Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-117-2012.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zložením z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Oľgy Navarčíkovej a Anny Markovej, v trestnej veci proti obžal. Z.. X. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z.. X. K. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Ružomberku, trvale bytom Bratislava, K. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
1/ v doposiaľ nezistenom čase na doposiaľ nezistenom mieste si zadovážil sklenenú uzatvárateľnú nádobku s obsahom sušenej rastliny rodu konope s celkovou hmotnosťou 11762 mg, z toho upotrebiteľné konope s hmotnosťou 9470 mg, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,2% hmotnostných, ktoré obsahovalo 871 mg tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá 19 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré u seba prechovával až do 23,20 hod. dňa 15.01.2012, kedy bola obžalovanému sklenená nádobka zaistená podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Bratislava pri vykonávaní bezpečnostnej prehliadky v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore pri predvedení obvineného na Obvodné oddelenie Karlova Ves, a následne bol rastlinný materiál dňa 16.01.2012 o 04,15 hod. podľa § 92 Trestného poriadku prevzatý povereným príslušníkom PZ, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
2/ v čase asi o 22,35 hod. dňa 15.01.2012 v Bratislave viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra, striebornej farby, EČ: Z.-XXXTF z Veternicovej ulice po Majerníkovej ulici na Jamnického ulicu, počas tejto jazdy ohrozil neprimeranou rýchlosťou a bezohľadnou jazdou ostatných účastníkov cestnej premávky, preto bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Bratislava, ktorá vykonala kontrolu dychovou skúškou, pri ktorej bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného X. K. v množstve 1,02 mg/ l alkoholu v dychu, pričom za stav vylučujúci schopnosť vodiča viesť bezpečne motorové vozidlo sa z medicínskeho hľadiska akceptovaného trestnoprávnou praxou považuje množstvo 0,4762 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,
v bode 2/ rozsudku
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,
v bode 2/ rozsudku
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu súd ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou so zameraním na závislosť na psychotropných a omamných látkach a na alkohole.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Z.. X. K. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Y. J., Z. T.Á., výsluchom znalcov R.. W. J. a W.. Ľ. R., oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný X. K. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že v bode 1/ obžaloby sa cíti byť nevinným, v bode 2/ obžaloby sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. K bodu 2/ obžaloby po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal : áno f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal : áno g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpovedal: áno h/ sa dobrovoľne priznal a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.
Prokurátorka nemala k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhla toto vyhlásenie prijať.
Súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného v bode 2/ obžaloby a vykonal dokazovanie ohľadne skutku v bode 1/ obžaloby a týkajúce sa ukladania trestu obžalovanému a k navrhnutému liečeniu. K bodu 1/ obžaloby obžalovaný uviedol, že zaistenú marihuanu si zadovážil v ten istý deň v meste, zakúpil si ju za účelom konzumácie. Nevedel presne koľko gramov marihuany je v nádobe, podľa množstva odhadol, že by mu to vystačilo cez týždeň. Marihuanu užíval denne a užíval ju inhaláciou. Ako sa zvyšovala jeho závislosť, tak zvyšoval aj dávky. Pri inhalácii spotreboval asi jeden gram marihuany. Marihuana bola u neho policajtmi nájdená pri vstupe do cely, kedy mu robili prehliadku. V súčasnej dobe sa lieči zo svojej závislosti, žije s manželkou a trojročným synom, je zamestnaný, jeho príjem je 1.200 - 1.300 eur, príjem jeho manželky je 700,- eur, platia hypotéku vo výške 700,- eur. Spáchanie skutku oľutoval, sľúbil, že to viac nespraví.
Svedok Y. J. uviedol, že marihuanu u obžalovaného našli po tom, ako bol tento predvedený na OO PZ Karlova Ves a bola u neho robená prehliadka pred umiestnením obžalovaného do cely. Marihuanu mal obžalovaný v kabáte v sklenenej nádobke, povedal, že je jeho.
Svedok Z. T. uviedol, že marihuana bola u obžalovaného zaistená po jeho predvedení a pri umiestňovaní do miestnosti pre predvedené osoby, pri vykonaní bezpečnostnej prehliadky.
Znalkyňa R.. W. J. sa odvolala na závery písomne vypracovaného posudku, kde uviedla, že na skúmanie mali predložený sušený rastlinný materiál s hmotnosťou 11762 mg, z čoho upotrebiteľný (fajčiteľný) materiál mal hmotnosť 9470 mg a jednalo sa o rastlinu rodu Cannabis s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,2% hmotnostných, obsahom 871 mg THC, čo zodpovedá 29 - 87 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastlina rodu Cannabis je zaradená v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. do I. skupiny omamných látok. Pri určovaní obvyklej jednorazovej dávky
vychádza KEÚ z kombinácie hmotnosti a účinnej látky obsiahnutej v sušine. Najbežnejším spôsobom užívania marihuany je jej fajčenie. Uviedla, že vizuálne nie je možné zistiť množstvo THC v sušine, toto sa dá len laboratórnym skúmaním.
Znalkyňa W.. Ľ. R., B.., sa vo svojej výpovedi odvolala na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, kde uviedla, že u obžalovaného bola zistená rozvinutá somatopsychická závislosť od alkoholu a nadmerné škodlivé užívanie tetrahydrokanabinoidov a hoci sa aktuálne podrobuje protitoxikomanickej liečbe, je vysoké riziko recidívy konzumu týchto látok a preto navrhla obžalovanému uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou.
Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady k zaisteniu marihuany u obžalovaného z ktorý vyplýva, že marihuana bola zaistená pri služobnom zákroku v zmysle policajného zákona. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidenčnej karte vodiča má tri záznamy a v minulosti bolo voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Súd oboznámil a j potvrdene o absolvovaní liečby obžalovaným v CPLDZ Hraničná v Bratislave.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. Pokiaľ ide o otázku viny, súd v bode 2/ obžaloby vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej o vine zo spáchania žalovaného skutku, uznal tohto vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak ako je to uvedené v podanej obžalobe a v bode 2/ výrokovej časti rozsudku. V bode 1/ rozsudku síce obžalovaný poprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ale jeho popretie smerovalo len k počtu dávok drogy, ktoré uvádzal kriminalistický ústav. Obžalovaný priznal, že zaistenú marihuanu pre seba zadovážil, prechovával túto až do doby, kedy bola u neho pri bezpečnostnej prehliadke zaistená. Zákonnosť získania tohto dôkazu je potvrdená okrem listinných dôkazov a j výpoveďami svedkov Y. J. a Z. T.. Z posudku kriminalistického stavu a z výpovede znalkyne R.. J. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že kriminalistický ústav pri určovaní množstva obvykle jednorazových dávok drogy vychádzal jednak z množstva zaistenej látky, teda z gramáže, a jednak z obsahu účinnej látky v sušine, teda z množstva
THC. Súd pri takto stanovovanom množstve obvykle jednorazovej dávky drogy konštatuje, že tento postup kriminalistického ústavu nie je správny. Žalovaný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona je úmyselným trestným činom. Páchateľ sa ho dopúšťa vtedy, ak si zadováži a prechováva, hoci aj pre vlastnú potrebu, omamnú a psychotropnú látku v množstve väčšom ako je desať obvykle jednorazových dávok drogy. Ako vyplýva z výpovede R.. J. na hlavnom pojednávaní, páchateľ voľným okom nemôže rozoznať koľko účinnej látky sa nachádza v sušine, ktorú zakúpil. Sušinu kupuje podľa toho, koľko dávok by si pripravil z množstva sušiny ktoré kupuje, teda podľa gramáže. Preto na stanovenie jednej obvykle jednorazovej dávke nie je možné vychádzať z kombinácie množstva sušiny a množstva THC, ako to uvádza kriminalistický ústav, ale len z množstva sušiny podľa gramov. Tento názor súdu sa opiera aj o skoršie verzie kriminalistických posudkov, kedy jednoznačne bola určovaná jedna obvykle jednorazová dávka marihuany podľa gramáže, čo bolo stanovené na 0,5 gramu na jednu dávku.
Preto súd v tomto smere upravil množstvo obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré by sa dali pripraviť zo zaistenej upotrebiteľnej sušiny, čo pri množstve 9470 mg a množstve 0,5 g na jednu dávku predstavuje celkom 19 obvykle jednorazových dávok drogy. Tento právny názor súdu sa opiera aj o judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline Jtk 14/2011, kde je uvedené, že obvykle jednorazovú dávku konopy - marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5g) vysušenej konopy. Zmena skutkovej vety obžaloby v tomto smere však nemala vplyv na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a preto ho súd v bode 1/ obžaloby uznal vinným zo žalovaného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd ukladal obžalovanému trest úhrnný podľa najprísnejšej trestnej sadzby, ktorá je pri zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona od 4 do 10 rokov. Za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona súd uznal doznanie sa obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti a prejavenú úprimnú ľútosť nad svojim konaním. Za priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona súd uznal to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd musel obžalovanému ukladať trest podľa asperačnej zásady, nakoľko jeden z trestných činov, pre ktoré bol obžalovaný uznaný vinným bol zločinom. V zmysle asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona musel súd potom obžalovanému zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladať nad polovicou takto upravenej trestnej sadzby. Tak mohol súd obžalovanému ukladať trest vo výmere 8 až 12 rokov. Trest, ktorý by súd ukladal v takto stanovenej trestnej sadzbe by však bol neprimerane prísny, drakonický a minul by sa svojmu účinku. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa zamestnal, uvedomil si svoju závislosť na omamných látkach a sám sa začal dobrovoľne liečiť a dodržiava abstinenciu, pričom prejavil snahu v tejto liečbe pokračovať. Obžalovaný má rodinu, má maloleté dieťa a jeho zdroj príjmov tvorí podstatnú časť rodinného rozpočtu jeho rodiny. Bytová otázka jeho rodiny je závislá na splácaní hypotéky a bez jeho prímu by jeho rodina nebola schopná splácať hypotéku a ocitla by sa bez domova. Ak by teda súd ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, citeľne by to zasiahlo nielen samotného obžalovaného, ale aj jeho rodinu. Súd má za to, že ani trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby stanovene podľa asperačnej zásady by nebol v súlade s účelom trestu, ako to má na mysli trestný zákon.
Zákonodarca práve v takýchto prípadoch dáva súdu možnosť použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 39 Trestného zákona. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. Zákonodarca pritom vychádza zo základnej výmery trestu a nie z upravene výmery podľa asperačnej zásady. Preto súd voči obžalovanému použil toto zmierňovacie ustanovenie a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Nakoľko časť žalovanej trestnej činnosti spáchal obžalovaný v doprave a v evidenčnej karte vodiča má už záznamy, ktoré svedčia o jeho nespôsobilosti viesť motorové vozidlá, uložil mu súd aj primeraný test zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 roky. Nakoľko obžalovaný spáchal žalované trestné činy pod vplyvom návykovej látky a v súvislosti s jej užívaním, súd sa stotožni s návrhom znalkyne na ukladanie ochranného liečenia obžalovanému aj napriek tomu, že tento v súčasnej dobe absolvuje dobrovoľnú liečbu a uložil mu ochranné psychiatrické liečenie so zameraním na závislosť na psychotropných a omamných látkach a alkohole. Takto uložené tresty spolu s ochranným opatrením splnia dostatočne svoju ochrannú aj výchovnú funkciu a sú plne v súlade s účelom trestu, ako to má na mysli trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.
V Bratislave dňa 20. novembra 2012