Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., E. X, zastúpeného A. D. C., bytom v D., C. X, proti žalovanej: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, pod sp.zn. B1464, vykonávajúca podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava

- mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpenej SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 51 717 395, o zaplatenie 3.070,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16. februára 2023, sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16. februára 2023, č.k. -239 vo výroku I..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. a v tomto rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 16. februára 2023 č. k. -239 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.824,58 € odo dňa 13.01.2021 do 25.02.2021, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.070,09 € s príslušenstvom titulom poskytnutia primeraného preddavku v súlade s ust. . Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovanej ako poisťovateľom uzavrel poistnú zmluvu č. 2407517635, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla značky BMW EČV: D. XXXXX. Dňa 07.12.2020 došlo k poistnej udalosti, bola privolaná asistenčná služba a motorové vozidlo bolo odtiahnuté do autorizovaného servisu motorových vozidiel zn. BMW so sídlom na Ostrovského 3 v Košiciach, kde bolo obhliadnuté, pričom boli stanovené predbežné náklady na opravu motorového vozidla vo výške 3.079,09 €. Žalobca mal problém s realizáciou opravy v zmluvnom servise a poukázal na to, že právny predchodca žalovanej neukončil šetrenie udalosti a ani len neuviedol, akým spôsobom má riešiť opravu vozidla, ignoroval a odmietol poskytnúť akékoľvek informácie týkajúce sa poistnej udalosti. Listom zo dňa 08.01.2021 vyzval právneho predchodcu žalovanej na poskytnutie primeraného preddavku v súlade s , avšak žalovaná na výzvu nereagovala a primeraný preddavok neposkytla. Opakovane preto výzvou z 18.01.2021 vyzval právneho predchodcu žalovanej na poskytnutie primeraného preddavku, odpoveďou žalovanej bolo, že poistnú zmluvu vypovedala, a to v rozpore s poistnými podmienkami, pretože zánik poistenia je podmienený výplatou alebo zamietnutím poistného plnenia, pričom právny predchodca žalovanej poistné plnenie nevyplatil.

3.1 Vykonaním dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 07.12.2020 o 9:09 hod. došlo k poistnej udalosti, ktorá skutočnosť vyplýva z Oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel ako aj zo Zápisu o poškodení vozidla zo dňa 10.12.2020 a to tým spôsobom, že žalobca prechádzal so svojím motorovým vozidlom výrobnej značky BMW, rad 5, EČV: D. XXX F., VIN G. po cestnej komunikácii, ktorá nebola udržiavaná, resp. bola neupravená, išlo o cestu medzi domami, pričom pri prejazde po cestnej komunikácii žalobca poškodil na osobnom motorovom vozidle koleso a disk. K predmetnej škodovej udalosti bola privolaná asistenčná služba Europ Assistance s.r.o., čo vyplýva z Oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel, ako aj z emailovej komunikácie medzi spoločnosťou Europ Assistance s.r.o. a právnym predchodcom žalovanej. Asistenčná služba poškodené motorové vozidlo dňa 09.12.2020 odtiahla do autorizovaného servisu Regnum Košice s.r.o. so sídlom na Ostravského 3667/3 v Košiciach, v ktorom bolo motorové vozidlo obhliadnuté aj zástupcom právneho predchodcu žalovanej s predbežnou kalkuláciou opravy spracovanou nezmluvným autorizovaným servisom Regnum Košice s.r.o. vo výške 3.079,09 €. 3.2 V čase poistnej udalosti mal žalobca uzavreté havarijné poistenie, a táto skutočnosť vyplýva z poistnej zmluvy č. 2407517635 zo dňa 04.08.2020 predloženej právnym predchodcom žalovanej spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s.. 3.3 Z poistnej zmluvy z časti „Rozsahy krytia a podmienky poistenia“ a z časti „ Základné poistné krytie“ je zrejmé, že sa žalobca s právnym predchodcom žalovanej dohodli na obmedzení rozsahu krytia v prípade vzniku poistnej udalosti a na oprave motorového vozidla v poisťovateľom odporúčanom servise. Pre poistenie uzavreté poistnou zmluvou platili Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 17 a Osobitné poistné podmienky pre poskytovanie asistenčných služieb, ktoré podľa záverečných ustanovení poistnej zmluvy tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a jej podpisom žalobca mal potvrdiť tú skutočnosť, že sa s poistnými podmienkami pred podpisom poistnej zmluvy aj riadne oboznámil. 3.4 Predmetnú škodovú udalosť právny predchodca žalovanej zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 2090281455. 3.5 Žalobca listom zo dňa 08.01.2021, doručeným právnemu predchodcovi žalovanej dňa 11.01.2021, požiadal o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie v sume 3.070,09 € v súlade s ust. a rovnako tak žalobca urobil aj v poradí druhou výzvou zo dňa 15.01.2021, doručenou právnemu predchodcovi žalovanej dňa 18.01.2021, označenou ako predžalobná výzva - pokus o mimosúdny zmier. 3.6 Likvidátor právneho predchodcu žalovanej H. B. v emailovej správe zo dňa 03.02.2021 oznámil žalobcovi, že oprava jeho motorového vozidla v servise Regnum Košice s.r.o. bola schválená bez dielu č. 51127904994 - Difúzor Z S, tak ako mu to bolo oznámené v emailovej komunikácii zo dňa 20.01.2021. Zároveň upozornil žalobcu, že po doručení faktúry za opravu motorového vozidla poistné plnenie zašle schválenému nezmluvnému autorizovanému servisu formou krycieho listu. Tiež oznámil žalobcovi, že doposiaľ nemohol pristúpiť k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti, pretože neobdŕžal faktúru za opravu motorového vozidla a s výškou rozpočtu žalobca nesúhlasil. 3.7 Právny predchodca žalovanej ukončil šetrenie škodovej udalosti /poistnej udalosti formou rozpočtu na základe doložených dokladov a zisteného rozsahu poškodenia a priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.824,58 €. O ukončení likvidácie poistnej udalosti bol žalobca informovaný právnym predchodcom žalovanej v Oznámení o ukončení poistnej udalosti zo dňa 22.02.2021.

4. Právne vec posúdil podľa ust. - 4, -3, , (ďalej len ).

5. Súd uviedol, že žalobca sa v konaní domáha uloženia povinnosti žalovanej poskytnúť mu primeraný preddavok v sume 3.070,09 € v súlade s ust. . Medzi stranami sporu nebolo sporné, že 07.12.2020 došlo k poistnej (škodovej) udalosti, ku ktorej bola privolaná žalobcom asistenčná služba, ktorá poškodené motorové vozidlo dňa 09.12.2020 odtiahla do autorizovaného servisu Regnum Košice s.r.o., v ktorom bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu obhliadnuté, a to aj zástupcom právneho predchodcu žalovanej s predbežnou kalkuláciou opravy spracovanou nezmluvným autorizovaným servisom Regnum Košice s.r.o. vo výške 3.079,09 €. Ďalej nebolo spornou skutočnosťou, že v čase poistnej udalosti mal žalobca uzavreté havarijné poistenie u poisťovateľa - právneho predchodcu žalovanej. Žalobca žiadal napriek zmluvným dojednaniam v poistnej zmluve, schváliť opravu vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, s čím právny predchodca žalovanej v priebehu likvidácie poistnej udalosti súhlasil. Listom zo dňa 08.01.2021 žalobca požiadal právneho predchodcu žalovanej o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie v sume 3.070,09 €. Poistná udalosť bola ukončená a bolo priznané poistné plnenie vo výške 1.824,58 €, o čom bol informovaný v oznámení o ukončení poistnej udalosti zo 22.02.2021. Predmetnú sumu právny predchodca žalovanej poukázal žalobcovi dňa 25.02.2021 titulom výplaty poistného plnenia.

6. Súd konštatoval, že aj keď sa v čase podania žaloby javil nárok žalobcu na poskytnutie primeraného preddavku ako dôvodný, vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany právneho predchodcu žalovanej došlo 5 dní po podaní žaloby k likvidácii poistnej udalosti a 9 dní po podaní žaloby došlo aj k pripísaniu priznaného poistného plnenia na účet žalobcu, nárok žalobcu podľa ust. nepripadá do úvahy. Primeraný preddavok je totiž chápaný ako časť poistného plnenia, ktoré na žiadosť poskytne poisťovňa poistenému len do okamihu skončenia likvidácie poistnej udalosti. V danom prejednávanom spore však zo strany právneho predchodcu žalovanej došlo už ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti a aj k výplate poistného plnenia. Súd zdôraznil, že súd je predmetom sporu ako aj skutkovým základom uplatneného nároku viazaný, preto nárok uplatnený žalobou titulom poskytnutia primeraného preddavku nemôže byť za týchto okolností súdom priznaný. Z uvedeného dôvodu, keďže žalobca nezobral žalobu v časti istiny späť, súd žalobu zamietol.

7. Po citácii ust. , , , a nar. vl. SR č. , súd priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo, keďže mal preukázané doručenie výzvy na poskytnutie preddavku právnemu predchodcovi žalovanej dňa 11.01.2021 a vyplynulo to zo žalobcom predloženého listinného dôkazu – žiadosti o poskytnutie preddavku na poistné plnenie, ktoré je opatrené podacou pečiatkou právneho predchodcu žalovanej, pričom vo výzve žalobca neuviedol konkrétnu lehotu na plnenie. Takisto nebolo sporné, že žalobcovi boli pripísané peňažné prostriedky titulom výplaty poistného plnenia dňa 26.02.2021. Keďže čas plnenia nebol dohodnutý, súd ustálil omeškanie žalovanej s plnením odo dňa nasledujúceho po tom, čo mal právny predchodca žalovanej plniť, t.j. odo dňa 13.01.2021 (dňa 11.01.2021 bola právnemu predchodcovi žalovanej doručená výzva na plnenie, dňa 12.01.2021 bol povinný splniť záväzok) do 25.02.2021, teda do dňa, ktorý predchádzal dňu pripísania peňažných prostriedkov na účet žalobcu len zo sumy 1.824,58 €, ktorú vyplatila žalovaná titulom poistného plnenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa , , , a . Súd konštatoval, že je vždy povinný skúmať, či v prejednávanom spore existujú dôvody pre aplikáciu . Úlohou všeobecného súdu totiž nie je len mechanicky rozhodnúť o náhrade trov podľa výsledku sporu, ale aj zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti, majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie účelne vynaložených nákladov. Súd mal za to, že nielen pomery žalovanej ako podnikateľského subjektu, u ktorej nepriznaním trov súdom sa výrazne nezasiahne do jej majetkovej sféry, ale aj okolnosti daného sporu sú v danom prípade dôvodom pre výnimočnú aplikáciu ust. a bránia tomu, aby súd žalovanej v okolnostiach súdenej veci priznal proti žalobcovi čo i len časť nároku na náhradu trov konania. Žaloba žalobcu v čase jej podania totiž nepredstavovala zjavne bezúspešné uplatnenie práva, pričom žalobu by vôbec žalobca nemusel podať, ak by právny predchodca žalovanej jeho spotrebiteľské práva neporušil a primeraný preddavok mu na jeho výzvu pred podaním žaloby poskytol. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

9.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , , a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9.2 Žalovaná poukázala na to, že súd nemal nárok na príslušenstvo žalobcovi priznať, keďže podľa názoru žalovanej nebola v omeškaní s likvidáciou poistnej udalosti. Predmetná poistná udalosť bola šetrená v rámci interného šetrenia poisťovne z dôvodu klientom neštandardného riešenia asistenčnej služby, ako aj z dôvodu, že klient žiadal schváliť opravu MV v nezmluvnom servise, avšak v poistnej zmluve má dojednanú opravu len v zmluvnom servise poisťovateľa. Klient bol informovaný o tom, že poistná udalosť je v procese interného šetrenia a po ukončení interného šetrenia bude o všetkom informovaný. Poisťovateľ je povinný vykonať šetrenie bez zbytočného odkladu, zákon nestanovuje poisťovateľovi explicitne lehotu 30 dní, ale ukladá mu len povinnosť vykonať šetrenie bez zbytočného odkladu, t.j. v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie dôvodov plnenia, resp. neplnenia. Pre riadne šetrenie je potrebná aj súčinnosť samotného poisteného, čo žalobca nedodržal, preto je poistený povinný poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť pri zisťovaní vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti. Vzhľadom na problematické šetrenie predmetnej poistnej udalosti, ako aj v dôsledku obtiažnej komunikácie s klientom, bolo poistné šetrenie ukončené dňa 22.02.2021, kedy boli náklady na opravu MV poukázané klientovi vo forme rozpočtu. Zastáva názor, že žalovaná s likvidáciou poistnej udalosti v omeškaní nebola a v procese likvidácie poistnej udalosti si riadne a včas plnila všetky svoje povinnosti v zmysle zákona a poistných podmienok, teda nebol daný zákonný nárok na to, aby súd priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 13.01.2021 do 25.02.2021. 9.3 Vo vzťahu k výroku III. namietala, že súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu na zaplatenie sumy 3.070,09 € s prísl., avšak úspešný bol iba v časti úrokov z omeškania, čo v numerickom vyjadrení predstavuje približne 11 €. Súd však aplikoval ust. a aplikácia tohto ustanovenia je pre žalovanú prekvapivá a arbitrárna, keďže súd na pojednávanie v tejto veci nevyslovil právny názor ani neuviedol, že chce takto o náhrade trov konania rozhodnúť. Žalovaná sa nemohla tak k právnemu názoru súdu vyjadriť ani na pojednávaní, ani písomne. Zastáva názor, že judikatúra v tomto smere je konštantná a ak súd mieni pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia, musí pred samotným rozhodnutím o takomto zamýšľanom postupe strany informovať a dať im možnosť sa k tomuto vyjadriť predtým, ako bude o trovách rozhodnuté. Naviac, súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, pričom odvolávanie sa na skutočnosť, že žalovaná je podnikateľským subjektom nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania v súdnom konaní úspešnej strane. Namieta, že súd neskúmal majetkové pomery žalobcu a bez takéhoto prieskumu naozaj nemožno ust. v prospech žalobcu použiť. Ak súd poukázal na okolnosti sporu, ktoré ho viedli k aplikácii tohto ustanovenia, mal riadne uviesť, ktoré konkrétne okolnosti mal na mysli, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré konkrétne okolnosti prípadu súd k aplikácii viedli, čo robí rozsudok nepreskúmateľným, čo žalovaná namieta.

10. Odvolanie žalovanej bolo žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu doručené dňa 09.05.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

12. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebol odvolaním žalobcu napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.824,58 € odo dňa 13.01.2021 do 25.02.2021, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrok III. ktorým súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Rozsudok je vo výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. septembra 2023 o 9,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12. septembra 2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

16. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , , t. j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v odvolaní v potvrdenej časti nie sú naplnené.

18. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v potvrdenej časti nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok vo výroku I. ako vecne správny podľa potvrdil.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.070,09 € s príslušenstvom titulom poskytnutia primeraného preddavku v súlade s ust. .

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď v čase podania žaloby sa javil nárok žalobcu na poskytnutie primeraného preddavku ako dôvodný, vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany právneho predchodcu žalovanej došlo 5 dní po podaní žaloby k likvidácii poistnej udalosti a 9 dní po podaní žaloby došlo aj k pripísaniu priznaného poistného plnenia na účet žalobcu, nárok žalobcu podľa ust. už neprichádza do úvahy. Primeraný preddavok je totiž chápaný ako časť poistného plnenia, ktoré na žiadosť poskytne poisťovňa poistenému len do okamihu skončenia, likvidácie poistnej udalosti. V danom prejednávanom prípade však zo strany právneho predchodcu žalovanej došlo už ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti a aj k výplate poistného plnenia. Súd je predmetom sporu, ako aj skutkovým základom uplatneného nároku - rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe viazaný, a preto nárok uplatnený žalobou titulom poskytnutia primeraného preddavku už nemôže byť za týchto okolností súdom priznaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

25. Odvolací súd sa s uvedeným záverom plne stotožňuje.

26. Súd prvej inštancie ohľadne príslušenstva rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na 5% úrok z omeškania zo sumy 1.824,58 € od 13.01.2021 do 25.02.2021 (predmet odvolacieho prieskumu – poznámka odvolacieho súdu) a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na príslušenstvo zamietol.

27. Vychádzal pritom z úvahy, že žalobca preukázal doručenie výzvy na poskytnutie preddavku právnemu predchodcovi žalovanej dňa 11.01.2021, pričom vo výzve žalobca neuviedol konkrétnu lehotu na plnenie. Nezostalo však sporné, že žalobcovi boli pripísané peňažné prostriedky titulom výplaty poistného plnenia dňa 26.02.2021. Súd tak ustálil omeškanie žalovanej strany s plnením odo dňa nasledujúceho po tom, čo mal právny predchodca žalovanej povinnosť plniť, t.j. odo dňa 13.01.2021 (dňa 11.01.2021 bola právnemu predchodcovi žalovanej doručená výzva na plnenie, dňa 12.01.2021 bola povinná splniť záväzok) do 25.02.2021, teda do dňa, ktorý predchádzal dňu pripísania peňažných prostriedkov na účet žalobcu, a to len zo sumy 1.824,58 €, ktorú vyplatila žalovaná titulom poistného plnenia.

28. Odvolací súd sa stotožnil aj s uvedeným záverom súdu prvej inštancie.

29. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bola argumentácia, že nebola v omeškaní s likvidáciou poistnej udalosti, táto bola šetrená v rámci interného šetrenia poisťovne z dôvodu klientom neštandardného riešenia asistenčnej služby ako aj z dôvodu, že klient žiadal schváliť opravu MV v nezmluvnom servise. Žalovaná si riadne a včas plnila všetky svoje povinnosti a teda nebol zákonný nárok na úrok z omeškania.

30. Vyššie uvedená odvolacia námietka žalovanej je nedôvodná, nakoľko súd prvej inštancie nepriznal úrok z omeškania z poistného plnenia, ale z dôvodu omeškania s poskytnutím preddavku (vo výške poistného plnenia), ktorý nárok si žalobca uplatnil a bol predmetom konania.

31. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

32. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v danom odseku je určená splatnosť (zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. Poistiteľ musí vyšetriť, v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nastane do 15 dní od skončenia tohto vyšetrenia. Vyšetrenie sa podľa odseku 3 musí vykonať bez zbytočného odkladu; zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Ust. ukladá poistenému povinnosť bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Ak poistiteľ nemôže skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť v zákonom ustanovenej lehote, je povinný poistenému na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok. Primeranosť preddavku treba posudzovať podľa rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou.

33. V prejednávanom spore dňa 07.12.2020 došlo k poistnej udalosti a zároveň nebolo spornou skutočnosťou, že poistná udalosť bola poisťovateľovi hlásená 07.12.2020. Poisťovateľ bol povinný vykonať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o poistnej udalosti dozvedel. Zákon však v prípade, ak poistiteľ nemôže skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, umožňuje poistenému žiadať o poskytnutie primeraného preddavku. V prípade, ak poistený o poskytnutie primeraného preddavku požiada, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

34. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť nebolo v lehote do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, t.j. do 07.01.2021, ukončené. Žalobcovi vzniklo právo požiadať o poskytnutie primeraného preddavku, o ktorý aj požiadal listom zo dňa 08.01.2021, doručeným žalovanej dňa 11.01.2021, a zároveň žalovanej vznikla povinnosť primeraný preddavok poskytnúť. Zákon výslovne stanovuje, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok, nedáva mu možnosť úvahy, či preddavok poskytne alebo nie.

35. Nakoľko žalovaná primeraný preddavok žalobcovi na jeho požiadanie neposkytla, dostala sa do omeškania s jeho plnením dňom 13.01.2021 tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Nakoľko však medzitým došlo dňa 25.02.2021 k likvidácii poistnej udalosti vo výške 1.824,58 €, vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak priznal žalobcovi príslušenstvo zo sumy 1.824,58 €, ktorú však nepovažoval za poistné plnenie, ale za primeraný preddavok (v danej výške), ktorý bola poisťovňa povinná poskytnúť. Pokiaľ by súd mal priznať úrok z omeškania za oneskorene poskytnuté poistné plnenie (ako namietala žalovaná), musel by skúmať, či sa žalovaná skutočne dostala do omeškania s poistným plnením, čo však nie je predmetom tohto sporu. Žalobca žiadal o poskytnutie preddavku vo výške 3.070,09 €, pričom pri likvidácii poistnej udalosti mu bola poukázaná suma 1.824,58 €. Úvaha súdu, že suma 1.824,58 € zodpovedá výške primeranému preddavku, ktorý bola poisťovňa povinná poskytnúť, oproti žiadanej sume 3.070,09 € tak nevybočuje z rámca primeranosti vymedzenej zákonnými kritériami, keď súd primeranosť preddavku posúdil vo vzťahu k rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou a vo vzťahu k výške nákladov potrebných na opravu vozidla.

36. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.824,58 € od 13.01.2021 do 25.02.2021.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku I. v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

38. Vecne nesprávne však rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania, ak inak úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, aplikujúc ust. .

39. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že sú naplnené dôvody pre aplikáciu ust. , čím došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku vo výroku III. v zmysle ust. .

40. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. poukazujúc na okolnosti prejednávanej veci, vychádzajúc z úvahy, že žaloba žalobcu v čase jej podania nepredstavovala zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, pričom žalobu by vôbec žalobca nemusel podať, ak by právny predchodca žalovanej jeho spotrebiteľské práva neporušil a primeraný preddavok mu na jeho výzvu pred podaním žaloby poskytol. Zároveň súd poukázal na majetkové pomery úspešnej žalovanej, ktorá je podnikateľským subjektom, a konštatoval, že nepriznaním trov sa výrazne nezasiahne do jej majetkovej sféry.

41. Odvolací súd zastáva názor, že dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie, nie sú dôvodmi, ktoré vedú k aplikácii ust. . Uvedené dôvody by boli relevantné, ak by žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná plnila počas konania. Žalobca však nezobral žalobu späť a vo vzťahu k predmetu konania plneného v priebehu sporu zostal nečinný, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

42. Úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodnutí o trovách konania bude zohľadniť túto skutočnosť a opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Ust. bude možné aplikovať iba v prípade, ak súd prvej inštancie zistí okolnosti rozhodné pre aplikáciu daného ustanovenia, spočívajúce buď v existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo v existencii výnimočných okolností.

43. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

44. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

45. K aplikácii ust. dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

46. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

V tejto súvislosti súd prihliada na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu sporu. Popritom súd prihliada aj na majetkové, osobné a ďalšie pomery strán sporu, či odôvodňujú aplikáciu ust. .

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku III. a v tomto rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).