Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/237/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: H. S., nar. XX.XX.XXXX, N. č. XXX, XXX XX N. štátny občan SR o zaplatenie sumy 108,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.5.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 89,62, zmluvnú pokutu v sume 18,46 eur, s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 184,62 eur od 21.12.2006 do 30.12.2010, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 134,62 eur od 31.12.2010 do 27.10.2011, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 114,62 eur od 28.1.2011 do 28.2.2011, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 89,62 eur od 1.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.9.2010 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Dňa 3.12.2004 uzatvoril postupca so žalovanou zmluvu č. 2017478, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas s dátumom poslednej splátky dňa 20.12.2006. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania. Žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie zostatku dlžnej sumy ku dňu postúpenia pohľadávky v sume 194,62 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu. Žalovaná svoj záväzok z titulu nesplateného úveru uznala písomne čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa na zaplatenie celej dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná sčasti plnila a to dňa 30.12.2010 v sume 50 eur, dňa 27.1.2011 v sume 20 eur a dňa 28.2.2011 v sume 25 eur.

Žalovaná žiadala súd, aby preskúmal, či žalobca vzhľadom na uplynulú dobu podal žalobu včas a týmto vzniesla námietku premlčania.

Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom advokáta ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným konaním. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou so žiadosťou a zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), uznaním záväzku a dohodou o splatení záväzku, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, prehľadom obratov, rozpisom prijatých platieb a zistil tento skutkový stav veci:

29.11.2004 žalovaná podpísala žiadosť o poskytnutie rýchlej pôžičky a zmluva bola zo strany postupcu podpísaná dňa 7.12.2004, na základe ktorej bola žalovanej schválená pôžička vo výške 1.659,70 eur, predtým 55.000,- Sk, ktorú sa zaviazala splácať mesačnou splátkou v sume 92,31 eur, predtým 2.781,- Sk v 24 splátkach. Podľa čl. IV. písm. a), b) VOP, dlžník je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom a vo výške dohodnutej v zmluve o pôžičke. Prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy. Splátky sú splatné do 20.dňa v mesiaci. Žalobca nepredložil súdu splátkový kalendár. Takto v zmysle VOP bola splatná prvá splátka dňa 20.1.2005 a posledná splátka dňa 20.12.2006. Žalovaná mala na splatenie pôžičky zaplatiť formou mesačných splátok celkom sumu 2.215,50 eur (24 x 92,31). Žalovaná zaplatila do 31.12.2008 formou splátok sumu 2.030,82 eur, v čase od 30.12.2010 do 28.2.2011 sumu 95 eur, spolu plnila v sume 2125,82 eur.

Podľa čl. VII. písm. d) VOP, veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade, ak dlžník sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30.-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia.

Podľa uznania záväzku a dohody o splatení záväzku, ktorú žalovaná podpísala dňa 22.12.2010 v čl. I. žalovaná v zmysle neodvolateľne uznala čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný záväzok titulom uzavretej úverovej zmluvy v dlžnej istine v sume 184,62 eur, spolu vo výške 248,86 eur. V čl. IV. Bola dohodnutá rozhodcovská doložka v prípade riešenia sporov a to jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici. V čl.V. sa zmluvné strany dohodli v zmysle , že ich záväzkový vzťah sa spravuje Z.č.513/991 Zb. .

Výsluchom žalovanej mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzavrela, ale vôbec si nepamätá vzhľadom na dlhú dobu aké boli podmienky zmluvy, na čo peniaze vtedy potrebovala. Vždy, keď mala peniaze zasielala splátky. Prišla o zamestnanie a nemala peniaze na zasielanie splátok. Niekedy v roku 2010 ju navštívili zamestnanci žalobcu s tým, že jej zostal nesplatený zostatok pôžičky, aby ho zaplatila. Nevedela v akej výške má nesplatený zostatok a v čase, keď podpisovala uznanie záväzku nemala vedomosť o tom, že jej dlh je premlčaný. Nemá vedomosť čo konkrétne premlčanie znamená, ani aké sú následky s uznaním záväzku, nepočulo o tom. Žiadala súd, aby preskúmal, či žaloba žalobcu vzhľadom na uplynulú dobu bola podaná včas a vzniesla námietku premlčania.

Súd posúdil vec v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa, , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa , prvá veta , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovenia a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovení tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovenia , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa , , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovanou bola dňa 7.12.2004 (deň podpisu veriteľom) uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky.

Postupca v právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako spotrebiteľ. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Splátkový kalendár nebol predložený a preto v zmysle VOP mala žalovaná úver splatiť v mesačných splátkach od 20.1.2005 do 20.12.2006. Dohodnutú splatnosť úveru potvrdil aj žalobca, keď sa domáhal priznania úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. 21.12.2006. Žalovaná úver prestala splácať s tým, že na jeho splatenie zaplatila 2.030,82 eur do splatnosti z celkovej sumy úveru s odplatou 2.215,50 eur a zostala nesplatená suma 184,62 eur. Žalovaná neskôr čiastočne plnila v splátkach od 30.12.2010 do 28.2.2011 v sume 95 eur a zostala nesplatená výška 89,68 eur.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení / a nasl. - zmluva o úvere/, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení . Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú (na čo poukazujú aj všeobecné obchodné podmienky v čl. I. písm. a) s odkazom na ), na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. . Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení a nasl. , o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah subsidiárne ustanovenia ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. Súd preto podľa obsahu posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, ktorá poukazovala na uplynulú dobu a oprávnenie domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy žalobcom s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení . Použitie úpravy o premlčacích dobách z na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.

V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť práva možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili voje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie dňom 21.12.2006, nasledujúcim po dátume splatnosti poskytnutého úveru a uplynula dňa 21.12.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 28.5.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná premlčania dovolala a preto súd žalobu žalobcu zamietol. Aj v prípade použitia ustanovení so štvorročnou premlčacou dobou táto doba žalobcovi uplynula dňa 20.12.2010.

Uznanie záväzku zo dňa 22.12.2010 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaná je priemerným spotrebiteľom, ktorá nevedela posúdiť následky týchto inštitútov. Vyplýva to z jej vyjadrení, keď potvrdila, že v čase podpisovania uznania záväzku nemala vedomosť o tom, že jej záväzok je premlčaný, nevie bližšie čo je premlčanie, čo znamená uznanie, aké následky sú spojené s podpísaním predmetnej dohody. Pri uznaní premlčaného dlhu zakladá právu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Žalobca nepreukázal, že žalovaná v čase uznania záväzku mala vedomosť o jeho premlčaní a pre nenastali právne následky v súvislosti s uznaním dlhu a to v plynutí novej zákonom stanovenej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia .

Pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku a dohody o splatení záväzku došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Správaním sa žalobcu boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o uznaní záväzku neplatná. Okrem toho žalobca nepreukázal, že v čase uznania dlh žalovanej existoval, preukázanie ktorej skutočnosti bolo povinnosťou žalobcu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by túto skutočnosť žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Žalobca sa len odvolával na existenciu predloženej dohody.

V prípade dohodnutého použitého právneho predpisu a to v súvislosti s obsahom uznania záväzku a dohode o splatení záväzku súd odkazuje na hore uvedené odôvodnenie, keď sa jedná o podmienku neprijateľnú. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v . Vzhľadom na vyslovený právny záver potom, súd neskúmal prijateľnosť ďalších podmienok dohodnutých vo VOP napr. pri dohodnutej zmluvnej pokute.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ods. l a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).