Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13T-80-2012.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Subarea
13T/80/2012
Rozhodnutie
Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Húšťová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 11. 2012 takto
rozhodol:
obžalovaný
U. J. X. Q. X. Á. R. , R.. XX. XX. XXXX v Brne, Česká republika, trvale bytom Martin, B.. J. H. XXXX/XXX, prechodne bytom U., R. H. XXXX/XX, Č. W., I. N., V. Č.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
napriek tomu, že dňa 07. 05. 2010 vo Vrútkach, na Ul. 1. Č.. D. X, prevzal od Q. J. finančnú hotovosť v sume 2.000 €, ktorú vylákal pod zámienkou vyplatenia faktúry vystavenej živnostníkom N. Š.
- Klampiarsko-pokrývačské práce, so sídlom Z. Č.. XX C. K., za práce vykonané v súvislosti s pokrytím strechy na dome, pričom obžalovaný tomuto subjektu vyplatil iba sumu 1.000 €, zvyšných 1.000 € použil na súkromné účely, vystavenú faktúru do dnešného dňa neuhradil, čím manželom Q. O. X. J. spôsobil škodu vo výške 1.000 €,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,
č í m s p á c h a l
- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 / tri / mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 1 / jeden / rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť škodu poškodenému X. J. V. T. O. Q. V. C. X., R.. XX. XX. XXXX O. N. Q. J. V. T. O. Q. V. C. E. S., R.. XX. XX. XXXX, ako solidárnym veriteľom, obaja bytom C., B.. X.. Č.. D. Č.. XXXX/X, C. C. X.XXX E. / slovom jedentisíc Eur /.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 10. 05. 2012 tunajšiemu súdu na obvineného U. J. obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Martin dňa 27. 06. 2012 vydal v konaní vedenom pod sp. zn. 13T/80/2012 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného U. J. vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., za čo mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a určením skúšobnej doby na 1 rok. Bola mu ním tiež uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu vo výške 1.000,- Eur. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obvinený v zákonom stanovenej lehote odpor. V tomto uviedol len to, že žiada, aby sa vo veci vykonalo hlavné pojednávanie.
Súd teda v danej veci nariadil hlavné pojednávanie. Predvolanie spolu s poučením o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného mu bolo riadne a včas doručené, obžalovaný si ho prevzal do vlastných rúk. Napriek uvedenému sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť na ňom žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Súd postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por., za splnenia zákonných podmienok v § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal dňa 20. 11. 2012 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov poškodených X. J. O. Q. J.. Postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného z prípravného konania. Ďalej vykonal dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedí N. Š. O. X.. E. J. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný U. J. po zákonnom poučení vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že porozumel, čo sa mu kladie za vinu, nie je to však pravda. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia si podal sťažnosť. Aj zostávajúca čiastka 950,- € bola podľa jeho slov použitá na nákup stavebného materiálu pre stavbu penziónu na Ul. Kolónia Hviezda v Martine. Doklady prisľúbil zaslať vyšetrujúcemu orgánu na Slovensko dodatočne. Ďalej sa k veci vyjadrovať nechcel.
Svedok poškodený X. J. na hlavnom pojednávaní požiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody vo výške 1.000,- €. Dosiaľ im nebolo uhradené nič. Obžalovaný je jeho bývalým zaťom. V súčasnosti vôbec nie sú v kontakte. Skutok popísal zhodne, ako aj v prípravnom konaní. Obžalovaný priniesol poškodeným prvú splátku v minulosti poskytnutej pôžičky, a to vo výške 1.500,- €. K tejto sume pridali s manželkou ešte sumu 500,- €, ktorú pani J. vybrala z bankového účtu a odovzdali teda obžalovanému sumu 2.000,- € na úhradu prác spojených s pokrytím strechy na rodinnom dome č. XXX na adrese Kolónia Hviezda v Martine - Priekope. Peniaze boli určené na vyplatenie pracovníkov firmy. Priamo od nich sa dozvedeli, že suma obžalovaným nebola vyplatená v plnej výške. Obžalovaný tieto peniaze zrejme použil na vyplatenie iných svojich dlhov. Obžalovaný použitie týchto peňazí do dnešného dňa žiadnym spôsobom nedokladoval.
Svedkyňa poškodená Q. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení sa pripojila k nároku na náhradu škody uplatnenej jej manželom X. J. a taktiež požiadala súd, aby obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 1.000,- €. Po zložení prísahy vypovedala ku skutku zhodne ako v prípravnom konaní, keď popísala čiastočné vrátenie dlhu obžalovaným dňa 07. 05. 2010 sumou 1.500,- €. Obžalovanému dali tieto peniaze s ďalšou sumou 500,- €, teda spolu 2.000,- €, na vyplatenie strechy prerábanej nehnuteľnosti. Neskôr ich vyhľadali pracovníci firmy, ktorá pokrývala strechu na uvedenej nehnuteľnosti a uviedli, že obžalovaný im vyplatil len časť z ich pohľadávky. Svedkyňa má vedomosť, že pohľadávku 1.000,- €, ktorú žiadajú s manželom vrátiť ako poškodení, obžalovaný nezaplatil ani majstrom. Materiál na stavbu kupovala svedkyňa poškodená, od toho má aj doklady.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil i s výpoveďami svedkov N. Š. O. X.. E. J. z prípravného konania.
Svedok N. Š. - pracovník firmy, ktorá vykonala pokrývačské práce na nehnuteľnosti v K.
- N., R. B.. J. H. - popísal vo svojej výpovedi priebeh prác na predmetnej nehnuteľnosti. Obžalovanému bola vystavená faktúra na 1.950 €. Z tejto sumy mu obžalovaný uhradil len 1.000,- €. Následne mal problém sa s obžalovaným spojiť, telefón mal nedostupný. Pri rozhovore so svokrovcami obžalovaného zistil, že mu bola odovzdaná suma 2.000,- € na uhradenie tohto záväzku. Obžalovaný mu dlžnú čiastku 950,- € do dnešného dňa neuhradil.
Svedkyňa X.. E. J. vypovedala v prípravnom konaní v podstate zhodne ako jej rodičia - poškodení Q. O. X. J., a tiež ako svedok N. Š.. Uviedla, že dlžoby obžalovaného, ktoré v tom čase mal, vznikli aj tým, že prehral veľa peňazí na internete.
Z listinných dôkazov zaradených do súdneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal obžalovaný v prípravnom konaní sťažnosť. Obžalovaný v nej uviedol, že v rámci tichého spoločníctva spolupracoval s manželmi J.. Nepoprel, že finančné prostriedky v sume 2.000,- € prevzal, avšak podľa vlastných slov ich nespreneveril. Doklady o platbách za stavebné materiály sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti KR2, s.r.o. Suma 1.000,- € bola vyplatených N. Š., zvyšných 1.000,- € malo byť použité na nákup materiálu potrebného k oprave strechy. Obžalovaný z vlastných prostriedkov do predmetnej rekonštrukcie penziónu údajne investoval niekoľko tisíc Eur.
Z mailovej korešpondencie medzi poškodenými a obžalovaným je zrejmé riešenie problému, ktorý je predmetom aktuálneho trestného stíhania na obžalovaného. Prostredníctvom mailu bol obžalovaný políciou tiež vyzývaný na zaslanie resp. predloženie dokladov o použití finančnej sumy 1.000,- €, ktorá bola určená na vyplatenie faktúry za pokrývačské práce na nehnuteľnosti. Spoločnosťou DECKTRADE, s.r.o. bolo potvrdené, že dňa 10. 05. 2010 obžalovaný uhradil sumu vo výške 1.000,- € ako čiastočné splatenie dlhu, ktorý voči tejto spoločnosti mal. Z faktúry 3/10 dodávateľa N. Š. je zrejmé, že za pokrytie strechy bola fakturovaná suma 1.950,- €. Z príjmového dokladu zo dňa 07. 05. 2010 vyplýva, že bola uhradená z tejto sumy len suma 1.000,- €. Firma obžalovaného vyzývala pokusom o zmier o uhradenie zvyšku svojho záväzku. Obžalovaný v evidencii priestupkov od roku 2009 nemá žiaden záznam. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 04. 09. 2012, č.k. 3T 31/2011, právoplatným dňa 04. 09. 2012, uznaný vinným pre trestný čin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a § 14 Tr. zák., na peňažný trest vo výške 1.000,- €. Pre prípad úmyselného neuhradenia peňažného trestu mu bol určený náhradný trest odňatia slobody na 5 mesiacov. Peňažný trest obžalovaný zaplatil dňa 16. 10. 2012. Pri tomto odsúdení sa na obžalovaného hľadí akoby nebol potrestaný. Z lustrácie MS SR vyplynulo, že žiadne iné trestné konania sa voči obžalovanému aktuálne nevedú.
Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Na základe vykonaného dokazovania tak na hlavnom pojednávaní, ako i v prípravnom konaní, nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, popieral od samého začiatku trestného konania. Pripustil, že prevzal spornú sumu 2.000,- €, tvrdil však, že tieto peniaze riadne použil pri úhradách záväzkov spojených s prestavbou nehnuteľnosti v Martine, v časti Kolónia Hviezda. Napriek tomu, že prisľúbil orgánom činným v trestnom konaní dokladovať tieto svoje tvrdenia a do spisu doložiť potvrdenia o uvádzaných skutočnostiach, neurobil tak ani v prípravnom konaní a ani následne v konaní pred súdom. Navyše obžalovaný mal riadne a včas vykázané doručenie na nariadené hlavné pojednávanie, teda mal vedomosť, že sa hlavné pojednávanie uskutoční, tohto sa však bez ospravedlnenia nezúčastnil, čo tiež nesvedčí o jeho úprimnej snahe prezentovať pred súdom tvrdenia o svojej nevine. Je pritom bez ďalších pochybností usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov poškodených Q. J. O. X. J., rovnako tak výpoveďou bývalej manželky X.. E.
J. a tiež výpoveďou zamestnanca firmy, ktorá vykonala pokrývačské práce na streche predmetnej nehnuteľnosti - N. Š.. Je taktiež nepriamo usvedčovaný listinami nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, a to mailovou korešpondenciou s poškodenými, podkladmi zo spol. DECKTRADE, s.r.o., ako i účtovnými dokladmi k predmetnému obchodnému prípadu.
Objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú mal páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci ( do držby ) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Osoba, ktorá vec zverila, nemusí byť jej vlastníkom. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Ak mu však vec bola zverená za účelom zadováženia určitého prospechu, považuje sa za prisvojenie si veci, ak si obstará ďalší, nie celkom prechodný prospech v rozpore s týmto zverením. Samo nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nebude spreneverou. Bolo by ňou až vtedy, ak by páchateľ odmietol vec vrátiť. Sprenevera je trestným činom, ak je na cudzom majetku spôsobená škoda malá. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci. Ak úmysel páchateľa vrátiť peniaze je závislý od budúcej neistej udalosti, ku ktorej môže, ale tiež nemusí dôjsť, potom koná s vedomím, že môže naplniť znaky trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. formou eventuálneho úmyslu v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zák. Neskoršie vrátenie peňazí je iba náhradou škody spôsobenej trestným činom.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd tiež prihliadal na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Skúmaním pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, preto ukladal trest odňatia slobody v súlade so znením § 38 ods. 2 Tr. zák. v zákonnej sadzbe do 2 rokov. Pri predchádzajúcom odsúdení obžalovaného sa na tohto hľadí ako na netrestaného, pretože zaplatil riadne peňažný trest, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Martin vo veci sp. zn. 3T 31/2011. Platí teda u neho fikcia netrestanosti. Zo správ bolo zistené, že doposiaľ nebol priestupkovo potrestaný. Súd následne ukladal trest pri samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby. Takto uložený trest pokladal za plne dostačujúci na splnenie účelu tak, ako ho má na mysli Trestný zákon.
O uplatnenom nároku na náhradu škody súd rozhodol v rozsahu, ktorý bol v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní preukázaný, a teda obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške uplatnenej poškodenými v rámci adhézneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.