Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/88/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozef Škraba v právnej veci žalobcov: W. N., nar. X. X.. XXXX, 2. I. N., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom S., I. XX, obaja zastúpení JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Bardejov, Štefánikova 87, proti žalovanému: SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18, Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpený JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so sídlom Košice, Južná trieda 1, o zaplatenie 210,18 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27. 3. 2012 č. k. - 217, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 144,23 Eur k rukám zástupcu žalobcov JUDr. Ján Jurča, advokáta v Bardejove, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Bardejov rozsudkom č. k. - 217 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 210,18 Eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 30. 6. 2000 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 10,89 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 436,30 Eur na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Jána Jurča, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 367,89 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 8.242,- Sk (teraz 283,58 Eur) so 17,6 % úrokom z omeškania od 30. 6. 2000 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcovia so žalovanou spoločnosťou mali uzavretú zmluvu o výkone správy bytu a nebytových priestorov, pričom žalovaný dňa 29. 5. 2000 vyúčtoval žalobcom náklady spojené s užívaním bytu tak, že im vznikol preplatok v čiastke 9.684,- Sk. Žalovaný vrátil preplatok len v čiastke 1.442,- Sk a zostávajúcich 8.242,- Sk si bezdôvodne ponechal.

Žalovaný k žalobe uviedol, že za obdobie od 1. 1. 1999 do 31. 12. 1999 vyúčtoval úhrady za poskytované služby spojené s užívaním bytu, kde deklaroval u žalobcov preplatok na úhradách v čiastke 9.684,- Sk. V predchádzajúcich obdobiach ale žalobcovia mali nedoplatky na službách v rozsahu 8.242,- Sk a túto sumu započítal na preplatok za rok 1999 u žalobcov.

V priebehu konania žalobcovia zobrali svoj návrh späť v časti 1.910,- Sk, nakoľko dňa 26. 3. 2003 im túto čiastku žalovaný poukázal poštovou poukážkou. Predmetom žaloby ostala istina 6.332,- Sk (210,18 Eur).

Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že za rok 1999 mali žalobcovia preplatok úhrad za poskytované služby spojené s užívaním bytu v čiastke 9.684,- Sk. Podľa tvrdenia žalovaného ale žalobcovia v roku 1996 mali nedoplatok 3.874,- Sk, v roku 1997 nedoplatok vo výške 2.087,- Sk a v roku 1998 nedoplatok vo výške 485,- Sk (súd v tejto veci poznamenáva, že jedná sa o súčet 6.446,- Sk.

Z doložených vyúčtovaní vyplýva, že za rok 1996 je nedoplatok 3.760,- Sk, za rok 1997 je to nedoplatok 2.087,- Sk a za rok 1998 je nedoplatok 485,- Sk. Súčet nedoplatkov je 6.332,- Sk.

Sporným medzi účastníkmi bolo účtovanie spotreby teplej a studenej vody a vykurovania za uvedené roky 1996 - 1998, preto vo veci bol ustanovený znalec Ing. O. Q., ktorý v znaleckom posudku č. 27/2004 dospel k záveru, že za roky 1996 - 1998, pokiaľ byt užívali štyri osoby, by žalobcovi mali mať preplatok 5.554,- Sk. Ak by byt užívali dve osoby, tento preplatok by mal byť 11.108,- Sk.

Žalovaný so znaleckým posudkom nesúhlasil, navrhol kontrolný znalecký posudok, ale nakoniec od tejto požiadavky odstúpil.

Súd nárok žalobcu posudzoval ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného podľa , , že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Nárok žalobcov vychádzal z predchádzajúcej uzavretej zmluvy o výkone správy. Za rok 1999 žalobcovia mali preplatok v čiastke 9.684,- Sk, kde zo strany žalovanej spoločnosti bolo zaplatená len suma 1.442,- Sk, resp. 1.910,- Sk. Predmetom sporu bol neuhradený preplatok 6.332,- Sk (210,18 Eur). Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný nepreukázal nedoplatok u žalobcov za roky 1996 - 1998. Podľa žalovaného žalobcovia mali nedoplatok 6.332, Sk, pričom znalecký posudok Ing. Q. túto skutočnosť vyvrátil. Nebolo predsa povinnosťou žalobcov dokazovať, že majú nedoplatok, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať nedoplatok žalobcov. Súd sa oprel o znalecký posudok Ing. Q., že náklady za vodné a stočné za dodávku teplej úžitkovej vody za roky 1996 - 1998 neboli zo strany žalovaného správne vypočítané a žalobcom mal vzniknúť preplatok. Preto u žalovanej spoločnosti nebola pohľadávka na započítanie. Ak žalovaná spoločnosť zadržuje preplatky za služby, získava majetkový prospech na úkor žalobcov, čím sa vo vzťahu k ním bezdôvodne obohatil. Preto súd rozhodol o povinnosti žalovanej spoločnosti zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 210,18 Eur ako neuhradený preplatok.

Pri riešení otázky omeškania s vrátením preplatku súd vychádzal z toho, že zúčtovanie za rok 1999 im bolo doručené dňa 29. 5. 2000 a na vrátenie preplatku je 30-dňová lehota. Táto uplynula dňa 28. 6. 2000. Nasledujúcim dňom, t.j. 29. 6. 2000, sa žalovaná spoločnosť dostala do omeškania s plnením svojho finančného záväzku. O povinnosti platiť úroky z omeškania súd rozhodol podľa , v spojení s Nariadenia Vlády č. Žalobcovia mohli požadovať úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, t.j. 8,8 % ročne x 2, čo dáva 17,6 % ročný úrok z omeškania.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa a úspešným žalobcom priznaná náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia. Odmena právnemu zástupcovi bola vypočítaná podľa vyhl. č. , vyhl. č. a č. .

O náhrade trov štátu súd rozhodoval podľa , kde štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil sám. Súd platil z vlastných prostriedkov odmenu znalca 8.207, Sk, ako aj ďalších 2.876,- Sk za doplnenie znaleckého dokazovania. Trovy štátu v celkovej výške 11.083,- Sk (367,89 Eur) je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet okresného súdu.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie zástupca žalovaného. Predmetom nároku žalobcu bolo nesprávne zaúčtovanie nedoplatkov predchádzajúcich období rokov 1995 - 1998. Výšku nedoplatkov žalobcovia nikdy nereklamovali, teda rešpektovali nedoplatky vyplývajúce z vyúčtovania. V priebehu súdneho konania žalobcovia často menili žalobu a žalovaný na pojednávaní dňa 25. 10. 2011 vzniesol námietku premlčania, s ktorou námietkou sa súd vôbec nevyporiadal. Žalovaný vytýka nedostatky samotného návrhu na začatie konania podaného dňa 19. 6. 2000, pričom skutkový obsah žaloby musí byť premietnutý do žalobného návrhu a musí byť s ním vo vzájomnom logickom prepojení. Ak má návrh zákonné nedostatky, ktoré bránia jeho vecnému prejednaniu, je potrebné účastníka vopred poučiť a žiadať opravu alebo doplnenie návrhu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa má dostatočne reagovať na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania, pričom vyplýva povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie. Nerešpektovanie vyššie uvedených princípov znamená odňatie žalovanému možnosti náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov a tým je porušené základné právo účastníka konania.

Ak sa jedná o nedoplatky za roky 1995 - 1998 a žaloba bola podaná v roku 2000, minimálne časť nároku je premlčaná. Čo sa týka dokazovanie znalcom, ten sám obstaral dôkazy a vyzýval žalobcov, aby ich doplnili a tieto svojvoľne pripojil k znaleckému posudku. Znalec nevylúčil, že jeho postup pri dokazovaní mohol byť aj iný. Naviac znalec v konaní použil tretí variant, a to odborný odhad. Podľa neho merač teplej vody bol chybný, a preto došlo k nameraniu vysokej spotreby vody. V spornom období použil 40 % podiel z priemernej špecifickej spotreby vody a nie je jasné, prečo súd akceptoval tento 40 % podiel. Súd nedostatočne právne zdôvodnil neoprávnený majetkový prospech, pričom skutočná výška obohatenia nemá byť založená na odbornom odhade, jedná sa o určitú hypotézu, ničím nepodloženú, aj z toho dôvodu je rozhodnutie zmätočné, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Zástupca žalobcov navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Súd správne právne kvalifikoval nárok žalobcov a jeho zistenia sú založené na rozsiahlom dokazovaní. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

Zástupca žalovaného sa nezúčastnil odvolacieho pojednávania s tým, že z neho sa ospravedlnil z dôvodov účasti na odbornej konferencii v Tatrách. Klient nesúhlasil s pojednávaním bez jeho účasti a žiadal odročiť pojednávanie na nový termín.

Odvolací súd poukazuje na to, že plná moc udelená JUDr. Sotolářovi dňa 7. 2. 2003 obsahuje súhlas zastúpeného, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, ak ich ustanoví viac, aby každý z nich konal samostatne. Kolízia pojednávania sama o sebe neznamená dôvod, pre ktorý by odvolací súd nemohol vo veci konať a naviac splnomocnený advokát mohol si zvoliť ďalšieho zástupcu, k čomu mal súhlas zastúpeného, preto súd rozhodoval vo veci aj bez účasti neprítomného zástupcu žalovaného.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Predmetom nárokov žalobcov bolo zaplatenie pôvodne sumy 8.242,- Sk, ktorá predstavuje zadržanú čiastku preplatku za rok 1999 za užívanie bytu v správe žalovanej obchodnej spoločnosti. Táto dňa 29. 5. 2000 doručila žalobcom vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu s preplatkom v celkovej sume 9.684,- Sk. Tento preplatok mal byť vrátený do 30 dní. Žalobcom bola vyplatená suma 1.442,- Sk a čiastky 8.242,- Sk bola žalovaným nevyplatená z dôvodov započítania nedoplatkov predpísaných záloh platieb za služby spojené s užívaním bytu za roky 1996 - 1998. Za rok 1996 to bola suma 3.760,- Sk, za rok 1997 suma 2.087,- Sk a za rok 1998 suma 485,- Sk. Nedoplatky mali vzniknúť práve v položkách týkajúcich sa účtovania teplej úžitkovej vody a dodávky tepla, kde žalobcovia trvali na tom, že v rozhodujúcom období v ich byte nebývali deti, ktoré v tom čase študovali, takže spotreba (rozúčtovanie) vody sa malo týkať dvoch osôb, nie štyroch. Na vyriešenie otázky predpokladanej spotreby vody bolo

vykonané dokazovanie znalcom, kde znalec Ing. O. Q. v znaleckom posudku č. 27/2004 konštatoval množstvo spotrebovanej vody v m3 takto:

- rok 1994 - 38 m3,

- rok 1995 - 110 m3,

- 1996 - 158 m3,

- 1997 - 126 m3,

- 1998 - 91 m3,

- 1999 - 21 m3,

- 2000 - 10 m3

Znalec bol toho názoru, že merač spotreby teplej úžitkovej vody bol chybný, preto v spornom období došlo k enormného nárastu spotreby vody. Podľa žalobcov, títo mali namietať vadnosť merača, kde je doložená žiadosť o výmenu merača z 25. 8. 1996. Žalovaný popieral doručenie takejto žiadosti, ale je nesporné, že dňa 3. 8. 1998 SPRAVBYT s.r.o. dal žalobcom vysvetlenie k vyúčtovaniu s tým, že dôjde k výmene merača. Po výmene merača teplej úžitkovej vody je zaznamenaný rapídny pokles spotreby o 45 - 66 %, čo svedčí tvrdeniam žalobcov, že vyúčtovanie spotreby teplej úžitkovej vody v predchádzajúcich rokoch bolo nesprávne. Následne znalec vypracoval predpokladanú spotrebu teplej úžitkovej vody v rodine žalobcov, kde sa dalo výjsť z normovanej spotreby vody, a to 56 m3 na osobu a rok, alebo z priemernej spotreby na jednu osobu 20 m3, ako je účtovaný odber vody mimo sporné obdobie rokov 1995 - 1998. Znalec sa priklonil k výpočtu predpokladanej spotreby v rozsahu 40 % z priemernej špecifickej spotreby, t.j. 22,4 m3 na osobu a rok. Je to číslo, ktoré je vyššie ako priemer v rokoch 1994 a 1999 až 2003. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ vychádza práve zo znalcom stanoveného priemeru 40 % špecifickej spotreby vody na osobu a rok, t. j. 22,4 m3. Následne znalec prepočítal z hľadiska štyroch osôb spotrebu vody a dospel k záveru, že pri štyroch osobách mal by byť preplatok na službách poskytovaných žalovaným 5.554,- Sk. Pokiaľ by ale sa počítali iba dve osoby, tak tento preplatok za rozhodujúce obdobie by bol 11.108,- Sk. Z toho vyplýva, že v rokoch 1996 - 1998 za predpokladu vadného merača teplej úžitkovej vody by žalobcovia nemali nedoplatky, ale preplatky. Preto u žalovaného nie je započítacia pohľadávka na nedoplatkoch za roky 1996 - 1998 k preplatku žalobcov za rok 1999.

Podľa veriteľ i dlžník môžu vzájomne započítať pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu za predpokladu, že sú to spôsobilé pohľadávky na započítanie. Z hľadiska znaleckého posudku, že u žalovanej spoločnosti nie sú pohľadávky na započítanie z nedoplatkov SPRAVBYTU s.r.o. za roky 1996 - 1998. Ak žalovaný započítal nedoplatky z ročného vyúčtovania úhrad za poskytované služby za roky 1996 - 1998, nemal na to právo z hľadiska nespôsobilej pohľadávky na započítanie. Ak žalovaný zadržuje výplatu preplatku z konečného vyúčtovania úhrad za poskytované služby za rok 1999, tak konal v rozpore so zákonom a na úkor žalobcov sa bezdôvodne obohacuje s poukazom na ust. a násl. , že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Je to majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, a to započítaním nedoplatkov, ktoré nie sú potvrdené dokazovaním znalca. Podľa sa toto bezdôvodné obohatenie vo forme zadržania preplatku musí žalobcom vydať. Z toho dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne.

Čo sa týka námietky žalovaného na premlčanie nároku žalobcov, v tomto prípade ide o zúčtovanie nájomného za predchádzajúci rok 1999. Ak bola žaloba podaná dňa 19. 6. 2000, návrh bol podaný včas, pretože v prípade bezdôvodného obohatenia podľa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky. Zúčtovanie bolo doručené dňa 29. 5. 2000 a do 30 dní mal byť preplatok 2.684,- Sk vyplatený. Ak žalovaný zadržiaval pôvodne sumu 8.242,- Sk a žaloba bola podaná na zaplatenie tohto preplatku 19. 6. 2000, tak nárok žalobcov nie je

premlčaný. Z toho dôvodu námietka žalovaného na premlčanie nároku žalobcov nie je dôvodná. Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd poznamenáva, že zúčtovanie nedoplatkov za roky 1996 - 1998 podľa doložených listinných dôkazov si žalovaný uplatňoval až v roku 2000 zápočtom na preplatky žalobcov, čo bolo zapríčinené pravdepodobne aj sťažnosťami žalobcov na zlé prepočítavanie spotreby, keď sa rozúčtovalo na štyri osoby podľa počtu prihlásených osôb na mestskou úrade na bývanie v byte, pričom tieto počty reálne nezodpovedali skutočnosti, ak deti žalobcov od októbra 1992 nebývali v spoločnej domácnosti so žalobcami (prehlásenie na č. l. 78 spisu), resp. boli tam sťažnosti a žiadosť na výmenu merača teplej úžitkovej vody. Tento spor bol vyriešený znalcom a výpočtom priemernej spotreby a preplatku či nedoplatku za užívanie bytu v spornom období.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania, nakoľko tieto boli vypočítané správne. Neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Úspešní žalobcovia majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobcov zastupuje advokát, ktorý požaduje podľa vyhl. č. odplatu za 2 úkony právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 11. 2012 s odmenou 14,60 Eur za 1 úkon právnej pomoci + 7,63 Eur režijný paušál. K tomu je potrebné dopočítať náhradu straty času za účasť na odvolacom pojednávaní, a to za 4 polhodiny po 12,71 Eur, čo je ďalších 50,84 Eur. Náhrada cestovných výdavkov je požadovaná za účasť na odvolacom pojednávaní podľa Jedná sa o sumu 24,88 Eur. Za odjazdených 90 km a paušálnej náhrade 0,183 Eur za 1 km je náhrada 16,47Eur. Náhrada PHM je ďalších 8,40 Eur (90 km x priemerná spotreba 6,4 litra a cena 1,460,- Eur/ liter). Náhrada trov právneho zastúpenia v súčte predstavuje 120,19 Eur a 20 % DPH - 24,04 Eur. Náhrada trov odvolacieho konania 144,23 Eur je suma, ktorú musí zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.