Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-147-2022.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/147/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Vozár, so sídlom v Spišskom Podhradí, Mariánske námestie 8, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19. mája 2022 sp. zn. 14C/235/2014
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19. mája 2022 č. k. 14C/235/2014-211.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 19. mája 2022 č. k. 14C/235/2014-211 rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady stavbu oplotenia, kamenno-betónového oporného múrika, vrátane ich betónového základového pásu, stavbu altánku a vypratať nehnuteľnosti katastrálneho územia C., obec C., okres Košice-okolie, zapísané na LV č.XXX, parc.CKN č.549/16, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 530 m2 vo vlastníctve žalobcu v rozsahu, v akom je z tejto parcely odčlenená novovytvorená parcela CKN č.549/40, zastavaná plocha vo výmere 20 m2, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Geometrický plán č. 2/2018, ktorý bol úradne overený dňa 6.4.2018 pod č. 353/2018 Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, ktorého zhotoviteľom je F. A. G., B. X, H., je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady stavbu oplotenia, kamenno-betónového oporného múrika, vrátane ich betónového základového pásu, stavbu altánku a vypratať nehnuteľnosti katastrálneho územia C., obec C., okres Košice-okolie, zapísané na LV č.XXX, parc.CKN č.549/16, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 530 m2 vo vlastníctve žalobcu v rozsahu, v akom je z tejto parcely odčlenená novovytvorená parcela CKN č.549/40, zastavaná plocha vo výmere 20 m2, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je na základe kúpnej zmluvy z roku 1999 a na základe vkladu do katastra č. I. vlastníkom pozemku parcelné číslo 549/16 registra „C“ vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 530 m2 v obci C., na ktorom bol postavený dom č. p. XXX. Žalobca je rovnako na základe kúpnej zmluvy z roku 2000 a na základe vkladu do katastra č. I. vlastníkom pozemku parcelné číslo 3527/8 registra „C“ vedeného ako ostatné plochy o výmere 247 m2 v obci C..
Žalovaný je jeho susedom, ktorý je vlastníkom pozemku parcelné číslo 549/15 registra „C“ vedeného na LV XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2 v obci C., na ktorom je postavený rodinný dom č. p. 580. V priebehu roku asi 2006 si žalovaný postavil oplotenie z betónových dielcov s betónovým základom a v jednej časti aj s kamenno - betónovým plotovým múrom na pozemku parcelné číslo 549/16 registra „C“ vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 530 m2 v obci Seňa v dĺžke 26,5 m v jeho južnej časti. V rokoch asi 2012 - 2013 si v mieste kamenného múra postavil drevený altánok s ukotvenými drevenými stĺpami v betónových pätkách tak aj v kamenno betónovom opornom múre. Uvedené stavby zrealizoval bez platného povolenia, bez súhlasu žalobcu na zriadenie stavby na jeho pozemku. V rokov asi 1997 postavil na parcele 3257/8 murovanú budovu skladu spolu s murovaným kotercom. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že predmetné stavby sú postavené na jeho pozemkoch, zistil až pri geodetických prácach v roku 2013. Žalovaného listom zo dňa 29.1.2014 vyzval, aby stavby odstránil a zároveň mu ponúkol možnosť dohody príp. preverenie skutočného stavu osobou spôsobilou ku geodetickým prácam. Na výzvu nereagoval.
3. Právne vec posúdil podľa § 123 § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pričom považoval za nesporné, že žalobca je vlastníkom pozemku parcelné číslo 549/16 registra „C“ vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 530 m2 v obci C., na ktorom bol postavený dom č. p. XXX a pozemku parcelné číslo 3527/8 registra „C“ vedeného ako ostatné plochy o výmere 247 m2 v obci Seňa. Žalovaný je vlastníkom pozemku parcelné číslo 549/15 registra „C“ vedeného na LV XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2 v obci C., na ktorom je postavený rodinný dom č. p. 580.
4. Na základe vyššie uvedených skutočností súd posudzoval v predmetnom konaní spornú otázku medzi stranami sporu týkajúcu sa hranice pozemkov predmetných nehnuteľností, na ktorých vypratania sa žalobca domáha. Mal za to, že v danom prípade posudzovanie spornej otázky je vecou úvahy súdu založenej na výsledkoch vykonaného dokazovania. Preto súd pre potreby zistenia dôvodnosti žalobcovho nároku a určenia spornej hranice podľa faktickej a aj právnej stránky vychádzal z predloženého geometrického plánu č. 2/2018, ktorý bol úradne overený dňa 6.4.2018 pod č. 353/2018 Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, ktorého zhotoviteľom je F. A. G., B. X, H. a z ktorého vyplýva, že stavby, ktoré sú predmetom vypratania, zasahujú do pozemku patriacemu žalobcovi.
5. Zároveň podľa súdu geometrický plán č. 42/2014 zo dňa 7.8.2014, vyhotovený F. J., ktorý predložil v priebehu konania žalovaný, sa nezaoberá spornými skutočnosťami priebehu spornej hranice a súladu hranice v teréne s hranicou, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti.
6. Žalovaný predložený geometrický plán zo strany žalobcu, spochybnil a navrhol, že predloží nový vyhotovený geometrický plán, avšak následne uviedol, že predmetný geometrický plán nemá vypracovaný, a preto ho súdu nevedel predložiť.
7. Ďalej žalovaný predložil tzv. podnet na prešetrenie geometrického plánu č.41033400-2/2018 zo dňa 10.3.2022 z dôvodu prešetrenia správnosti vyhotovenia geometrického plánu. Žalobca však namietal, že tento geometrický plán nemôže prešetriť katastrálny úrad, pretože geometrický plán ešte nebol súčasťou žiadneho rozhodnutia, na základe ktorého by sa dalo zapísať do katastra nehnuteľnosti. Poukázal na to, že geometrický plán vyhotovený F. J. dňa 5.8.2014 bol vyhotovený v čase keď Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor vydal rozhodnutia zo dňa 1.8.2014 č. OU-KS-KO1-X-203/2014, ktorým menil výmeru jednotlivých pozemkov a toto rozhodnutie bolo doručené aj žalovanému. To znamená, že už od roku 2014 žalovaný vedel, že je zmenená výmera predmetných pozemkov a napriek tomu právna zástupkyňa žalobcu z vlastnej iniciatívy po dohovore s geodetom F. G. oslovila žalovaného, aby sa zúčastnil ohliadky za účelom vytýčenia hraníc, aby vedel, kde tieto hranice v prírode majú viesť. Geodet sa ohliadky zúčastnil, avšak žalovaný sa nedostavil ani sa neospravedlnil a v podstate len potvrdil, že preňho tento spor nie je dôležitý a nič preto nerobí, aby svoje tvrdenia preukázal. Žiadny dôkaz o tom, že geometrický plán č.41033400-2/2018 je nesprávny, resp. nesprávne vyhotovený, nepreukázal.
8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého, strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žalovaný v predmetom konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepredložil súdu geometrický plán, ktorý avizoval, ani iné dôkazy. Súd neprihliadal na tzv. podnet na prešetrenie vyššie uvedeného geometrického plánu, ktorý predložil žalovaný a poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že tento geometrický plán nie je možné prešetriť na katastrálnom úrade, keďže doposiaľ nebol súčasťou žiadneho rozhodnutia, na základe ktorého by sa dal zapísať do katastra nehnuteľnosti a s týmto vyjadrením sa súd stotožňuje. Na základe uvedeného vyplýva, že žalobca predloženými dôkazmi a vykonaným dokazovaním preukázal dôvodnosť podanej žaloby a súd má za to, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno, čo v konečnom dôsledku znamená, že súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
11. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.1. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s výpoveďou svedka F. A. J., ktorý uviedol, že katastrálna mapa bola na katastri nečíselná, boli tam drobné odchýlky, samotná stavba bola posunutá, ale stavba žalovaného ostala na tej istej parcele. Tiež uviedol, že bol zameriavaný aj plot v zmysle vtedy platných zákonov a smerníc. 13.2. Súd sa podľa odvolateľa nevysporiadal dostatočne ani s výpoveďou svedka K. L., ktorý potvrdil, že pri stavaní plotu bol prítomný aj žalobca a nič nenamietal. 13.3. Podľa žalovaného žalobca nezabezpečil presvedčivé dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, keďže podľa neho vychádzajúc z tvrdení F. A. J. a svedkyne F. G. nebola odstránená základná otázka, či dochádzalo k zmene hraníc. Podľa odvolateľa je v súčasnej dobe jednoznačné, že na predmetných parcelách došlo k posunutiu hraníc, za ktorým účelom žalovaný predložil podpísanú žiadosť zo dňa 26.06.2022 (podpísaná 14-timi dotknutými vlastníkmi o opravu chýb v katastrálnom operáte. (z dôvodu zistenia, že mapy zverejnené na webovej stránke M. nesedia so skutočným stavom).
14.1. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania správne, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 14.2. Poukázal na to, že v konaní predložil protokol o vytýčení hraníc pozemku zo dňa 27.3.2014 a vytyčovací náčrt zo dňa 28.3.2014 č. 81/2014 na základe ktorých zistil zásah žalovaného. Má za to, že výpoveď svedka F. A. J. nepotvrdzuje ani nevyvracia zistené skutočnosti vo vzťahu k priebehu hranice preukázanej uvedenými dôkazmi. Ním vypracovaný geometrický plán nebol zapísaný v katastri nehnuteľností ani nebol súčasťou listiny, na základe ktorej by malo dôjsť k zmenám vo vlastníctve. Podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva strán sporu nedošlo k žiadnym zmenám. Zdôraznil, že geometrický plán svedka F. J. sa týka zamerania stavieb a nie priebehu hranice. 14.3. Ak žalovaný tvrdí, že vytýčenie hranice nie je správne, mal o tom predložiť dôkaz. Poukázal na dĺžku konania (od roku 2014), v priebehu ktorého žalovaný nezabezpečil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal oprávnenosť využívania predmetného pozemku, a jeho tvrdení o priebehu hranice tak ako pozemok žalovaný užíva. 14.4. Vo vzťahu k výpovedi svedka K. L. poukázal žalobca na tú skutočnosť, že tento sa nezúčastnil výkopových prác a nevedel ani kadiaľ prebieha právna hranica.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. septembra 2023 o 09.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.09.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/, g/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
19. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
21. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
22. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovaného.
23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:
24. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorý užíva žalovaný, pričom medzi stranami je sporným vytýčenie hranice medzi pozemkami v teréne (medzi nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu a susediacou nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného).
25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
26. Vo všeobecnosti žalobca domáhajúci sa ochrany v zmysle citovaného ustanovenia môže byť úspešný iba ak preukáže, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho vlastníckeho práva.
27. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho vlastníckeho práva k parc. č. 549/16 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. C. (v rozsahu novovytvorenej parcely č.549/40), a naopak žalovaný v konaní v rámci svojej obrany tvrdil, že zo strany žalobcu došlo v predchádzajúcom období k postaveniu plota na nesprávnej hraničnej čiare, a tým aj k neoprávnenému zásahu žalobcu do jeho vlastníckych práv k pozemku (parc. č.549/15).
28. Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné ustáliť, ako predbežnú otázku, kde je hraničná čiara (jej vytýčenie v teréne) medzi spornými pozemkami – t.j. kde sa premieta hranica evidovaná v katastri nehnuteľností do reálu v prírode.
29. Ochrana vlastníckeho práva prostredníctvom súdu prichádza do úvahy v situácii, ak je priebeh hranice sporný a zároveň došlo k zásahu do vlastníckeho práva. Súčasťou sporu o priebeh hranice je totiž spravidla spor o vlastníctvo k určitej ploche. V takomto prípade sa ochrana vlastníckeho práva poskytuje vlastníkovi toho pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. Žaloba o určenie priebehu hranice sa použije v prípade, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a zároveň je podstatou žaloby vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 205/209).
30. V takýchto prípadoch je teda nevyhnutné vyriešiť spor ohľadom spoločnej hranice. Za účelom vyriešenia otázky priebehu spornej hranice pozemku je možné podať nielen samostatnú žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov, ale aj žalobu o vypratanie spornej časti pozemku, alebo žalobu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Vyplýva to z judikatúry, ktorou sa zjednocuje právna prax všeobecných súdov. Nie je vylúčené, aby žalobný petit znel nielen na určenie vlastníctva k spornej ploche alebo na jej vypratanie, ale aj na určenie priebehu spornej hranice pozemku. Takáto formulácia žalobného petitu nie je zákonom vylúčená. Týka sa však resp. ide o ochranu vlastníckeho práva na základe určenia priebehu spornej hranice pozemkov.
31. V sporoch o určenie priebehu hranice medzi pozemkami je potrebné rozlišovať dve skupiny prípadov s rôznym riešením: 1/ spory o hranice pozemkov, kedy objektívne nie je možné zistiť kadiaľ hranica vedie, a žalobca sa tak domáha nie určenia priebehu hranice, ale stanovenia novej hranice medzi pozemkami a 2/ spory o priebeh hranice medzi stranami spornej, avšak objektívne zistiteľnej hranice medzi pozemkami.
32. V závislosti od toho, o ktorú skupinu sa jedná, je potrebné voliť žalobný petit. V prípadoch sporov o priebeh hranice, ktorá je objektívne zistiteľná, je potrebné žalobný petit formulovať o určenie vlastníckeho práva, príp. o vypratanie presne určenej časti pozemkov (v závislosti od toho, ktorá zo strán podáva žalobu). V takýchto prípadoch súd musí skúmať otázku priebehu vlastníckej hranice pozemkov ako predbežnú.
33. Vytýčenie hranice pozemku v takom prípade nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba) na tvár miesta (v prírode). Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom.
34. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok, postavením
základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme. K zásahom dochádza práve z dôvodu, že správnosť priebehu hranice medzi susednými pozemkami je medzi stranami sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je tu vždy vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Súd je povinný zaoberať sa otázkou určenie priebehu hranice pozemku (ako otázkou predbežnou) bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, alebo zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva.
35. Keďže ani žalobca ani žalovaný priebeh susedskej hranice tak, ako je zaznamenaná v katastri nehnuteľností (evidenčne v mapových podkladoch katastra zachytená), v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybňovali, priebeh hranice stanovený v katastri nehnuteľností nebol sporný a bol objektívne zistiteľný. Spor spočíva v rozdielnom užívacom stave od stavu právneho/mapového, preto žalobca zvolil správnu formu žaloby, keď sa titulom ochrany vlastníckeho práva domáha vypratania časti pozemku v rozsahu novovytvorenej parcely č. 549/40 s tým, že ako predbežnú otázku bolo potrebné riešiť otázku vytýčenia hranice medzi pozemkami v teréne. (tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie). 36. Pre úspech žalobcu v spore sa vyžadovalo preukázať, že nastali skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastnícke právo k p.č. 549/16 zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. C. v rozsahu, v akom ju oplotenú užíval do času zásahu zo strany žalovaného, t.j. že parcelu č. 549/16 nadobudol vrátane spornej plochy o výmere 20 m2 (novovytvorená parc. č. 549/40), čím by bolo preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného do jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti.
37. Žalobca mohol byť úspešný iba ak preukáže, že hranica prebieha (je vytýčená v teréne) práve tam, kde mal predtým postavený plot, resp. ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že hranica sa v teréne nachádza na inom mieste ako to tvrdí žalovaný.
38. Súd prvej inštancie uvedené dôsledne skúmal. S poukazom na to, že sa jedná o otázku odbornú súd prvej inštancie správne vychádzal pri posúdení tejto otázky z geometrického plánu č. 2/2018, ktorý bol úradne overený dňa 6.4.2018, (zhotoviteľkou je F. A. G.). Z uvedeného plánu jednoznačne vyplynulo, že stavby, ktoré sú predmetom vypratania, zasahujú do pozemku patriacemu žalobcovi.
39. K námietkam odvolateľa vzťahujúcim sa na hodnotenie jednotlivých dôkazov odvolací súd poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).
40. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinný dôkaz predložený žalovaným – geometrický plán č. 42/2014 zo dňa 7.8.2014 (ktorého zhotoviteľom je Ing. Ján Herško), keď poukázal na to, že tento plán sa nezaoberá spornými skutočnosťami priebehu spornej hranice a súladu hranice v teréne s hranicou, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností.
41. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, že súd sa nevyrovnal s výpoveďou svedka F. A. J. a to práve s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, že geometrický plán F. J. sa nezaoberal spornými skutočnosťami priebehu spornej hranice. Odvolací súd pritom zároveň poukazuje na to, že svedok okrem iného uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného na základe geometrického plánu požiadať kataster o vykonanie zmien vrátane iných majetkovoprávnych vecí (čo žalovaný neurobil) aj s poukazom na uvedené nebolo pri rozhodnutí vo veci relevantné to, že F. J. okrem iného zameriaval aj plot medzi spornými parcelami.
42. Nebolo možné akceptovať ani námietku odvolateľa vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede svedka K. L., keď odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že tvrdenie o tom, že žalobca v čase výstavby plotu nemal námietky, nemá relevanciu pre posúdenie predmetnej veci.
43. S poukazom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že hranica predmetných parciel, tak ako je uvedená v katastri nehnuteľností, je v teréne zle vytýčená plotom, ktorý vystaval žalovaný (vychádzajúc z geometrického plánu č. 2/2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku) a preto správne žalobe o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavieb na tejto nehnuteľnosti správne vyhovel.
44. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v priebehu celého konania nespochybňoval (nerozporoval) hranicu uvedenú v katastri nehnuteľností, ale namietal len jej vytýčenie v teréne (považujúc za správne vytýčenie tak ako realizoval pri výstavbe plota a za nesprávne považoval vytýčenie tak ako ho uvádza žalobca). Správnosť vytýčenia hraníc pozemku zo strany žalobcu (a naopak nesprávnosť vytýčenia realizovaného žalovaným) vyplynulo z vykonaného dokazovania a to z geometrického plánu č. 2/2018.
45. Pokiaľ žalovaný k odvolaniu pripojil žiadosť o opravu chýb v katastrálnom operáte a poukazoval na nesprávnosť hraníc v mapách v katastri nehnuteľností jedná sa o novotu v konaní- nové tvrdenie.
46. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
47. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
48. Odvolací súd s poukazom na ust. § 366 CSP konštatuje, že tvrdenie o nesprávnosti hraníc v mapách v katastri nehnuteľností a listinný dôkaz- žiadosť o opravu chýb v katastrálnom operáte nespĺňajú podmienku novôt v odvolacom konaní, pretože sa netýkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nejde o prípad, že by ich odvolateľ (žalovaný) bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil dôvody, pre ktoré nemohol toto tvrdenie uplatniť pred súdom prvej inštancie.
49. Vzhľadom na nesplnenie vyššie uvedených podmienok odvolací súd nemohol prihliadnuť na toto nové tvrdenie (nesprávnosť hraníc v mapách v katastri nehnuteľností) a tento nový dôkaz (žiadosť o opravu chýb v katastrálnom operáte).
50. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný spochybňuje hranicu pozemkov uvedenú v katastri nehnuteľností (nielen vytýčenie hranice uvedenú v katastri nehnuteľností v teréne) bolo potrebné pred súdom prvej inštancie vzniesť protižalobu a požadovať určenie hranice respektíve domáhať sa samostatnou žalobou takéhoto určenia.
51. Za aktuálneho stavu vychádzajúc z hranice určenej v katastri nehnuteľností a jej prenesenia – vytýčenia v teréne vychádzajúc z vykonaného dokazovania je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania.
52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (uznesením súdu prvej inštancie).
53. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).