Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/346/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého C. Q. Y., nar. X.XX.XXXX, t.č. bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, syna C. Y., bytom H., R. XX, právne zastúpeného AK Dvorská & Mrekajová, s.r.o., Bratislava, Panenská 33, v jej mene konajúcou JUDr. Andreou Mrekajovou, advokátkou a Z. N., bytom H., H. X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou OLEXOVÁ VASILIŠIN, Bratislava, Dunajská 18, v jej mene konajúcou JUDr. Zuzanou Olexovou, advokátkou, o úpravu rodičovských práv a povinností, dňa 21.11.2012 takto

rozhodol:

Maloletého C. Q. Y., nar. X.XX.XXXX, zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že osobnú starostlivosť maloletému zabezpečia, vrátane školských prázdnin a sviatkov,

- matka vždy od 18.00 hod. prvého dňa každého kalendárneho mesiaca do 18.00 hod.

desiateho dňa toho istého mesiaca

- otec vždy od 18.00 hod. desiateho dňa každého kalendárneho mesiaca do 18.00 hod.

prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s tým, že počas vianočných sviatkov je matka oprávnená stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom roku od 14.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 26.12. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 18.00 dňa 23.12. do 14.00 hod. dňa 25.12.

Každý z rodičov je povinný v určenom čase maloletého odovzdať v mieste svojho bydliska do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami maloletého a potrebnými dokladmi a maloletého riadne na osobnú starostlivosť druhého rodiča pripraviť.

Obaja rodičia sú oprávnení maloletého Patrika Filipa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. Q. - za obdobie od 13.10.2009 do 31.8.2012 sumou 70 € mesačne, od 1.9.2012 do právoplatnosti tohto rozsudku sumou 110 € mesačne a od právoplatnosti tohto rozsudku sumou 70 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám otca maloletého.

Zročné výživné ku dňu 21.11.2012 v sume 2.543 € je matka povinná zaplatiť otcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rodičia sú povinní zaplatiť z titulu náhrady trov konania každý čiastku 458,32 €, na účet tunajšieho súdu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

V konaní začatom uznesením zo dňa 13.10.2009 tunajší súd rozsudkom č. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.5.2010 zveril maloletého C. Y. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 € mesačne od 1.5.2010, a upravil jej styk s maloletým. Rozhodol tak z dôvodu nezhody rodičov o úprave ich rodičovských práv a povinností ku maloletému po ich rozchode, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti aj s maloletým. Napriek niektorým oprávneným výhradám matky ku výchovným prístupom otca sa otec javil ako spôsobilejší primerane zabezpečiť starostlivosť o C. a jeho výchovu, než matka. Hoci C. nepochybne aj ku matke viazal citový vzťah a chýbala mu jej blízkosť, matkino správanie sa ho zneisťovalo a zraňovalo, nerozumel mu a vyvolávalo v ňom obavy a napätie, čo ho veľmi vyčerpávalo. Preto sa radšej kontaktom s matkou vyhýbal, resp. dožadoval sa prítomnosti otca pri nich. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. XX X. XXX/ XXXX-XXX napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na potrebu nariadiť znalecké dokazovanie znalcom psychológom v odbore klinická psychológia detí a dospelých so zameraním na aktuálnu rodinnú situáciu, vyhodnotenie predpokladov oboch rodičov k starostlivosti a výchove dieťaťa, na vyhodnotenie vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom, na vyhodnotenie prípadnej existencie syndrómu zavrhnutého rodiča a na odporúčanie, ktorému z rodičov je v súčasnosti vhodné zveriť dieťa a akým spôsobom a v akej intenzite styku s dieťaťom zachovať právo druhého rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa. Takto rozhodol z dôvodu , že dokazovaním zistené mimoriadne okolnosti prípadu neumožňujú pri rozhodovaní o úprave práv a povinností oprieť sa len o stanovisko klinického psychológa I.. Y. a o stanovisko maloletého zistené jeho vypočutím súdom v prítomnosti kolízneho opatrovníka.

V ďalšom konaní doplnil súd dokazovanie znaleckými posudkami dvoch znalcov uvedenej špecializácie

- C.. Ľ. N.Z. Z. C.. J. H. PhD., pričom v priebehu konania, s ohľadom na skutočnosť, že sa nedarilo realizovať predbežné opatrenia, ktorými počas konania upravoval styk matky s maloletým, využil možnosť asistovaných stretnutí maloletého s matkou uskutočňovaných v krízovom centre Brána do života na Medveďovej ul. od mája do septembra 2011. Vykonaným dokazovaním, zahŕňajúcim opakované vypočutie účastníkov, oboznámenie sa s ich početnými písomnými podaniami,dokladmi o ich príjmoch, súpismi plnení, poskytovaných matkou maloletému v priebehu konania, súpismi nákladov na potreby maloletého, správami o priebehu asistovaných stretnutí a inými, veci sa týkajúcimi dokladmi, zistil, že stav, pretrvávajúci v čase pôvodného rozhodnutia sa nepodarilo zmeniť - maloletý ďalej odmieta kontakty s matkou, odmietol pokračovať aj v asistovaných stretnutiach a jeho prejavy voči matke, ktorá neustáva v úsilí domôcť sa svojich rodičovských práv, sú nepriateľské, znevažujúce a posmešné. Hoci obaja znalci odporučili ponechať maloletého v starostlivosti otca pri zachovaní pravidelných kontaktov s matkou, otec nevplýval na maloletého tak, aby matku neodmietal, tvrdiac, že syna nechce k ničomu nútiť. Znalkyňa C.. H. v posudku zo dňa 14.5.2012 konštatovala, že otec nie je ochotný s matkou spolupracovať a netají sa tým. Matka, ktorá v ochote spolupracovať nevylučuje ani obnovenie spolužitia s otcom maloletého, však naproti tomu vedie proti nemu rôznou formou útočnú komunikáciu. Za daného stavu nie je možné dosiahnuť konsenzus vo vzájomnej spolupráci matky s otcom v otázke starostlivosti o maloletého, ktorý sa matke následkom absencie ich styku odcudzil, fakticky sa s matkou nepoznajú, ich vzájomné porozumenie je nedostatočné, matke chýba empatia.

Pretože dokazovaním neboli preukázané také vlastnosti matky, ktoré by odôvodňovali vylúčiť ju zo starostlivosti o maloletého, ktorú riadne zabezpečovala do rozchodu s jeho otcom, svojím partnerom, pričom medzi ňou a maloletým bolo pevné citové puto, hľadal súd v priebehu celého konania spôsob, ako dosiahnuť zmeny v postojoch oboch rodičov a primäť ich aspoň ku minimálnej spolupráci kvôli spoločnému synovi. Spočiatku, po začatí asistovaných stretnutí sa situácia začala vyvíjať nádejne; C. sa dokázal k matke uvoľnene správať, zahral sa s ňou, prejavoval jej city. Ku zvratu došlo po letných prázdninách 2011, kedy sa stretnutia vynechali a následne sa C. začal opäť správať odmietavo a ku stretnutiam nejavil ochotu. Matka to pripísala pôsobeniu otca a jeho matky, u ktorej s C. býva, a ktorá zabezpečuje v značnom rozsahu starostlivosť o neho, pričom k matke sa prejavuje jednoznačne nepriateľsky. Otec naproti tomu tvrdil, že C. prekáža prílišný nátlak a naliehavosť matky a stále má obavy z jej reakcií - nevie zabudnúť na situáciu, keď sa údajne chcela pokúsiť o samovraždu. Aktuálne nie je možné bez prítomnosti otca vôbec realizovať kontakt matky s maloletým, o čo sa súd naposledy pokúsil na pojednávaní dňa 8.10.2012, dohodnúc s rodičmi dve víkendové stretnutia a následné opätovné vypočutie maloletého na ďalšom pojednávaní. C. s matkou v oboch prípadoch odmietol odísť. Napriek opakovaným upozorneniam, aby maloletého vhodne pripravil, otec opäť zlyhal, čím presvedčil súd, že v prípade zverenia maloletého do jeho výlučnej starostlivosti nebude možná realizácia styku matky s maloletým bez opakovaného výkonu rozhodnutia, ktorého priebeh určite nezlepší terajší postoj C. k matke. Pritom skutočnosť, že začiatkom tohto roka na požiadanie otca, u ktorého sa maľovalo, strávil C. v starostlivosti matky niekoľko dní, vysvetlil otec tým, že vtedy sa mu syna podarilo presvedčiť, aby zostal u matky. Neochota C. chodiť k nej pravidelne je podľa neho zapríčinená tým, že matka pred skončením dohodnutého stretnutia neustále nalieha na dlhšie stretnutia, čo C. znechucuje. Matka opakovane upozorňovala aj na negatívne pôsobenie otcovej matky na maloletého. Stará matka Y. je presvedčená, že ona - matka - nie je schopná riadne C. vychovávať, pričom kritických slov na jej, matkinu adresu, sa nevyvaruje ani v prítomnosti maloletého, ktorý s ňou trávi veľa času. Matka sa pritom vždy usilovala vštepovať maloletému zásady slušného správania sa, čo otec svojím nezodpovedným konaním maril. Nezhody, ktoré kvôli tomu medzi nimi vznikali, spôsobili napokon rozpad ich vzťahu.

Otec trval na zverení C. do jeho starostlivosti, s tým, aby sa jeho styk s matkou uskutočňoval v jeho prítomnosti, ako si to želá maloletý. Ďalšie asistované stretnutia nie sú možné, pretože počas pracovných dní na ne C. kvôli pracovným povinnostiam nemôže vodiť a cez víkendy sa v KC neuskutočňujú. Matka žiadala zveriť C. do svojej výlučnej starostlivosti, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, dôvodiac, že pokiaľ bude maloletý vo výlučnej starostlivosti otca, ona nebude mať možnosť v primeranom rozsahu sa s ním stretávať a podieľať sa na jeho výchove, čím jej bude ďalej marený výkon jej rodičovských práv a maloletý zostane pod výlučným vplyvom otca a jeho matky. Výsledkom ich vplyvu je jej úplné odmietanie C., jeho nepriateľské a v poslednom čase aj posmešné až bezočivé správanie sa k nej.

Kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť v zmysle záverov znaleckých posudkov - zveriť maloletého do starostlivosti otca a styk C. s matkou upraviť formou kratších stretnutí, cez pracovné dni aj víkendy.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú obaja o osobnú starostlivosť záujem, môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa

nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a § 26 sa použijú primerane.

V konaní trvajúcom od októbra 2009, po rozsiahlom dokazovaní a opakovaných pokusoch zvrátiť nezdravú situáciu pretrvávajúcu medzi účastníkmi a priviesť ich ku prehodnoteniu svojich postojov, ku sebareflexii, ku preferovaniu záujmov a potrieb maloletého pred vlastnými, súd konštatuje, že ku žiadnemu pozitívnemu posunu nedošlo. Výsledkom je čoraz výraznejšie odmietanie matky maloletým. Väčšiu ochotu ku spolupráci jednoznačne prejavovala matka, ktorá bola, po opakovaných upozorneniach súdu, ústretová, trpezlivá. Naproti tomu výsledok značnej časti svojho úsilia zmarila neskoršou prílišnou naliehavosťou a útočnými krokmi smerom k otcovi (ktoré neostali pred maloletým utajené), keď jej snaha neprinášala očakávaný efekt. Otec síce deklaroval ochotu ku spolupráci, spočiatku v prípade asistovaných stretnutí aj skutočne spolupracoval, neurobil však nič pre zlepšenie obrazu matky v očiach maloletého, ktorého však "zázračne" dokázal presvedčiť, že má pobudnúť zopár dní u matky, keď to potreboval. Jedenásťročný C. zjavne vytíska zo svojej pamäti všetky pekné spomienky na matku, dlhodobo pred ním očividne prezentovanú ako nespoľahlivú, večne naliehajúcu a hysterickú a preberá názory otca a starej matky, ktorí sú presvedčení o jej škodlivom vplyve na neho. Súd preto rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu určenom vo výroku tohto rozsudku, pretože takúto formu starostlivosti považuje za aktuálneho stavu za zodpovedajúcu záujmom maloletého C.. Vplyv výchovného prístupu otca (aj jeho matky) nebezpečne poznačil vzťah maloletého ku matke, ktorú nie je dôvod vylúčiť z jeho života; naopak, treba jej dať priestor na výchovné pôsobenie na maloletého, dôležité pre jeho budúci osobnostný vývoj.

Matka sa však musí vyvarovať chýb, ktorých sa opakovane dopúšťala a ktorými C. utvrdzovala v obraze o nej, aký mu vytváral otec so svojou matkou. K tomuto jej môže pomôcť vhodne zvolené psychologické poradenstvo. O úlohe otca v procese zbližovania C. s matkou ho súd opakovane poučoval, pričom zrejmá je aj z výsledkov znaleckého dokazovania a pôsobenia asistujúcej pracovníčky Krízového centra Brána do života. Nevyhnutná je nielen zmena prístupu otca, ale jeho povinnosťou je aj zabrániť negatívnym vplyvom na C. zo strany starej matky, ktorá má v živote maloletého dôležitú úlohu, keďže participuje na každodennej starostlivosti o neho.

O práve oboch rodičov maloletého C. zastupovať a spravovať jeho majetok rozhodol súd podľa § 24 ods. 1 Zák. o rod. s ohľadom na nariadenú striedavú osobnú starostlivosť.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, pred pôvodným rozhodnutím vo veci žiadal otec určiť matke výživné len v minimálnej výške, v čiastke 30 €, od rozhodnutia súdu. V ďalšom konaní, spochybňujúc rozsah matkou prezentovaných vecných aj finančných plnení poskytnutých C. v priebehu konania, navrhol otec určiť vyživovaciu povinnosť matky čiastkou 150 € mesačne od mája 2010 s tým, že takto navrhnuté výživné zohľadňuje aj plnenia, poskytované matkou, ako aj skutočnosť, že matka má daňový bonus a prídavky na maloletého (spolu cca 42 €), pričom matkou nakúpené oblečenie, hračky a knihy si C. k nemu nepriniesol - zostali u matky. Matka uviedla, že okrem plnení, poskytovaných maloletému (vyčíslených za obdobie od októbra 2009 do októbra 2012 čiastkou cca 2.387 €) ktorých časť doložila pokladničnými blokmi (potraviny, školské potreby, súčasti oblečenia, stravné v školskej jedálni, platby ZRPŠ, príspevok na školu v prírode, náklady na voľnočasové aktivity a niekoľko kratších prázdninovo- rekreačných pobytov) ukladá maloletému finančné prostriedky na vkladnú knižku. K rukám otca začala poukazovať výživné vo výške 70 € od septembra 2012. Za predpokladu zverenia maloletého do ňou navrhovanej striedavej starostlivosti výživné nenavrhla určiť; pokiaľ by bol C. zverený do starostlivosti otca, navrhla určiť jej vyživovaciu povinnosť vo výške 70 € mesačne.

Maloletý C. je 11-ročný; v tomto školskom roku začal navštevovať 5.ročník na ZŠ na U. ul., v blízkosti svojho bydliska. Otec ho prihlásil do tenisového krúžku, čo s matkou vopred nekonzultoval (takisto ani zmenu školy, pôvodne na Ž. ul., v druhom obvode). Náklady na tenis (nepreukázané) činili podľa otca spočiatku 160 €, po zmene trénera sú údajne 120 € mesačne. Od roku 2005 je C. sledovaný v imunologicko-alergologickej ambulancii s príznakmi alergickej rhinoconjuctivity a recidivujúcich infektov dýchacích ciest. Matka upozornila, že otec liečbe syna zjavne nevenuje dostatočnú pozornosť - podľa ňou založenej lekárskej správy zo dňa 26.3.2012 u maloletého došlo ku zhoršeniu základného ochorenia, čo je pravdepodobne aj na úkor nedodržiavania liečebného režimu. Tiež pri výške 143 cm má C. hmotnosť len 30,5 kg, čo je výrazne nižšie, než je odporúčaná hmotnosť (37 kg.)

Rodičia C. iné vyživovacie povinnosti nemajú. Otec, ktorý do decembra 2011 pracoval v Allianz, Slovenská poisťovňa, a.s. mal v rokoch - 2011 priemerný netto mesačný príjem 1.100, 1.268 a 1.267 €. V januári 2012 mal ako nezamestnaný podporu vo výške 50% z denného vymeriavacieho základu 56 € (cca 840 €) Od februára do apríla 2012 pracoval v Eurotaxglass Slovakia s priemerným netto mesačným príjmom 791 € Od mája t.r. pracuje v Autocentre AAA auto a.s. s priemerným netto mesačným príjmom 920 €.

S maloletým býva v 3-izbovom byte svojej matky, víkendy trávia v rodinnom dome v Kvetoslavove.

Matka C. pracuje nepretržite v Allianz, SP a.s. V období 2009-2011 zarábala priemerne mesačne netto 668, 646 a 704 € . Za január až august 2012 dosiahla priemerný

netto mesačný príjem 700 €. Vyplácaný daňový bonus, zahrnutý v čistom príjme činil cca 20 € mesačne. Býva sama vo svojom 1-izbovom byte.

Podľa § 62 ods. 2,4 až 6 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého C., v čase začatia konania 8-ročného, ku výraznejšiemu nárastu ktorých došlo v tomto školskom roku v súvislosti s výukou tenisu, ako aj na plnenia, poskytované matkou (podľa jej vyčíslení v priemere 64 € mesačne) a jej zárobkové možnosti, rozhodol súd o vyživovacej povinnosti matky od začatia konania ako je vo výroku rozsudku uvedené, zohľadniac skutočnosť, že časť vynaložených výdavkov (ktorých rozsah nebolo možné spoľahlivo preukázať, pričom otec ich značnú časť spochybnil) bola pokrytá z daňového bonusu a prídavkov, ktoré boli matke v priebehu konania vyplácané. Pri určení výživného od právoplatnosti tohto rozhodnutia bol zohľadnený rozsah budúcej starostlivosti poskytovanej maloletému matkou v rámci striedavej starostlivosti - cca jednu tretinu mesiaca.

O zročnom výživnom, vyčíslenom za 34 mesiacov a 19 dní, po započítaní troch platieb matky po 70 € za september až november 2012, rozhodol súd podľa ods.l ako je vo výroku uvedené, pretože matka, podľa jej tvrdenia, disponuje finančnými prostriedkami, keďže odkladala maloletému prostriedky, ktoré nepoukazovala jeho otcovi.

Povinnosť náhrady trov konania (znaleckého dokazovania) platených štátom uložil súd obom rodičom podľa rovnakou mierou, pretože obaja sa pričinili o stav, ktorý vyžadoval znalecké dokazovanie.

O trovách konania účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa ods.l písm. a/

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na

podpísaný súd, trojmo. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.