Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-55-2012.pdf
PDF · 141.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: MANIPUL s.r.o., so sídlom v Trenčíne, K výstavisku 15, právne zastúpený JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banskej Bystrici, Horná 27, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 20. januára 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca včas podanou žalobu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXXX-XXXXXX/ XXXX/XXXX-r zo dňa 20. januára 2012 z dôvodu nezákonnosti.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. januára 2012 na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/Ksi zo dňa 18. júla 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov znížený nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008 zo sumy -71 480,98 Eur (-2 153 436,00 Sk) na sumu -1 348,87 Eur (-40 646,00 Sk). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie december 2008. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou vyhotovil správca dane Protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/G. a dodatok č. 1 zo dňa 5. marca 2010. Protokol o zisteniach z daňovej kontroly, vrátane jeho dodatku, bol prerokovaný so žalobcom dňa 12. marca 2010. Kontrolou bolo zistené, že žalobca si odpočítal daň v sume 2 112 800 Sk (70 132,11 Eur) na základe faktúry od spol. OMNITECH a.s. číslo G zo dňa 31. decembra 2008. Spol. OMNITECH a.s. ako mandatár uvedenou faktúrou vyúčtovala žalobcovi ako mandantovi odmenu za poskytnutie služieb v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 1. januára 2004. Odmena za poskytnuté služby predstavovala sumu 13 232 800.- Sk, z toho základ dane predstavoval sumu 11 120 000.- Sk, 19 % DPH sumu 2 112 800.- Sk. K faktúre bola pripojená kalkulácia odmeny mandatára v súlade s čl. III ods. 1 Mandátnej zmluvy. Predmet fakturácie, teda prijaté zdaniteľné plnenie, nebol uvedený na faktúre.
Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal dňa 15. marca 2010 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2008 zo sumy -71 480,98 Eur (-2 153 436,00 Sk) na sumu -1 348,87 Eur (-40 646,00Sk). Daňové riaditeľstvo SR na odvolanie žalobcu rozhodnutím číslo I/XXX/XXXXX-XXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 25. januára 2011 zrušil napadnutý platobný výmer zo dňa 15. marca 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a procesne pochybil, pretože žalobcovi bolo uprel právo na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole v zmysle § 15 ods. 5 písm. f) zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane doplnil dokazovanie a odstránil procesné pochybenie a na základe výsledkov doplneného dokazovania vydal dňa 18. júla 2011 rozhodnutie o znížení nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie december 2008. Žalovaný konštatoval, že predmet plnenia z faktúry číslo G zo dňa 31. decembra 2008 nebol vierohodne preukázaný, pretože odmena nebola vyfakturovaná na základe preukázateľného uskutočnenia služieb v zmysle mandátnej zmluvy. Žalovaný konštatoval, že žalobca uplatnil odpočet dane v rozpore s ust. § 51 ods. 1, písm. a), zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2, písm. a), citov. zákona tým, že pri dodaní služby nevznikla žalobcovi daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca obchodoval s vojenským materiálom. Súčasne poukázal na personálne prepojenie medzi žalobcom a spol. OMNITECH a.s. na základe výpisu z obchodného registra, podľa ktorého I.. D. L. bol konateľom žalobcu a v období od 28.11.2002 do 22.11.2007 aj členom predstavenstva spol. OMNITECH a.s.. Žalobca a spol. OMNITECH a.s. uzavreli dňa 1. januára 2004 Mandátnu zmluvu a súčasne uvedeného dňa uzavreli aj Dohodu o mlčanlivosti a následne dňa 26. júla 2004 uzavreli Zmluvu o spolupráci č. XX/XXXX. Predmetom Mandátnej zmluvy podľa čl. I bol záväzok mandatára (spol. OMNITECH a.s.) zabezpečovať pre mandanta (v tomto konaní žalobca) úkony súvisiace s realizáciou zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a L. G. P.. Žalobca sa v čl. III Mandátnej zmluvy zaviazal, že zaplatí mandatárovi odmenu na základe ním realizovaných výnosov súvisiacich s plnením zmlúv uzatvorených s L. G. P.. Povinnosťou mandatára (OMNITECH a.s.) bolo zabezpečovať v prospech žalobcu úkony súvisiace s prípravou a realizáciou zmlúv, ktoré uzatvorí žalobca s Ministerstvom obrany SR. Za takéto úkony sa považovali konzultácie a poradenstvo v oblasti vyjednávania a uzatvárania zmlúv a zmluvných podmienok, zabezpečenie optimálneho priebehu a podmienok vlastnej realizácie zmlúv a vstupovanie do právnych vzťahov s tretími osobami, ktoré súviseli s realizáciou zmlúv. Žalovaný uviedol, že z Mandátnej zmluvy ako aj z ďalších dokladov predložených ku kontrole, nie je zrejmé, aké konkrétne obchodné záležitosti mandatár na účet mandanta (žalobcu) zriadil, alebo akú inú činnosť vykonal. Žalobca predložil správcovi dane na účel správneho určenia dane harmonogram stretnutí so zástupcami spol. OMNITECH a.s., ktoré sa konali za účelom realizácie zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a L. G. P.. Predmetom týchto stretnutí malo byť podľa tvrdenia žalobcu najmä posúdenie najvhodnejších subdodávateľov ponúkaného tovaru, cien a cenových kalkulácií, časového plánovania na realizáciu jednotlivých úkonov a zákaziek a vyhodnotenie zrealizovaných obchodných prípadov. Správca dane predložený dôkaz nepovažoval za dôkaz preukazujúci plnenie predmetu mandátnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že účastníci mandátnej zmluvy si zmluvné povinnosti splnili, avšak konkrétne právne úkony mandatára (OMNITECH a.s.) podliehajú obchodnému tajomstvu v zmysle Dohody o mlčanlivosti, ktorá bola uzatvorená podľa § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Všetky informácie boli medzi účastníkmi tejto zmluvy označené ako dôverné a mali byť využité pri plnení záväzkov z mandátnej zmluvy. Žalobca odmietol zverejniť obsah plnenia z mandátnej zmluvy z dôvodu existencie Dohody o mlčanlivosti. Správca dane vypočul svedka I.. U. U. (akcionár spol. OMNITECH a.s. a súčasne člen dozornej rady), ktorý potvrdil, že účastníci Mandátnej zmluvy sa stretli podľa harmonogramu za účelom oboznámenia o prebiehajúcich obchodoch a rozvíjania budúcich obchodných vzťahov. Správca dane oboznámil žalobcu so svedeckými výpoveďami svedkov I.. U. U. a J. G. (predsedníčka predstavenstva spoločnosti OMNITECH a.s.). J. G. potvrdila, že vystavila a podpísala faktúru G zo dňa 31. decembra 2008, pretože predmet mandátnej zmluvy bol splnený. Podľa tvrdenia svedkyne išlo o poradenstvo a konzultácie, a preto dôkazy o ich uskutočnení nebolo možné predložiť. Žalovaný konštatoval, že medzi výpoveďami svedkov boli rozpory o predmete plnenia Mandátnej zmluvy, najmä kto a či vôbec boli fakturované služby poskytnuté. Svedkyňa J. G. uviedla, že v súvislosti s plnením predmetnej zmluvy pre žalobcu bola uzavretá ďalšie zmluva so spol. KK - Royal s.r.o. Žilina, ktorá zabezpečovala pre spol. OMNITECH a.s. lobing a informácie. Spol. OMNITECH a.s. predložila správcovi dane účtovné doklady za r. 2008, vrátane Zmluvy o spolupráci zo dňa 1. januára 2008 a jej dodatku zo dňa 1. mája 2008, ktorú táto spoločnosť uzavrela so spol. KK - Royal s.r.o.. Súčasťou predložených dokladov bola aj faktúra od spol. KK - Royal s.r.o. číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. decembra 2008 v celkovej sume 13 232 800 Sk.
Žalovaný dospel k záveru, že spol. OMNITECH a.s. fakturovala žalobcovi odmenu za plnenie predmetu Mandátnej zmluvy (fa č. G v tej istej sume, ako bola fakturovaná odmena spol. KK - Royal s.r.o. pre spol. OMNITECH a.s. faktúrou č. XXXXXXXXXX. Správca dane v rámci dokazovania požiadal L. G. P. o vyjadrenie, či pri predbežných rokovaniach, vyjednávaniach zmluvných podmienok a pri uzatváraní zmlúv medzi žalobcom a L. G. P. sa zúčastňovala aj spol. OMNITECH a.s.. L. G. P. v odpovedi zo dňa 09. septembra 2010 uviedlo, že zmluvy boli riešené podľa platného zákona o verejnom obstarávaní a výsledky sú zverejnené na stránkach Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie, pričom z týchto informácií je zrejmé, že spol. OMNITECH a.s. sa nezúčastnila rokovaní, ani prípravy vyššie uvedených zmlúv a ani ich realizácií.
Žalovaný dospel k záveru, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení služieb podľa Mandátnej zmluvy, pretože žalobcom predložené doklady neobsahovali konkrétne úkony a činnosti, ktoré vykonala spol. OMNITECH a.s. v prospech žalobcu. Žalobca síce formálne predložil doklady, ktorým však chýbal materiálny podklad. Jediným dôkazom, ktorý žalobca predložil bol harmonogram stretnutí zástupcov mandanta a mandatára, ale uvedený dôkaz nepreukazuje plnenie predmetu Mandátnej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že aj dodanie služieb nehmotnej podoby je daňovník povinný preukázať. Dôkazné prostriedky musia mať vypovedaciu a dôkaznú hodnotu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že takéto zisťovanie bolo nad rámec preukaznej povinnosti podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Neprihliadol ani na námietku o dôkaznej povinnosti správcu dane. Tvrdil, že ak správca dane má dôvodné pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, je daňový subjekt povinný preukázať oprávnenosť uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane. Správca dane v záujme odstránenia pochybnosti vykonal zisťovanie v spol. KK - Royal s.r.o. a vyžiadal správu od L. G. P. Námietka žalobcu, že konal nad rámec svojich právomocí, nie je podľa žalovaného dôvodná.
Žalovaný konštatoval, že zmluvným stranám mandátnej zmluvy nemožno uprieť právo upraviť vzájomný vzťah podľa Obchodného zákonníka. Avšak ani Dohoda o mlčanlivosti nezbavuje žalobcu povinnosť vierohodnými dôkazmi preukázať, že reálne došlo k zdaniteľnému plneniu podľa Mandátnej zmluvy. Ak žalobca uzavrel zmluvný vzťah s podmienkami uvedenými v Mandátnej zmluvy a v Dohode o mlčanlivosti, vystavil sa riziku, že nepreukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane. Žalovaný nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu o prenesení dôkazného bremena z dôvodu, že správca dane len preveroval tvrdenie svedkyne G. o zdaniteľnom plnení spol. OMNITECH a.s. v súvislosti s plnením predmetu Mandátnej zmluvy.
Žalovaný tiež nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu o nedodržaní lehoty na vydanie dodatočného platobného výmeru podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Konštatoval, že daňová kontrola bola u žalobcu ukončená 12. marca 2010 a správca dane dňa 15. marca 2010 vydal dodatočný platobný výmer. V prejednávanej veci bol dodatočný platobný výmer správcu dane odvolacím konaním zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Správca dane postupoval podľa § 30a zákona o správe daní a poplatkov, v ktorom sú upravené všeobecné lehoty na vydanie rozhodnutia. V danej veci ide o ďalšie konanie, v ktorom už neplynula lehota podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalovaného správca dane ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Nález Ústavného súdu SR č. III ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 29. júna 2010 sa týka dodržania lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane pri výkone daňovej kontroly túto lehotu dodržal, a preto neboli porušené práva žalobcu.
Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, pretože v priebehu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal poskytnutie deklarovaných služieb spol. OMNITECH a.s. Žalobca si preto uplatnil odpočet dane z faktúry G zo dňa 31. decembra 2008 v rozpore s ust. § 51 ods. 1, písm. a), zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2, písm. a), citov. zákona. Z uvedených dôvodov správca dane v súlade s § 44 ods. 6, písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2008 na sumu -1 348,87 Eur.
Žalobca v dôvodoch žaloby s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR namietal, že správca dane na vydanie napadnutého rozhodnutia nemal kompetenciu. Uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie správcu dane bolo zrušené Daňovým riaditeľstvom SR a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Tým sa dostal daňový proces do štádia vyrubovacieho konania podľa § 44 zákona o správe daní a poplatkov. Doručením zrušujúceho rozhodnutia správcovi dane začala nasledujúci deň plynúť zákonná lehota na vydanie
rozhodnutia podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona. Zákon vymedzil časový úsek, v rámci ktorého správca dane musí vydať rozhodnutie. Ak v tejto lehote tento úkon nevykoná, zaniká jeho kompetencia vydať takéto rozhodnutie. Správca dane nemá právomoc svojvoľne predlžovať zákonnú lehotu. Odvolací orgán doručil správcovi dane zrušujúce rozhodnutie dňa 28. februára 2011. Podľa názoru žalobcu uplynula správcovi dane lehota na vydanie nového rozhodnutia dňom 15. marca 2011. Správca dane vydal dodatočný platobný výmer až dňa 18. júla 2011, t.j. po uplynutí objektívnej zákonnej lehoty. Podľa žalobcu ide o administratívny paakt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky. Žalobca poukázal na záväzný právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR č. III ÚS XX/ XXXX-XX zo dňa 29. júna 2010, v ktorom bola riešená záväznosť zákonných lehôt. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že na uvedený postup sa nevzťahuje § 44, ale všeobecná lehota podľa § 30a zákona o správe daní a poplatkov. Zdôraznil, že v danom prípade ide o vyrubovacie konanie a nie o všeobecné daňové konanie. Súčasne namietal, že lehota nebola správcovi dane predĺžená v súlade so zákonom, pretože na predĺženie neexistovali zákonom stanovené podmienky a rozhodnutie o predĺženie lehoty nebolo vydané. Tento názor je v súlade s názorom Ministerstva financií SR uvedenom vo vestníku č. MF XXXXX/XXXX-XX zo dňa 1. júla 2011. Správca daní nevykonal žiaden dôkaz, ktorý mal vykonať v zmysle rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 25. januára 2011 a napriek tomu žalovaný potvrdil nové rozhodnutie správcu dane o znížení nadmerného odpočtu dane. Naviac, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol iné skutočnosti, ako ich uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí, pričom na zmenu svojich skutkových a právnych záverov nemal žiadne relevantné podklady. Správca dane hodnotil dôkazy účelovo, pretože žalobca nemal so spol. KK - Royal s.r.o. nič spoločné. Ide o nezákonný postup žalovaného, keď z dôkazu, ktorý sa žalobcu vôbec netýka a ako dôkaz nemôže byť použitý, vyvodzuje skutočnosti, ktoré majú preukázať opačný skutkový záver. Výpovede svedkov p. G. a I.. U. potvrdzujú existenciu písomného dôkazu o poskytnutí služby, a to harmonogram stretnutí. Svedkovia, ktorí boli priamymi účastníkmi uvedených rokovaní, potvrdili odovzdanie a prijatie poskytnutých informácií vo forme ústnych konzultácií. V rozpore so zákonom je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca si mal zabezpečiť už pri prijímaní služieb dostatok dôkazov na preukázanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane. Žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť v súlade s princípom podnikania, a tou je dobromyseľnosť. Pri podnikateľskej činnosti postupoval štandardnými postupmi, ktoré sú pri špecifickom obchodovaní (obchodovanie s vojenským materiálom) bežne používané. V týchto prípadoch sa z ústnych rokovaní nerobia písomné záznamy z dôvodu ochrany pred únikom diskrétnych informácií. Žalobca predložil o uskutočnení zdaniteľného plnenia priame, reálne existujúce dôkazy. Bol si vedomý, že dôkazné bremeno postihuje daňový subjekt, ale nie je možné ho vnímať extenzívne a rozširovať na preukázanie všetkých skutočností, teda aj takých, čo daňový subjekt nikdy netvrdil. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Žalovaný vykonával dôkazy nad rámec svojej kompetencie, keď preveroval dodanie služieb spol. KK - Royal s.r.o., ako aj preverovanie uzatvorených zmlúv na MO SR. Tvrdil, že uvedené subjekty s činnosťou žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, nemali nič spoločné. Žalobcovi nie je známa spol. KK - Royal s.r.o., ani jeho konateľ L. F.. Žalovaný v rozpore so zákonom a účelovo hodnotil žalobcom predložený dôkaz - harmonogram stretnutí, ktorý možno pokladať za materiálny podklad pri uplatnení nároku na nadmerný odpočet dane za december 2008. Skutočnosť, že harmonogram existuje, potvrdili svedkovia a aj konateľ žalobcu a daňové orgány ich pravdivosť nevyvrátili. Správca dane bol povinný preukázať dôkaz opaku v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, čo sa mu však nepodarilo. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný v písomnom stanovisku žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zákon o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov nerieši jednoznačne situáciu, ak odvolací orgán zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane konal bez zbytočných prieťahov, v rozsahu usmernenia odvolacieho orgánu, pričom o vykonanom dokazovaní priebežne oboznamoval žalobcu. Správca dane doplnil dokazovanie o výsluch svedkov L. F. a J. G., vykonané dôkazy vyhodnotil a na ich základe vydal dňa 18.07.2011 rozhodnutie, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008 na sumu -1 348,87 Eur. Pokiaľ žalobca namietal predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne rozhodnutie o predĺženie lehoty, a preto námietka v tomto smere je nedôvodná. Predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. marca.2010 bolo odvolacím orgánom zrušené z dôvodu, že žalobcovi bolo upreté právo podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní a poplatkov vyjadriť sa ku skutočnostiam zistených pri daňovej kontrole. Správca dane toto procesné pochybenie odstránil a doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúce rozhodnutia odvolacieho orgánu. Skutočnosť, že správcovi
dane sa v ďalšom konaní nepodarilo preveriť tie skutočnosti, ktoré mohli prispieť k objasneniu dodania fakturovaných služieb, nemá vplyv na záver, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že fakturované služby mu dodala spol. OMNITECH a.s.. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 1, § 29 ods. 1, 2 zákona o správe daní a poplatkov, pričom dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Svedkyňa J. G. na rozdiel od svedka I.. U. označila spol. KK - Royal s.r.o. ako poddodávateľa pre spol. OMNITECH a.s., pričom išlo o dodanie služieb, ktoré sa zhodovali s predmetom Mandátnej zmluvy. Preto správca dane zisťoval skutočný stav veci aj vo vzťahu k tejto spoločnosti. Obaja svedkovia síce potvrdili dodanie fakturovaných služieb, ale rozpor v ich výpovediach bol v tom, kto v mene dodávateľa mal služby skutočne poskytnúť. Preto správca dane ani žalovaný nepovažovali uvedené výpovede svedkov za hodnoverné dôkazy. V závere stanoviska žalovaný zdôraznil, že spol. OMNITECH a.s. má vo svojej evidencii doklady, ktoré boli u žalobcu predmetom daňovej kontroly (faktúra, zmluvy a pod.), ale nepreukázal, že služby mu skutočne dodala spol. OMNITECH a.s..
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je zastúpený advokátom. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods.1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu dane, dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/Ksi zo dňa 18. júla 2011, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008 zo sumy -71 480,98 Eur (-2 153 436,00 Sk) na sumu -1 348,87 Eur (-40 646,00 Sk). Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/G. a dodatok č. X zo dňa 5. marca 2010. Protokol bol prerokovaný so žalobcom dňa 12. marca 2010. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal dňa 15. marca 2010 rozhodnutie o znížení žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH za december 2008. Daňové riaditeľstvo SR na odvolanie žalobcu dodatočný platobný výmer zo dňa 15. marca 2010 zrušilo a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu procesného pochybenia, pretože žalobcovi bolo upreté právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole v zmysle § 15 ods. 5 písm. f) zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane doplnil dokazovanie, vypočul ako svedkov I.. U. U., J. G. a L. F. a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Na základe doplneného dokazovania správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ksi zo dňa 18. júla 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov znížený nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008 tak, ako je uvedené už vyššie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer po tom, ako sa stotožnil so zistením skutkového stavu správcom dane, ako aj s jeho právnym záverom.
Medzi účastníkmi konanie nebolo sporné, že hlavnou činnosťou žalobcu bolo podnikanie v oblasti trhu so špeciálnou technikou, vojenským a leteckým materiálom, t.j. nákup a dodávka náhradných dielov, servis v oblasti leteckej techniky. V kontrolovanom zdaňovacom období mal žalobca uzatvorené zmluvy o dielo a kúpne zmluvy s Ministerstvom obrany SR a Ministerstvom vnútra SR. V administratívnom spise je pripojená Mandátna zmluva zo dňa 1. januára 2004, ktorú uzatvoril žalobca ako mandant a spol. OMNITECH a.s. ako mandatár podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmet zmluvy je upravený
v článku I., podľa ktorého sa mandatár zaviazal zabezpečiť pre mandanta úkony súvisiace s realizáciou zmlúv uzatvorených medzi Ministerstvom obrany SR a mandantom. Mandant (žalobca) sa zaviazal zaplatiť mandatárovi za jeho činnosť odmenu v súlade s čl. IV. zmluvy. Povinnosti mandatára a mandanta upravuje čl. II. zmluvy. Podľa čl. II.1 je mandatár na základe cit. zmluvy povinný zabezpečovať v prospech mandanta úkony súvisiace s prípravou a realizáciou zmlúv uzatvorených medzi Ministerstvom obrany SR a mandantom. Ide najmä o tieto úkony: konzultácie a poradenstvo v oblasti vyjednávania a uzatvárania zmlúv a zmluvných podmienok, zabezpečenie optimálneho priebehu a podmienok vlastnej realizácie zmlúv, vstupovanie v mene mandanta do právnych vzťahov s tretími osobami súvisiacimi s realizáciou zmluvy. Odmena mandatára a platobné podmienky upravuje článok III. Podľa citovaného článku patrí mandatárovi odmena na základe realizovaných výnosov mandanta v kalendárnom roku súvisiacich s plnením zmlúv uzatvorených medzi Ministerstvom obrany SR a mandantom a výška odmeny bola upravená podľa výšky dosiahnutých výnosov. Spol. OMNITECH a.s. faktúrou č. G zo dňa 31. decembra 2008 vyfakturoval žalobcovi odmenu podľa mandátnej zmluvy v sume 13 232 800 Sk (439 248,49 Eur), základ dane 11 120 000 Sk, 19 % DPH 2 112 800 Sk. V administratívnom spise je súčasne pripojená Dohoda o mlčanlivosti uzatvorená medzi žalobcom a spol. OMNITECH a.s. zo dňa 1. januára 2004, v ktorej sa podľa preambuly účastníci zmluvy dohodli na tom, že majú záujem dodržiavať mlčanlivosť, presadzovať svoje práva a zabrániť neoprávnenému použitiu a zverejneniu ich dôležitých, dôverných informácií. Žalobca a spol. OMNITECH a.s. uzatvorili dňa 26. júla 2004 Zmluvu o spolupráci č. 01/2004 OMNI, v ktorej si vymedzili podmienky špeciálnej spolupráce zmluvných strán pri zaistení realizácie predaja, opráv, sprostredkovania a servisu techniky a so špeciálnou technikou spojených, či súvisiacich služieb, a to vždy v rámci konkrétneho obchodného prípadu.
Poznamenáva sa, že súčasne s kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za december 2008 bola u žalobcu vykonaná kontrola dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2008. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 20. januára 2012 vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2008 v sume 70 132,11 Eur je vedené na tun. krajskom súde pod sp. zn. 13S 54/2012.
V prejednávanej veci súd skúmal, či správca dane mal právomoc vydať dňa 18. júla 2011 rozhodnutie, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH za december 2008, a to s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že po tom ako žalovaný zrušil jeho predchádzajúci dodatočný platobný výmer z 15. marca 2010 a vrátil vec na ďalšie konanie, sa daňový proces dostal do štádia začatia vyrubovacieho konania podľa § 44 zákona o správe daní a poplatkov a zákonná lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 6, písm. b), citov. zákona v danej veci uplynula dňom 15. marca 2011.
Medzi účastníkmi konania bolo ďalej sporné, či žalobca vierohodným spôsobom preukázal reálne poskytnutie služieb od spol. OMNITECH a.s. na základe Mandátnej zmluvy za zdaňovacie obdobie december 2008, z ktorého si uplatnil nadmerný odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), zákona o DPH.
Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať:
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne, alebo bydliska príjemcu tovaru, alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar, alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru, alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane, alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
Podľa § 44 ods. 6, písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15-tich dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrúbenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane z dodatočnom platobnom výmere.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Inštitút dokazovania je upravený v § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Zákon dôkaznú povinnosť rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt s cieľom čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci na zabezpečenie objektívneho vyrubenia dane.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).
Hodnotenie dôkazov patrí do právomoci správcu dane.
Počas daňovej kontroly sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, o výsledku zistenia z daňovej kontroly je vyhotovený protokol, ku ktorému má právo sa kontrolovaný subjekt písomne vyjadriť. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona o správe daní a poplatkov. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, alebo jeho zástupcom. Doručenie protokolu sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane (§ 15 ods. 10, 13 zákona o správe daní a poplatkov).
Súd sa v tejto súvislosti zaoberal tvrdením žalobcu, že predložil správcovi dane priame dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení a či žalovaný resp. správca dane má povinnosť predložiť dôkaz opaku.
Daňové konanie v kontrolovanom zdaňovacom období (december 2008) upravoval zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca v žalobe namietal právomoc správcu dane vydať rozhodnutie vo veci zníženia nadmerného odpočtu dane po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 44 ods. 6, písm. b), bod 1 zákona o správe daní a poplatkov. Súd už konštatoval, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Ond vrátane jeho dodatku č. 1 zo dňa 5. marca 2010. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou vydal dňa 15. marca 2010 rozhodnutie, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie. Daňové riaditeľstvo SR na odvolanie žalobcu zrušilo dodatočný platobný výmer zo dňa 15. marca 2010 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu procesného pochybenia. Správca dane viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu bol povinný v ďalšom konaní odstrániť procesné pochybenia, oboznámiť žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami vrátane zistení v odvolacom konaní a umožniť mu právo vyjadriť sa k nim. Za účelom najúplnejšieho zistenia skutkového stavu bol povinný vypočuť svedka L. F., zistiť prepojenie výkonov spoločnosti KK - Royal s.r.o. na realizácii zmlúv medzi Ministerstvom obrany SR a žalobcom. Správca dane bol povinný zabezpečiť dôkazy, ktoré prispejú k zisteniu skutkového stavu a k objasneniu okolností, ktoré sa týkajú uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. G v spojení s Mandátnou zmluvou (tretí odsek na str. 11 rozhodnutia č. I/XXX/XXXXX-XXXX/XXXX/ XXXXXX-r/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 25. januára 2011). Až po vykonaní týchto úkonov mohol správca dane vo veci opätovne rozhodnúť.
Žalobca tvrdil, že daňový proces sa dostal do štádia začatia vyrubovacieho konania podľa § 44 zákona o správe daní a poplatkov. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane bol povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní podľa § 44 ods. 6, písm. b), bod 1 zákona o správe daní a poplatkov z dôvodu, že takýto postup zo zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva. Zákon č. 511/1992 Zb. osobitne neupravuje postup správcu dane a lehotu na vydanie nového rozhodnutia, ak jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo odvolacím orgánom zrušené. Daňová kontrola bola v prejednávanej veci skončená dňa 12. marca 2010 prejednaním Protokolu o výsledkoch zistenia z daňovej kontroly. Správca dane v súlade s citov. ustanovením vydal dňa 15. marca 2010 dodatočný platobný výmer, t.j. k jeho vydaniu došlo do 15 dní od skončenia daňovej kontroly. Po zrušení dodatočného platobného výmeru nastala iná skutková ako aj právna situácia. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací orgán nenariadil správcovi dane vykonať opakovanú daňovú kontrolu. Zákon neukladá správcovi dane povinnosť vo veci rozhodnúť v lehote 15 dní od zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím orgánom, pretože v súlade s názorom odvolacieho orgánu bol povinný doplniť dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu a súčasne bol povinný odstrániť procesné pochybenia. Až po vykonaní všetkých týchto úkonov mohol vo veci rozhodnúť, a to vo všeobecnej lehote podľa § 30a zákona o správe daní a poplatkov. Z uvedených dôvodov mal správca dane právomoc rozhodnúť a vydať dodatočný platobný výmer dňa 18. júla 2011, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008. Tento názor nie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS XX/XXXX zo dňa 29. júna 2010, na ktorý žalobca v žalobe poukázal a ktorým bolo rozhodované o zákonných lehotách, ktorými je správca dane viazaný.
Žalobca ďalej namietal nezákonný postup správcu dane pri vykonávaní jednotlivých dôkazov, následne účelového hodnotenia jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, nezákonného prenesenia bremena dôkazu na daňovníka, pričom žalovaný na zmenu svojich skutkových a právnych záverov nemal žiadne relevantné podklady. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, že obchodovanie na trhu so špeciálnou technikou, vojenským a leteckým materiálom je špecifické tým, že medzi obchodnými partnermi je zachovávaná dôvera a mlčanlivosť o veciach súvisiacich s obchodovaním s touto komoditou. Tiež nemožno namietať proti tvrdeniu žalobcu, že obchodní partneri sú oprávnení
upraviť svoje zmluvné vzťahy podľa Obchodného zákonníka spôsobom zodpovedajúcim špecifickým obchodom s vojenským materiálom. Žalobca je povinný na účel dane z príjmu hodnoverným spôsobom preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia aj v prípade, ak ide o obchodovanie so špeciálnou technikou. Ak si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane na základe plnenia z Mandátnej zmluvy, ktorú uzavrel so spol. OMNITECH a.s., bol povinný preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia a na základe jeho preukázania mohol si uplatniť právo na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2, písm. a), zákona o DPH.
Žalobca tvrdil, že predložil o uskutočnení zdaniteľného plnenia priame, reálne existujúce dôkazy, pretože si bol vedomý dôkaznej povinnosti podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Za takýto dôkaz považoval harmonogram stretnutí so zástupcami mandatára (spol. OMNITECH a.s.), pričom J. G. a I.. U. U. potvrdili, že stretnutia sa podľa harmonogramu uskutočnili. Konkrétne právne úkony žalobcu ako aj mandatára (OMNITECH a.s.) podliehali obchodnému tajomstvu v zmysle Dohody o mlčanlivosti, ktorú účastníci Mandátnej zmluvy uzatvorili podľa § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Všetky informácie boli medzi účastníkmi tejto zmluvy označené ako dôverné a boli využité pri plnení záväzkov z mandátnej zmluvy. Žalobca obsah plnenia z mandátnej zmluvy nezverejnil práve s poukazom na Dohodu o mlčanlivosti, porušenie ktorej mohlo byť sankcionované až do výšky 10 miliónov Sk.
Podľa názoru súdu správca dane dôvodne doplnil dokazovanie, keďže žalobca o plnení Mandátnej zmluvy nepredložil žiaden konkrétny výstup, ktorým by sa preukázalo, že k plneniu tejto zmluvy skutočne došlo a v súvislosti s reálnym uskutočnením zdaniteľného plnenia mu vzniklo právo na odpočet dane. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že svedkovia J. G. a I.. U. vo svojich výpovediach uviedli rozporné tvrdenia o zdaniteľnom plnení spol. OMNITECH a.s. na základe Mandátnej zmluvy. Správca dane na odstránenie pochybností o tom, či mandatár skutočne plnil podľa Mandátnej zmluvy vypočul aj L. F., konateľa spol. KK - Royal s.r.o. Preto súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že správca dane vykonal dokazovanie nad rámec svojich zákonných oprávnení. Súd tiež nezistil, že správca dane bol v dôkaznej núdzi, a preto preniesol bremeno dôkazu na žalobcu a tým neprípustným spôsobom zasiahol do jeho práv. V súvislosti s tvrdením, že aj správcu dane zaťažuje bremeno dôkazu súd poukazuje na ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého je daňovník povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že daňové orgány boli povinné akceptovať súhlasné vyjadrenia účastníkov Mandátnej zmluvy, že mandatár splnil svoj záväzok, a to vzhľadom na osobitný režim obchodu so špeciálnou technikou, ktorý podlieha dohode o mlčanlivosti. Žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že došlo k poskytnutiu služieb, ktoré boli deklarované faktúrou G zo dňa 31. decembra 2008 na základe plnenia mandátnej zmluvy, a preto správca dane v súlade so zákonom mu znížil nadmerný odpočet dane za december 2008 na sumu -1 348,87 Eur.
Súd hodnotil vykonané dôkazy (obsah administratívneho spisu, rozhodnutie správcu dane a žalovaného, obsah žaloby a vyjadrenia žalovaného, ako aj výpovede účastníkov konania, resp. ich zástupcov na pojednávaní) podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane po ich preskúmaní súdom sú v súlade a v medziach zákonov na základe, ktorých daňové orgány rozhodovali.
Podľa názoru súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.