Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_20S-88-2009.pdf
PDF · 130.87 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/88/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a z členov senátu JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Dana Wänkeová, v právnej veci žalobcu: Radoslav Mizera, s miestom podnikania Záborského 1686/1, 010 08 Žilina, IČO: 37 597 183, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom N. XX, XXX XX T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/228/13685-105144/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, Nová ul. 13, Banská Bystrica č. I/228/13685-105144/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina 1 dodatočný platobný výmer č. 694/231/23997/09/Súk z 31.03.2009 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 611,22 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 66,- € z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právneho zástupcu JUDr. Eugena Kostovčíka do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutou žalobou v žalobných bodoch sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný) č. I/228/13685-105144/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Žilina 1 dodatočný platobný výmer č. 694/231/23997/09/Súk z 31.03.2009, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 v sume 98.918,17 € a priznania trov konania. Žalobné body špecifikoval nasledovne:
Bod I. 1.
Tvrdil, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a dôkazné bremeno, že išlo o dodávky investičného zlata, ktoré je oslobodené od dane, nesie žalovaný.
Žalobca konštatoval, že nepostačuje, aby správca dane len tvrdil splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane, ale musí existenciu týchto podmienok jednoznačne preukázať. Žalovaný bezvýhradne akceptoval faktúry vyhotovené v reťazci dodávateľov a k záverom, že sa jedná o dodanie investičného zlata v požadovanej forme (tehál), ktoré spĺňajú špecifické požiadavky na trhu drahých kovov, pre žalovaného postačovalo, že na faktúrach sa formálne deklarovalo dodanie investičného zlata a niekedy postačovalo aj to, že na faktúrach bola uvedená váha zlata a rýdzosť
999,9/1000, napr. I.P.S, s.r.o., čo podľa žalobcu je pre posúdenie charakteru tovaru (investičného zlata) nepostačujúce. Tvrdil, že je možné predpokladať, že daňové subjekty zlato s rýdzosťou 0,995 a viac považovali, bez ohľadu na jeho formu, za investičné zlato a tak ho uvádzali aj na faktúrach, napr. firma Alhala, s.r.o. Potom čo sa zmenil prístup daňových orgánov k posudzovaniu dodávok zlata, nie je možné uvedenú skutočnosť považovať za snahu daňových subjektov spochybniť údaje o forme zlata na predmetných faktúrach. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať výpoveď K. T. za účelovú.
Žalobca poukázal na protokol Daňového úradu Žilina 1 č. 694/320/103087/2009/Chv z 22.10.2009 za I. štvrťrok 2007, v ktorom správca dane uvádza, že vykonanou kontrolou nezistil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za júl 2008. Ďalej žalobca konštatoval, že nakúpil zlato vo forme zlatých pásov s nepravidelným okrajom.
Bod II. 1.
V podanej žalobe ďalej poukazoval na Smernicu Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov, ktorá predstavuje dôkaz, že zlaté tehly, ktoré nakupoval a predával žalobca nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov a teda sa nejednalo o nákup a predaj investičného zlata podľa § 67 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.
Bod II.
Namietal, že posúdenie predaja zlata odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že žalobca dodával odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. tovar, ktorý nemal charakter použitého tovaru, napr. aj nové šperky, ako aj použitý tovar - zlomkové zlato. V prípade predaja nového tovaru vystavoval faktúry. Tvrdil, že ak v danom prípade uviedol na faktúrach odkaz na ust. § 66 zák. č. 222/2004 Z.z. postupoval nesprávne. V prípade predaja použitého tovaru postupoval podľa § 66 ods. 11 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou správcu dane v súlade s § 29 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutia a vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V tomto smere však správca dane nepostupoval a preto záver prijatý správcom dane a žalovaným, že sa jedná o dodanie investičného zlata podľa § 67 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. je aj vo vzťahu k predaju zlata odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. predčasný a nepotvrdený.
Bod III.
Tvrdil, že správne orgány od roku 2004 do roku 2008 v súvislosti s nákupom a predajom investičného zlata vykonali množstvo kontrol a napriek osobitnej úprave nenamietali predaj zlata, ktoré formálne spĺňalo podmienky investičného zlata podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. vrátane DPH a nenamietali ani odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata. Správne orgány však bez akejkoľvek legislatívnej zmeny zmenili výklad ust. § 67 zák. č. 222/2004 Z.z., pričom tento postup je nezlučiteľný s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty. Takýmto postupom správnych orgánov boli negované prvky právnej istoty, ako je určitosť a jasnosť obsahu právnej normy a z týchto faktorov vyplýva aj jej zrozumiteľnosť a predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci, pričom. Žalovaný sa so zmenou postupu vyrovnal konštatovaním, že každá kontrola je samostatným procesom, v ktorom sa hodnotia dôkazy samostatne a vo vzájomnej súvislosti, postup pri výkone kontrol nie je záväzným výkladom správcu dane a pracovná pomôcka č. 14/3/2008 neuvádza žiadny iný výklad daňovej správy. Podľa žalobcu sa nejedná o posudzovanie skutkového stavu, ale o interpretáciu právneho stavu.
Bod IV.
V podanej žalobe dal do pozornosti súdu nesprávnu aplikáciu ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. žalovaným, poukazoval na čl. II. bod 2 doplnenia odvolania voči prvostupňovému správnemu orgánu (na rozdiel od ust. § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z.), tvrdil, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ako odvolací orgán sa nevyrovnal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní vrátane údajov, ktoré
uviedol žalobca v doplnkoch odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Z tohto dôvodu mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V konaní Krajský súd v Žiline vydal skorší rozsudok 20S/88/2009-66 zo dňa 13.09.2011, ktorým žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Následne Najvyšší súd SR rozhodnutím 8Sžf 49/2011-82 zo dňa 24. júla 2012 skorší rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na § 157 ods. 2 O.s.p.. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je riadne odôvodnené z dôvodu, že krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 76/2009, z tohto dôvodu právu na spravodlivé konanie, ktorého obsahom je aj právo žalovaného na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, napadnuté rozhodnutie krajského súdu a jeho odôvodnenie nezodpovedá.
Žalovaný správny orgán žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi zistenými správnymi orgánmi a obsiahnutými v napadnutých rozhodnutiach.
Vzhľadom k tomu, že zák.č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, krajský súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v časti žalobných bodov dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 2 pís. a) O.s.p. rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
K bodu I.1, I.2 žaloby: Napadnutým prvostupňovým správnym rozhodnutím správca dane, okrem iného, neuznal v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH žalobcovi nárok na odpočítanie dane v celkovej sume 2.970.078,50 Sk týkajúcich sa odberateľských faktúr žalobcu č. 3/07, 40/7, 6/07, 7/07 vystavených spoločnosťou I.P.S. s.r.o. Košice, IČO: 36 192 007.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zák. č..222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac. Investičné zlato musí spĺňať tri zákonné náležitosti, ktoré sú forma (tehla alebo prút), rýdzosť (995/1000 a viac) a hmotnosť akceptovaná trhom.
Ak žalobca tvrdil, že tovar, ktorý nadobudol kúpou od I.P.S., s.r.o. nebolo investičné zlato, tieto tvrdenia bol povinný v konaní preukázať, teda bol povinný preukázať, že sa nejednalo o zlato vo forme prútu alebo tehly, nebola daná rýdzosť predmetného zlata, ktorá je definovaná pre investičné zlato alebo zlato neobsahovalo hmotnosť akceptovanú trhom drahých kovov.
Dôkazné bremeno, že zlato, ktoré nakupoval žalobca od I.P.S., s.r.o. a následne ho predával svojim odberateľom (dodávateľské faktúry žalobcu č. 107/2007, 108/2007 a 112/2007 týkajúcich sa predaja zlata), vo faktúrach deklarovaného AU v tehlách 999,9/1000 a príslušnou hmotnosťou, nebolo investičným zlatom, nesie žalobca, ktorý mal preukázať, že skutočnosti deklarované vo faktúrach I.P.S., s.r.o. ako dodávateľa nezodpovedajú skutočnosti (zlato nespĺňalo zákonné kritériá investičného zlata, forma, rýdzosť a hmotnosť akceptovaná trhom drahých kovov). resp. bol povinný dôkazmi preukázať, že došlo po nadobudnutí zlata spoločnosťou I.P.S., s.r.o. k zmene charakteru tohto tovaru či už čo do hmotnosti, formy, rýdzosti. Pokiaľ správne orgány z listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou
správneho spisu vychádzali, sú preukázané skutočnosti (faktúry I.P.S., s.r.o. a v nich špecifikovanie tovaru (AU v tehlách 999,9/1000 a hmotnosť)), že sa jednalo o nákup investičného zlata, opak nebol preukázaný. Dôkazné bremeno tvrdenia, že sa nejednalo o investičné zlato žalobca neuniesol a preto záver správnych orgánov, že sa jedná o dodanie investičného zlata a následný predaj odberateľom žalobcu je vecne správny a vyplýva z obsahu správneho spisu. Súd súčasne poukazuje aj na rozsudok NS SR 8Sžf 20/2010 zo dňa 24.03.2011.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/76/2009 zo dňa 21.01.2010, podľa ktorého žalobca a jeho dodávateľ nie sú platiteľmi dane, pretože nevyrábajú investičné zlato, ani nepretvárajú zlato na investičné zlato, obaja len zlaté tehly nakupujú a v takom istom stave aj predávajú, teda ich zámer je obchodovať s investičným zlatom. Žalobca nesplnil podmienku stanovenú v citovanom ustanovení Zákona o DPH a preto zdanenie investičného zlata na kontrolovaných faktúrach bola v rozpore so zákonom a žalobcovi nevznikla možnosť odpočítania podľa § 49 Zákona o DPH. Najvyšší súd SR, rovnako ako Krajský súd v Žiline, vychádzal z toho, že sa jedná o investičné zlato.
K bodu III. žaloby súd uvádza: Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so zmenou výkladu §-u 67 zákona o DPH a že k tejto náhlej a neočakávanej zmene výkladu došlo bez akejkoľvek legislatívnej zmeny s poukazom aj na postup správcu dane, ktorý aplikoval v obdobných veciach od roku 2004, krajský súd poukazuje opätovne na rozsudok NS SR 8 Sžf 20/2010 z 24.03.2011 a konštatuje, že výklad zákona môže podať len súd, pričom úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej rozhodovacej činnosti a nie robiť výklad zákona. Preto ani metodické usmernenie ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú často vydávané nemožno považovať za výklad zákonov, ale len za postupy pri aplikácii právnych predpisov rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že doterajšia prax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, až pri následnom súdnom spore môže súd následne rozhodnúť o tom, či táto aplikácia právnej normy je v súlade s tým, ako má byť tento zákon alebo konkrétne zákonné ustanovenie vykladané. Ide o komfortnú právomoc súdov vo vzťahu k orgánom verejnej správy na dodržiavanie zákonnosti postupov a rozhodnutí nimi vydanými v správnom konaní. Krajský súd aj vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie rozsudku NS SR dospel k záveru, že tento žalobný dôvod nie je dôvodný a nedošlo ani k porušeniu čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
K bodu II. Žalobca tvrdil, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a záver, že sa jedná o dodanie investičného zlata je predčasný a nepotvrdený vo vzťahu k predaju zlata odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o.. Súd poukazuje, že napadnutými rozhodnutiami správne orgány dodatočne vyrubili DPH v sume 9.931,17 Sk k dokladu o výkupe č. 2007340654. Správne orgány poukazovali, že žalobca obchodnej spoločnosti Safina Slovakia, s.r.o. predával zlomkové zlato, ktoré klasifikoval správca dane ako použitý tovar, konštatoval, že nakoľko žalobca vo faktúrach viažucim a k dokladom o výkupe zlomkového zlata poukázal na § 66 a použil bežný režim zdanenia, je povinný zdaniť predmetné výkupy (špecifikované vyššie uvedenými dokladmi o výkupe) a je povinný zaplatiť daň v bežnom režime, nie pri aplikácii § 66 ods. 3 Zákona o DPH.
Žalobca v žalobe tvrdil, že dodával odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. tovar, ktorý nemal len charakter použitého tovaru, teda aj nové šperky, ako aj použitý tovar - zlomkové zlato. Taktiež uviedol, že pokiaľ na faktúrach uviedol odkaz na § 66 zák. č. 222/2004 Z.z. postupoval nesprávne.
K tomuto žalobnému bodu súd poukazuje, že správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach nekonštatovali, v prípade dodanenia zlomkového zlato vo vzťahu ku konkrétne vyššie špecifikovaným dokladom o výkupe, že sa jedná o predaj investičného zlata, naopak, konštatovali, že sa jedná o predaj zlomkového zlata, ktoré správca dane klasifikoval ako použitý tovar. Argumentačne neobstojí tvrdenie žalobcu, že záver správcu dane, že sa jedná o investičné zlato je predčasný a nepotvrdený, nakoľko takýto záver z odôvodnenia prvo a druhostupňových správnych rozhodnutí nevyplýva. Potom postup správcu dane, ktorý vychádzal z toho, že sa jedná o predaj zlomkového zlata, ktorý nie je oslobodený od DPH, vo vzťahu k vyššie špecifikovaným dokladom o výkupe a vyrubenie dane v bežnom režime je vecne správny, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca realizoval v III.. štvrťroku 2007 odpredaj zlomkového zlata odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o., ktorý v iných dokladoch o výkupe zdaňoval v
bežnom režime, napriek tomu, že vo faktúrach použil odkaz na § 66 zák. č. 222/2004 Z.z., preto bol povinný aplikovať bežný režim zdanenia v predmetnom zdaňovacom období na všetky obchodné prípady. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v predmetných prípadoch sa jednalo aj o použitý tovar, aj o nový tovar, tieto tvrdenia v správnom konaní žalobca neuviedol a v správnom konaní tieto skutočnosti ani nepreukázal.
V konaní nebolo preukázané, že by predmetný tovar - zlomkové zlato tak, ako bolo označované v dokladoch o výkupe nebolo použitým tovarom, i keď treba uviesť, že na dovyrubenie DPH, v bežnom režime nemá vplyv, či sa jedná o použitý tovar, alebo sa jednalo o nový tovar, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisu, aj ostatné obchodné prípady rovnakého druhu žalobca zdaňoval v bežnom režime (§ 66 ods. 11 zák. č. 222/2004 Z.z.) a neuplatnil si osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru (§66 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z.).
Čo sa týka žalobného bodu IV., v ktorom žalobca poukazuje na nesprávnu aplikáciu
§ 71 ods. 6 zák. č 222/2004 Z.z., na rozdiel od aplikácie § 69 ods. 5 a súčasne tvrdí, že správny orgán druhého stupňa, sa nevysporiadal so všetkými dôvodmi, ktoré uviedol žalobca v doplnení odvolania, a to v čl. II, bod 2, krajský súd uvádza:
V preskúmavanom rozhodnutí správca dane konštatoval, že pri kontrole predmetného zdaňovacieho obdobia zistil, že predaj zlata, ktoré žalobca kúpil od obchodnej spoločnosti I.P.S., s.r.o. a následne predal I. T., je predajom investičného zlata, ktoré je oslobodené podľa § 67 ods. 3 Zákona o DPH, ako dodanie investičného zlata od dane. Správca dane konštatoval, že nakoľko žalobca na faktúrach č. 107/2007, 108/2007, 112/2007, predmetom ktorých je predaj investičného zlata, uviedol DPH, je povinný platiť daň podľa ustanovenia § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z.. V doplnení odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca uviedol, že je treba odlišovať ustanovenie § 71 ods. 6 od § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. a vyslovil názor, že nie je možné na žalobcu toto ustanovenie aplikovať, nakoľko žalobca ako platiteľ neuviedol vyššiu sumu dane, ale uviedol daň na plnenie, ktoré nepodlieha dani. Ďalej poukázal na ust. § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. a tvrdil, že toto ustanovenie je možné aplikovať na prípad, keď sa jedná o zdanenie osoby, ktorá nie je platiteľom a daň platí iba z toho dôvodu, že ju uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji.
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný sa dôvodmi v doplnení odvolania vôbec nezaoberal.
Súd konštatuje, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedeným v odvolaní. Ak sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je to dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov.
Podľa názoru krajského súdu nemožno konštatovať, že žalovaný sa s argumentom žalobcu uvedeným v doplnení odvolania pod II., 2 nevysporiadal. Ako vyplýva na strane 3, 4 a 5 rozhodnutia žalovaného, žalovaný poukazuje na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré v prejednávaných prípadoch aplikovali čl. 22(8) Šiestej smernice a súčasne konštatuje správny postup správneho orgánu prvého stupňa, keď aplikovať § 71 ods. 6 Zákona o DPH, súčasne však konštatuje, že podľa jeho názoru iným postupom správcu dane než realizoval, by došlo k porušeniu čl. 203 Smernice, podľa ktorej DPH uvedené na faktúre musí byť zaplatená každou osobou. Ďalej žalovaný konštatoval, že nie je rozhodujúce postavenie tejto osoby (platiteľ, neplatiteľ, nezdaniteľná osoba), ako to, či dodávka uvedená na faktúre podlieha DPH, alebo je mimo predmetu DPH. Tvrdil, že skutočnosť, že dodávka tovaru je oslobodená od dane neznamená, že nepodlieha režimu DPH. Tvrdil, že táto dodávka tovaru podlieha režimu DPH s oslobodením od dane.
Vzhľadom na dôvody na strane 3, 4 a 5 rozhodnutia žalovaného, nemožno konštatovať, že by sa s týmto odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný nezaoberal a tento dôvod nepreskúmal. Jednoznačne vyslovil
názor, že je možné na vec aplikovať § 71 ods. 6 Zákona o DPH a súčasne aj tvrdil, že by opačným prístupom došlo k porušeniu čl. 203 Smernice o DPH. Je pravdou, že s argumentom § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. sa v tomto rozhodnutí žalovaný nezaoberal, ale z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že by odvolací orgán sa s týmto konkrétnym dôvodom odvolania nezaoberal. Preto súd konštatoval, že sa žalovaný vysporiadal s dôvodmi odvolania, preto tu nie sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov.
Napriek tomuto záveru krajský súd konštatuje, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa nesprávne právne vec posúdili, pričom naviac rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné.
Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že predmetom prieskumu je posúdenie aplikácie § 71 ods. 6 Zákona o DPH na plnenie, ktoré je oslobodené od dane (dodanie investičného zlata). Podľa názoru žalovaného, ako aj správcu dane, toto ustanovenie je možné aplikovať aj v tých prípadoch, keď predmetný obchod realizovaný platiteľom dane je oslobodený od dane.
Podľa § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v III. štvrťroku 2007, ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.
V zdaňovacom období III. štvrťrok 2007 platila Smernica Rady (ES/2006/112/ES zo dňa 28.11.2006) o spoločnom systéme DPH /ďalej len smernica/.
Podľa čl. 203 tejto smernice daň platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.
§ 69 ods. 5, upravujúci osoby povinné platiť daň správcovi dane v znení účinnom v roku 2006 upravoval, že „ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň“.
Ustanovenie § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. bolo následne novelizované, s účinnosťou od 1.1.2010 v znení „každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň“.
Podľa ust. § 69 ods. 1 Zákona o DPH vzniká povinnosť platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo služby v tuzemsku, platiť daň.
Nakoľko však predmetné plnenie - dodanie investičného zlata je zo zákona oslobodené od dane, s poukazom na § 67 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. úpravu uplatňovania dane pri investičnom zlate nie je možné predmetný obchod, teda predaj a nákup investičného zlata, zdaňovať daňou z pridanej hodnoty. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že i keď sa jedná o predaj investičného zlata a takýto obchod je od dane z pridanej hodnoty oslobodený, že je povinný žalobca, tým, že uviedol daň na faktúrach, ju platiť práve z dôvodu aplikácie § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z.. Podľa názoru krajského súdu takáto povinnosť z ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH žalobcovi nevyplýva, toto ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade, že platiteľ, ktorý je povinný platiť daň nie je oslobodený od platenia dane a uvedie na faktúre vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa Zákona o DPH. V danom prípade však predmetné plnenie sa týka plnenia, ktoré je oslobodené od dane, t.zn. daňový subjekt nebol povinný platiť daň. Podľa názoru krajského súdu, žalobcovi nevzniká povinnosť podľa tohto zákonného ustanovenia, platiť daň.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, a to. Rozsudok NS SR 3SžoKs 167/2006 zo dňa 19. júla 2007, v ktorom NS SR konštatoval, že úprava v § 71 ods. 6 Zákona DPH sa nepochybne vzťahuje na prípad, ak plnenie nie je oslobodené a daň premietnutá do ceny tovaru (služby) bola vyššia, ako bol platiteľ povinný platiť.
Ďalej v tejto časti žalobného bodu súd konštatuje, že žalovaný aplikoval pri rozhodovaní nielen ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ale tvrdil, že v danom prípade došlo aj k porušeniu čl. 203 Smernice. Rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, a to z dôvodu, že na jednej strane konštatuje, že je správny postup aplikovať pre stanovenie daňovej povinnosti § 71 ods. 6 Zákona o DPH a súčasne konštatuje, že opačnou aplikáciou by došlo k porušeniu čl. 203, pričom, okrem iného, v dôvodoch odkazuje aj na čl. 22 Šiestej smernice.
V tomto smere súd konštatuje, že samotné rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé, či daňovú povinnosť, ktorú správca dane uložil podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ukladá žalovaný iba v súlade s názorom správcu dane, alebo že je tu povinnosť žalobcu platiť daň aj podľa čl. 203 Smernice o DPH.
Krajský súd je toho názoru, že čl. 203 Smernice 2006/112/ES bol transformovaný do zák. č. 222/2004 Z.z. až s účinnosťou od 1.1.2010, kedy došlo k zmene ust. § 69 ods. 5 Zákona o DPH. V roku 2007 mohol byť aplikovaný výlučne čl. 203 Smernice 2006/112/ES). Nakoľko k transponovaniu čl. 203 v roku 2007 nedošlo a podľa názoru krajského súdu § 71 ods. 6 Zákona o DPH nie je transponovaním uvedeného ustanovenia Smernice do Zákona o DPH, nie je možné súhlasiť s názorom správcu dane, ako aj samotného žalovaného, že povinnosť platiť daň žalobcu vyplýva z ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH.
Záverom súd konštatuje, že aplikácia § 71 ods. 6 Zákona o DPH na predmetnú vec nie je správna a pokiaľ správne orgány mali za to, že táto povinnosť vyplýva z konkrétnych ustanovení Smernice bolo potrebné, aby podľa konkrétneho ustanovenia Smernice uložili túto povinnosť žalobcovi.
Súd však preskúmava len obsah napadnutých rozhodnutí, pričom dôvodom uloženia povinnosti žalobcovi bola aplikácia § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ako súd už vyššie uviedol, ktorý na daný prípad nie je možné aplikovať, preto je rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa nezákonné. Pre iný právny názor súd rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z vyššie uvedených dôvodov ako celok zrušil, i keď niektoré žalobné body, ako je uvedené vyššie neboli dôvodné.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech a preto mu patrí náhrada trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 838,97 eur, ktoré špecifikoval v osobitnom podaní zo dňa 20. 11. 2012. Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci v roku 2009 - prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 30. 11. 2009 vo výške 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur a písomné podanie na súd (žaloba) z 02. 12. 2009 vo výške 115,90 Eur + režijný paušál 6,95 Eur. V roku 2011 uplatnil náhradu za 1 úkon - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 13. 09. 2011 vo výške 123,50 Eur + režijný paušál 7,41 Eur. V roku 2012 uplatnil 2 úkony právnej pomoci: stanovisko k uzneseniu NS SR 127,16 eur a účasť na pojednávaní na KS v Žiline 20.11.2012 127,16 eur + 2 krát režijný paušál 7,63 eur. Z uplatnených trov vyčíslil súhrnne DPH vo výške 126,78 eur. Ďalej požadoval náhradu hotových výdavkov za súdny poplatok 66,- eur.
Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia 611,22 €. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie veci vo výške 115,90 € + režijný paušál 6,95 €,
- písomné podanie žaloby na súd vo výške 115,90 € + režijný paušál 6,95 €,
a to v zmysle § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), v znení účinnom do 31.5.2010,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 13.09.2011 vo výške 123,50 € + režijný paušál 7,41 €,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 20.11.2012 vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 €,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“),
- 19% DPH zo sumy 245,70 € (2 x 115,90 + 2 x 6,95) vo výške 46,68 €,
- 20% DPH zo sumy 265,70 € (123,50 + 7,41 + 127,16 + 7,63) vo výške 53,14 €.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 677,22 € (66,- € + 611,22 €). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Eugena Kostovčíka, N. XX, XXX XX T., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..
Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon - stanovisko k uzneseniu NS SR z 21.8.2012, spolu s režijným paušálom a DPH. Žalobca v podaní citoval časti odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf/49/2011 zo dňa 24. júla 2012 a uvádzal judikatúru, na ktorú NS SR pri rozhodovaní o odvolaní poukazoval. Súčasne žalobca namietal absenciu dostatočných a relevantných dôvodov k záveru NS SR o odňatí možnosti konať pred súdom zo strany Krajského súdu v Žiline. Vzhľadom na obsah tohto podania ho súd nepovažoval za úkon vykonaný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.. Nevyjadroval sa ním k meritu veci, ale len k obsahu rozhodnutia NS SR, ktorým zrušil pôvodný rozsudok vydaný Krajským súdom v Žiline v predmetnej veci, č.k. 20S/88/2009-66 zo dňa 13. septembra 2011, pričom však právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho je prvostupňový súd viazaný podľa § 250ja ods. 4 O.s.p.. Preto nemožno tento úkon a trovy v súvislosti s ním vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.