Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/127/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. novembra 2012 prejednal o d v o l a n i e prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

S. N.,

nar. XX.XX.XXXX v Y. Y., bytom O. J. I., Ul. K. E. XXXX/XX, zamestnaného S. K. O. J. I.,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 02. mája 2012 a takto

rozhodol:

Podľa zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa obžalovaný podľa oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č. zo dňa 10.02.2011, ktorá mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr.zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 15. októbra 2009 v presne nezistených večerných hodinách v Dubnici nad Váhom v budove Mestskej polície, pri šetrení krádeže lampy spred pošty, najprv S. H. posadil na stoličku a povedal mu, že už ho má, že stále robí zle, zároveň ho začal biť, potom ho zodvihol zo stoličky a udrel ho päsťou do brucha, znovu ho posadil na stoličku a udieral ho viackrát päsťou do pliec, čím mu spôsobil zmliaždenie s krvným výronom v oblasti ramenných kostí viac vpravo s dobou práceneschopnosti od 16.10. do 29.10.2009 s obmedzenosťou v obvyklom spôsobe života 7-10 dní pre bolestivosť v oblasti ramenných kostí viac vpravo,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. N. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, č. zo dňa 10.02.2011, ktorá mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr.zák. na tom skutkovom základe, dňa 15. októbra 2009 v presne nezistených večerných hodinách v Dubnici nad Váhom v budove Mestskej polície, pri šetrení krádeže lampy spred pošty, najprv S. H. posadil na stoličku a povedal mu, že už ho má, že stále robí zle, zároveň ho začal biť, potom ho zodvihol zo stoličky a udrel ho päsťou do brucha, znovu ho posadil na stoličku a udieral ho viackrát päsťou do

pliec, čím mu spôsobil zmliaždenie s krvným výronom v oblasti ramenných kostí viac vpravo s dobou práceneschopnosti od 16.10. do 29.10.2009 s obmedzenosťou v obvyklom spôsobe života 7-10 dní pre bolestivosť v oblasti ramenných kostí viac vpravo, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehota odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila v neprospech obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne bolo odvolanie prokurátorky písomne odôvodnené. V odvolaní bolo poukázané na obsah výpovedí obžalovaného, svedkov X. L. a F. H.. Ďalej prokurátorka poukázala na výsledky znaleckého dokazovania k zraneniam poškodeného a na lekársku správu. Namietala, že súd po vykonanom dokazovaní nepostupoval pred rozhodnutím v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, 12 Tr.por, pretože dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnom súhrnne, po ich dôkladnom posúdení a uvážení, a nevyhodnotil okolnosti svedčiace proti obžalovanému. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry modifikoval návrh podriadenej prokurátorky v tom smere, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zrušiť podľa , Obžalovaný a jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátorky podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie síce nie je dôvodné. Zároveň bolo potrebné ale napraviť výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, aby dôvod pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby bol v zhode so správne zisteným a odôvodneným skutkovým stavom.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, okrem správnosti použitia oslobodzovacieho dôvodu, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd sa nestotožnil s vytýkanou chybou ohľadne zistenia skutkového stavu veci, ktorá mala spočívať vo vyhodnotení dôkazov jednostranne v prospech obžalovaného. Aj z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, pričom zároveň presvedčivo odôvodnil, prečo usvedčujúce výpovede (najmä výpoveď poškodeného a svedka L.) nepovažoval za dostatočné, pre jednoznačný záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tu senát odvolacieho súdu nepoukazuje len na „tvrdenia proti tvrdeniam“ (obžalovaný proti poškodenému, svedok X. L. proti svedkom príslušníkom Mestskej polície - Z. H., S.. K. H.), ale predovšetkým na to, že usvedčujúca výpoveď poškodeného trpí takými vzájomne si odporujúcimi tvrdeniami, ktoré túto výpoveď veľmi významne robia nevieryhodnou. Tu má na mysli senát odvolacieho súdu predovšetkým uvádzaný rozsah násilia (minimálne 100 úderov), pričom z hlásenia úrazu (č.l. 96) vyplynulo, že na tele poškodeného bol zistený len hematóm na ramene vpravo a malý hematóm na ramene vľavo. Ak k tomuto rozporu súd prvého stupňa poukázal na to, že poškodený sa pred predvedením na Mestskú políciu zúčastnil najmenej dvoch fyzických konfliktov, nemožno zistené zranenia považovať ako jednoznačný priamy dôkaz proti obžalovanému. Súd prvého stupňa pritom správne poukázal aj na to, že poškodený v ten deň požil alkoholické nápoje a následne pri svojom výsluchu si ani nepamätal, kedy bol so zraneniami, ktorému mal spôsobiť obžalovaný, u lekára. Tu nie bez významu je aj obsah písomných vysvetlení, ktoré poškodený dňa 15.10.2009 podpísal, pričom napriek rozsiahlemu fyzickému nátlaku, ktoré uviedol poškodený, tento vysvetlenia podal vo svoj prospech a k poškodzovaniu cudzích vecí sa nepriznal, čo obžalovaný aj akceptoval.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď vo výroku rozsudku podľa uviedol, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Tu súd prvého stupňa prehliadol, že predmetom konania bolo to, že obžalovaný ako príslušník Mestskej polície v úmysle spôsobiť inému škodu vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom. Predmetom konania na súde podľa obžalovaného po návrhu, teda nebolo zistenie osoby, ktorá dňa 15.10.2009 spôsobila objektívne zistené zranenia poškodeného, ale to, či voči poškodenému fyzicky „zakročil“ konkrétny príslušník Mestskej polície,

ako verejný činiteľ. Súd prvého stupňa pritom správne vychádzajúc aj zo zásady v pochybnostiach v prospech obvineného, dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by na Mestskej polícii v Dubnici nad Váhom bol dňa 15.10.2009 poškodený „zbitý“. Vzhľadom k tomu, že podľa poškodeného prichádzal ako páchateľ do úvahy, práve a len obžalovaný, súd prvého stupňa mal správne rozhodnúť, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný tak, ako je to uvedené v ustanovení

Toto okrem iného má význam aj z hľadiska toho, že na základe uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci podľa nie je ďalej potrebné „hľadať“ ďalšieho páchateľa trestného činu verejného činiteľa.

Z takto rozvedených dôvodov, na základe inak správne zisteného skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, rozhodol odvolací súd podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.