Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-53-2012.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/53/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2012 v trestnej veci proti obžalovanému T. Y. pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 71/2012 zo dňa 23.8.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods.3 Tr. por.
obžalovanému T. Y., nar. X.X.XXXX v D. P.,
bytom B. č. XX, okr. D. P.,
nezamestnanému
u k l a d á
podľa § 212 ods.2 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. T. Y. vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 29.12.2011 v čase o 09.00 hod. v katastrálnom území obce B., okr. D. P. na parcele KN-C č. 312/2, ktorá patrí do lesného pôdneho fondu bez povolenia vyrúbal a odcudzil drevnú hmotu druhu smrek o dĺžke 14,50 metra so stredovým priemerom 0,11 metra, čím pre Štátne lesy TANAP Tatranská Lomnica spôsobil škodu vo výške 6,30 €.
Za to mu podľa § 212 ods.2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 160,- €.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca.
Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku o treste, podal v neprospech obžalovaného okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že podľa jeho názoru okresný súd pochybil pokiaľ obžalovanému uložil peňažný trest. Ako dôvody uloženia tohto trestu okresný súd uviedol, že prihliadal na následok prečinu, spôsob vykonania činu, možnosti nápravy a pomery páchateľa a tiež účel trestu. Bližšie tieto dôvody nerozviedol, iba uvádzal, že bral do úvahy poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák., ktorými bolo to, že sa priznal k spáchaniu prečinu a tento svoj čin úprimne oľutoval, priťažujúcou okolnosťou bolo to, že spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto mal súd za to, že k prevýchove obžalovaného postačí uloženie peňažného trestu vo výmere 160,- €, ako aj hrozba, že v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody, pričom do úvahy vzal aj skutočnosť, že obžalovaný sa stará o dve maloleté deti a išlo o zabezpečenie tepla pre rodinu. Skutočnosti, ktoré uvádza súd sú síce pravdivé, ale sú vyhodnotené iba jednostranne poľahčujúce okolnosti týkajúce sa starostlivosti o rodinu a deti. V prípade obžalovaného však nejde o bezúhonnú osobu, ale o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, aj keď v niektorých prípadoch sú jeho predošlé odsúdenia zahladené. Posledné odsúdenie obžalovaného je z roku 2010 a bol odsúdený za viac trestných činov, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, so skúšobnou dobou na štyri roky s probačným dohľadom a uložením obmedzenia. S touto skutočnosťou, ako aj skutočnosťou, že obžalovaný už bol vo výkone trestu odňatia slobody, sa okresný súd pri hodnotení osoby dostatočne nevysporiadal. Obžalovaný pri tak prísnom treste odňatia slobody, hoci podmienečne odloženom, neváhal spáchať v skúšobnej dobe ďalší úmyselný trestný čin, i keď vedel aký vysoký trest mu hrozí. To, že chcel zabezpečiť teplo pre rodinu ho nemôže ospravedlniť, pretože túto situáciu mohol
riešiť aj iným spôsobom, napr. zakúpením dreva zo sociálnych dávok, ktoré poberá.
Druh trestu aký zvolil okresný súd v tomto prípade nemôže absolútne splniť účel trestu, a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 317 ods.1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1.
Krajský súd v posudzovanej veci na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu vzhľadom na to, že túto neprítomnosť ospravedlnili a súhlasiac, aby odvolací súd konal v ich neprítomnosti navrhli, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté) nezistiac také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por., teda preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Napokon, vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo v tomto smere vykonávané dokazovanie, pretože obžalovaný po tom, čo bol poučený o tom urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods.1 Tr. por., vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v ust. § 333 ods.3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., okresný súd podľa § 257 ods.7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a podľa § 257 ods.8 vyslovil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, ale vykoná dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste.
Rozsah uvedeného dokazovania, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, spočíval v prečítaní listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 44 - 46, odpisu z registra trestov nachádzajúceho sa na č. l. 47 a správy M. B. zo dňa 23.8.2012.
Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku a ako na to poukazuje aj odvolateľ v dôvodoch svojho odvolania, dospel prvostupňový súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude splnený uložením peňažného trestu vo výmere 160,- €, so stanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca pre prípad, že by výkon uloženého trestu mohol byť zmarený.
Uloženie uvedeného druhu trestu a v uvedenej výmere odôvodňuje súd tým, že pri rozhodovaní o treste prihliadal na následok prečinu, spôsob jeho vykonania, možnosti nápravy, pomery páchateľa a účel trestu. Ako poľahčujúcu vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu prečinu priznal a tento čin úprimne oľutoval, pričom ako na priťažujúcu okolnosť prihliadal na fakt, že trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom má za to, že predovšetkým s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, jeho starostlivosť o dve maloleté deti a s prihliadnutím na motív spáchania žalovaného skutku - zabezpečenie tepla pre maloleté deti, tento druh trestu svoj účel splní.
S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa však podľa názoru krajského súdu nie je možné stotožniť.
Okresný súd nezobral dôsledne do úvahy všetky okolnosti a zásady ukladania trestov.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Je pravdou, že v zmysle ust. § 34 ods.3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, nemožno však opomínať ust. § 34 ods.4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
V danom prípade je možné urobiť záver, že vzhľadom na charakter trestného činu, jeho následok, motív konania obžalovaného, by za iných okolností, pokiaľ by sa jednalo o iného páchateľa, bolo možné v tomto prípade posudzovať závažnosť uvedeného prečinu ako nízku, možno i na hranici nepatrnosti.
Celkove posudzovanie všetkých okolností určujúcich závažnosť prečinu a v nadväznosti toho aj otázky, aký druh trestu a v akej výmere v danom prípade splní účel sledovaný zákonom, však rozhodne nemožno odtrhnúť od osoby páchateľa, najmä jeho predošlého spôsobu života z hľadiska dodržiavania právnych noriem, či posudzovania jeho náchylnosti k páchaniu trestných činov.
Okresný súd ale vôbec nespomína v dôvodoch svojho rozhodnutia, s výnimkou odsúdenia páchateľa pre trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený v roku 2010, ďalšie jeho konania, ktoré boli v rozpore so zákonom.
Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný má v ňom od roku 1996 doposiaľ celkom päť záznamov, a to vo všetkých prípadoch pre trestné činy úmyselné. Aj keď je pravdou, že v prípade postihu z roku 1996 a 1998 sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol, nič to nemení na fakte, že sa trestnej činnosti
aj v tomto prípade dopustil. V roku 1996 bol obžalovaný stíhaný pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods.1 Tr. zák., no keďže mu bol podmienečne odložený trest odpustený amnestiou prezidenta republiky, hľadí sa na neho ako keby odsúdený nebol. V roku 1997 bol súdený pre rovnakú trestnú činnosť a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon ktorého bol zaradený do NVÚ pre mladistvých, pričom zvyšok trestu mu bol odpustený amnestiou prezidenta republiky. V roku 1998 bol stíhaný pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods.1 písm. b/, ods.2 Tr. zák. a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.1 Tr. zák., a keďže sa v skúšobnej dobe osvedčil, aj v tomto prípade sa neho hľadí ako keby odsúdený nebol. V roku 1999 však bol ako obzvlášť nebezpečný recidivista odsúdený pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 41 ods.1, § 242 ods.1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 9 mesiacov, z výkonu ktorého bol dňa 26.8.2003 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby na 30 mesiacov, teda do 26.2.2006. Už 4.8.2007 sa však dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti a to konkrétne trestného činu porušovania domovej slobody spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods.1, 2 písm. a/, b/, ods.3 písm. a/ Tr. zák. (aj keď v rozsudku je tento trestný čin označený ako prečin, evidentne ide v zmysle zákona o zločin), prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. a/, b/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, 2 písm. a/, ods.3 písm. a/ Tr. zák. Za uvedené trestné činy bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T 143/2007 zo dňa 23.9.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To 84/2009 zo dňa 27.5.2010 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu bol v zmysle § 51 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložený so stanovením probačného dohľadu na skúšobnú dobu 4 rokov a uložením obmedzení v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Keďže tento rozsudok sa stal právoplatným 27.5.2010, od 28.5.2010 mu začala plynúť štvorročná skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Teraz súdeného skutku sa dopustil 29.12.2011, teda v čase, keď mu ešte neuplynula ani polovica stanovenej skúšobnej doby. Naviac sa v rovnaký deň ako súdeného trestného činu v súvislosti s týmto konaním, ako to vyplýva z výpisu z evidencie priestupkov, dopustil aj priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods.1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., keď neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, keď bol pristihnutý pri krádeži dreva. Mimo toho má v evidencii priestupkov aj ďalší záznam pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 4.3.2010.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorého od páchania úmyselnej trestnej činnosti neodrádzajú ani ukladané a vykonané tresty, ani hrozba výkonom trestu odňatia slobody a za takejto situácie sa naozaj nie je možné stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že by účel trestu v tomto prípade, a to ani s prihliadnutím na všetky okolnosti na strane páchateľa, na ktoré okresný súd poukazuje, mohol splniť uložený peňažný trest.
Z uvedeného dôvodu preto krajský súd napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste, zrušil a následne na podklade ust. § 322 ods.3 Tr. por. vo veci rozhodol sám
a to tak, že s prihliadnutím na všetky vyššie rozpísané okolnosti, obžalovanému ukladal trest odňatia slobody nepodmienečný.
Pri výmere tohto trestu zohľadnil tie skutočnosti, ktoré hodnotil v prospech obžalovaného prvostupňový súd, teda najmä mieru závažnosti spáchaného prečinu, okolnosti jeho spáchania a motív, ktorý mal obžalovaného k jeho spáchaniu viesť. V prospech obžalovaného vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. l/ Tr. zák. teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a ako priťažujúcu okolnosť pričítal obžalovanému okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. teda, že už bol za trestný čin odsúdený (okolnosť, že trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ako taká medzi priťažujúcimi okolnosťami nie je, napriek tomu, že okresný súd uvádza, že takúto okolnosť za priťažujúcu okolnosť považoval). Po vyhodnotení všetkých uvedených okolností potom obžalovanému ukladal trest vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže za trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.
Pre výkon uloženého trestu zaradil krajský súd obžalovaného v zmysle ust. § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.