Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/17/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu J. R., Q.. X.X.XXXX, bytom O. Q. F. XXX, právne zastúpená Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou, Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Zimná č. 58 proti žalovanému G. R., Q.. X.X.XXXX, bytom O. Q. F. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Okálym, Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. území O. Q. F., a to k parc. č. XX o výmere 999 m2 - zastavané plochy a nádvoria a vyporiadava spoluvlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti tak, že podľa geometrického plánu č. 11/2012-15/2011 vyhotoveného dňa 7. 4. 2012 Jurajom Gregom, znalcom z odboru geodézie v Bardejove prikazuje :

Do výlučného vlastníctva žalobkyne J. R. novovytvorenú parcelu CKN 57/1 o výmere 874 m2 - zastavaná plocha, ktorá sa stáva výlučnou vlastníčkou tejto parcely v 1/1-ine.

Do výlučného vlastníctva G. R. novovytvorenú parcelu CKN 57/2 o výmere 125 m2 - zastavaná plocha, ktorý sa stáva výlučným vlastníkom tejto parcely v 1/1-ine.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 24,84 Eur, preddavkovo hradené znalečné vo výške 150,- Eur a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Rehánka vo výške 110,75 Eur a na účet Mgr. Márie Baranovej vo výške 75,02 Eur, teda trovy konania spolu vo výške 360,61 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu trovy preddavkované štátom vo výške 344,74 Eur, ktoré je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 29. 1. 2010 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O. Q. F. zapísaným na LV č. XXX, a to k parc. č. XX o výmere 999 m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu č. súpisné XX stojacemu na parc. č. XX.

Zmeneným návrhom žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba k parc. č. XX, teda návrh týkajúci sa rodinného domu č. XX zobrala späť. K späťvzatiu návrhu došlo po prvom pojednávaní, súd podľa so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti nároku zastavil.

V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej brat a spolu s ním je podielovou spoluvlastníčkou k sporným nehnuteľnostiam v podiele 7/8 k celku a žalovaný v podiele 1/8-ina k celku. So žalovaným sa nedokáže mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aj keď sa o to pokúsila. Žalovaný odmieta investovať do nehnuteľnosti. Mala s ním problém aj s platením dane za nehnuteľnosť, ktorú v celosti uhrádza ona, nakoľko žalovaný nemá záujem platiť daň za svoj spoluvlastnícky podiel. K sporným nehnuteľnostiam má citový vzťah, dom chce zrekonštruovať, lebo je vo veľmi zlom stave. Tým preukazuje naliehavý právny záujem na nadobudnutí výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti už aj z toho dôvodu, že žalovaný dlhodobo nejaví záujem ani o dom, ani o pozemok.

Pozemok, ktorý je dostatočne veľký a sú k nemu prístupy z rôznych strán, navrhuje reálne rozdeliť na základe geometrického plánu, ktorý navrhuje, aby zabezpečil v priebehu pojednávania súd. Z pôvodne požadovaného nároku k rodinnému domu žiadala, aby dom zostal jej výlučným vlastníctvom a ona bude ochotná vyplatiť brata podľa dohody, alebo v zmysle znaleckého posudku. Dom sa nedá reálne rozdeliť a z dôvodu nezhôd chátra. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu žalobkyňa podala predmetnú žalobu, ku ktorej predložila písomnú predžalobnú výzvu vypracovanú právnym zástupcom JUDr. Jánom Rehánkom dňa 26. 6. 2009, ktorá bola žalovanému poštou doručená, výpis z LV č. XXX v kat. území O. Q. F..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 23. 2. 2010 uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhuje jeho sestra, nesúhlasí a návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že na pozemku, ktorý je po ich starej mame, má postavený rodinný dom, v ktorom býva od roku 1989. Na parc. č. XX v dome č. XX bývala ich teta R. Y., ktorá v roku 1999 zomrela. Po jej smrti získala 1/8-inový spoluvlastnícky podiel jej sestra J. Y., ktorá spolu s predošlým nadobudla 7/8-in v pomere k celku a 1/8-inu získala sestra T. T., N.. Y.. Jeden kľúč od domu mala J. Y. a druhý ponechali jemu, nakoľko bola tam napojená elektrina a vodovod. Sestra J. R., teda žalobkyňa prišla za ním a žiadala odovzdať kľúč, avšak ona sa s tetou J. Y. o dom vôbec nestarali. Dom je dnes v dezolátnom stave, ako aj ďalšie hospodárske budovy - drevená šopa a sypanec. On sám opravoval múr na chlieve, nakoľko ten ohrozoval susedný dom. Od roku 1986, kedy započal s výstavbou jeho rodinného domu, on sa o pozemok staral, obrábal ho, kosil záhradu na svoje náklady. Sám aj vykopal plynovú prípojku k domu č. XX. 1. 4. 2009 nadobudol darovaním od tety T. T. spoluvlastnícky podiel na parc. č. XX, ktorého vlastníkom je od 5. 6. 2009, zápisom zmluvy na katastri, takže dovtedy daň za pozemok neplatil a oznamovaciu povinnosť o nadobudnutí vlastníctva vykonal až v tomto roku. Uvedenými skutočnosťami chcel súdu vysvetliť, že o pozemok sa nestarala len jeho sestra. Na výzvu zo dňa 26. 6. 2009 nereagoval s odôvodnením, že s takou osobou, ako je žalobkyňa, ktorá vedie súdne spory aj so starším bratom od roku 1995, ktorého chce vydediť z rodičovského domu, sa na ničom dohodnúť nedá, a každú snahu o zmierenie na výzvu súdu odmietla. Predložil ako dôkazné listiny znalecký posudok č. 51/2000 o cene nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, ktorý bol znalcom Ing. Stanislavom Čurillom vypracovaný pre účely dedičského konania po nebohej R. Y., zomr. XX. X. XXXX v konaní č. k. , darovaciu zmluvu pod č. V 842/2009 uzavretú medzi T. T., N.. Y. a žalovaným a výpis z LV č. XXX. Navrhol vypočuť svedkov H. X.Á. a R. H. - susedovcov.

Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, za použitia vyššie popísaných dôkazných listín predložených oboma účastníkmi a znaleckého posudku č. 15/2012 vyhotoveného súdnym znalcom Jurajom Gregom ustanoveného pre toto konanie súdom, súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a to podľa výpisu z LV č. XXX žalobkyňa v 7/8-inách titulom darovacej zmluvy V 3702/2008 a žalovaný v 1/8-ine titulom darovacej zmluvy V 842/2009. Žalobkyňa nadobudla uvedený podiel k nehnuteľnosti darom od tety J. Y. a žalovaný od tety T. T., N.. Y.. Z vyjadrenia žalobkyne a jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 22. 3. 2010 a na ďalších pojednávaniach súd vzal za preukázané, že medzi súrodencami pretrvávajú zlé súrodenecké vzťahy už niekoľko rokov. Žalovaný odmietol reagovať aj na predžalobnú písomnú výzvu žalobkyne, ktorá mu bola doručená ešte v roku 2009 jej právnym zástupcom a aj v písomnom vyjadrení k návrhu tento postoj zopakoval bez relevantnej argumentácie.

Žalovaný v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 22. 3. 2010 uviedol, že parc. č. XX susedí s jeho parcelou, kde má vystavaný dom, a preto má záujem na reálnej deľbe parc. č. XX tak, aby 1/8-inový spoluvlastnícky podiel bol odčlenený v tej časti, ktorá je bližšie k jeho pozemku. On vlastne žiadal od sestry viac ako mu prislúcha spoluvlastnícky podiel, aby v prírode tam, kde je vystavaný sypanec a šopa, mohol byť pozemok do vzdialenosti 1 m od jeho šopy. On sa takto so sestrou nevedel dohodnúť, navyše táto sa 14 rokov súdi s ním a súrodencami o rodičovský dom, z čoho vyplývajú zlé súrodenecké vzťahy.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že 7/8-inový spoluvlastnícky podiel nadobudla od tety J. Y., o ktorú sa ona dlhé roky stará a s ktorou žije v spoločnej domácnosti v dome žalobkyne. Teta jej vlastne darovala spoluvlastnícky podiel z vďačnosti, že sa o ňu stará. Ona mala záujem odkúpiť zvyšný 1/8- inový podiel od ďalšej tety T. T., bytom v Prešove, avšak táto medzitým darovala tento podiel bratovi, nakoľko on prejavil o túto časť záujem. Kľúče od domu po smrti pôvodnej vlastníčky R. Y. prevzal brat, teda od roku 1999 má do domu prístup. Dom je starý, asi 110-ročný. Všetci súrodenci majú k nemu citový vzťah, lebo narodila sa v ňom ich stará mama v roku 1902. O veku domu predložila súdu čestné prehlásenie. Ona nesúhlasí s návrhom brata, aby dostal viac metrov štvorcových, ako mu prislúcha titulom 1/8-inového spoluvlastníckeho podielu, s odôvodnením, že sú viacerí súrodenci, ktorí majú deti, takže nemieni pozemok dávať práve jemu. V rámci tohto konania zobrala návrh o vyporiadaní k rodinnému domu späť, avšak prehlásila, že keď sa bude dom búrať, brat si môže materiál z domu, ako aj z hospodárskych budov - šopy a sypanca, zobrať. Doplnila, že ako dom, tak aj hospodárske budovy sú na asanáciu.

Po takomto vyjadrení oboch účastníkov konania súd uznesením zastavil konanie o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k rodinnému domu č. súpisné XX a nakoľko žalobkyňa naďalej trvala na reálnej deľbe a žiadala v rámci tohto konania ustanoviť znalca geodeta, súd tomuto jej návrhu vyhovel, pričom vzal za preukázané, že žalovaný nevyjadril súhlas s mimosúdnou dohodou, alebo iným zmierom, ani v rámci tohto súdneho konania. Až 24. 3. 2010, keď žalovaný splnomocnil v konaní na zastupovanie právneho zástupcu, tento v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný súhlasí s reálnou deľbou tak, aby 1/8-inový spoluvlastnícky podiel o výmere 125 m2 bol pokračovaním jeho pozemku. Uviedol, že takýto návrh na reálnu deľbu a odčlenenie pozemku dával žalobkyni ešte pred pojednávaním, o čom však súdu nepredložil žiadne písomné, ani iné dôkazy. Navrhol prerušenie konania s tým, aby mimosúdne si dali vypracovať geometrický plán a následne, aby uzavreli mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aby nedošlo k zbytočnému navyšovaniu nákladov. Vyjadril názor, že aj keď súhlasil so zastavením konania v časti návrhu týkajúceho sa rodinného domu, predsa len by zrejme bolo reálnejšie v takomto vyporiadavaní pokračovať, nakoľko dom je na demoláciu a bolo by teda jednoduchšie, keby sa k asanácii vyjadroval jeden vlastník. V závere navrhol, aby ak žalobkyňa nebude akceptovať jeho návrh, vo veci rozhodol súd a každý z účastníkov si trovy hradil sám. V prípade, že súd by takémuto návrhu ohľadom trov konania nevyhovel, žiadal, aby bol braný zreteľ na to, že aj keď pracuje, vyživuje manželku, ktorá je v spoločnej domácnosti s ním.

Súd vyzval písomne právneho zástupcu žalobkyne, aby sa k takémuto poslednému písomnému návrhu žalovaného vyjadrili.

Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 4. 5. 2010 uviedla, že už aj vzhľadom, že zložila preddavok súdu na znalecké dokazovanie, trvá na ďalšom pokračovaní v konaní, nemá záujem o mimosúdnu dohodu, nakoľko už doposiaľ jej vznikli náklady spojené s týmto konaním a poukázala na to, že ešte pred podaním žaloby od poslednej výzvy ponechala dostatočný časový priestor žalovanému na mimosúdnu dohodu, ktorý on však nevyužil. Posledné stanovisko žalovaného považuje za účelovú snahu vyhnúť sa uhrádzaniu vzniknutých trov konania, ako aj nákladov spojených s likvidáciou rozpadnutého domu a hospodárskych stavieb. V závere žiadala, aby vo veci rozhodol súd. Teda na zvyšnej časti podanej žaloby naďalej trvala.

V ďalšom konaní súd uznesením zo dňa 18. 8. 2010 ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie. Výsledkom znaleckého dokazovania bol znalecký posudok č. 15/2012 znalca Juraja Gregu, podľa ktorého geometrickým plánom a zameraním v prírode boli vytvorené nové parcely CKN XX/X o výmere 874 m2 v prospech žalobkyne a CKN XX/X o výmere 125 m2 v prospech žalovaného. Nakoľko

obaja účastníci konania so závermi znaleckého posudku súhlasili, súd z týchto záverov i v konečnom rozhodnutí vychádzal.

Problémová bola otázka hradenia vzniknutých trov konania, nakoľko žalovaný na poslednom pojednávaní dňa 21. 11. 2012 trval na tom, že z doterajšieho správania žalobkyne a z výsledkov dokazovania je podľa jeho názoru zrejmé, že on údajne spor nezapríčinil, že práve on bol ten, čo sa pokúšal o mimosúdnu dohodu o reálnej deľbe sporných nehnuteľností.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, použitím dôkazných listín - výpisu z LV č. XXX v kat. území O. Q. F., darovacích listín a predovšetkým na základe výsledkov znaleckého dokazovania - vyššie popísaného znaleckého posudku súd vyhovel návrhu žalobkyne v celom rozsahu a rozhodol tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku. Podľa , teda po zistení, že je možná reálna deľba spornej nehnuteľnosti, zrušil podielové spoluvlastníctvo k nej a prikázal jednotlivé parcely v prospech účastníkov tak a v takej výmere, ako bolo určené znalcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech ich náhradu. Určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni súdny poplatok z návrhu vo výške 24,84 Eur (z hodnoty pozemku v 1/8-ine pri cene 3,32 Eur/m2 podľa vyhlášky MS SR č. v znení neskorších predpisov) a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Rehánka vo výške 110,75 Eur a na účet JUDr. Márie Baranovej vo výške 75,02 Eur. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Jána Rehánka pozostávajú z 3 úkonov po 29,88 Eur (prevzatie a príprava veci, písomná predžalobná výzva, účasť na pojednávaní dňa 22. 3. 2010), 2x 6,95 Eur - režijný paušál, 1x 7,21 Eur - režijný paušál, teda spolu režijný paušál 21,11 Eur, spolu trovy vo výške 110,75 Eur. U Mgr. Márie Baranovej trovy pozostávajú z 2 úkonov po 29,88 Eur (prevzatie, príprava veci, 1x účasť na pojednávaní), 2x 7,63 Eur - režijný paušál, spolu režijný paušál 15,26 Eur a celkove trovy právneho zastúpenia vo výške 75,02 Eur. Zároveň súd určil povinnosť zaplatiť žalobkyni neuhradené trovy preddavkovo zložené pre účely znaleckého dokazovania vo výške 150,- Eur a podľa mu určil povinnosť zaplatiť štátu zvyšné trovy preddavkovo hradené štátom vo výške 344, Eur.

Súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania po zistení, že táto iným spôsobom ako žalobou, sa svojich práv nemohla domôcť, nakoľko z dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný na predžalobnú výzvu, ktorá bola podaná ešte dňa 26. 6. 2009 písomne reagoval tak, že s mimosúdnou dohodou nesúhlasil.

So žalobou nesúhlasil ani v písomnom vyjadrení k samotnej žalobe. Aj na prvom pojednávaní sa vyjadril, že on sa nevedel mimosúdne dohodnúť preto, že žiadal od sestry viac metrov štvorcových ako mu prislúcha a práve s takýmto návrhom na mimosúdnu dohodu žalobkyňa nesúhlasila. Trvala na reálnom rozdelení v zmysle zákonných podielov. Takéto stanovisko žalovaného, ktorý žiadal viac, ako mu prislúcha zákonný podiel, súd nemôže hodnotiť za prejav súhlasu s mimosúdnou dohodou a písomný návrh jeho právneho zástupcu na prerušenie konania zo dňa 24. 3. 2010, s ktorým už potom žalobkyňa nesúhlasila, súd hodnotí už len za účelový postoj žalovaného s cieľom zbaviť sa povinnosti hradiť vzniknuté trovy konania. Navyše žalovanému nič nebránilo aj v priebehu tohto konania, aby sám iniciatívne si dal pozemok geodetom zamerať a žalobkyni predložiť dohodu o reálnej deľbe v zmysle zákonných podielov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd v závere vzal za preukázané, že nárok žalobkyne na hradenie vzniknutých trov tohto konania je v celom rozsahu opodstatnený a ako už bolo vyššie uvedené, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.