Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-102-2012.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, IČO: 42156904, so sídlom Hlavná 23, Trnava, zastúp.: Mgr. Adriana Sojková, advokátka, sídlo: Námestie Matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: H. D.O., H.. E., A.. XX.XX.XXXX, Y. A. T. S., J. XX, o zaplatenie 200 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 € spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,75% ročne od 21.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku , v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 1.8.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie mu sumy 200 € s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % od 21.7.2012 do zaplatenie a na náhradu mu trov konania. Ďalej v návrhu uviedol, že dňa 10.10.2011 sa dohodol s odporkyňou na zastupovaní vo veci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva medzi odporkyňou a s jej bývalým manželom, ktorá mu podpísala aj plnú moc na zastupovanie a dohodli sa aj na odmene za právne služby vo forme dohodnutej tarifnej odmeny v sume 100 € za jeden úkon právnej služby a v zmysle ústne uzavretej dohody vykonal pre odporkyňu úkony právnej pomoci a to prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 10.10.2011, jednanie s protistranou dňa 9.11.2011 a vypracovanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd dňa 13.2.2012, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde pod č.k. 18C/18/2012, pričom odporkyňa zaplatila odmenu iba za jeden úkon právnej služby v sume 100 € dňa 31.10.2011, za ďalšie úkony právnej služby, ktoré vykonal, však odporkyňa mu odmenu nezaplatila, nakoľko táto bola v danej dobe nezamestnaná a bez príjmu vyšiel jej v ústrety a nežiadal zaplatenie skutočných úkonov hneď pri ich vykonaní, ale na jej žiadosť jej poskytol primeranú lehotu, keď však ani po niekoľkých mesiacoch od vykonania úkonov právnej služby mu dlh neuhradila, vyzval ju telefonicky na jeho zaplatenie a táto mu sľúbila zaplatiť dohodnutú odmenu akonáhle v júni 2012 absolvuje štátne záverečné skúšky na vysokej škole, nakoľko ani v sľúbenom termíne do konca júna svoj dlh neuhradila, vypovedal jej listom z 11.7.2012 plnú moc na zastupovanie a zmluvu o poskytovaní právnych služieb a súčasne ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 200 € v lehote najneskôr do 20.7.2012, odporkyňa však na túto výzvu nereagovala a svoj dlh neuhradila, preto podal tento návrh.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.11.2012 sa pridržiavala písomne podaného návrhu a ďalej uviedla, že pokiaľ by si navrhovateľ uplatňoval tarifnú odmenu, tá by bola oveľa vyššia ako dohodnutá odmena, avšak navrhovateľ prihliadal na zlú finančnú situáciu odporkyne a
uviedla, že navrhovateľ mal v kancelárii riadne vystavený cenník právnych služieb o čom predložila fotodokumentáciu a uviedla, že navrhovateľ pre odporkyňu urobil aj viacej úkonov právnej služby , okrem rokovania s bývalým manželom odporkyne napísal mu aj list , zaplatenie ktorého úkonu si neuplatňoval a priložila do spisu predmetný list z 24.10.2012, ktorý bol zaslaný bývalému manželovi odporkyne poštou dňa 24.10.2011. Odporkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že ona mala za to, že sa dohodli s navrhovateľom, že ďalšie úkony budú spolu v sume 100 €, pričom ona zaplatila pri prvom úkone 100 €, kde s ňou spísal zápisnicu navrhovateľ o tom, čoho sa návrhom domáha a mala za to, že ďalším úkonom bude podanie návrhu na súd a s tým súvisiace ďalšie úkony, pričom navrhovateľ vedel v akej je zlej finančnej situácii, uviedla, že udelila navrhovateľovi aj plnomocenstvo vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie nie je ešte ukončené a uviedla, že majetok, ktorého sa vyporiadanie týka by mal predstavovať asi sumu 35 000 €. Uviedla, že ona nemá v súčasnosti žiaden príjem, je nezamestnanou, nemá z čoho zaplatiť navrhovateľovi a uviedla, že je ochotná zaplatiť navrhovateľovi 100 € a žiadala súd, aby ju oslobodil od úrokov z omeškania a od trov konania.
Listom, daným na prepravu poštou 12.7.2012 navrhovateľ vypovedal odporkyni plnú moc zo dňa 10.10.2011 a vyzval ju na zaplatenie dlhu 200 € do 20.7.2012.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
Podľa § 24 ods. 2, citovaného zákona, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.
Podľa Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z., § 1 ods. 2, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom /ďalej len „zmluvná odmena“/; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.
Podľa citovanej vyhlášky, § 2 ods. 1, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa citovanej vyhlášky, § 2 ods. 2 písm. d/, zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
Podľa citovanej vyhlášky , § 9 ods. 1,2, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 € do 33 193,92 € , 220,74 €, + 16,60 € za každých aj začatých 1 659,70 € prevyšujúcich sumu 6 638,78 €.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie / pohľadávka / od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že dňa 10.10.2011 podpísaním plnomocenstva na zastupovanie odporkyne navrhovateľom v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi odporkyňou a jej bývalým manželom došlo k uzavretiu medzi navrhovateľom a odporkyňou zmluvy o poskytnutí právnych služieb a v zmysle § 2 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. bola medzi nimi dohodnutá aj výška zmluvnej odmeny a to podľa § 2 ods. 2 písm. d) tejto vyhlášky tak, že zmluvná odmena bola určená tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny a to v sume 100 € za úkon právnej služby, z ktorého platného záväzku v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi ako veriteľovi právo požadovať od odporkyne zaplatenie za úkony právnej služby, ktoré pre odporkyňu navrhovateľ vykonal a za ktoré táto nezaplatila a to za 2 úkony právnej služby po 100 €, spolu v sume 200 € a to za spísanie návrhu na súd 13.2.2012 a za rokovanie s protistranou 9.11.2011, pričom súd mal za to, že táto tarifná odmena dohodnutá inak, ako základnou sadzbou tarifnej odmeny, bola dohodnutá v prospech odporkyne, aj vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu, pretože ak by nedošlo k dohode, patrila by advokátovi tarifná odmena, ktorá by vzhľadom aj na odporkyňou uvádzanú hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré sa malo vyporiadať 35 000 €, vychádzajúc z polovice tejto hodnoty, predstavovala minimálne dvojnásobok dohodnutej tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie navrhovateľovi v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka sumy 200 € a priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania z tejto sumy od nasledujúceho dňa po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej odporkyni na plnenie, t.j. od 21.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1,2, Občianskeho súdneho poriadku a to titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 €, súd však nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, pretože mal za to, že tieto náklady neboli účelne vynaložené, pretože navrhovateľ je advokátom, teda profesionálne zastupuje na súde iné osoby, preto súd mal za to, že uplatnenie si predmetného svojho nároku na súde spísaním návrhu, ako aj obhajovaním si svojho nároku na súde by navrhovateľovi nezabralo veľa času, aj z dôvodu toho, že má advokátsku kanceláriu v meste, v ktorom má sídlo súd a nevynaložil by na to také náklady, ako keď sa dal právne zastúpiť advokátkou zo vzdialeného mesta 96 km od Trnavy, pričom navrhovateľ vedel, v akej zlej finančnej situácii sa nachádza odporkyňa , ktorá je nezamestnanou, preto súd mal za to, že takéto konanie navrhovateľa odporuje aj dobrým mravom, preto rozhodol tak, že mu priznal iba náhradu za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.