odvolací súd do pozornosti napr. aj list Európskej komisie vláde Slovenskej republiky z 14.09.2010, v ktorom EK na margo nekalého vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov (zjavne po vzniku zmluvy) uvádza, že ,,útvary komisie by len sotva uverili tomu, že by bol niekto schopný nepovažovať tieto praktiky za nekalé", http://ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html.

Ak určité vlastnosti, ako napríklad vek, fyzická alebo mentálna chyba, alebo dôverčivosť robia spotrebiteľov obzvlášť náchylnými voči určitej obchodnej praktike alebo základnému produktu a ekonomické správanie iba týchto spotrebiteľov môže byť touto praktikou narušené spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predvídať, je vhodné zabezpečiť, aby boli náležite chránení posúdením tejto praktiky z pohľadu priemerného člena tejto skupiny (čl. 19 preambuly smernice).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na ich priznanie a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.