Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/75/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. X, I., 2/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. X., I., 3/ K. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. č. X, I., 4/ S. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. č. X, I., všetkých právne zastúpených JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom, Prešov, Hlavná č. 29, proti žalovaným: 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, bytom I., L. č. XX, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., L. XX, obom právne zastúpeným JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Prešov, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.1.2011 č. k. -208, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.6.2012 č. k. -241, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 19.1.2011 č. k. -208 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.6.2012 č. k. -241 v tej jeho napadnutej časti, ktorým bolo žalobe o určenie vlastníctva vyhovené.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 19.1.2011 č. k. -208 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.6.2012 č. k. -241 vo výroku o náhrade trov konania tak, že účastníkom náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov žalovaných k parcele č. 245 vo výmere 309 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. Y. G., obec I., okr. I., ktoré sú doteraz evidované pod B1 na žalovaného v 1. rade v podiele 3/10 a pod B6 na žalovaného v 2. rade v podiele 3/10, a to v podiele 1/10, celkový podiel žalobcov v 1. a 2. rade na predmetnej parcele teda predstavuje podiel 2/10. Ďalej určil, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov žalovaných k parcele č. 245 vo výmere 309 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. Y. G., obec I., okr. I., ktoré sú doteraz evidované pod B1 na žalovaného v 1. rade v podiele 3/10 a pod B6 na žalovaného v 2. rade v podiele 3/10, a to v podiele 5/10, celkový podiel žalobcov v 3. a 4. rade na predmetnej parcele teda predstavuje podiel 6/10. Ďalej súd rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. až 4. rade trovy konania v sume 862,14 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozhodoval vo veci na základe upraveného žalobného návrhu podľa podania žalobcov zo dňa 23.6.2010. Poukazuje aj na dôvody uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.10.2009, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že vo veci došlo k duplicitnému prevodu vlastníckych práv (spoluvlastníckych podielov) z dôvodu, že správa katastra urobila chybu pri zápise vlastníckych práv, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia z 23.10.2007. Právny predchodca žalovaných G. E. na základe platnej kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N 968/90, Nz 1001/90 zo dňa 24.8.1990 previedol svoj spoluvlastnícky podiel 4/5 k parcele č. 578/2, v súčasnosti označenej ako parc. č. 245 vo výmere 309 m2, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. Y. G.. Iba technickou chybou pri zápise vlastníckych práv došlo k situácii, že nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu v 3. a 4. rade v podiele 4/5, ale iba v podiele 1/5. V dôsledku toho právny predchodca žalovaných ešte raz - duplicitne darovacou zmluvou z 29.6.2003 daroval podiel 3/5-ín žalovaným v 1. a 2. rade, hoci už v minulosti ho odpredal žalobcom v 3. a 4. rade. Žalobe bolo preto potrebné vyhovieť, aby došlo aj k zosúladeniu právneho stavu tak, ako to vyplýva z platnej kúpnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak hodnovernosti zápisu vlastníckych práv (údajov katastra) v katastri nehnuteľnosti. Argumentácia žalovaných o vydržaní vlastníckeho práva nebola dôvodnou. Vstup do držby mohli títo odvodzovať jedine od darovacej zmluvy v roku 2003, pričom žaloba v tejto veci bola podaná už v roku 2007 a preto aj keby súd aj teoreticky predpokladal, že žalovaní sú oprávnenými držiteľmi, neuplynula by dostatočná vydržacia lehota. Preto na základe vydržania sa žalovaní nemohli stať vlastníkmi sporných spoluvlastníckych podielov.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením . Priznal žalobcom úspešným v konaní náhradu trov právneho zastúpenia s odkazom na ust. a vyhl. č. . Celkom trovy vyčíslil na sumu 862,14 eur. Žalobcom priznal aj náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,58 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalovaní. Podľa ich názoru došlo pred súdom prvého stupňa k vadám uvedeným v . S odkazom na ust. ods. písm. f), navrhujú preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predovšetkým namietajú to, že súd prvého stupňa rozhodnutím vo veci samej išiel nad rámec žalobného petitu tak, ako ho žalobcovia upravovali v priebehu konania. Súd prvého stupňa na pojednávaní 26.11.2010 rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby v zmysle podania právneho zástupcu žalobcov doručeného súdu 23.6.2010 a doplneného prednesom na pojednávaní. Podľa týchto sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali určenia vlastníctva k spoluvlastníckym podielom evidovaným pod B1 a B6 z nehnuteľnosti parc. č. 245, vedenej v LV č. XXX, k. ú. Y. G. vo veľkosti podielu 5/50 z celku a žalobcovia v 3. a 4. rade vlastníctva k spoluvlastníckym podielom evidovaným pod B1 a B6 v tejto nehnuteľnosti vo veľkosti 25/50 z celku. Vyhovujúcim výrokom rozsudku súd prvého stupňa išiel nad rámec tohto žalobného petitu. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo súd rozhodol inak, ako žiadali žalobcovia. Namietajú aj to, že žalobcovia žiadali určiť vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom, pôvodne k parcele č. 578/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 307 m2, a po pripustení zmeny žaloby k parcele č. 245, ale už s výmerou 309 m2. Súd prvého stupňa nevysvetlil ani rozdiel v týchto výmerách. Žalobcovia v 3. a 4. rade odvodzujú svoje vlastnícke právo z kúpnej zmluvy uzavretej 24.8.1990 napísanej do notárskej zápisnice N 968/90, Nz 1001/90. Podľa tej mali nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k parcele 578/2 o výmere 307 m2. Následne títo previedli kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice N 890/91, Nz 844/91 spoluvlastnícky podiel na žalobcov v 1. a 2. rade k parcele 578/2 vo výmere 307 m2. Nadobúdacím titulom sú teda kúpne zmluvy, podľa ktorých mohli nadobudnúť podiely len v parcele vo výmere 307 m2, a nie 309 m2, tak, ako rozhodol súd prvého stupňa. Vytýkajú súdu prvého stupňa aj to, že sa nedostatočne vyporiadal aj s otázkou vydržania vlastníckeho práva. Odkazujú na prehlásenie právneho predchodcu žalovaných G. E. i na skutočnosti týkajúce sa argumentácie žalobcov o platení dane z nehnuteľností. Napokon považujú rozhodnutie súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnené a preto aj za nepreskúmateľné, čo má za následok to, že sa odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Nesúhlasia ani s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Poukazujú na to, že pozornosti súdu prvého stupňa ušlo aj to, že sa žalobcovia pôvodne domáhali vlastníctva k spoluvlastníckym podielom k 2 parcelám, a to k parcele č. 578/2 vo výmere 307 m2 a k parcele č. 579 vo výmere 338 m2. Na pojednávaní 26.11.2010 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobcovia

žiadali určiť spoluvlastnícke podiely len k jednej parcele. Už z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia vo veci nemali plný úspech, pretože pokiaľ ide o parcelu č. 579, v tejto časti boli neúspešní. Súd mal tak preto v konaní postupovať podľa a nepriznať účastníkom náhradu trov konania.

Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že nesúhlasia s tým, že súd prvého stupňa išiel nad rámec žalobného petitu. Žalobný návrh upravili a jeho úpravu súd pripustil na pojednávaní 26.11.2010. Po takejto úprave zostala predmetom konania parcela č. 245 vo výmere 309 m2, pričom pri formulácii obsahu petitu žalobcovia museli vychádzať aj z údajov, ktoré sú v katastri. Výmera parcely bola uvedená tak, ako bola vedená v katastri nehnuteľnosti. Zmena výmery 307 m2 na 309 m2, teda v rozsahu iba 2 m2, nie je v prírode ani rozoznateľná. Táto odchýlka nemá žiaden vplyv na vlastnícke právo, či spôsobilosť nadobudnutia vlastníctva žalobcami. Pre rozhodnutie o veci táto zmena výmery nemá význam. Žalobcovia súhlasia s rozsudkom súdu prvého stupňa, aj s jeho právnym zdôvodnením spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami. Podľa ich názoru je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, hoci náhrada im mala byť prisúdená v rozsahu žiadanom ich podaním zo dňa 24.1.2011. Navrhli preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a žalovaných zaviazať nahradiť im trovy odvolacieho konania.

Uznesením zo dňa 20.10.2011 č. k. -228 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaných, pretože súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania.

Následne súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom -241 z 27.6.2012 rozhodol o zastavení konania v časti určenia podielového spoluvlastníctva žalobcov k parcele č. 246 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 335 m2 vedenej v LV č. XXX k. ú. Y. G., v podieloch po 1/10.

V dôvodoch tohto dopĺňacieho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že doplnenie rozhodnutia realizoval podľa . Rešpektoval to, že žalobcovia v priebehu konania podaním z 23.6.2010, doplneným na pojednávaní 26.11.2010, a tiež doplnením na výzvu súdu podaním zo dňa 14.5.2012 oznámili súdu, že nežiadajú rozhodovať o určení vlastníctva k parcele č. 246, pôvodne č. 579, pretože vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti je v katastri vedené správne. Po posúdení obsahu týchto podaní, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o čiastočné späťvzatie žaloby, a preto podľa v tejto časti konanie zastavil.

Následne vec bola súdom prvého stupňa opätovne predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní proti rozsudku.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd podľa nenariaďoval pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. v spojení s ust. . Preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. . Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva aj povinnosti odvolacieho súdu je tak určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. a . Nad rámec rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov bol odvolací súd oprávnený prihliadať len na také vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolaním nebolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo konanie o určenie vlastníctva k parcele č. 256 zastavené. V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť (, , ). Preto nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Predmetom prieskumu rozhodnutia súdu prvého stupňa tak boli výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorými bolo žalobe vyhovené i výrok o náhrade trov konania. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených zásad, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť

zmenu, či zrušenie tej odvolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorou bolo žalobe vyhovené.

Z obsahu spisu vyplýva, že po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením zo dňa 8.10.2009 č. k. -151, žalobcovia upresnili a ujasnili vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdu svoju žalobnú požiadavku tak, že im ide o ochranu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcele č. 245 zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, vedenej v LV č. XXX pre k. ú. Y. G., tak ako vlastníctvo nadobudli žalobcovia v 3. a 4. rade kúpnou zmluvou od predávajúceho G. E., spísanou do notárskej zápisnice N 968/90 zo dňa 24.8.1990 a žalobcovia v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou uzavretou so žalobcami v 3. a 4. rade spísanou do notárskej zápisnice N 840/91 z 26.9.1991. Žalobcovia poukazujú na to, že zápis vlastníctva v predmetnom liste vlastníctva pod B1 a B6 na žalovaných je nesprávny, pretože, ak G. E. zmluvou spísanou do notárskej zápisnice N 968/90 previedol spoluvlastnícky podiel 4/5 z tejto nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov v 3. a 4. rade, nemohol tie isté spoluvlastnícke podiely prevádzať do vlastníctva žalovaných darovacími zmluvami z 29.6.2003.

Vychádzajúc z formulácie navrhovaného rozsudočného výroku podľa podania žalobcov doručeného súdu prvého stupňa 23.6.2010 (č. l. 169 spisu), doplneného prednesom na pojednávaní 29.10.2010 i z celého obsahu ich podaní a vyjadrení vo veci ( veta druhá a rozsudok NS SR ) treba mať za to, že žalobcom ide o to, aby v katastri nehnuteľnosti neboli ako podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely č. 245 vedení pod B1 a B6 žalovaní, že tieto na žalovaných vedené spoluvlastnícke podiely po 3/10 patria do vlastníctva v rozsahu 25/50 (čo zodpovedá 5/10) žalobcom v 3. a 4. rade a v podiele 5/50 (čo zodpovedá 1/10) žalobcom v 1. a 2. rade. Podľa vyššie uvedených ich nadobúdacích titulov by žalobcom v 1. a 2. rade malo patriť podielové spoluvlastníctvo vo výške celkom 2/10 (nie v podiele 1/10 ako je nesprávne vedené pod B5 uvedeného listu vlastníctva) a žalobcom v 3. a 4. rade v podiele 6/10 (nie v podiele 1/10 ako je nesprávne vedené pod B4 uvedeného listu vlastníctva). Z procesných úkonov žalobcov je tak zjavné, že práve takéhoto určenia podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti sa v konaní domáhajú. Ich žalobná požiadavka smeruje len proti podielom vedeným v katastri nehnuteľností na žalovaných pod B1 a B6. Odvolací súd sa v tomto rozhodnutí nemá dôvod odchýliť od tých záverov, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 8.10.2009 č. k. -151, ak poukázal na potrebu objasnenia toho, čoho sa žalobcovia domáhajú, ale ani tej časti, ak s poukazom na závery súdnej praxe zdôraznil, že nejestvuje dôvod pre nepripustenie žaloby na určenie, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele, ktorý je vedený v katastri na žalovaného. V takom prípade totiž žalobca uplatňuje právnu ochranu pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel, proti subjektu, ktorý jeho spoluvlastníctvo popiera a tvrdí, že on je spoluvlastníkom predmetného podielu v nehnuteľností. Práva ďalších spoluvlastníkov takou žalobou ani prípadným rozhodnutím nie sú dotknuté. Konaniu a vyhoveniu predmetnej žalobe, tak nebránilo v tomto prípade to, že účastníkmi konania neboli všetci vedení podieloví spoluvlastníci. Predmetná žaloba o určenie spoluvlastníctva nie je totožnou so žalobou o určenie výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá by musela smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností.

Ak súd vyhovujúcim výrokom rozsudku rozhodol o určení vlastníctva žalobcov k podielom pod B1 a B6, vedeným v LV č. XXX pre k. ú. Y. G. tak, že v prospech žalobcov v 1. a 2. rade určil z týchto podiel 1/10 (čo zodpovedá aj 5/50) a v prospech žalobcov v 3. a 4. rade podiel 5/10 (čo zodpovedá aj 25/50), neprekročil rámec žalobného návrhu.

Z LV č. 128 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vedení v označenom LV č. XXX ako vlastníci pod B5 v 1/10 s titulom nadobudnutia R I. 1597/91. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú vedení v LV č. XXX pod B4 v podiele 1/10 titulom zmluvy R I. 2416/90. Vyhovujúci výrok rozsudku bude mať za následok to, že v katastri nehnuteľností pod B1 a pod B6 nebudú realizované zápisy vlastníctva v prospech žalovaných a podiel žalobcov v 1. a 2. rade pod B5 by mal byť zapísaný v 2/10 a podiel žalobcov v 3. a 4. rade pod B4 by mal byť zapísaný v rozsahu 6/10. Takýto záznam zodpovedá aj titulom, na ktoré sa odkazuje pod B4 a B5 uvedeného LV.

Z týchto dôvodov odvolací súd je toho názoru, že vyhovujúcim výrokom rozsudku súdu prvého stupňa neprekročil prvostupňový súd rámec žalobného návrhu.

V podanom odvolaní ani vôbec v konaní sa nespochybňoval naliehavý právny záujem žalobcov na žiadanom určení vlastníctva, spočívajúcom v požiadavke na zosúladení vedeného vlastníckeho stavu so stavom skutočným.

Žalobcovia v 3. a 4. bez akýchkoľvek pochybností kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 968/90, Nz 1001/90 zo dňa 24.8.1990, registrovanej rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Prešove pod R I. 2416/90, nadobudli od predávajúceho G. E. spoluvlastnícky podiel vo vtedajšej parcele č. 578/2 ostatná plocha vo výmere 307 m2 vo výške 4/5. Ak odvolatelia poukazovali v konaní na to, že vôľa predávajúceho smerovala k prevodu spoluvlastníckeho podielu k tejto parcele len vo výške 1/5, odvolací súd opäť musí poukázať na svoje závery v predchádzajúcom rozhodnutí z 8.10.2009 č. k. , keď sa zaoberal aj čestným prehlásením G. E. tvrdiacim, že stratil prehľad o skutočnostiach uvedených v zmluve po tom, čo geometrickým plánom vzniklo viacero nových parciel. Takéto argumentácie by mohli svedčiť záveru o tom, že urobil úkon v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré sú pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúce. V takom prípade však treba mať na zreteli ustanovenie § 49a Obč. zák., podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie úkonu rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je neplatný tiež, ak ho táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Z týchto ustanovení vyplýva úprava právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený omylom. Omyl, ktorý je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k § 37 Obč. zák. spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Tu je však relevantným to, že tak u vnútorného omylu, ako aj u vonkajšieho omylu sa možno dovolávať len relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Obč. zák.).

Samotný predávajúci však túto relatívnu neplatnosť právneho úkonu neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote. A ak tieto skutočnosti uplatňujú žalovaní v priebehu tohto konania, potom pri uplatnenej námietke premlčania nemožno už na tieto skutočnosti brať zreteľ. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak sporná zmluva bola uzavretá 24.8.1990, uplynula už trojročná všeobecná premlčacia lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a žalovaní sa už tak nemôžu úspešne domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre premlčanie tohto ich práva. Zmluva spísaná do notárskej zápisnice N 968/90, Nz 1001/90 bola v ten istý deň ako bola spísaná aj registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove. Trojročná premlčacia lehota na prípadné uplatnenie relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu začala teda plynúť nasledujúcim dňom, po ktorom zmluva bola registrovaná. Pre uplatnenie relatívnej neplatnosti platí všeobecná trojročná premlčacia doba, vyplývajúca z ust. § 101 Obč. zák..

G. E. v čase realizácie darovacej zmluvy zo dňa 29.6.2003 zavkladovanej Správou katastra Prešov pod V 3516/3 a darovacej zmluvy zo dňa 29.6.2003 zavkladovanej Správou katastra Prešov pod V 3517/2003 už nebol vlastníkom parcely č. 578/2, pretože spoluvlastnícke podiely vedené na ňom previedol už zmluvou registrovanou pod R I. 2416/90 do vlastníctva žalobcov v 3. a 4. rade. Ak žalovaní svoje vlastníctvo odvádzajú od označených darovacích zmlúv, tak pre ne platí režim spočívajúci v tom, že od nevlastníka nemohli títo žalovaní už spoluvlastnícke podiely k tejto parcele nadobudnúť. Napriek tomu, že tieto darovacie zmluvy boli zavkladované, nič nebráni súdu, aby v tomto konaní o určovacej žalobe posúdil platnosť týchto darovacích zmlúv v časti, ktorá sa dotýka podanej žaloby a s poukazom na aplikáciu ust. § 39 Obč. zák., aby uzavrel, že prevod vlastníctva spoluvlastníckych podielov na žalovaných k parcele 578/2 nie je platný. Tento prevod totiž rozporuje základnej zásade súkromného práva „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám). Odvolací súd sa preto stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa poukazujúcim na duplicitu prevodov toho istého spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti v zmluvách z roku 1990 a z roku 2003. Porušenie uvedenej zásady má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Stotožniť sa treba so súdom prvého stupňa aj v tom, ak uzavrel, že z vykonaného dokazovania bol preukázaný opak zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, a preto bol dôvod pre vyhovenie podanej žalobe.

Súd prvého stupňa sa venoval aj otázke týkajúcej sa námietok žalovaných poukazujúcich na ochranu subjektu, ktorý niečo nadobudol od nepravého dediča. Aj s týmto záverom súdu prvého stupňa sa treba stotožniť.

Súd prvého stupňa sa venoval aj námietkam týkajúcim sa vydržania. Žalovaní svoju dobromyseľnosť držby môžu odvádzať jedine od darovacej zmluvy v roku 2003. Nič iné v konaní v tejto súvislosti v prospech ich dobromyseľnosti neprodukovali. Súd prvého stupňa v tomto smere správne uzavrel aj otázku týkajúcu sa námietok žalovaných poukazujúcich na oprávnenú držbu.

Nemožno za dôvodnú posúdiť ani výhradu týkajúcu sa výmery pozemku CKN č. 245 (309 m2). S takouto výmerou túto parcelu vedie príslušná správa katastra. Ak zmluvou z 24.8.1990 nadobúdali žalobcovia v 3. a 4. rade vo výmere 307 m2, nemožno teraz vedenú výmeru „309 m2“ považovať za prekážku pre vyhovenie žaloby. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona výmera parcely je hodnoverným a záväzným údajom katastra iba vtedy, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti katastrálneho zákona (teda po 1.1.1996).

Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne skutkovo uzavrel aj správne posúdil právne skutočnosti týkajúce sa podanej žaloby. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené podľa potvrdil.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, odvolací súd opäť odkazuje už teraz na svoje uznesenie z 20.10.2011 -228. Žalobcovia nepochybne uplatňovali aj nároky na určenie vlastníckeho práva k parcele č. 579, teraz v katastri nehnuteľnosti parc. č. 246. Vo vzťahu k tejto parcele zobrali žalobný návrh späť, pričom späťvzatie žaloby nie je dôsledkom takého správania žalovaných, ktorými by potvrdili dôvodnosť podania žaloby v tejto časti. Ak žalobcovia zobrali žalobu späť vo vzťahu k parcele č. 246, vedenej v LV č. XXX k. ú. Y. G., na ich strane je procesné zavinenie na zastavení konania o tejto časti nimi pôvodne podanej žaloby. Za takéhoto stavu v tejto časti by bol dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovaným podľa ust. veta prvá .

Čiastočne bolo žalobe žalobcov vyhovené, a to v tej časti, ktorou sa určilo vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom týkajúcim sa parcely č. 245 (pôvodnej 578/2). Čiastočné vyhovenie žalobnému návrhu nemôže odôvodňovať priznanie plnej náhrady trov konania žalobcom. Ak žalobcovia vzali v priebehu konania žalobu čiastočne späť a súd konanie v tomto rozsahu zastavil, musí sa prihliadať na procesné zavinenie účastníkov konania na zastavení konania. Ak je dané zavinenie žalobcov, potom je potrebné uzavrieť, že v tomto rozsahu nemali žalobcovia vo veci úspech.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, je odvolací súd toho názoru, že práve toto pravidlo pre náhradu trov konania, treba aplikovať aj v predmetnej veci, a preto podľa rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového konania právo.

Aj pre odvolacie konanie platí to, že z hľadiska procesného výsledku bolo odvolanie úspešné v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Neúspešné bolo v časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej. Pri čiastočnom úspechu aj v odvolacom konaní je dôvodný postup v zmysle ust. , zakladajúci dôvod pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.