Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-88-2012.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: Ing. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zastúpenej zástupkyňou: JUDr. Q. R., K. Z. XX, I. a otca: Ing. X. D., nar. X.XX.XXXX, bytom B. X, V. - T., Česká republika, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7. augusta 2012 č.k. 8P/74/2012-65, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné otcovi na maloletého Q. s účinnosťou od 1.6.2012 zo sumy 331,94 Eur mesačne na sumu 482,- Eur mesačne, z ktorej sumu 332,- Eur mesačne je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu 150,- Eur poukazovať na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého Q., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom matka sa zaväzuje do 10 dní od doručenia rozsudku zriadiť tento účet a oznámiť jeho údaje otcovi. Súd tiež vyslovil, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.6.2012 do 31.7.2012 v sume 300,12 Eur uložil otcovi zaplatiť do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a to sumu 0,12 Eur k rukám matky a sumu 300,- Eur na osobitný účet maloletého. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava 17C/54/2007-39 zo dňa 17.7.2007 v časti výživného otca na maloletého Q.. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že návrhu matky na zvýšenie výživného bolo dôvodné vyhovieť čiastočne. Naposledy bolo výživné upravované prostredníctvom Okresného súdu Trnava č.k. 17C/54/2007-39 zo dňa 17.7.2007, ktorým rozsudkom súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol, na čas po rozvode maloletého Q. zveril do starostlivosti matky a otcovi určil výživné 331,94 Eur (pôvodne 10.000,- Sk). Otec v tom čase pracoval u spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec s priemerným čistým mesačným príjmom 3.162,92 Eur, býval sám v prenajatom byte v V. a iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka pracovala tiež v spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec s priemerným čistým mesačným príjmom 798,78 Eur a bývala s maloletým v rodinnom dome. Maloletý Q. mal v tom čase 9 rokov a chodil na prvý stupeň základnej školy. Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 5 rokov a pomery sa zmenili na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého. Maloletý Q. podstatne vyrástol, má 14 a pol roka a na
svoj vek je veľmi vyspelý, pričom na ošatenie potrebuje pánske veľkosti. Príjem matky sa od posledného rozhodovania zvýšil o takmer 50%, keď dosahuje 1.188,- Eur. Priemerné výdavky domácnosti matky sú 230,60 Eur, pričom okrem všeobecných bežných výdavkov spojených s bývaním má náklady na údržbu domu. Príjem otca sa oproti roku 2007 zvýšil o 60% zo sumy 3.162,92 Eur (pôvodne 95.286,- Sk) na sumu okolo 5.074,- Eur, čo predstavuje prepočet jeho priemerného príjmu 126.849,- Kč. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej Q., nar. X.X.XXXX, s ktorou má predovšetkým výdavky na škôlku v sume 340,- Eur mesačne (8.500,- Kč), pričom maloletá má okrem toho len bežné výdavky primerané jej veku. Otcovi sa zvýšili výdavky na bývanie v súvislosti s prácou v V., nakoľko pôvodné zamestnanie v Zentive Hlohovec zamestnávateľ zlúčil s inými funkciami a otec následne prijal zamestnanie v Prahe v spoločnosti Zentiva k.s. Súd pri príjme otca zohľadnil aj za posledný rok vyplatený bonus vo výške takmer 500.000,- Kč a výdavky otca na nájom a poplatky na bývanie v Prahe 24.000,- Kč (960,- Eur) a ďalšie výdavky s udržiavaním domu v Z., kde chodia s partnerkou a maloletou Q. na víkendy v sume 200,- Eur mesačne. Na týchto výdavkoch sa však otec môže podieľať so svojou partnerkou, ktorá má príjem zhruba 3,5-krát nižší ako otec. Súd pri zvýšení výživného predovšetkým zohľadnil odôvodnené potreby maloletého Q., ktorý, kde má výdavky okolo 30,- až 40,- Eur mesačne, čo zahŕňa poplatky za školské pomôcky, aktivity a stravu v jedálni. Maloletý je na svoj vek vyspelý, matka mu kupuje oblečenie v pánskych veľkostiach, pričom podľa doložených dokladov sa nejedná o kúpu značkového oblečenia. Vzhľadom k tomu, že príjem matky je 4,3-krát nižší ako príjem otca, súd otcovi určil bežné výživné na maloletého v sume 332,- Eur, čo v podstate v zaokrúhlenej podobe predstavuje doposiaľ určené výživné, pričom zvyšnú časť bežných potrieb maloletého môže pokryť matka zo svojho príjmu. Vzhľadom na vek maloletého, bežné záujmy a aktivity, nezvýšené výdavky ohľadom jeho zdravotného stavu, nepovažoval súd za potrebné zvyšovať bežné výživné otca na maloletého, preto ho ponechal v podstate v doposiaľ určenej výške, majúc za to, že táto suma dostatočne pokryje aj medzičasom zvýšené výdavky maloletého, ktorý naďalej chodí len na základnú školu a nemá ešte takú mieru samostatnosti, ktorá by odôvodňovala, aby prostredníctvom matky disponoval s vyššou sumou bežného výživného. Nad rámec výživného otec prispieva maloletému, keď mu napr. kúpil mobilný telefón iPad a podieľa sa na jeho životnej úrovni, nielen plnením si vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že príjmy otca i po pribudnutí mu vyživovacej povinnosti dovoľujú otcovi prispievať na maloletého Q. vyššou sumou, súd mu určil povinnosť prispievať maloletému na tvorbu úspor. Pri prepočte sa riadil tým, že 25% z príjmu otca predstavuje sumu 1.043,50 Eur, t.j. sumou, ktorou sa otec môže podieľať na výživnom na obe svoje deti. Maloletá dcéra otca má len 3,5 roka, má zvýšené výdavky spojené s návštevou škôlky, čo predstavuje sumu 340,- Eur Výdavky na maloletú sa tak môžu pohybovať v rozpätí 500,- Eur, na ktorých sa však musí podieľať aj matka maloletej, ktorá je zamestnaná. Súd vzhľadom na všetky uvedené okolnosti považoval za primerané uložiť otcovi povinnosť prispievať pre maloletého Q. na tvorbu úspor sumou 150,- Eur. Vzhľadom na vysoký príjem otca a súčasné potreby maloletého, súd považoval takéto riešenie za účelnejšie a v záujme maloletého, ktorý tak bude mať finančnú rezervu na ďalšie štúdium i pre prípad, že by sa jeho rodičom medzičasom znížil príjem. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého Q. je však potrebný súhlas súdu, aby tak boli v čo najväčšom rozsahu chránené záujmy dieťaťa.
Keďže súd otcovi zvýšil výživné od 1.6.2012, vznikol mu nedoplatok na bežnom výživnom vo výške 0,12 Eur a nedoplatok na výživnom určenom na tvorbu úspor vo výške 300,- Eur. Túto sumu je otec povinný zaplatiť do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletého.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. g) O.s.p.). Zdôraznila, že výživné pre dieťa slúži nie na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu maloletého, čím je vzdelávanie, športové, kultúrne a rekreačné pobyty. Súd prvého stupňa pri určení výživného neprihliadol k odôvodneným potrebám maloletého a nezohľadnil dostatočne schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa majú byť posúdené tak, aby boli posúdené predovšetkým z hľadiska, ktoré má byť odrazom životnej úrovne oboch rodičov. Hoci prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, správne zistil
skutkový stav, nepostupoval dôsledne pri hodnotení dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Poukázala na to, že pokiaľ maloletá dcéra otca má len 3,5 roka jej potreby sú podstatne nižšie ako sú potreby maloletého Q.. Otec na nákladoch na bývanie v mieste svojho prechodného bydliska v V. vynaloží 900,- Eur mesačne, 200,- Eur na nákladoch svojho rodinného domu v Z. a prvostupňový súd tieto náklady vyhodnotil ako primerané, pričom ňou uvádzané náklady na udržiavanie rodinného domu 150,- Eur mesačne sa súdu zdajú neprimerané. Zarážajúce je konštatovanie prvostupňového súdu, že bežné výživné určené v roku 2007 na 332,- Eur na 9-ročné dieťa považuje za dostačujúce aj v súčasnosti s tým, že dokáže pokryť výdavky maloletého tak, aby mal zabezpečenú životnú úroveň zodpovedajúcu jeho rodičom. Poukázala na to, že pokiaľ jej majetkové pomery u nej zostali na úrovni roku 2007, zmena na strane majetkových pomerov otca je preukázateľná a svedčí o tom, že otec má dostatok peňažných prostriedkov na to, aby aj svojmu synovi zabezpečil porovnateľnú životnú úroveň ako má on sám. Príjem otca vo výške 5.074,- Eur mesačne dáva možnosť, aby si otec tento príjem rozdelil tak, aby mu vyšlo aj na výživu maloletého Q. výživné aspoň vo výške 600,- Eur plus na tvorbu úspor pre maloletého vo výške 150,- Eur. Rozsudok prvostupňového súdu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ale súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávne právne závery, ktoré smerovali k neprimerane nízkemu zvýšeniu výživného a to len v podobe tvorby úspor vo výške 150,- Eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a uložil otcovi platiť zvýšené výživné vo výške 750,- mesačne od 1.6.2012, z ktorých 600,- Eur mesačne je povinný platiť k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu 150,- Eur mesačne poukazovať na tvorbu úspor na osobitný účet Q.. Nedoplatok na výživnom navrhla otcovi uložiť tak, že 1.000,- Eur je povinný zaplatiť k rukám matky a zvyšnú sumu na osobitný účet maloletého. Takýmto spôsobom navrhla, aby bol zmenený pôvodný rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 17C/54/2007 zo dňa 17.7.2007 v časti o výživnom.
Kolízny opatrovník a otec odvolanie nepodali.
Otec sa k doručenému odvolaniu písomne vyjadril a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, s ktorým sa plne stotožňuje a akceptuje ho. Matka maloletého svojím odvolaním a požiadavkou vyslovenou v odvolaní na ďalšie zvýšenie výživného preukazuje, že jej v skutočnosti nejde o záujmy syna, ale o jej vlastné zištné úmysly a zvýšenie jej životnej úrovne. Odmieta tvorbu úspor a požaduje navýšenie potrieb k jej rukám, čo je pre neho ako otca neakceptovateľné a považuje jej správanie za neetické. Vedú ho k tomu aj rozhovory so synom počas pobytu v V.. Maloletý sa zúčastňuje vedomostných olympiád, ktoré sú ale z veľkej časti hradené školou. Kredit na mobilný telefón mu väčšinou hradí on. Nie je mu známe, že by maloletý trpel nejakými zdravotnými problémami a preto nemôže mať ani zvýšené výdavky na lieky. Q. v súčasnosti nenavštevuje žiadne záujmové krúžky, na ktoré by matka musela finančne prispievať. Výživné určené na výchovu syna používa v značnej miere na hradenie výdavkov v domácnosti, predovšetkým na nákup drahého oblečenia pre ňu osobne. Ním platená výška výživného 332,- Eur predstavuje približne výšku minimálnej mzdy na Slovensku. Navýšenie tejto sumy nemá reálny základ a jedná sa výlučne o snahu zvýšiť matkinu životnú úroveň na úkor jeho rodiny. Súd prvého stupňa sa dostatočne venoval posúdeniu jeho príjmov a výdajov. Jeho súčasný pravidelný mesačný príjem je 102.500,- Kč brutto, čo v Čechách zodpovedá čistému príjmu 71.500,- Kč. Od 1.7.2012 nemá žiadny iný nárokovateľný príjem ani na vyplácanie ubytovacieho príspevku a ani iné benefity mu nie sú vyplácané. K základnému príjmu ešte prislúcha ročný bonus v maximálnej výške 25% z jeho základnej mzdy, tento je nenárokovateľný a závisí od hospodárskeho výsledku zamestnávateľa a plnenia osobných výkonnostných ukazovateľov. Jeho reálne pravidelné súčasné mesačné príjmy z ďaleka nedosahujú úroveň priemeru obdobia júl 2011 aj máj 2012, s ktorým súd pri stanovovaní výživného počítal. Jeho presťahovanie do V. sa stalo z dôvodu zrušenia jeho manažérskej pozície v Z.. Práca mimo trvalého bydliska prináša vyčíslené náklady vo výške 23.000,- Kč mesačne plus poplatky na škôlku, čo je primerané jeho situácii. Zdôraznil, že ako cudzí štátny príslušník nemá nárok na štátnu škôlku. Na výdavkoch pre maloletú Q. sa však primerane svojmu príjmu podieľa i matka maloletej, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Okrem toho pracovná pozícia, ktorú zastáva nesie so sebou významne zvýšené náklady na oblečenie vzhľadom na pravidelnú prezentáciu firmy v externom prostredí a okrem toho aj životné náklady v V. sú nepomerne vyššie ako v Z., či v S.. Vie preukázať, že synovi prispieva v nemalej miere dobrovoľne na jeho voľnočasové aktivity, majú spolu dobrý, priateľský vzťah, sú v pravidelnom kontakte. V rámci možností, ktoré má, sa podieľa a aj naďalej chce podieľať na jeho výchove a podpore. Vzhľadom na všetky okolnosti navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákon prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre zvýšenie výživného na maloletého Q., keď súd vykonal vo vyčerpávajúcom rozsahu dokazovanie a jeho výsledky i správne vyhodnotil, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že došlo k zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného na maloletého Q., pričom i odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového, že primeraným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky ako i jej osobnú starostlivosť o dieťa a na druhej strane odôvodneným potrebám dieťaťa, je zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 331,94 Eur na sumu 482,- Eur mesačne. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky umožní uspokojiť jeho odôvodnené potreby a zároveň vystihuje i podieľanie sa maloletého na životnej úrovni jeho rodičov. V súdom určenom výživnom sú zohľadnené všetky odôvodnené výdavky na dieťa k navýšeniu ktorých došlo pribudnutím veku u maloletého a jeho fyzickým vzrastom. Maloletý je ale naďalej žiakom základnej školy a väčšie zvýšenie výdavkov na neho možno predpokladať až jeho nastúpením na strednú školu. Podstatnou bola aj okolnosť, že zvýšenie príjmu otca je podmienené jeho prechodným bývaním v mieste zamestnania mimo republiky, s čím sú spojené zvýšené náklady na bývanie a celkový životný štandard. Okrem toho otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom matka okrem maloletého Q. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd prvého stupňa správne posúdil výšku bežného výživného a správne vzhľadom na majetkové pomery otca v súlade s ust. § 63 ods. 3 ZoR rozhodol i o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého v sume 150,- Eur mesačne, čo je jednoznačne v záujme maloletého. Rovnako súd správne určil i nedoplatok na výživnom a uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok jednorazovo bez povolenia splátok, čím zmenil predchádzajúce súdne rozhodnutie. Správne súd rozhodol tiež o náhrade trov konania.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.