Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5P-27-2023.pdf
PDF · 102.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/27/2023
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, W. N. XXXX/XX P., Z., otec: X.. N. I., nar. XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Rodičom a maloletému dieťaťu sa ukladá výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a to v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd ukladá Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta povinnosť písomne informovať súd každý druhý mesiac o priebehu výchovného opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu písomne záverečnú správu o výsledku výchovného opatrenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 01.08.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení Tenenet, o.z., a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Tunajší súd postupom podľa § 6 ods. 1 CMP v spojení s § 112 ods. 1 postúpil vec Mestskému súdu Bratislava II, nakoľko vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa naposledy rozhodoval Okresný súd Bratislava III. Mestský súd Bratislava II uznesením, sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súdu Galanta. Okresnému súdu Galanta bol predmetný spis, po prenesení miestnej príslušnosti Mestským súdom Bratislava II, doručený dňa 08.09.2023.
2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila s poukazom na skutočnosť, že po rozvode rodičov maloletého prebiehal styk otca s maloletým pomerne dlhšie obdobie bez väčších problémov, matka v styku otcovi s maloletým nikdy nebránila, pretože aj po rozvode manželstva si je vedomá dôležitosti role otca v živote maloletého. Od určitého obdobia (približne od roku 2022) sa však u maloletého začali objavovať odmietavé postoje pokiaľ ide o čas trávený s otcom resp. v jeho domácnosti, čo sa začalo prejavovať najmä potom, ako si otec našiel novú partnerku (približne v období pred letom 2022), ktorá má taktiež maloleté dieťa (dcéru) vo veku 4 rokov. Predovšetkým pokiaľ ide o víkendy, ktoré mal maloletý tráviť s otcom, matka začal u maloletého pozorovať, že po takto strávených víkendoch bol maloletý po návrate očividne rozrušený, vyčerpaný, smutný, bez nálady, sklamaný, a dokonca aj zjavne nepripravený do školy. Takýto stav maloletého bol spôsobený najmä tým, že napriek tomu, že maloletý chcel tráviť víkendy s otcom, otec maloletého každý párny víkend brával hneď po škole do Žarnovice (kde žije jeho partnerka s dcérou), dokonca sa pravidelne stávalo, že pre maloletého neprišiel otec sám, ale
aj s jeho partnerkou, čo maloletého ešte viac demotivovalo (najmä ak mu otec sľúbil, že príde pre neho on sám a budú tráviť spolu čas len oni dvaja). Maloletého evidentne vyčerpávalo neustále cestovanie do cudzej domácnosti, a taktiež prispôsobovanie sa najmä potrebám a záujmom partnerky otca (a najmä jej dcéry). Odkedy totiž čas určený pre styk otca s maloletým trávi otec s maloletým aj s jeho partnerkou a dcérou, prakticky čokoľvek musí byť prispôsobované dcére partnerky otca, o čom má matka vedomosť z rozprávania samotného maloletého. Z toho čo sám maloletý matke viac krát rozprával, uvádza matka ako príklad, že keď maloletý u otca prejavil záujem o určité aktivity či hry, otec ho zakaždým direktívnym spôsobom doslova odbije, že sa musí prispôsobiť dcére jeho partnerky „lebo ona je ešte malá a on je väčší“ preto sa jej treba prispôsobiť, a teda sa budú hrať len vtedy, keď to vyhovuje dcére partnerky. Matka má za to, že takýto direktívny, necitlivý a nekompromisný prístup otca následne maloletého pochopiteľne frustruje a hnevá, v dôsledku čoho je tiež nevrlý a sklamaný. Uvedený stav maloletého matka evidovala stále častejšie (prakticky na pravidelnej báze) po návratoch od otca v „párnych víkendoch“, kedy maloletý v domácnosti matky často plakal, bol unavený, nahnevaný a sklamaný, a pochopiteľné aj nesústredený a nepripravený do školy. Nepripravenosť do školy a celkovú nesústrednosť maloletého spozorovali dokonca aj učitelia maloletého, na odporúčanie ktorých sa matka obrátila na Súkromné centrum poradenstva a prevencie v P. Z. (ďalej aj ako I.), v ktorom maloletý absolvoval jednak psychologické diagnostické vyšetrenie (viď Správa z psychologického diagnostického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX) a jednak aj špeciálno- pedagogické vyšetrenie z dôvodu posúdenie školských zručností a neprospievania maloletého (viď Správa z diagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX). Na základe uvedených vyšetrení bolo maloletému diagnostikované okrem iného poruchy učenia, komplexné oslabenie čitateľských zručností a tiež oslabenie pozornostných procesov odrážajúcich sa v sluchovom vnímaní priestorovej orientácii, dynamickej praxi a grafomotorike. Zároveň bol maloletému odporučený aj pedagogický osobný asistent, ktorého maloletému škola poskytla počnúc začiatkom školského roka 2022/2023. Práve vďaka pomoci pedagogického osobného asistenta sa následne maloletému aj zlepšil školský prospech, čo len potvrdzuje fakt, že maloletý si vyžaduje v procese učenia a prípravy do školy zvýšenú pozornosť a pomoc pri učení, čo pochopiteľne zahŕňa aj trpezlivý prístup oboch rodičov pri pomoci maloletému napríklad s domácimi úlohami. Otec absolútne odmieta rešpektovať názor maloletého, ktorý mu sám od seba dáva vyslovene najavo, že k nemu nechce ísť, pokiaľ budú stále tráviť čas s jeho partnerkou a jej dcérou. Otec totiž maloletého úplne odmieta počúvať, odmieta akúkoľvek diskusiu, a direktívnym a necitlivým spôsobom mu jednoducho zakaždým stroho oznámi, že s ním musí odísť. Otec sa dokonca uchyľuje aj k celkom zjavným praktikám citového vydierania a zastrašovania maloletého, že ak maloletý k nemu nechce ísť „tak si to s ním vybaví, že sa s ním o tom bude rozprávať, pretože on má naňho právny nárok a preto k nemu musí chodiť“, prípadne že „nech nechodí, ale už ho nikdy neuvidí a nič od neho nedostane“ a pod. Otec pred maloletým dokonca znevažuje aj samotnú matku v tom zmysle, že maloletého určite zmanipulovala matka (čo rozhodne nie je pravda a matka sa voči takýmto vyjadreniam otca ostro ohradzuje). Takéto spôsoby komunikácie otca v maloletom prirodzené vyvolávajú pocity stresu, hnevu, smútku, frustrácie, či dokonca strachu z otca, keďže nevie ako má otcovi reagovať, v dôsledku čoho sa maloletý následne uzatvára do seba, a trvá niekoľko dní, kým sa „dostane do svojich koľají“. Prakticky na pravidelnej báze sa tiež stáva, že s blížiacim sa časom, kedy má maloletý odísť k otcovi, sa maloletý začne sťažovať na bolesti brucha, je nepokojný, nervózny, nechce spávať sám v izbe, bojí sa, a dokonca sa u nehu často objavujú bolesti hlavy a hnačky. O uvedenom svedčí napríklad aj priložený nález pediatričky maloletého, ktorú maloletý musel navštíviť pre uvedené problémy v minulosti opakovane, naposledy dňa 28.07.2023. Tento nález potvrdzuje, že príčiny bolesti brucha maloletého sú psychologického pôvodu. Otec ignoruje a berie na ľahkú váhu aj prípravu maloletého do školy (aj napriek záverom odborníkov uvedených vyššie v Správach), čo taktiež rozhodne nie je v záujme maloletého a jeho pozitívneho osobnostného rozvoja. Namiesto toho, aby otec v súlade s odporúčaniami odborníkov venoval maloletému zvýšenú pozornosť pomoci a príprave maloletého do školy, otec dokonca matke vyčíta (ignorujúc vyššie uvedené diagnostikované závery o poruchách v učení maloletého), že uvedená diagnostika maloletého bola zbytočná pretože tým len „so syna urobila debila“, argumentujúc tým, že maloletý je už dosť veľký na to, aby vedel plynulo čítať, písať a rýchlo sa prispôsobovať novým aktuálnym situáciám. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti má matka za to, že aktuálna úprava styku otca s maloletým stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nie je v záujme maloletého, keďže maloletý z dôvodu dlhodobého popísaného konania a správania otca odmieta k otcovi odísť v súdom stanovený čas. Túto vôľu maloletého je potrebné aktuálne rešpektovať, sledujúc pritom elimináciu hroziacich negatívnych následkov na psychike maloletého. Popísané skutkové okolnosti tak podľa názoru matky znamenajú takú podstatnú zmenu pomerov účastníkov konania, ktorá si bude vyžadovať úpravu pôvodnej úpravy styku otca s maloletým, avšak pokiaľ by otec maloletého za pomoci
odborného psychologického poradenstva (za účasti oboch rodičov aj maloletého) dokázal korigovať jeho vyššie popísané konanie, a teda by začal rešpektovať názor a potreby maloletého, matka sa dôvodne domnieva, že by mohlo dôjsť aj k náprave aktuálne narušenej resp. oslabenej interakcie maloletého vo vzťahu k otcovi. Výsledky resp. závery odborného psychologického poradenstva by zároveň mohli byť relevantným podkladom pre konkrétnu zmenu pôvodného Rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletým (t. j. najmä v akom rozsahu by malo dôjsť k zúženiu rozsahu styku otca s maloletým, a či sa má realizovať za prítomnosti matky), keďže vyššie popísané skutkové okolnosti a predložené dôkazy podľa matky aktuálne vedú k potrebe korigovania (zúženia) rozsahu styku, a tiež aktuálne zakladajú potrebu prítomnosti matky pri styku otca s maloletým (s cieľom eliminácie negatívnych následkov na psychike maloletého popísaných vyššie) Z uvedených dôvodov je matka toho názoru, že ešte pred samotnou zmenou pôvodného rozsudku (v časti úpravy styku otca s maloletým), a teda pred začatím samotného konania vo veci samej, je v záujme maloletého mimoriadne žiaduce uloženie výchovného opatrenia obom rodičom aj maloletému (v zariadení a v rozsahu uvedenom v petite tohto podania), cieľom ktorého bude predovšetkým lepšie pochopenie a akceptovanie individuálnych a vývinových potrieb maloletého, ako aj jeho školských povinností zo strany otca maloletého, a taktiež aj zlepšenie vzájomnej komunikácie otca s maloletým, ako aj oboch rodičov navzájom. Matka má zároveň za to, že na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dostatočne osvedčila bezodkladnú potrebu a dôvodnosť uloženia výchovného opatrenia už prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia pred začatím samotného konania vo veci samej.
3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Maloletý C. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa bolo na základe tohto rozsudku zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec maloletého bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého C. sumou 300,- Eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci a zároveň bol upravený i styk otca s maloletým dieťaťom.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, v znení neskorších predpisov, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho rodičom, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
16. Podľa § 37 ods. 4 zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Pri rozhodovaní o takejto bezodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní a že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je pre nariadenie neodkladného opatrenia potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Pod potrebou bezodkladnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladné opatrenia, nakoľko si to vyžaduje záujem na výchove a zdravom sociálnom, fyzickom a psychickom vývine maloletého dieťaťa. Matka súdu osvedčila, že približne od roku 2022 sa u maloletého začali objavovať odmietavé postoje pokiaľ ide o čas strávený s otcom. Maloletý sa po víkendoch strávených s otcom vracal negatívne naladený a dokonca aj nepripravený do školy. Matka za hlavný dôvod zhoršeného vzťahu maloletého s otcom označila otcovu novú partnerku a jej maloletú dcéru, ktorým potrebám sa maloletý počas realizácie styku s otcom musel prispôsobovať. Úradným záznamom spísaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 21.07.2023 mal súd osvedčené, že maloletý C. odmieta súdom stanovený styk so svojím otcom, otca nechce navštevovať, necíti sa tam dobre, nakoľko nemá rád otcovu priateľku. Maloletý sa vyjadril, že sa otca bojí a keď mu povie, že chce byť len s ním, tak mu otec nič nepovie. Odmietavý postoj maloletého k svojmu otcovi, resp. jeho strach z otca bol preukázaný i lekárskym nálezom pediatričky maloletého zo dňa 28.07.2023, z ktorého vyplynulo, že maloletý má bolesti brucha pri stresových situáciách, ktoré sa objavujú pri zmene prostredia. Zo správy Základnej školy v D. o priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu vyplynulo, že maloletý C. reaguje veľmi citlivo v obdobiach pred víkendmi, kedy má ísť k otcovi. Tieto situácie sú pre neho záťažou, ktorú ťažko zvláda a majú vplyv na jeho správanie, aj výkon na vyučovaní. Maloletý sa vyjadril, že stretnutie s otcom mu spôsobuje stres. Zo správy SCPP z psychologického poradenského procesu zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že maloletý vo vzťahu k otcovi prežíva hnev, frustráciu z otcovej nedostupnosti a nedostatočnej intimity v osobnom kontakte, chýba mu zažívanie pocitu výnimočnosti a výhradnosti vo vzťahu s otcom. Súd mal ďalej osvedčené, že maloletý má diagnostikovanú poruchu učenia, komplexné oslabenie čitateľských zručností a tiež oslabenie pozornostných procesov odrážajúcich sa v sluchovom vnímaní priestorovej orientácii, dynamickej praxi a grafomotorike.
20. Jedným z účelov výchovných opatrení upravených v § 37 je dosiahnuť nápravu narušených vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi, prípadne medzi rodičmi navzájom. Uloženie povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu prichádza do úvahy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Záujmom maloletého dieťaťa nepochybne je, aby malo vytvorené podmienky na pozitívny rozvoj jeho väzieb k obom rodičom aj v čase, keď už rodičia spolu nežijú. Z tohto hľadiska osobná starostlivosť a styk s dieťaťom umožňuje rodičom podieľať sa na výchove maloletého a maloletému poskytuje v podobnom rozsahu možnosť upevňovať vzťah s oboma rodičmi. Aby sa však styk rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti s dieťaťom vôbec realizoval, vyžaduje sa konštruktívny prístup rodičov k starostlivosti o maloletého a ochotu aj napriek prípadným názorovým rozdielom akceptovať, že maloletý významnú časť svojho života trávi s druhým rodičom, ktorý na neho neustále vplýva. Rodič nemôže pristupovať k tejto časti života maloletého tak, ako keby sa ho netýkala, pretože neprestáva byť rodičom maloletého. Práve naopak, jeho rodičovské povinnosti zahŕňajú aj požiadavku vnímať a zisťovať, ako maloletý trávi čas s druhým rodičom, aby tak mohol zodpovedne vyhodnotiť potreby maloletého a reagovať adekvátne aj na jeho prežívanie, či posúdiť prípadnú zmenu správania maloletého a vyvodiť prípadné dôsledky. Musí byť pripravený aj čeliť výzvam v podobe potreby riešenia prípadných názorových nezhôd. Všetko to je ale výrazne sťažené, keď rodičia nie sú schopní ani vzájomne komunikovať o maloletom a jeho potrebách. Prirodzene, nie každý rodič je vybavený zručnosťou umožňujúcou viesť konštruktívny dialóg. Nápravu ale možno dosiahnuť zlepšením komunikačných schopností rodičov pod dohľadom odborníka - psychológa. Pokiaľ rodičia nie sú schopní tieto nedostatky odstrániť sami tým, že sa dobrovoľne podrobia odbornému poradenstvu, je namieste, aby zakročil súd.
21. Nakoľko v prejednávanaj veci bolo zo strany matky osvedčené, že komunikácia rodičov je vážne narušená a otec maloletého dieťaťa odmieta rešpektovať názor a postoj maloletého dieťaťa a ignoruje a berie na ľahkú váhu jeho prípravu do školy, súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa a na účely riadneho plnenia rodičovských povinností, ktoré nezanikajú len v dôsledku oddeleného života rodičov, sa vyžaduje, aby boli rodičia schopní navzájom konštruktívne a zmysluplne komunikovať. Zvládnutie komunikácie vo vypätých situáciách nemusí byť jednoduché a rodičia maloletého majú v tejto oblasti zjavne ťažkosti, čo len opäť potvrdzuje potrebu zásahu súdu v súčinnosti s odborníkom. Aby mohla komunikácia rodičov prebiehať na potrebnej úrovni, je nevyhnutné dosiahnuť aj subjektívne zlepšenie komunikačných schopností rodičov. Za týchto okolností je podľa názoru súdu dôvodné požadovať - a to od oboch rodičov - aby v záujme maloletého prijali odbornú pomoc. Cieľom nemá byť len zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa vzhľadom na postoje matky, ale aj usmerniť rodičov v otázke ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin
maloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.
22. Keďže súd považoval uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu za prospešné pre účastníkov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní šesť mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Referát poradensko-psychologických služieb. Súd zároveň uložil Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta povinnosť zaslať súdu každé dva mesiace priebežnú správu o výchovnom opatrení a po jeho skončení záverečnú správu o výsledku výchovného opatrenia. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevyhovel návrhu matky a výchovné opatrenie nenariadil v zariadení Tenenet, o.z., tak ako to navrhla matka, ale rešpektujúc rozhodovaciu prax tunajšieho súdu, výchovné opatrenie nariadil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Referát poradensko-psychologických služieb, nakoľko ide o štátny orgán na to povolaný a navyše, nakoľko maloleté dieťa má bydlisko v okrese Galanta, je aj bližšie k dieťaťu.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.