Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-17-2010.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Subarea
10C/17/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: X. L., X. I. Č..XX,XXX XX Bratislava zastúpenej :JUDr. Dagmar Forbaková, advokátka, so sídlom Veternicová č.25,841 05 Bratislava proti odporcovi v prvom rade: Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Michalská č.18,815 63 Bratislava , odporkyni v druhom rade: H. X. , X. L..X,XXX XX Bratislava o určenie neplatnosti časti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 26. 1. 2010 sa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru registračné číslo XXXXXX, uzavretej dňa 20. 2. 2008 v časti týkajúcej sa jej osoby na tom skutkovom základe, že odporkyňa v druhom rade, navrhovateľku požiadala, aby bola ručiteľkou úveru, nakoľko pre poskytnutie úveru vyžadoval odporca v prvom rade ručiteľa s preukázaným pravidelný mesačným zárobkom. Výška poskytovaného úveru bola 2 200 000,- Sk. Navrhovateľka v pobočke odporcu na Š.I. D. P. X. podpísala zmluvu o poskytnutí úveru v presvedčení, že je v postavení ručiteľa záväzku. Po podpise zmluvy o úvere jej zmluva pracovníkom banky vydaná nebola, nakoľko pracovník odporcu v prvom rade jej uviedol, že zmluva musí byť ešte doplnená, a že bude navrhovateľke doručená neskôr. Navrhovateľka uviedla, že až v trestnom konaní sa dozvedela, že v zmluve o úvere bola uvedená ako dlžník, pritom nemala vedomosť, žeby túto zmluvu ako dlžník podpisovala. Navrhovateľka v zmluve nemala byť uvedená ako dlžník, nakoľko jej finančné prostriedky poskytované neboli. Finančné prostriedky boli poskytované odporkyni v druhom rade. Podľa názoru navrhovateľky zmluva o úvere vzhľadom na jej obsah je neurčitá, nakoľko z obsahu zmluvy nie je možné zistiť akým spôsobom odporkyňa v druhom rade bola reálnym príjemcom úveru a ani v akej výške mohla úver použiť. Podľa názoru navrhovateľky postup pri uzavretí zmluvy o úvere bol v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k jej osobe, nakoľko s finančnými prostriedkami nemohla disponovať. Navrhovateľka o poskytnutie úveru nežiadala, žiadne finančné prostriedky neprevzala. Z úverovej zmluvy jej ako dlžníkovi nevznikli žiadne práva na plnenie zo strany odporcu v prvom rade, ale len povinnosti. Úver bol poskytnutý výlučne odporkyni v druhom rade na kúpu nehnuteľnosti, ktorej sa mala stať výlučnou vlastníčkou. Podľa názoru navrhovateľky podmienkou platnosti každého právneho úkonu je okrem iného aj jeho určitosť. Uzavretý právny úkon svojim obsahom odporuje ustanoveniu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko prijímateľom úveru respektíve disponentom finančných prostriedkov bola výlučne odporkyňa v druhom rade. Zmluva o úvere je absolútne neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca v prvom rade konal v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom, keď v rozpore s dohodnutými podmienkami svojvoľne zmenil postavenie navrhovateľky z ručiteľa záväzku na dlžníka. Zmluva o úvere je podľa názoru navrhovateľky neplatná aj v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko vôle navrhovateľky nesmeroval ku vzniku úverového zmluvného vzťahu, zmluva o úvere je neplatná podľa názoru navrhovateľky aj v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka,
nakoľko právny úkon navrhovateľky nebol urobený slobodne a zrozumiteľne. Navrhovateľka pri uzavretí zmluvy o úvere bola uvedená do omylu konaním odporkyne v druhom rade, ktorá ju ubezpečila, že navrhovateľka bude v postavení ručiteľky záväzku a odporkyňa v druhom rade úver bude splácať. Naliehavý právny záujem navrhovateľka preukazovala tým, že na Okresný súd Bratislava V odporca v prvom rade podal žalobu o zaplatenie celej dlžnej sumy z úverovej zmluvy vo výške 2.000.000,- Sk spolu s príslušenstvom a v konaní 10C 17/2010 vedenom Okresným súdom Bratislava I predmetom, ktorého určenie neplatnosti zmluvy o úvere sa vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov zmluvného vzťahu, nakoľko žalobou na plnenie sa nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu.
Odporca v prvom rade v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručenom súdu dňa 4. 3. 2010 uviedol, že navrhovateľka od prvej návštevy v pobočke odporcu v prvom rade až po poskytnutie úveru a jeho načerpanie stále vystupovala v pozícii spoludlžníka a nie ručiteľa. Dňa 13. 2. 2008 navrhovateľka a odporca v druhom rade požiadali odporcu v prvom rade o uzavretie zmluvy o úvere, pričom navrhovateľka a odporca v druhom rade boli posudzovaní ako dlžníci a z tohto hľadiska boli stanovené aj podmienky úveru. Navrhovateľka dňa 12. 2. 2008 podpísala vyhlásenie žiadateľa o úver, nie vyhlásenie ručiteľa. Postavenie navrhovateľky ako dlžníčky vyplýva aj z návrhu na uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 18. 2. 2008 z obsahu, ktorého je zrejmé, že navrhovateľka bola posudzovaná ako spoludlžník a nie ako ručiteľ. Dňa 20.2.2008 schvaľovateľ poskytnutie úveru schválil, pričom jedným z dôvodov kladného stanoviska schvaľovateľa bola aj existencia spoludlžníka v predmetnom úvere, čo znížilo riziko poskytnutia úveru. Postavenie navrhovateľky ako spoludlžníka je zrejmé aj z obsahu úverovej zmluvy číslo XXXXXX zo dňa 20.2. 2008.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu uvidela, že s návrhom navrhovateľky súhlasí.
Súd vo veci rozhodol uznesením č.k.10 C 17/2010-79 zo dňa 31.3.2011, ktorým konanie o určenie neplatnosti v zmluvy o úvere zastavil z dôvodu litispendencie s konaním vedeným Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 29 C 239/2009. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4 Co250/2011-89, zo dňa 30.9.2011 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a úlohou súdu prvého stupňa bolo vo veci meritórne rozhodnúť.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, svedkov X.. T. T.I., Y. G., N.. T. W. , oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa v z 19.3. 2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka si zmluvu o úvere pred jej obsahom vôbec neprečítala. Navrhovateľka uviedla vo svojej výpovedi, že pracovníka odporcu v prvom rade sa pýtala, či predmetnú zmluvu o úver podpisuje ako dlžník alebo ručiteľ, pracovník odporcu mal navrhovateľke uviesť, že predmetnú zmluvu podpísala ako poručiteľka. Navrhovateľka uviedla, že až na polícii sa dozvedela, že predmetnú zmluvu podpísala ako dlžník a nie ako ručiteľ.
Odporca v prvom rade počas konania zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Poukázal na obsah listinných dôkazov z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovateľkám bola vedená z listinných dôkazoch ako spoludlžník a nie ručiteľ záväzku.
Odporkyňa v druhom rade sa stotožnila s vyjadrením navrhovateľky.
Vypočutý svedok X.. T. T. na pojednávaní konanom dňa 25. 6. 2012 uviedol, že si nepamätá na konkrétny prípad uzatvorenia zmluvy o úvere medzi navrhovateľkou, odporcami v prvom a druhom rade. Všeobecne uviedol, že záujemca o poskytnutie úveru vypíše žiadosť o poskytnutie úveru, potom prebieha schvaľovací proces bankou a následne sú pozvaní žiadatelia o poskytnutie úveru na podpísanie úverovej zmluvy. Svedok uviedol, že obsah zmluvy žiadatelia si podrobne na mieste jeho pracoviska spolu s ním časovo neobmedzenom limite prečítajú . Následne po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy záujemcovia o úver zmluvu o poskytnutí úveru podpíšu. Svedok uviedol, že si nepamätá na prípad, že by žiadateľ o poskytnutie úveru si pripravenú zmluvu o úvere prevzal, doma by sa s jej obsahom oboznámil a následne by ju do banky priniesol na podpis. Svedok uviedol, že na úverovej zmluve sú presne vyznačené subjekty, ktoré zmluvu podpisujú. Svedok viedol, že obsah podpísanej úverovej zmluvy sa po jej podpísaní už nedá zmeniť, takže by sa vymenili listy úverovej zmluvy, nakoľko úverová zmluva je vytlačená cez počítač systémovo. Taktiež uviedol, že pri niektorých zmluvách sú v základné okraje a niektoré zmluvy sa podpisujú tak, že je podpísaný zmluvnými stranami každý list zmluvy. Podpísané zmluvy sú pracovníkom odporcu v prvom rade odovzdané zmluvným stranám a to dlžníkovi, spoludlžníkovi a jeden výtlačok ostane v banke. Svedok uviedol, že pracovníci banky a ani zmluvné strany nepodpisujú protokol o odovzdaní a prevzatí podpísaných zmlúv. Svedok jednoznačne poprel, že by navrhovateľke a odporkyni v druhom rade po podpísaní zmluvy o úvere rovnopis zmluvy nedal .
Vypočutá svedkyňa Y. G. na pojednávaní konanom dňa 25. 6. 2012 uviedla, že zmluvy o úvere sú generované na ústredí odporcu v prvom rade, následne súd posielané na pobočku odporcu v prvom rade cez uzamknutý systém odporcu. Fyzicky sa tieto zmluvy neposielajú. Zmluvy si pracovník pobočky odporcu v prvom rade vytlačí z počítača. Zmluvy sa následne zviažu, zalepia , opečiatkujú a takto pripravené zmluvy podpíše riaditeľ pobočky, zamestnanec pobočky a klient sa vyzve, aby sa dostavil na podpis zmluvy. Po ich podpísaní sa rovnopis zmlúv dá klientom a jeden rovnopis ostane banke. Do obsahu takto pripravených zmlúv sa nedá zasiahnuť. Obsah zmlúv sa dá zmeniť len podpísaním jednotlivých dodatkov. Zmluvy sa poštou neposielajú. V zmluvách sú označení klienti, v akej pozícii zmluvu uzatvárajú. Svedkyňa jednoznačne uviedla, že odporca pri hypotekárnych úveroch nemá účastníka zmluvy v postavení ručiteľa iba v postavení dlžníka a spoludlžníka. Svedkyňa sa na prípad uzavretia zmluvy o úvere medzi navrhovateľkou, odporkyňou v druhom rade a odporcom v prvom rade pamätala. Odporkyňa v druhom rade bola žiadateľka úveru a navrhovateľka bola spolužiadateľka úveru. Za svedkyňou boli aj s jednou pani, od ktorej odporkyňa mala kupovať nehnuteľnosť .
Vypočutý svedok N.. T. W. na pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2012 uviedol, že sa nepamätá na prípad schvaľovania poskytnutia úveru navrhovateľky a odporkyni v druhom rade. Svedok len všeobecne opísal schvaľovací proces pred poskytnutím úveru. Celý proces prebieha tak, že klienti vyplnenia žiadosť o poskytnutie úveru v pobočke odporcu a doložia listinné podklady na ktoré sú odporcom vyzvaní. Žiadosť spolu s listinnými podkladmi je odposlaná na ústredie odporcu, kde je následne pridelená schvaľovateľovi úveru, ktorý hodnotí, či je možné žiadateľovi úver poskytnúť. Schvaľovateľ po schválení úveru pripraví zmluvu o úvere tak, že do pripravenej predtlače zmluvy v počítači dopíše potrebné údaje a takto pripravenú zmluvu spolu s vyjadrením prostredníctvom uzavretého elektronického systému odporcu v prvom rade pošle na príslušnú pobočku. Túto poštu si môže otvoriť len riaditeľ pobočky odporcu v prvom rade a poverený pracovník pobočky odporcu v prvom rade, ktorí však do doručeného textu zmluvy už zasiahnuť nemôžu v zmysle interných prepisov odporcu v prvom rade. Svedok zhodne s vypočutými svedkami uviedol, že ani do obsahu podpísaných zmlúv sa už zasiahnuť nedá, nakoľko sú prelepené páskou. Svedok taktiež ako vypočutá svedkyňa uviedol, že ich zmluvy o úvere neobsahujú ručiteľský záväzok. V zmluvách sú uvedení klienti len ako dlžníci. Maximálne môžu byť na strane dlžníkov štyri osoby.
Z obsahu listinného dôkazu a to žiadosti v o uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 13. 2. 2008 vyplýva, že navrhovateľka bola vedená ako klientka č. 2 a túto žiadosť o uzavretie zmluvy o úvere podpísala.
Z obsahu listinného dôkazu a to z návrhu na uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 18. 2. 2008 vyplýva, že navrhovateľka bola taktiež vedená ako klient č. 2 a bola hodnotená ako spolužiadateľka úveru.
Z obsahu listinného dôkazu a toto vyhlásenie žiadateľa vyplýva, že navrhovateľka toto vyhlásenie podpísala ako žiadateľka o poskytnutie úveru.
Z obsahu schvaľovacieho protokolu vyplýva, že navrhovateľka bola hodnotená ako spolužiadateľka úveru, ktorá má príjem zo závislej činnosti a aj z tohto dôvodu schvaľovateľ poskytnutie úveru schválil. Schvaľovateľ v schvaľovacom protokole uviedol, že úver môže byť poskytnutý po doložení kvitancie pánom B., ktorý bol uvedený ako záložný veriteľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou sa mala stať odporkyňa v druhom rade, ktorá kúpnu cenu hradila z finančných prostriedkov získaných na základe zmluvy o úvere.
Z listinného dôkazu a to žiadosti o výmaz záložného práva mal súd preukázané, že dňa 25. 2. 2008 záložný veriteľ I. B.B. požiadal Katastrálny úrad o výmaz jeho záložného práva.
Z obsahu listinného dôkazu a to zmluvy o úvere registračné číslo XXXXXX zo dňa 20. 2. 2008 vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvou poskytnutí úveru v zmysle ustanovenie § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka v platnom znení. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že zmluvnými stranami bol odporca v prvom rade označený ako banka, odporkyňa v druhom rade a navrhovateľka boli označené ako dlžník. Z bodu II. zmluvy vyplýva, že banka - odporca v prvom rade sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi - odporkyni v druhom rade a navrhovateľke úver vo výške 2 200 000,.-Sk a dlžník sa zaviazal úver splatiť, zaviazal sa splatiť aj úroky a ďalšie príslušenstvo úveru. V toto bode bol vymedzený účel úveru a to kúpa nehnuteľnosti a zároveň bol presne opísaný objekt úveru a to nehnuteľnosť ktorá bola predávaná do vlastníctva odporkyne v druhom rade. V bode III. zmluvy bola dojednaná úroková sadzba úveru a ročná percentuálna miera nákladov na úver. V článku IV. bol dohodnutý spôsob čerpania úveru tak, že posledný možný termín čerpania úveru bol deň 16. 9. 2008. Predĺženie tohto termínu bolo možné dohodnúť len dodatkom k uzavretej zmluve. V článku V. zmluvy boli dohodnuté podmienky čerpania úveru a záväzky dlžníka. V článku VI. bol dohodnutý spôsob splácania úveru. V článku VII. bol dohodnutý spôsob zabezpečenia úveru. V článku VIII. sa zmluvné strany dohodli v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka na obsahu dohody o zrážkach zo mzdy pre prípad, že dlžník bude v omeškaní so splácaním úveru. Z obsahu článku IX. bodu 10 okrem iného vyplýva, že zmluva bola vyhotovená v troch rovnopisoch po jednom pre každú zmluvnú stranu. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu je možné meniť a dopĺňať iba písomne a len so súhlasom zmluvných strán. Z obsahu citovaného článku taktiež vyplýva, že zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluva bola spísaná podľa ich slobodnej a vážnej vôle na dôkaz čoho zmluvu podpísali. Z obsahu zmluvy vyplýva, že navrhovateľka a odporkyňa v druhom rade zmluvu podpísali v časti označenej dlžník, čo je zhodným označením zmluvných strán zmluvy uvedenom v úvode zmluvy.
Z obsahu listinného dôkazu a to žiadosti o čerpanie hypotekárneho úveru mal súd preukázané, že odporkyňa v druhom rade dňa 27. 2. 2008 požiadala odporcu v prvom rade o čerpanie úveru .
Z listinného dôkazu a to uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície, č. k. ČVS: ORP-1108/OEK-B1-2008 BM, zo dňa 29. 5. 2009 mal súd preukázané, že podľa ustanovenia § 215 ods. 1, písmeno b/, ods. 4 Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 20 k § 22ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Z listinného dôkazu a to uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality č. k. ČVS: ORP-614/OEK-B1-2009 KV, zo dňa 28. 8.2009 mal súd preukázané, že podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písmeno d/ Trestného poriadku bolo odmietnuté trestné oznámenie podané odporkyňou v druhom rade.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka /ďalej ObZ/ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 501 ods.1 ObZ veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa ustanovenia § 501 ods. 2 ObZ ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli platný právny úkon a to zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXX dňa 20. 2. 2008. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané a to z výsluchu svedkyne Y. G. a nepriamo aj z výpovede svedkov X.. T. T. H. N.. T. W., že navrhovateľka bola zmluvnou stranou označenou ako dlžník. Svedkovia zohne uviedli, že odporca neuzatvára zmluvy o poskytnutí úveru tak, že jednou zo zmluvných strán je ručiteľ záväzku. Svedkyňa Y. G. jednoznačne uviedla, že navrhovateľku informovala o jej zmluvnom záväzku tak, že navrhovateľka v zmluve o úvere je účastníkom zmluvy ako spoludlžník. Postavenie navrhovateľky ako dlžníka mal súd preukázané aj z obsahu citovaných listinných dôkazov, v ktorých jednoznačne je navrhovateľka uvádzaná ako zmluvná strana dlžník. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky , že zmluvu o úvere neuzavrela slobodne a zrozumiteľne /§37 OZ/. Navrhovateľka pred podpísaním zmluvy o úvere podpisovala tri citované listinné dôkazy a to žiadosť o uzavretie zmluvy o úvere, návrh na uzavretie zmluvy o úvere a vyhlásenie žiadateľa. V každom listinnom dôkaze je definovaný právny úkon, ktorý následne zmluvné strany uzavreli a to zmluva o úvere, postavenie zmluvných strán a predmet zmluvy. Z obsahu samotnej zmluvy o úvere citovanej v odôvodnení rozsudku nevyplýva, že by bola nezrozumiteľná /§37 OZ/, že by bola uzavretá v rozpore so zákonom /§39 OZ/ tak, že by neboli riadne definované práva a povinnosti zmluvných strán, že by nebola dohodnutá výška úveru, úroková sadzba, čerpanie úveru a podmienky čerpania úveru, spôsob splácania úveru dlžníkom, spôsob zabezpečenia úveru. Zmluva o úvere taktiež na základe vykonaného dokazovania nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi tak ako uvádzala navrhovateľka v návrhu, keď tvrdila, že odporca v prvom rade svojvoľne nezmenil jej postavenie z ručiteľa záväzku na dlžníka. Navrhovateľka na základe vykonaného dokazovania nebola ručiteľkou záväzku ,tak ako vyplýva z citovaných listinných dôkazov bola vždy vedená ako dlžník. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úver bol poskytnutý
v zmysle odporúčania schvaľovateľa úveru po doručení žiadosti o čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 27. 2. 2008, ktorá bola odporcovi v prvom rade doručená odporkyňou v druhom rade, po doručení žiadosti záložného veriteľa o výmaz záložného práva, ktorú záložný veriteľ doručil katastrálnemu úradu dňa 25. 2. 2008. Na základe vykonaného dokazovania neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že si myslela, že je ručiteľkou záväzku, nakoľko minimálne svedkyňou Y. G. ešte pred uzavretím zmluvy bola oboznámená s jej zmluvným zaradením .Súdu sa toto tvrdenie javí ako účelové aj na základe vyššie uvedených skutočností, že navrhovateľka pred uzavretím zmluvy o úvere podpisovala citované listinné dôkazy z obsahu ktorých vyplýva jej zmluvné postavenie, ktoré je definované ako dlžník- klient 2. To ,že navrhovateľka sa s obsahom zmluvy o úvere pred jej podpisom neoboznámila, čo uviedla na pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2012 nespôsobuje neplatnosť zmluvy v časti, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľka domáhala. Súd na záver dodáva, že z vykonaného dokazovania a to z obsahu výpovedí svedkov mal preukázané, že obsah podpísanej zmluvy o úvere nie je možné meniť tak, že by pracovník odporcu svojvoľne vymenil strany zmluvy, nakoľko zmluvy o úvere sú generované počítačom, po ich doručení na pobočku odporcu v prvom rade elektronicky, sú pracovníkom odporcu zväzované, lepené a podpisované dvomi pracovníkmi pracujúcimi na pobočke odporcu. Obsah podpísanej zmluvy je možné zmeniť len na základe podpísaného dodatku k zmluve, ktorý je podpísaný všetkými zmluvnými stranami. Zmluvy o úvere sú vyhotovené v počte rovnopisov tak, že po podpise zmluvy o úvere každá zmluvná strana dostane jeden rovnopis zmluvy /jeden rovnopis ostane odporcovi a ďalšie rovnopisy sa odovzdajú dlžníkom/. Zmluvy odporca neposiela poštou dlžníkom po ich podpise. Súd dodáva, že na platné uzavretie zmluvy o úvere sa nevyžaduje písomná forma.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by bol spáchaný zločin úverového podvodu tak, že by jej osobné údaje boli zneužité páchateľom trestnej činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere. Súd v tejto súvislosti poukazuje na citované uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície, č. k. ČVS: ORP-1108/OEK-B1-2008 BM zo dňa 29. 5. 2009 z obsahu ktorého vyplýva, že podľa ustanovenia § 215 ods. 1, písmeno b/, ods. 4 Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 20k § 22 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní .Odporca v prvom rade ako aj odporca v druhom rade v konaní mali plný úspech, avšak náhradu trov konania si voči navrhovateľke ktorá v konaní úspech nemala neuplatnili, nakoľko v súvislosti s vedením konania im žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./.