Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-130-2012.pdf
PDF · 95.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matky X. C., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T. A.. Č.. XXXX/XXA, XXX XX Y., občianka SR a otca C. E., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. A.. Č.. XXX, XXX XX T., občan SR, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na mal. K. zo sumy 1.400,-Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 8.6.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom na mal. K. za čas od 8.6.2012 do 30.11.2012 v sume 198,83 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. P 167/99-40 zo dňa 18.3.2004 v časti výšky výživného otca na mal. K..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala dňa 08.06.2012 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na mal. K. zo sumy 1.400,- Sk mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2009. Svoj návrh matka odôvodila tým, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 8 rokov. Maloletý navštevuje 7. ročník ZŠ, hrá futbal, na maloletého sa výdaje zvýšili. Matka s maloletým býva v jednoizbovom nájomnom byte. Otec sa o maloletého nezaujíma.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, lustráciou v Soc. poisťovni, obsahom pripojeného spisu P/167/99, potvrdeniami o príjmoch, rozpisom výdajov, správami ÚPSVaR Senica, správami Soc. poisťovne Senica, exekučným príkazom, kúpno-predajnou zmluvou, zmluvou o úvere a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. P/167/99-40 zo dňa 18.03.2004 súd zvýšil otcovi výživné pre maloletého K. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 1.400,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.11.2001. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných
skutočností: Matka mala v roku 2003 príjem vo výške 9.810,-Kč mesačne. Bývala s maloletým v jednoizbovom nájomnom byte. Otec mal v roku 2003 príjem vo výške 14.582,- Sk mesačne. Otec v roku 2002 uzavrel manželstvo. Otcovi pribudla v roku 2002 ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. S.. Manželka otca bola na rodičovskej dovolenke. Mal. K. navštevoval materskú školu.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že naposledy bolo určené výživné v roku 2004, odvtedy výška výživného menená nebola. Matka býva s maloletým v 1 izbovom nájomnom byte. Jedná sa o mestský nájomný byt. V spoločnej domácnosti býva len s mal. K.. Matka pracuje v spoločnosti K. Y., Č., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 15 741,63 Kč. Ďalej poberá rodinné prídavky 22,54 eur mesačne. Ďalej poberá výživné od otca na mal. K.. Matka cestuje každý deň do zamestnania, na cestovné minie priemerne 60,- eur mesačne. Maloletý K. navštevuje 8. ročník ZŠ. Je zdravým dieťaťom. Zo záujmových krúžkov navštevuje len futbalový krúžok, členské platí 8,- eur ročne. Pokiaľ ide o výdaje na mal. K., tieto sú bežné výdaje ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Mal. sa v škole nestravuje, cez obedy keď matka je v práci chodí sa stravovať k jeho babke. Pokiaľ ide o platenie výživného otca na mal. K. za mesiac jún, júl, august za každý mesiac bola matke poslaná suma 46,- eur. Za mesiace september, október za každý mesiac 45,08 eur a za november zatiaľ výživné nebolo zaplatené, no zrejme už aj za november má otec výživné v sume 45,08 zrazené a v najbližších dňoch by mala aj za tento mesiac sumu obdržať. Pokiaľ ide o záujem otca o mal. tento nie je žiaden, otec sa s mal. ešte nevideli, vôbec sa ani nepoznajú. Otec mal. nekupuje žiadne darčeky ani k sviatkom. Výživné matka žiada spätne, no návrh nepodala skôr, nakoľko jej to nejako vychádzalo.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že otec býva v rodinnom dome, ktorý vlastní spoločne s jeho manželkou. Manželstvo uzatvorili v roku 2002. V spoločnej domácnosti býva s manželkou a dvomi mal. deťmi, S., L.. X.XX.XXXX S. C.. L., L.. XX.X.XXXX. Otcovi od posledného rozhodnutia pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Celkom má 3 vyživovacie povinnosti. Medzi výdaje otca patrí plyn 102,- eur mesačne, elektrina 55,- eur, voda 18,- eur, mobil 20,- eur, cestovné do práce 30-35 eur mesačne. Ďalej výdaje ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Mal. S. navštevuje 4. ročník ZŠ a Mal. L. 1. ročník ZŠ, S. S. L. sú zdravé deti. Otec od 18.6.2012 pracuje v spoločnosti W. D., kde dosahuje príjem 500-550 eur netto. Predtým necelý mesiac pracoval vo E., tam zarobil mesačne 354,50 eur. Predtým do 31.3.2012 otec asi 11 rokov pracoval v spoločnosti D., tam zarábal priemerne 650,- eur mesačne. Otec sa s mal. K. nestretáva, nepoznajú sa. Nekupuje mu darčeky, ani k sviatkom. Pokiaľ ide o platenie výživného od mesiaca jún, je to tak ako uviedla matka. Za mesiac november bolo otcovi z účtu exekučne strhnuté 45,08 eur, tak ako za predchádzajúce mesiace.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zvýšiť výživné na maloletého K., nakoľko došlo k zmenám na strane maloletého.
Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka nie je a nebola za posledných 12 mesiacov evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia bola od 25.09.1995 do 24.01.1996, z evidencie bola vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. Otec bol za posledných 12 mesiacov evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.04.2012 do 01.05.2012, z evidencie bol vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Otec poberá prídavok na mal. S. a mal. L. vo výške 22,54 eur mesačne. Matka ani otec nie sú poberateľmi dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne, Senica zo dňa 28.09.2012 súd zistil, že matka za posledných 12 mesiacov poberala žiadne dávky a nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodku. Otec za posledných 12 mesiacov nepoberal úrazové dávky a nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodku. Otec poberal nemocenské dávky v období od 23.10.2011 do 16.11.2011 a od 24.05.2012 do 17.06.2012 spolu vo výške 887,- eur. Otec poberal dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.04.2012 do 30.04.2012 vo výške 549,80 eur a od 01.05.2012 do 01.05.2012 vo výške 18,40 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa W. D. D.. D..O..M.. o výške príjmu otca zo dňa 25.09.2012 súd zistil, že otec je v spoločnosti zamestnaný od 18.06.2012 a za obdobie 06/2012 až 08/2012 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 542,31 eur netto.
Z potvrdenia zamestnávateľa K., S..D.., Y. o výške príjmu matky zo dňa 26.09.2012 súd zistil, že matka je v spoločnosti zamestnaná od 18.03.1996 a za obdobie 01/2012 až 08/2012 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 15.741,63 Kč netto.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Skalica č.k. č.k. P/167/99-40 zo dňa 18.03.2004, ktorým súd zvýšil otcovi výživné pre maloletého K. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 1.400,- Sk mesačne. Od tohto času uplynula doba viac ako 8 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného mal. K. v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. Maloletý pri poslednej úprave výživného navštevoval materskú školu, v súčasnosti je už žiakom 8. ročníka ZŠ. Je zdravým dieťaťom. Zo záujmových krúžkov navštevuje len futbalový krúžok, členské platí 8,- eur ročne. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Otec pri poslednej úprave výživného mal príjem vo výške 14.582,- Sk (484,03 eur) mesačne. Jeho terajší priemerný mesačný príjem je vo výške 542,31 eur netto. U otca teda došlo k zvýšeniu jeho príjmu o 58,28 eur mesačne. Otcovi od posledného rozhodnutia pribudla jedna vyživovacia povinnosť, a to k mal. L.. Celkom má otec 3 vyživovacie povinnosti. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. Matka mala pri poslednej úprave výživného príjem vo výške 9.810,-Kč mesačne. Jej priemerný mesačný príjem je v súčasnosti vo výške 15.741,63 Kč netto, čo je nárast priemerne o 5.931,63 Kč. Súd preto pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliadol aj na tú skutočnosť, že u matky nastal od poslednej úpravy výživného nárast v jej príjmoch. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. K. zo sumy 1.400,- Sk (46,47 eur) na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na maloletého je možné zvýšiť na sumu 80,- eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa a zvýšenie jeho nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj na zmenu pomerov na strane rodičov, a to na výraznejší nárast príjmov na strane matky ako aj na skutočnosť, že otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť, pričom otec tak má celkom tri vyživovacie povinnosti. Súd zvýšil výživné od 08.06.2012, teda od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Podstatná zmena pomerov síce nastala už oveľa skôr, pričom matka aj žiadala výživné priznať od 1.6.2009, no
matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že otec je schopný platiť výživné na mal. dieťa v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletého upravili.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 08.06.2012 do 30.11.2012 v sume 198,83 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 23 dní mesiaca 6/2012 v sume 26,07 eur (80-46/30x23), za mesiac 7/2012 v sume 34,- eur (80-46), za mesiac 8/2012 v sume 34,- eur (80-46), za mesiac 9/2012 v sume 34,92 eur (80-45,08), za mesiac 10/2012 v sume 34,92 eur (80-45,08) a za mesiac 11/2012 v sume 34,92 eur (80-45,08).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len matka a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Otec a zástupca kolízneho opatrovníka sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)