Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/208/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: A., Q..A.., C. X, XXX XX Ž., T.: XX XXX XXX, proti odporkyni: M.. K. B., G.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX Ž., zastúpenej: Mgr. Dr. Antonovi Kušnírovi, advokát, Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že Zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená dňa 07.04.2005 medzi T.. Q. B., G.. XX.XX.XXXX, K. C. Č.. X, XXX XX K. K. ako prevodcom a B.. C. B., G.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX Ž. ako nadobúdateľom 1/ a U. M.. K. B. ako nadobúdateľom 2/, je v časti, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti R., A..P..U.., A. A. G.. A. XX, XXX XX K. K., T.: XX XXX XXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka Č.. XXXX/S, vo výške 5.750.000,-Sk na odporkyňu M.. K. B., voči navrhovateľovi, p r á v n e n e ú č i n n á .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 331,94 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 24.05.2007 žiadal navrhovateľ určiť, že sú voči nemu neúčinné zmluvy o prevode obchodných podielov uzatvorené medzi pôvodnou odporkyňou v rade 1/. B.. C. B. a odporkyňou v rade X/ M.. K. B. na jedenej strane a T.. Q. B. na strane druhej, ktorých predmetom bol prevod obchodného podielu v spoločnosti COWEL, s.r.o., Banská Bystrica. Návrh odôvodnil tým, že T.. B. je otcom odporkýň v rade 1/ a 2/, a preto je vo vzťahu k odporcom blízkou osobou. Navrhovateľ je veriteľom dlžníka a vedie voči dlžníkovi exekučné konanie prostredníctvom Exekútorského úradu B.. M.G. B., Ž., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.668.000,- Sk s príslušenstvom. Exekučné konanie začalo dňa 31.03.2005. Ku dňu 01.04.2005 mal dlžník obchodný podiel v spoločnosti R., A..P..U.., vo výške 19.694.000,- Sk. Podľa výpisu z obchodného registra previedol dlžník časť svojho obchodného podielu na odporcu v rade 1/ vo výške 6.565.000,- Sk. Tento právny úkon bol vykonaný medzi blízkymi osobami a ukracuje navrhovateľa, nakoľko mal za následok zmenšenie majetku tým, že spôsobil nemožnosť postihnúť majetkové právo dlžníka - účasť dlžníka v obchodnej spoločnosti v rámci exekúcie a znemožnil budúce uspokojenie celého vymáhaného nároku. Dňa 16.04.2005, teda po začatí exekučného konania, bol do obchodného registra zapísaný prevod časti obchodného podielu dlžníka v spoločnosti R., A..P..U.., vo výške 11.140.000,- Sk na odporkyňu v rade 1/ a odporkyňu v rade 2/. Dlžník pravdepodobne časť svojho vkladu vo výške 5.570.000,- Sk previedol na odporkyňu v rade 1/ a časť vkladu vo výške 5.570.000,- Sk na odporkyňu v rade 2/. Tento úkon dlžníka rovnako ukracuje navrhovateľa. Exekúcia na základe rovnakého exekučného titulu bola už od roku 1998 vedená Exekútorským úradom B.. B. C.. Táto exekúcia skončila zastavením rozhodnutím okresného súdu a následne navrhovateľ podal nový návrh na vykonanie exekúcie, ktorá pokračuje dodnes. Prevody obchodných podielov zo strany dlžníka sa tak s veľkou pravdepodobnosťou diali počas exekúcie a dlžník musel vedieť, že má voči navrhovateľovi nezaplatenú pohľadávku. Dlžník dňa 01.12.2004 uskutočnil nepeňažný vklad do spoločnosti R., A..P..U.., vo výške 19.694.000,- Sk, ktorý spočíval v prevode pohľadávky dlžníka voči spoločnosti R., s.r.o., pričom pohľadávka mala vzniknúť z bližšie neurčenej zmluvy o predaji podniku. V čase prebiehajúcej exekúcie tak mal dlžník pohľadávku, ktorú odplatne previedol a ako protihodnotu získal obchodný podiel v spoločnosti R., A..P..U.., ktorý následne previedol vyššie uvedenými odporovateľnými právnymi úkonmi. Dlžník teda mal majetok, ktorý prevádzal, a tým spoločnosť navrhovateľa ukrátil. Ak by nevykonal odporovateľné právne úkony, mohol by sa navrhovateľ domáhať splnenia záväzku dlžníka, ktorý predstavuje cca 5.000.000,- Sk, aj postihnutím týchto obchodných podielov. Ukrátenie navrhovateľa v tomto prípade spočíva v skutočnej nemožnosti vymôcť celú pohľadávku prostredníctvom exekučného konania, pretože dlžník sa odporovateľnými úkonmi zbavil časti majetku, ktorý by inak bol postihnutý výkonom exekúcie. Prevodom obchodných podielov na blízke osoby si dlžník zachoval priamy vplyv v spoločnosti R., A..P..U.., avšak zabránil uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Dlžník sa evidentne vyhýba splneniu svojho záväzku.

Odporkyňa v rade 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu označila nárok za nedôvodný. Odporkyňa v rade 2/ získala vedomosť o exekučnom konaní voči T.. B. až 07.02.2008, teda v deň, kedy jej bol doručený návrh na začatie konania. Až z tohto návrhu sa dozvedela o existencii záväzku dlžníka voči navrhovateľovi. V čase prevodu časti obchodného podielu o týchto skutočnostiach nemala žiadnu vedomosť, a ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať údajný dlžníkov úmysel veriteľa ukrátiť. Odporkyňa v rade 2/ v čase prevodu nežila s dlžníkom v spoločnej domácnosti, nevykonávala s ním podnikateľskú činnosť a nepoznala žiadne jeho záväzky vyplývajúce z podnikania. S dlžníkom nebola v každodennom styku, nakoľko dlžník má trvalý pobyt v Banskej Bystrici a odporkyňa v rade 2/ má trvalý pobyt v Žiline. Odporkyňa v rade 2/ sa na podnikateľských aktivitách dlžníka nepodieľala. Prevod obchodného podielu nemá súvis so záväzkom dlžníka, nakoľko prevod sa riešil v čase, kedy sa rodičia odporkyne chceli natrvalo presťahovať, v dôsledku čoho dlžník previedol na odporkyňu obchodný podiel a matka odporkyne zubnú ambulanciu. Navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala znemožnenie uspokojenia navrhovateľovej pohľadávky. Návrhom na určenie neúčinnosti sa možno domáhať neúčinnosti len tých právnych úkonoch dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a teda nie všetkých právnych úkonov dlžníka. Obchodný podiel ešte bez ďalšieho neznamená aktívum v majetku dlžníka, nakoľko predstavuje len mieru jeho účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. -149 zo dňa 07.09.2011, ktorým určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 07.04.2005 uzatvorená medzi T.. Q. B. a odporkyňou v rade 1/ a odporkyňou v rade 2/ je v časti, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti R., A..P..U.., vo výške 5.570.000,- Sk na odporkyňu v rade 2/ M.. K. B. voči navrhovateľovi neúčinná. Zároveň súd návrh voči odporkyni v rade 1/ zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ B.. C. B. nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2011. V ďalšom priebehu konania potom súd upustil od označovania odporkýň číselným označením v rade 1/ a v rade 2/ a koná ďalej len s odporkyňou M.. K. B..

Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. zo dňa 11.04.2012 zrušil uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina v časti, kde bolo určené, že Zmluva o prevode obchodného podielu na odporkyňu v rade 2/ M.. K. B. vo výške 5.570.000,-Sk je právne neúčinná. Zároveň zrušil aj spojený výrok o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k odporkyni v rade 2/. V odôvodnení uviedol, že primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ide o také právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Navrhovateľ ako nositeľ dôkaznej povinnosti musí preukázať, že právnym úkonom zmluvy o prevode obchodného podielu vo vzťahu k odporkyni v rade 2/ bola veriteľova pohľadávka ukrátená. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Je potrebné skúmať, či sa predmetnou zmluvou majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Odporovateľnosť si vyžaduje preukázanie, že v dôsledku právneho úkonu nebude vymáhateľná pohľadávka pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Bez preukázania týchto skutočností je záver o odporovateľnosti právneho úkonu predčasný. Krajský súd súhlasí so zhodnotením prvostupňového súdu, že vzhľadom ku vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľkou úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa je vedomosť uvedenej osoby, teda blízkej osoby sa predpokladá. Za náležitú starostlivosť nie je možné považovať a hodnotiť skutočnosť, že odporkyňa v 2/ rade sa vo vzťahu k zisťovaniu úmyslu dlžníka uspokojila len s informáciami priamo od dlžníka a iným spôsobom túto situáciu nezisťovala. Ak odporkyňa iným spôsobom nepostupovala, nevyvrátila tak prezumovaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a svoju vedomosť. Prvostupňový súd tak bude ďalej zisťovať, aký stav majetku bol u dlžníka, teda zoznam aktív, pasív a výsledný stav majetku a či po prevode obchodného podielu na odporkyňu v rade 2/ dlžník disponoval dostatočným majetkom na to, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky. Navrhovateľ ako nositeľ dôkaznej povinnosti je povinný splniť si túto povinnosť a preukázať, že úkon uzavretej zmluvy o prevode obchodného podielu spôsobil ukrátenie jeho pohľadávky a teda, že zostávajúci majetok dlžníka nepochybne nepostačuje na uspokojenie jeho pohľadávky. Krajský súd poukazuje aj na tvrdené exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ vystupuje ako oprávnený a je teda vybavený k tomu, aby si mohol splniť dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka. Na pojednávaniach uskutočnených pred rozhodnutím krajského súdu bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych zástupcov, vypočutím svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, písomných vyjadrení účastníkov, rozsudkov a uznesení konajúcich súdov a ďalších listinných dôkazov a súd zistil nasledovné:

Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. -62 zo dňa 05.02.1998 zaviazal okrem iného T.. Q. B. zaplatiť navrhovateľovi SEVISBROKERS, a.s., Žilina sumu 1.668.000,- Sk s príslušenstvom. Uvedený rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 01.07.1998.

Dňa 25.05.2005 súdny exekútor B.. M. B. upovedomil povinného T.. B. o začatí exekúcie v prospech oprávneného SEVISBROKERS, a.s., Žilina na vymoženie pohľadávky v sume 1.668.000,- Sk s príslušenstvom.

Podľa výpisu z obchodného registra v spoločnosti R., A..P..U.., M. T.. B. vklad vo výške 1.989.000,- Sk, odporkyňa v rade 1/ vklad vo výške 12.135.000,- Sk a odporkyňa v rade 2/ vklad vo výške 5.570.000,- Sk.

Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti HELIOS Žilina, s.r.o., bolo zistené, že táto spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná dňa 13.01.2006.

Uznesením č. k. zo dňa 07.10.2010 Krajský súd v Žiline zmenil napadnuté Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -149 zo dňa 29.04.2009 tak, že návrh povinného T.. B. na odklad exekúcie zamietol.

Uznesením č. k. -132 zo dňa 26.01.2009 Okresný súd Žilina návrh povinného T.. B. na zastavenie exekúcie zamietol. Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. odvolanie povinného proti tomuto uzneseniu odmietol.

Dňa 07.04.2005 uzatvoril T.. Q. B. ako prevodca s odporkyňou v rade 1/ ako nadobúdateľom 1/ a odporkyňou v rade 2/ ako nadobúdateľom 2/ Zmluvu o prevode obchodného podielu. Na základe tejto zmluvy došlo k prevodu obchodného podielu na odporkyňu v rade 1/ a odporkyňu v rade 2/, na každú vo výške 5.570.000,- Sk. Jedná sa o prevod obchodného podielu v spoločnosti R., A..P..U.. Prevod bol uskutočnený bezodplatne.

Uznesením č. k. -13 zo dňa 23.07.2010 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu dlžníka R., A..P..U.., K. K..

Podaním zo dňa 25.08.2011 navrhovateľ upravil petit návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu tak, že žiadal určiť neúčinnosť dvoch zmlúv o prevode obchodného podielu, a to Zmluvy zo dňa 21.03.2005 a Zmluvy zo dňa 07.04.2005, ktorými došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti R., A..P..U.., J. O. T.. B. na odporkyne v rade 1/ a v rade 2/. Požadovanú zmenu návrhu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.09.2011.

Poverená pracovníčka navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. Od podania návrhu na súd nedošlo k žiadnej zmene a výška pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi je nezmenená. V priebehu exekučného konania bolo vymožených 70.000,- Sk a vo februári 2011 bola vymožená suma 427,- Eur. Exekúcia tak naďalej pokračuje. Čo sa týka vzťahu ku spoločnosti R., navrhovateľ voči tejto spoločnosti nemá žiadnu pohľadávku, a preto žiadnu pohľadávku do reštrukturalizácie tejto spoločnosti neprihlasoval. V dôsledku zmeny spoločenskej zmluvy nebolo možné viesť exekúciu voči T.. B. prikázaním pohľadávky z vyrovnacieho podielu, ktorý má dlžník z tejto spoločnosti. Preto je možné exekúciu viesť len prevodom obchodného podielu na dražbe. Ak by nebola možná ani takáto exekúcia, mohol by navrhovateľ na základe rozhodnutia súdu žiadať náhradné plnenie voči odporkyniam, ktoré z odporovateľných právnych úkonov mali prospech. Obchodný podiel, ktorý bol predmetom prevodu, musel mať nejakú hodnotu. Bol nadobudnutý pánom B. v decembri 2004 a prevedený v apríli 2005. Nominálna hodnota tohto podielu v tom čase bola 19,6 milióna Slovenských korún. Aj keď skutočná hodnota zrejme nebola takáto vysoká, určite mal tento podiel nejakú hodnotu. Pán B. mal ďalší majetok už len v spoločnosti CEROVSKÝ, s.r.o.. Po prevode obchodných podielov na odporkyne bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania v spoločnosti R., s.r.o., vstupom ďalšieho spoločníka, čím došlo k rozriedeniu pôvodného obchodného podielu T.. B. tak, že teraz má v spoločnosti podiel už len vo výške 3,8 %. V záverečnom prednese navrhovateľ trval na podanom návrhu. Zo svedeckých výpovedí nevyplýva záver, že by odporkyne nemohli mať vedomosť o tom, že takýmito úkonmi môže dôjsť k ukráteniu veriteľa, a že by nemali vedomosť o tom, že existuje takáto pohľadávka navrhovateľa voči O. B.. Po prevode obchodných podielov sa fakticky situácia odporkyne v rade 1/ a 2/, na ktoré mala byť spoločnosť prevedená, a pána B. nezmenila. Nedošlo k naplneniu úmyslu, o ktorom odporkyne uvádzali, že sa dlžník mal stiahnuť zo svojho aktívneho života. Navrhovateľ tak na návrhu trvá.

Odporkyňa v rade 2/ potvrdila vyjadrenie odporkyne v rade 1/ v tom smere, že rodičia sa rozhodli ukončiť svoju podnikateľskú činnosť potom, ako mama ochorela. Preto mama postupne na ňu prevádzala svoju lekársku ambulanciu a otec previedol obchodný podiel na sestru. Plány sa zmenili po smrti matky. Na rozdiel od sestry, v spoločnosti R. nikdy nepôsobila. Poznala len niekoľko ľudí z prevádzky. Na činnosti v spoločnosti sa nezúčastňovala. O žiadnych dlhoch otca v čase prevodu obchodného podielu nemala vedomosť. Fungovali normálne ako rodina, pričom otec podnikal. Finančné prostriedky na štúdium mala prevažne od rodičov. Zo spoločnosti R., z obchodného podielu, nemala nikdy žiaden príjem. O exekúcií sa dozvedela až potom, ako bol doručený návrh na začatie konania. Na jej otázku vtedy otec uviedol, že sa jedná o pohľadávku, ktorá už bola vyplatená a momentálne je bezpredmetná. Obchodný podiel nadobudla bezodplatne. Keď sa otca pýtala, či má nejaké dlhy, povedal jej, že je to čisté.

Právny zástupca odporkýň žiadal návrh zamietnuť. Navrhovateľ nemá na určení neplatnosti takéhoto úkonu naliehavý právny záujem. Spoločnosť R. je od roku 2010 v reštrukturalizácií a navrhovateľ si v tomto konaní neuplatnil žiadne pohľadávky voči tejto spoločnosti. Odporkyne ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohli poznať všetky detaily týkajúce sa záväzkov prevádzajúceho. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol ukrátený pri uspokojení svojej pohľadávky. Náhradné plnenie, o ktorom navrhovateľ hovorí, je možné len v prípade, ak by obchodný podiel nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu bol prevedený na tretiu osobu, k čomu nedošlo. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľ neuplatnil svoju pohľadávku už skôr, teda predtým, ako došlo k predmetných prevodom obchodného podielu, keďže pohľadávka existuje minimálne od roku 1999. V rámci záverečného prednesu právny zástupca uviedol, že odporkyne vyvinuli všetku možnú iniciatívu, aby sa dozvedeli dostupné informácie o stave ekonomiky prevodcu, pričom sa nedozvedeli o úmysle ukrátiť veriteľa. Tým, že na spoločnosť R. bola povolená reštrukturalizácia, ani prípadným určením, že právne úkony sú neúčinné, sa nezmení právne postavenie navrhovateľa, teda jeho postavenie sa nezlepší, a preto nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalobou tohto druhu podľa judikatúry nie je možné požadovať prinavrátenie majetku, a preto má navrhovateľ právo len na náhradu v peniazoch. Keďže spoločnosť R. je v reštrukturalizácií, také plnenie nie je možné. Navrhovateľ si v reštrukturalizačnom konaní svoje práva neuplatnil. Nebol preukázaný ani úmysel T.. B. ukrátiť veriteľa. Existovala jediná exekúcia, ktorá v tom čase mala byť zastavená, a teda nie je možné tvrdiť, že by prevodca mal úmysel ukrátiť uspokojenie navrhovateľa.

Svedok T.. Q. B. uviedol, že M. v roku 2009 diagnostikovali rakovinu a odporučili, aby sa stiahli z aktívneho života a utlmili podnikateľské aktivity. Preto došlo k dohode, že manželka svoju ambulanciu prevedie na staršiu dcéru s tým, že on začal pripravovať prevod obchodného podielu v spoločnosti na dcéry. K tomuto prevodu došlo na jar 2005. Plány sa zmenili potom, ako v decembri 2005 M. zomrela. Z tohto dôvodu sa z firmy nestiahol a naďalej pokračoval v jej činnosti. Ešte začiatkom roku 1998 bol od súdneho exekútora informovaný o tom, že spoločnosť SEVIS podala návrh za zastavenie exekúcie.

Mal vedomosť o tom, že takýto návrh nie je možné zobrať späť. V čase prevodu tak bol presvedčený, že exekúcia bude zastavená. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo doručené až 18.04.2011. Terajšia exekúcia, ktorá voči nemu prebieha, je tak vedená protiprávne a uznesenie mu nebolo riadnym spôsobom doručené. Čo sa týka bezodplatnosti prevodu, prevod bol bezodplatný z toho dôvodu, že sa jednalo o prevod na dcéry, ktorým to chcel v podstate darovať. V čase prevodu nemal vedomosť o záväzku voči navrhovateľovi, nakoľko mu bola doručená dohoda o urovnaní. Preto bol presvedčený, že prevádza podiely v súlade so zákonom. Zásielky mu exekútor doručoval na adresu aktuálneho trvalého pobytu, teda do Žiliny a neskôr do Banskej Bystrice. Okrem toho mal exekútor jeho telefónne číslo, a preto komunikovali aj telefonicky. Ohľadom skutočnosti, prečo k prevodu došlo práve 21.03. a 07.04.2005, a prečo došlo k prevodu na 2-krát uviedol, že sa jednalo o jeho rozhodnutie, ktoré súviselo okrem iného s prípravou potrebných podkladov. Na toto rozhodnutie nemalo žiaden vplyv rozhodnutie OS Žilina zo dňa 25.02.2005, nakoľko o tomto rozhodnutí o zastavení exekúcie sa dozvedel až v roku 2011. Čo sa týka jeho činnosti v spoločnosti R. pred, po prevode a v súčasnosti, dodnes je konateľom aj riaditeľom spoločnosti. Po smrti manželky riešil otázku, či bude ďalej v spoločnosti pracovať alebo či sa stiahne do ústrania. Na odporúčanie svoju situáciu riešil tak, že začal znova pracovať. Preto v spoločnosti naďalej pôsobí. Na činnosti spoločnosti sa však zúčastňuje menej ako v predchádzajúcom období. Z obchodného podielu, ktorý v spoločnosti vlastní, mu nikdy nebol vyplatený žiaden zisk. Spoločník O. M., ktorý do spoločnosti pristúpil, sa na jej bezprostrednom riadení nezúčastňuje. Na riadení v spoločnosti sa zúčastňuje tak, že sa zúčastňuje na prijímaní rozhodnutí valného zhromaždenia. V čase prevodu obchodného podielu sa s dcérami bavili o otázkach ekonomickej situácie v spoločnosti a tiež o jeho situácií ako fyzickej osoby. Spoločnosť R. v tom čase mala vysokú bonitu aj zo strany bánk. Dcéram oznámil aj svoje pohľadávky a majetok. V. C. Z. A. R. pracovala v rokoch 2004 až 2006 alebo 2007, teda aj v čase prevodu obchodného podielu. A. V. C. spolupracuje aj teraz a poskytuje spoločnosti právne služby. Okrem toho sa o záležitostiach v spoločnosti bavia aj neformálne, rovnako tiež A. V. V..

Svedkyňa T. C. uviedla, že spoločnosť navrhovateľa pozná v súvislosti s pánom B. s tým, že medzi nimi bol spor a exekúcia, ktorá bola zastavená. Rovnako pozná V. pána B., pre ktorého pracuje od roku 2000 najprv ako sekretárka, neskôr ako účtovníčka. V roku 2005 bola ekonomická situácia v spoločnosti dobrá a pohľadávky prevyšovali jej záväzky. Neskôr sa finančná situácia zhoršila a momentálne je spoločnosť v reštrukturalizácii. K zhoršeniu ekonomickej situácie v spoločnosti R. došlo v rokoch 2009 až 2010, kedy mala spoločnosť štátnu zákazku, v súvislosti s ktorou neboli v spoločnosti uhradené všetky vystavené faktúry. V spoločnosti naďalej pracuje. Aj pre pána B. ako fyzickú osobu robila ekonomické a účtovnícke služby. Nespomína si na žiadne jeho záväzky, nakoľko mal len pohľadávky a majetok. Exekúcia v spoločnosti SEVISBROKERS sa týkala obdobia, kedy ešte pre pána B. nepracovala. V súvislosti s touto exekúciou ju informoval, že bola pozastavená a zrušená, a preto nemala dôvod sa o túto exekúciu bližšie zaujímať. Odporkyňa v rade 1/ sa u nej zaujímala o ekonomickú situáciu v spoločnosti R. a o ekonomickú situáciu pána B.. V jeden deň za ňou prišla a pýtala sa na tento stav, ktorý jej popísala tak, ako bol v danom čase. Ohľadom pána B. uviedla, že tam nie sú žiadne záväzky a má len majetok a pohľadávky. Túto informáciu jej poskytla ešte pred prevodmi obchodných podielov, pričom odporkyňa v rade 1/ svoj záujem o tieto informácie odôvodnila práve pripravovaným prevodom obchodného podielu. O otázky ekonomickej situácie pána B. sa zaujímala len odporkyňa v rade 1/, odporkyňa v rade 2/ sa o tejto situácií neinformovala. Pán B. nikdy neúčtoval záväzok voči spoločnosti SEVISBROKERS. O tejto exekúcií zrejme nehovorila ani odporkyni v rade 1/ v čase, kedy sa o ekonomickej situácií informovala, nakoľko túto otázku považovala za bezpredmetnú.

Na pojednávaniach uskutočnených po zrušení prvostupňového rozsudku súd doplnil dokazovanie vypočutím účastníkov a svedka, oboznámením dokladov ohľadom priebehu exekučného konania, znaleckého posudku a ďalších listinných dôkazov.

Podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 25.05.2005 súdny exekútor B.. M. B. upovedomil o začatí exekučného konania v prospech navrhovateľa voči povinnému T.. Q. B. na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.668.000,- Sk a príslušenstva v podobe denného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 25.05.2005 sumou 2.762.208,- Sk, trov konania vo výške 82.080,- Sk, súdneho poplatku a predbežných trov exekúcie vo výške 952.560,- Sk + DPH. Exekúciu exekútor vykoná postihnutím iných majetkových práv - obchodného podielu povinného v spoločnosti R., A..P..U.. V ten istý deň vydal súdny exekútor upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie postihnutím podielu povinného v spoločnosti CEROVSKÝ, s.r.o., zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Exekútor v ten istý deň vydal tiež príkazy na začatie exekúcie postihnutím iného majetkového práva, a to vyrovnacieho podielu dlžníka v obchodných spoločnostiach R., A..P..U.. a CEROVSKÝ, s.r.o.. Exekútor vydal tiež príkaz na vykonanie exekúcie k prikázaniu pohľadávky z účtu v banke. Exekučným príkazom zo dňa 06.02.2007 súdny exekútor prikázal dlžníkovi povinného Urbárska obec - pozemkové a lesné spoločenstvo Závodie vyplatiť v prospech oprávneného zvyšok pohľadávky vo výške 1.664.000,- Sk, nezaplatené úroky 2.889.810,04 Sk, úrok vyčíslený ku dňu 06.02.2007 sumou 390.208,01 Sk a trovy konania a predbežné trovy exekúcie.

Listom zo dňa 13.06.2006 súdny exekútor oznámil navrhovateľovi, že dlžník je držiteľom motorového vozidla zakúpeného na leasing. Všetky začaté spôsoby vykonania exekúcie sú neúspešné.

Listom zo dňa 18.06.2007 exekútor povinnému okrem iného oznámil, že exekúcia sa javí ako nevymožiteľná.

Listom zo dňa 21.02.2006 exekútor upovedomil navrhovateľa o bezvýslednosti dražby a opätovnej dražby hnuteľných vecí - 1 ks zariadenie na tepelné spracovanie plastových fólií pri výrobe svetelných reklám. Dražba bola bezvýsledná aj za polovicu odhadnej ceny.

Podľa Znaleckého posudku č. 12/2005, ktorý objednal súdny exekútor vo veci stanovenia všeobecných hodnôt vybraných zložiek majetku spoločnosti HELIOS Žilina, s.r.o., určil znalec cenu zariadenia pre tepelné spracovanie plastových fólií pri výrobe svetelných reklám sumou 2.001.242,- Sk.

T.. Q. B. podľa predloženého výkazu o majetku a záväzkoch ku dňu 31.12.2005 vykazoval majetok v celkovej hodnote 5.329.361,- Sk a ku dňu 31.12.2006 vo výške 5.346.475,- Sk.

Kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2005 predávajúci HELIOS Žilina, s.r.o., odpredal kupujúcemu T.. Q. B. technologické zariadenie na výrobu veľkoplošných svetelných reklám vrátane poskytnutia technickej pomoci, zabezpečenia zaškolenia a zabezpečenia vykonávania technického dozoru za kúpnu cenu 4.961.972,30 Sk. Predmet zmluvy bol podľa protokolu prevzatý dňa 05.01.2006.

Listom zo dňa 09.01.2006 T.. Q. B. započítal voči spoločnosti HELIOS Žilina, s.r.o., vzájomné pohľadávky, a to záväzok, ktorý eviduje voči tejto spoločnosti titulom kúpnej ceny vo výške 4.961.972,30 Sk voči pohľadávke, ktorú má voči tejto spoločnosti podľa zmluvy o predaji časti podniku v tej istej výške.

Poverená pracovníčka navrhovateľa ohľadom rozhodnutia krajského súdu uviedla, že navrhovateľ podal návrh na začatie exekúcie dňa 17.05.2005, teda po spornom prevode obchodných podielov. Exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a mal v úmysle postihnúť obchodné podiely dlžníka v spoločnosti R. a v spoločnosti CEROVSKÝ a tiež pozemky v katastrálnom území v Závodí. Tieto pozemky však mali veľmi malú až zanedbateľnú hodnotu. Exekútor vydal príkaz aj na prikázanie pohľadávky voči bankám. Z bánk však prišli odpovede, v zmysle ktorých exekúcia nemohla byť vedená a bola neúspešná. Exekútor vykonal šetrenie, v rámci ktorého zistil, že dlžník previedol svoje obchodné podiely v spoločnosti R. a odporučil navrhovateľovi podať odporovaciu žalobu. Neúspešná bola aj exekúcia vedená na obchodný podiel v spoločnostiach R. a CEROVSKÝ. Vozidlo, ktoré dlžník užíval, bolo v leasingu. Exekúcia tak exekútorom bola v podstate vyhodnotená ako nevymáhateľná. Keďže dlžník mal obchodný podiel, ktorý previedol, je navrhovateľ toho názoru, že došlo k ukráteniu a poškodeniu veriteľa. Exekučné konanie voči dlžníkovi ďalej prebieha. Exekútor sa snažil postihnúť aj prípadné príjmy, ktoré má dlžník ako konateľ a riaditeľ spoločnosti R.. Dlžník však vždy uvádzal, že z tejto funkcie žiadne príjmy nemá. Nebolo preukázané, že by sa mu vyplácal nejaký podiel na zisku, mzda alebo odmeny. Do reštrukturalizačného konania voči tejto spoločnosti dlžník prihlásil pohľadávku vo výške cca 80.000,- Eur a táto bola zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého je táto spoločnosť povinná dlžníkovi od marca 2012 vyplácať sumu 200,-Eur mesačne. Exekútor vydal príkaz na prikázanie tejto pohľadávky v prospech navrhovateľa, avšak spoločnosť R. tento príkaz nerešpektuje. Ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu, teda ku dňu 07.04.2005, predstavovala pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi približne 145.000,- Eur, čo predstavuje istinu a vyčíslenú zmluvnú pokutu k tomuto dňu. Čo sa týka tlačiarenskej technológie, v exekučnom konaní bol urobený pokus o jej odpredaj. Táto technológia bola dlžníkom prevedená na spoločnosť HELIOS a spoločnosť HELIOS bola z obchodného registra vymazaná ešte v roku 2005. Exekútor ponúkal túto technológiu na predaj, avšak nikto o ňu neprejavil záujem, technológia bola nepredajná. Len samotná skutočnosť, že dlžník mal nejaký majetok ešte nesvedčí o tom, že pohľadávka navrhovateľa mala byť uspokojená, nakoľko účtovná hodnota prípadného majetku môže byť výrazne odlišná od jeho skutočnej trhovej hodnoty. V rámci exekúcie sa dlžníkovi momentálne zráža časť z jeho dôchodku vo výške asi 30,- Eur mesačne. Celková vymožená suma v rámci exekučného konania bola približne vo výške do 80.000,- Sk. Pred tým to bolo zhruba 77.000,- Sk a za posledné 2 - 3 roky nebolo zaplatené takmer nič. Čo sa týka vzťahu voči dlžníkovi a spoločnosti HELIOS, navrhovateľ poskytol dlžníkovi bezúčelnú pôžičku a zároveň mal v spoločnosti HELIOS menšinový podiel. Jedným z konateľov tejto spoločnosti bol dlžník. Spoločnosť HELIOS bola v roku 2006 z obchodného registra vymazaná po zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Vyjadrenie svedka, že zaplatil 1,1 milióna Sk a uzatvoril dohodu o urovnaní, bolo riešené ešte v rámci exekučného konania a pre túto vec sú irelevantné, keďže exekúcia ďalej pokračuje. Exekučný titul nebol nijakým spôsobom spochybnený. Účtovníctvo dlžníka buď nebolo úplné alebo bolo vedené nesprávne, keďže o pohľadávke navrhovateľa, ktorá v tom čase predstavovala niečo okolo 4 miliónov korún, nemal vo svojom účtovníctve žiadne údaje. Čo sa týka hodnoty pohľadávky voči spoločnosti HELIOS, ktorú dlžník prezentoval vo výške 4.961.972,30 Sk, technológia bola zakúpená ešte v roku 1996 a v rámci bežného opotrebenia hmotného majetku musela strácať na hodnote. Navrhovateľ tak spochybňuje tvrdenie dlžníka, že v roku 2006 mala mať uvedenú hodnotu. Navrhovateľ je názoru, že táto technológia nemala ani takú hodnotu, ako vyčíslil znalec v znaleckom posudku. Technológiu sa pritom nikdy nepodarilo predať a dražba bola neúspešná, a to ani pri ponuke za polovicu vyvolávacej ceny. Pri uzatváraní sporného právneho úkonu teda dlžník nemal žiaden ďalší majetok. Úkon započítania voči spoločnosti HELIOS navrhovateľ považuje za neplatný, keďže sa stal v čase, kedy dlžník ako povinný z exekúcie mal zákaz nakladať so svojim majetkom. Podľa obsahu exekučného spisu zrejme nikdy dlžník nepodal exekútorovi hlásenie alebo informáciu o stave svojho majetku a neoznámil tiež, že kúpil predmetnú technológiu. Exekútor tak nemal žiadnu možnosť zistiť majetkové pomery povinného okrem toho, čo mohol zistiť z verejných zdrojov. O hnuteľných veciach sa nevedie žiadny osobitný záznam a tak exekútor nemal možnosť takýto majetok zistiť. Okrem toho tento majetok je nepredajný a jeho hodnota bola nulová.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že T.. B. mal v majetku technológiu, ktorá bola ponúkaná exekútorovi ako možný spôsob uspokojenia pohľadávky, čo exekútorom nebolo akceptované. Z doplneného dokazovania bolo preukázané, že existoval dostatočný majetok, či už vo forme pohľadávky, ktorú exekútor neexekuoval, alebo vo forme majetku. Započítaním pohľadávky došlo k zlepšeniu pozície navrhovateľa vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke, pretože nadobudnutím hmotného majetku, mohol navrhovateľ uplatniť v rámci exekúcie predaj tohto majetku. Exekúcia pohľadávkou voči spoločnosti HELIOS by bola menej úspešná, nakoľko táto spoločnosť v krátkom nasledujúcim období bola pre nedostatok majetku vymazaná z obchodného registra. Majetok povinného sa tak nezmenšil, len zmenil formu z finančnej pohľadávky na majetok hnuteľný. Iné zmenšenie majetku dlžníka nebola navrhovateľom preukázané, ani nebolo preukázané to, aká časť majetku zostala vo vzťahu k možnému vysporiadaniu s navrhovateľom v čase, kedy došlo k spornému prevodu obchodných podielov. Z vykonaného dokazovania tak nevyplynulo splnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa a odporkyňa žiada návrh zamietnuť.

Svedok T.. Q. B. pri opakovanom výsluchu uviedol, že podľa účtovníctva v roku 2005 evidoval majetok v podobe pohľadávok vo výške viac ako 5 miliónov Sk. Podstatnou časťou bola pohľadávka voči spoločnosti HELIOS zo spoločného podnikania medzi ním a spoločnosťou HELIOS a navrhovateľom. Na základe tohto vzťahu nakúpili technológiu na výrobu veľkoplošných svetelných reklám, pričom súčasťou technológie bolo aj školenie obsluhy. Medzičasom vznikla spoločnosť HELIOS, ktorej bol tento majetok prevedený a tým mu vznikla pohľadávka vo výške viac ako 4.900.000,- Sk. Táto spoločnosť svoj dlh nesplácala a došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej technológia bola prevedená späť na neho a pohľadávka sa v účtovníctve zmenila na dlhodobý investičný majetok. Pohľadávka na zaplatenie ceny bola následne započítaná. V tom čase iný majetok ani ako podnikateľ - fyzická osoba, ani ako nepodnikateľ nemal. Záväzok voči spoločnosti SEVIS momentálne spláca zrážkami z dôchodku vo výške 25,- Eur. Na úhradu pohľadávky tiež zaplatil sumu 1,1 milióna Sk a medzi ním a navrhovateľom bola uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej navrhovateľ získal obchodný podiel v spoločnosti HELIOS. Nie je si teda vedomý toho, že by mal voči navrhovateľovi akýkoľvek dlh a o tejto skutočnosti informoval aj A. V.. Predmetné zariadenie je zariadením na tepelné spracovanie plastových fólií pri výrobe svetelných reklám. Toto zariadenie je naďalej v jeho vlastníctve a je uskladnené v prenajatých priestoroch v Považskom Chlmci. Na tomto zariadení nevykonáva žiadnu činnosť. Nevie uviesť cenu zariadenia, ani výsledok pokusu predať exekútorom zariadenie na dražbe. Keďže záväzok voči navrhovateľovi zanikol, neuvádzal ho ani vo výkaze majetku a záväzkov. Pohľadávka voči spoločnosti HELIOS bola v takej výške uvádzaná z toho dôvodu, že nepredstavovala len predmetné zariadenie, ale aj ďalšie záležitosti, a teda sa jednalo o hodnotu technológie. V čase, kedy túto technológiu nadobudol od spoločnosti HELIOS, mala podľa neho hodnotu, ktorá je v zmluve uvedená. Technológia pozostávala zo zariadenia a tiež z know-how a zaškolenia. Súčasnú trhovú hodnotu tohto zariadenia určiť nevie. Na vozidlo Golf si nespomína. Okrem pohľadávky voči spoločnosti HELIOS mal ďalšie pohľadávky. Doteraz tam figuruje pohľadávka voči spoločnosti STAVO-SPOL, ktorá nebola uhradená. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo exekútor zariadenie nezobral v rámci exekučného konania do úschovy, ani k tomu, prečo exekútor nepostihol pohľadávku, ktorú v máji 2005 evidoval voči spoločnosti HELIOS. Čo sa týka údajnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu časti podniku za viac ako 2 milióny Sk, je možné, že táto cena bola určená aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa prevádzali nielen práva, ale aj záväzky. Exekútorovi oznámil zoznam svojho majetku, momentálne to však nevie preukázať. Nevie sa vyjadriť k tomu, či exekútorovi oznámil nadobudnutie technológie na základe zmluvy z novembra 2005. Jeho majetok sa však nezmenil, akurát namiesto pohľadávky mal v majetku technológiu a hodnota majetku zostala bezo zmeny.

Podľa §-u 42a ods. 1 - veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Podľa odseku 2 - odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa §-u 42b ods. 1 - právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa odseku 4 - právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa §-u 116 - blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Predmetom podaného návrhu po právoplatnom skončení konania voči pôvodnej odporkyni v rade 1/, je určenie neúčinnosti zmluvy zo dňa 07.04.2005, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu T.. Q. B. na odporkyňu M.. K. B. v spoločnosti R., A..P..U.., vo výške 5.750.000,- Sk.

V pôvodnom konaní sa odporkyne okrem iného bránili otázkou nedostatku naliehavého právnemu záujmu. Súd zotrváva na pôvodnom právnom názore, že v tomto prípade otázku naliehavého právneho záujme nie je potrebné skúmať. Odporovacia žaloba podľa tohto ustanovenia nie je žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Takáto žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia, a to postihnutím takých vecí alebo majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Predpokladom pre úspešnosť odporovacej žaloby tak nie je preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neúčinnosti právneho úkonu. Tento právny názor konajúceho súdu vychádza aj z ustálenej judikatúry, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Preto súd v tomto konaní otázku existencie, či neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa bližšie neskúmal.

Súd sa ďalej zaoberal splnením jednotlivých zákonom požadovaných predpokladov pre posúdenie, či napadnuté zmluvy o prevode obchodného podielu možno považovať za odporovateľné právne úkony. Zákon pre splnenie tejto podmienky zakotvuje v citovaných zákonných ustanoveniach niekoľko predpokladov a zároveň odlišuje jednotlivé situácie v prípadoch, ak sa jedná o úkon dlžníka vo vzťahu k osobe, ktorá dlžníkovi nie je blízkou osobou a v prípade, ak sa jedná o úkony medzi osobami blízkymi. V tomto prípade vo vzťahu medzi dlžníkom T.. B.Š. a odporkyňou M.. B. je vzťah blízkych osôb, keďže dlžník je U. U..

Základným predpokladom odporovateľnosti je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti je potrebné skúmať, či veriteľ, teda navrhovateľ má voči dlžníkovi T.. B. vymáhateľnú pohľadávku. Existencia takejto pohľadávky v tomto prípade vyplýva z predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých je navrhovateľ nositeľom pohľadávky vo výške 1.668.000,- Sk spolu so zmluvnou pokutou dlžníkovi T.. Q. B.. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo zistené, že by táto pohľadávka medzičasom bola uspokojená, alebo by zanikla iným spôsobom. Naopak z vykonaných dôkazov vyplýva, že ohľadom tejto pohľadávky naďalej prebieha exekučné konanie pred Exekútorským úradom B.. M. B. vedené pod sp. zn. N. XXX/XX. Podľa vyjadrenia navrhovateľa z pohľadávky bolo celkovo uspokojených len cca 80.000,- Sk, pričom už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, pohľadávka predstavovala približne 145.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že v súčasnej dobe je pohľadávka uspokojovaná zrážkami z dôchodku dlžníka, ohľadom ktorých samotný dlžník uviedol, že sú približne vo výške 25,- Eur mesačne. Možno preto dospieť k záveru, že je splnený prvý z predpokladov pre určenie odporovateľnosti právneho úkonu, a síce preukázaná vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi T.. B..

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či napadnutý právny úkon zmluvy o prevode obchodného podielu je takým úkonom, ktorý môže mať za následok ukrátenie uspokojenia existujúcej pohľadávky navrhovateľa. Pre posúdenie tejto otázky je podstatné, či takýmto úkonom dlžník nastolil taký stav, ktorý navrhovateľovi ako veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť takýmto právnym úkonom uspokojenie pohľadávky veriteľa, nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak druhou stranou dotknutého právneho úkonu sú osoby dlžníkovi blízke. Úmysel ukrátiť jeho veriteľa sa v takomto prípade na strane dlžníka predpokladá. Súd je názoru, že nie je podstatná námietka odporkyne v tom smere, že obchodná spoločnosť R., A..P..U.., o prevod obchodného podielu, v ktorej sa v tomto prípade jedná, je v reštrukturalizácií a má finančné problémy. V zmysle rozhodnutia krajského súdu je rozhodujúce posúdenie otázky, či daným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že v dôsledku právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu unikla z majetku dlžníka časť, ktorá mohla byť predmetom exekúcie v rámci prebiehajúceho exekučného konania. Otázka skutočnej hodnoty tohto obchodného podielu v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, resp. v súčasnosti nie je podstatná. Je nepochybné, že v dôsledku odporovateľného právneho úkonu sa zmenšil rozsah exekuvateľného majetku na strane dlžníka a tým nepochybne došlo k zmenšeniu rozsahu možnosti veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi tým, že exekútor v rámci exekučného konania už nemohol viesť exekúciu na obchodný podiel dlžníka v predmetnej spoločnosti. Predmetom odporovateľného právneho úkonu je prevod obchodného podielu v nominálnej hodnote viac ako 5 miliónov Sk, čo nepochybne viedlo k obmedzeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa v rámci exekúcie. Treba poukázať tiež na skutočnosť, že sa jedná o právne úkony, ktoré neobsahujú ekvivalentné plnenie zúčastnených zmluvných strán, a to z toho dôvodu, že dlžník obchodný podiel na odporkyňu previedol bezodplatne. Odporkyňa teda od dlžníka prijala plnenie, za ktoré dlžníkovi neposkytla žiadne protiplnenie, čím nepochybne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Predmetom doplneného dokazovania v súlade so závermi krajského súdu potom bolo ustálenie otázky, či došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že jeho zostávajúci majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.

Z vykonaných dôkazov pritom súd zistil, že dlžník vo svojich účtovných dokladoch, konkrétne vo výkazoch o majetku a záväzkoch v rokoch 2005, kedy došlo k prevodu obchodného podielu a v následnom roku 2006 evidoval majetok v hodnote presahujúcej 5 miliónov Sk. Samotný dlžník pritom uviedol, že tento majetok predstavoval jeho pohľadávku voči spoločnosti HELIOS, resp. ďalšiu pohľadávku voči spoločnosti STAVOSPOL. Pohľadávka voči spoločnosti HELIOS sa následne podľa vyjadrenia dlžníka na základe kúpnej zmluvy zmenila na dlhodobý hmotný investičný majetok, keďže dlžník nadobudol od spoločnosti HELIOS technologické zariadenie v hodnote zodpovedajúcej pôvodnej pohľadávke voči tejto spoločnosti. Súd sa potom zaoberal otázkou, či tento majetok, ktorý dlžník v danom čase vo svojom účtovníctve evidoval, bol takým majetkom, ktorý postačoval na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa. Súd pritom aj z ďalších vykonaných dôkazov a predovšetkým z dokladov ohľadom priebehu a výsledku exekučného konania pred exekútorským úradom B.. M. B. dospel k záveru, že majetok, ktorý mal dlžník v tom čase, nepostačoval na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že v čase, kedy došlo k prevodu obchodného podielu, bol dlžník nositeľom pohľadávky voči spoločnosti HELIOS. O bonite tejto pohľadávky najlepšie svedčí skutočnosť, že ani nie rok po spornom prevode obchodného podielu na odporkyňu bola táto spoločnosť z obchodného registra vymazaná na základe uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť pre nedostatok majetku. Súd je potom toho názoru, že ak by aj exekútor viedol exekúciu na túto pohľadávku, ktorá v tom čase patrila dlžníkovi, nedošlo by k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Rovnako tak k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa nemohla viesť ani exekúcia, ktorá by prípadne po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a spoločnosťou HELIOS bola vedená na technologické zariadenie, ktoré bolo predmetom tejto zmluvy. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že exekútor sa pokúsil viesť exekúciu na toto technologické zariadenie ešte v čase, kedy bolo vo vlastníctve spoločnosti HELIOS. Bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý konštatoval cenu tohto zariadenia vo výške niečo viac ako 2 milióny Sk a exekútor sa pokúsil toto zariadenie predať na dražbe. Z jeho vyjadrenia je však zrejmé, že dražba bola bezvýsledná, a to aj pri predaji za polovicu odhadnej ceny. Majetok, na ktorý sa odporkyňa u dlžníka odvoláva, teda podľa názoru súdu v čase prevodu obchodného podielu nemal žiadnu skutočnú hodnotu, za ktorú by ho bolo možné speňažiť, a teda nebol na strane dlžníka zistený žiaden majetok, ktorým by mohla byť pohľadávka navrhovateľa uspokojená. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že podľa exekučných príkazov v čase začatia exekúcie pohľadávka navrhovateľa zodpovedala sume cca 4,5 milióna Sk. Podľa znaleckého posudku však cena zariadenia, ktoré malo tvoriť dostatočný majetok dlžníka, predstavovala len niečo viac ako 2 milióny Sk. Aj v prípade, ak by toto zariadenie bolo v danom čase možné za uvedenú sumu speňažiť, predaj tohto zariadenia by neviedol k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa ani čo do polovice jej výšky. Toto zariadenie zrejme pritom bolo jediným majetkom spoločnosti HELIOS, voči ktorej mal dlžník podľa svojho vyjadrenia pohľadávku, ktorú vo svojom účtovníctve evidoval ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu. Ak by teda aj bola vedená exekúcia voči pohľadávke, ktorú mal dlžník voči spoločnosti HELIOS, tak aj v prípade, ak by sa toto zariadenie v danom čase dalo odpredať za cenu určenú podľa znaleckého posudku, tak aj exekúcia na túto pohľadávku by mohla viesť k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa len do výšky ani nie polovice tejto pohľadávky. Súd preto konštatuje, že vo vzťahu k tvrdenej pohľadávke, resp. hmotnému investičnému majetku, nebolo zistené, že by v čase prevodu obchodného podielu na odporkyňu dlžník disponoval takým majetkom, ktorý by mohol viesť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa.

Dlžník sa na pojednávaní ďalej zmienil o tom, že mal ďalšiu pohľadávku, ktorá bola evidovaná v jeho účtovníctve voči spoločnosti STAVO-SPOL. Zároveň však uviedol, že táto pohľadávka doposiaľ nie je uspokojená. Z rozdielu medzi tvrdenou pohľadávkou voči spoločnosti HELIOS vo výške viac ako 4.900.000,- Sk a celkovým evidovaným majetkom dlžníka vo výške viac ako 5.300.000,- Sk vyplýva, že hodnota tejto pohľadávky mohla byť maximálne vo výške približne 400.000,- Sk. Ani úspešná exekúcia vo vzťahu k tejto pohľadávke by tak nemohla viesť k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa.

Ďalej dlžník na pojednávaní výslovne uviedol, že okrem majetku, ktorý evidoval vo svojom účtovníctvu podľa predložených dokladov v tom čase iný majetok ani ako podnikateľ - fyzická osoba ani ako nepodnikateľ nemal. O tom, že dlžník žiadnym iným majetkom nedisponoval, svedčí aj priebeh exekučného konania a vyjadrenie exekútora. Je zrejmé, že exekútor sa pokúšal postihnúť akýkoľvek mysliteľný majetok dlžníka a viedol exekúciu aj na jeho pozemky. Ohľadom týchto pozemkov navrhovateľ uviedol, že ich hodnota bola malá až zanedbateľná. Rovnako bola neúspešná exekúcia vedená voči prípadnej pohľadávke, ktorú by mal dlžník voči niektorému z bankových ústavov. Samotný exekútor pritom dospel k záveru, že pohľadávka sa javí ako nevymožiteľná a exekúcia ako bezvýsledná.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že na strane dlžníka okrem jeho obchodného podielu, ktorý bol predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu, nezistil žiaden taký majetok, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Súd teda konštatuje, že zmluvou o prevode obchodného podielu uzatvorenou medzi dlžníkom a odporkyňou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Možno tak konštatovať, že úkonom, ktorý je predmetom podaného návrhu, došlo k ukráteniu uspokojenia navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou preukázania úmyslu zúčastnených osôb ukrátiť veriteľa. Ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že sa jedná o úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a jeho dcérou, teda osobou blízkou, nemusí v tomto prípade navrhovateľ ako žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že odporkyni musel byť známy úmysel dlžníka právnym úkonom veriteľa ukrátiť. Zákon v tomto prípade predpokladá, že odporkyňa o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedela okrem prípadu, ak by odporkyňa preukázala, že v dobe, kedy k tomuto právnemu úkonu došlo, úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (Rozsudok NS ČR sp. zn. ).

Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti napadnutej zmluvy o prevode obchodného podielu. Možno konštatovať, že navrhovateľ je voči dlžníkovi nositeľom vymáhateľnej pohľadávky, ktorej uspokojenie v dôsledku napadnutého právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu, bolo ukrátené tým, že z dlžníkovho majetku unikla časť, ktorá momentálne nemôže byť predmetom vedenej exekúcie. Bolo tiež zistené, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Keďže sa jedná o právny úkon, ku ktorému došlo bezodplatne medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, nie je potrebné skúmať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a nie je potrebné skúmať ani otázku, či odporkyňa tento úmysel poznala. Je potrebné zaoberať už len otázkou, či druhá strana odporovateľného právneho úkonu, teda odporkyňa, mohla v čase, kedy došlo k odporovanému právnemu pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporkyňa a dlžník na pojednávaní uviedli, že k prevodu obchodného podielu došlo v dôsledku závažného U. M. V. a v súvislosti so snahou utlmiť jeho podnikateľské aktivity. Dlžník uviedol, že v tom čase pohľadávku považoval za uspokojenú a exekúcia mala byť zastavená na základe späťvzatia návrhu oprávneným. Súd je toho názoru, že otázka motivácie dlžníka a odporkyne, v prospech ktorej sa odporovateľný právny úkon uskutočnil, nie je v tomto prípade podstatná. Rozhodujúce je naplnenie zákonných predpokladov odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu a keďže tieto predpoklady boli naplnené, je potrebné zaoberať sa už len otázkou, či odporkyňa vynaložila náležitú starostlivosť tak, aby zistila dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa. Úspešná obrana odporkyne pritom predpokladá vyvinutie náležitej starostlivosti tak, aby v prípade existencie úmyslu dlžníka, dotknutá osoba mohla tento úmysel poznať. Osoba dlžníkovi blízka tak musí preukázať, že s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka vykonala takú činnosť a aktivitu, aby. Blízka osoba tak musí vykonať úkony, aby sa presvedčila, či právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka.

U odporkyne ani z jej vyjadrenia, ani z vyjadrenia svedkov nebola zistená aktívna snaha zistiť prípadný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Odporkyňa sa podľa svojho vyjadrenia uspokojila len s informáciami od dlžníka - A. U.. Z jej vyjadrenia ani z vyjadrenia svedkyne nevyplýva, že by oslovila akúkoľvek ďalšiu osobu, alebo vykonala akékoľvek iné šetrenie v úmysle poznať objektívnu ekonomickú a finančnú situáciu dlžníka. Túto skutočnosť výslovne potvrdila aj svedkyňa C., ktorá uviedla, že odporkyňa sa u nej o ekonomickú situáciu T.. B. nezaujímala. Na preukázanie náležitej starostlivosti smerujúcej k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa podľa názoru súdu nemôže v nijakom prípade postačovať zisťovanie ekonomickej situácie dlžníka len u samotného dlžníka, nakoľko dlžník nemá žiaden záujem na tom, aby skutočnú ekonomickú situáciu a svoj úmysel ukrátiť veriteľa oznamoval osobe, s ktorou odporovateľný právny úkon uzatvára. Odporkyňa tak vzhľadom na okolnosti tohto prípadu mala vykonať ďalšie šetrenie a aktivitu, ktorá by smerovala k zisťovaniu ekonomickej situácie dlžníka a k odhaleniu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa. Keďže odporkyňa takúto náležitú starostlivosť nevyslovila, súd dospel k záveru, že v jej prípade sú splnené všetky predpoklady pre určenie odporovateľnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu.

Odporkyňa obchodný podiel nadobudla na základe zmluvy zo dňa 07.04.2005, ktorú s T.. B. ako prevodcom okrem odporkyne uzatvorila tiež pôvodná odporkyňa v rade 1/ B.. C. B.. Súd preto určil, že táto zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 07.04.2005 uzatvorená medzi dlžníkom T.. B. ako prevodcom a B.. C. B. ako nadobúdateľom 1/ a odporkyňou M.. K. B. ako nadobúdateľom 2/, je voči navrhovateľovi neúčinná v tej časti, ktorá sa tak dotýka odporkyne, teda v časti, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti R., A..P..U.., J. T.. B. na odporkyňu M.. K. B..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 , v zmysle ktorého súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov konania. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 331,94 Eur. Preto súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.