Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-672-2011.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-7Er/672/2011
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pob. Ružomberok, Štiavnická cesta 3, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 937 874 proti povinnému: Y. Š., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G.. M. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o vymoženie sumy 956,30 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín v celkovej výške 64,19 EUR do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 27.09.2011 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľnými platobnými výmermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pob. Martin č.k. F. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č.k. F. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 19.10.2011 pod číslom 5508*016947 súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín.
Dňa 27.08.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, do výšky nadobudnutého dedičstva.
V uvedenom exekučnom konaní mal súd zo spisového materiálu za preukázané, že povinný po sebe nezanechal žiaden majetok, dedičské konania bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením tunajšieho súdu č.k. XD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Prípadní dedičia teda nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný.
V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel /smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie/, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, preto súd prebiehajúcu exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd sa následne zaoberal otázkou náhrady trov exekúcie. V exekučnom konaní platí zásada, že trovy exekúcie platí zásadne povinný. Súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, teda v prípade, ak oprávnený procesne zavinil, že exekúcia bola zastavená, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko uvedená exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávneného.
Účelne vynaložené trovy súdneho exekútora pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 20,30 EUR (poštovné - 20,30 EUR) a z 20 % DPH 10,70 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.