Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-362-2009.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/362/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, pod číslom EX XXXX/XXXX, na návrh oprávneného R. Y., Y..N..K.., J. XX, U., IČO: 35 925 922 proti povinnej U. Ž., Q.. X.X.XXXX, U. J. Q. F. X, pre vymoženie 1.531,39 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 47,64 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 1.531,39 € (46.134,65 Sk) s úrokom z omeškania 6 % ročne od 12.10.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmeny vo výške 5,11 € (154,- Sk), trov rozhodcovského konania 33,19 € (999,88 Sk) a trov exekúcie.
Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným firmou R. Y., Y..N..K.. U., ktorej bola postúpená ešte pred začatím exekučného konania predmetná pohľadávka bývalého veriteľa Y. W., G..Y.. U..
Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. I.-XXX/XX-J. M. D. XX.XX.XXXX, N. H.. J. X., J. XX, U., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008 a vykonateľnosť dňa 2.1.2009. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému 1.531,37 € (46.134,05 Sk) so 6 % ročným úrokom od 12.10.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 5,11 € (154,- Sk) a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 33,19 € (1.000,- Sk). Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že priznaná istina pozostáva z konečného záväzku dohody uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorý je tvorený zostávajúcimi nesplatenými splátkami dlhu podľa splátkového kalendára vo výške 1.295,78 € (39.036,55 Sk), neuhradených sankcií zo zmluvnej pokuty podľa čl. 6.2c) dohody vo výške 178,48 € (5.376,97 Sk) a mimoriadnej splátky na úhradu konečného záväzku podľa zmluvných ustanovení dohody vo výške 57,11 € (1.720,53 Sk). Ďalej ako príslušenstvo bol priznaný úrok 6 % z priznanej sumy od 12.10.2008 do zaplatenia, odmena vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. 5,11 € (154,- Sk). Rozhodcovský rozsudok sa opiera o ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu, ust. § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a o ust. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.
Oprávnený spolu s exekučným titulom predložil súdu Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 22.5.2008 a na žiadosť súdu postupne Zmluvu o postúpení pohľadávok, uzavretú medzi pôvodným veriteľom Y. W., G..Y.. U. a súčasným oprávneným zo dňa 30.11.2007 s prílohou č. 1, kópiu
vlastnej zmenky "bez protestu" zo dňa 11.10.2008, kartu klienta, prehľad splátok zo strany povinnej, Zmluvu o pripojení uzavretú medzi Y. W., G..Y.. U. a povinnou zo dňa 15.2.2006.
Z týchto predložených dokladov zistil súd nasledovné: Pohľadávka pôvodného veriteľa Y. W., G..Y.. voči oprávnenej bola postúpená oprávnenému dňom 30.11.2007, pričom ako vyplýva z prílohy k nej aktuálny dlh povinnej k 25.10.2007 bol 28.419,50 Sk (943,35 €).
Medzi oprávneným a dlžníčkou bola uzavretá Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, ktorú podpísala povinná dňa 22.5.2008 a oprávnený dňa 27.5.2008, kde v časti postúpená pohľadávka je výška pohľadávky uvedená sumou 28.419,50 Sk (943,35 €, v časti záväzok je však už uvedená suma 31.629,24 Sk (1.049,89 €), zmluvná pokuta 7.907,31 Sk (262,47 €) a konečný záväzok 39.537,- Sk (1.312,38 €). Neoddeliteľnú časť tejto dohody tvoria Zmluvné ustanovenia na jej zadnej strane.
Povinná podpísala dňa XX.X.XXXX zmenku bez protestu, ktorú sa zaviazala zaplatiť do 11.10.2008 a znela na sumu 46.134,05 Sk.
Z karty klienta povinnej súd mal preukázané, že aktuálna výška dlhu je tu uvedená sumou 1.691,42 €. Z prehľadu splátok vyplynulo, že ani jednu splátku povinná neuhradila.
Súd prvého stupňa uznesením č. XEr/XXX/XXXX-XX M. D. XX.X.XXXX žiadosť u udelenie poverenia pre súdneho exekútora na výkon exekúcie nad sumu 943,35 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.10.2007 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 33,19 EUR a trov exekúcie zamietol a vo zvyšnej časti vydal poverenie č. XEr/XXX/XXXX-XX M. D. XX.X.XXXX. Oprávnený voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves podal dňa 12.4.2010 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 15.12.2011 sp. zn.: XCoE XXX/XXXX - XX rozhodol tak, že zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní rozhodnúť s prihliadnutím na závery odvolacieho súdu, rozhodnutie patrične odôvodniť a zároveň sa zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dohode o uznaní dlhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 4 ods.2 písm. j), k), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom. Nový veriteľ povinnej - oprávnený uzavrel s ňou Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá však podľa názoru súdu nie je dohodou o uznaní dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ale ide vlastne o novú dohodu, uzavretú medzi oprávneným a povinnou, ktorá nesie všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré popisuje ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že uvedený právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským nakoľko oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti teda jedná sa o dodávateľa v zmysle citovaných ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľských zmlúv. Taktiež povinný napĺňa všetky znaky spotrebiteľa podľa citovaných ustanovení keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súčasťou dohody o uznaní dlhu sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane, kde v bode 9 je uvedená rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou dohody o uznaní dlhu. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej dohody spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len dohodu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou Dohody o uznaní dlhu sú Zmluvné ustanovenia na zadnej strane listu dohody, pričom podľa článku 9 bod 9.1. zmluvných dojednaní sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi Dohody vyplývajúce z predmetnej dohody alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Dohody budú riešené s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne v Dohode určenými rozhodcami podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 9.2 zmluvy. Ak by ani jeden z uvedených rozhodcov nemohol prevziať funkciu rozhodcu určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemali povinní ako spotrebitelia ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi.
Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom dôsledku nemal inú možnosť ako exekúciu zastaviť.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Z vyčíslenia trov exekúcie vypracovaného exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. vyplýva, že súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 65,93 EUR.
Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenie o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie - Slovenskej sporiteľni, a.s. a
Poštovej banke, a.s., zisťovanie zamestnávateľa - v Sociálnej poisťovni spolu 4 x 3,32 EUR, no v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., si ju vyčíslil na 33,19 EUR a podľa § 26 citovanej vyhlášky si ju zaokrúhlil na 33,50 EUR. Paušálna odmena mu bola priznaná vo výške 33,19 EUR.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 26 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Paušálna odmena bola exekútorovi priznaná vo výške 33,19 EUR, pretože súd považuje sumu stanovenú v § 14 citovanej vyhlášky za fixnú a danú zákonom, ktorá, ak je priznaná sa už ďalej nezaokrúhľuje. Zaokrúhľovanie priznanej sumy náhrady podľa § 26 sa týka vyšších súm, ako je minimálna stanovená zákonom v § 14 citovanej vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Hotové výdavky mu súd priznal za poštovné 6,50 EUR.
Do náhrady hotových výdavkov mu súd nepriznal telekomunikačné náhrady vyúčtované súdnym exekútorom v sume 3,32 EUR, nakoľko z obsahu spisu ich vynaloženie nebolo preukázané. Taktiež mu súd nepriznal náhradu za poštovné vyúčtované súdnym exekútorom v sume 18,12 EUR, ale iba v sume 6,50 EUR, nakoľko z obsahu spisu bolo preukázaných iba 5 poštových doručeniek, z ktorých možno posudzovať účelné vynaloženie týchto nákladov, zvyšné pripojené doručenky určené pre súdneho exekútora boli podľa svojej povahy iba potvrdenia pre súdneho exekútora o osobnom podaní daných písomností, ku ktorým sú pripojené.
Daň z pridanej hodnoty súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 7,94 EUR, určenej ako 20 % zo sumy 39,69 EUR, ktorá je súčtom paušálnej odmeny a náhrady hotových výdavkov a to podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. podľa ktorého za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Trovy exekúcie tak spolu po preskúmaní súdnym exekútorom poskytnutého exekučného spisu č. EX 1146/2009 predstavujú sumu 47,64 EUR a s poukazom na skutočnosť, že exekúcia zastavená z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul bol vydaný na základe dohody, ktorú súd považuje za neplatnú z titulu rozhodcovskej doložky má sa za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Súd preto k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.