Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-24Csp-22-2023.pdf
PDF · 89.9 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-24Csp/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Š. Ž. Á. I. , nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 486,13€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 486,13€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 429,-€ od 12.5.2020 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou elektronicky podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.1.2023 (na tunajší sú bola vec postúpená dňa 10.3.2023) sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 486,13€ spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 429,-€ od 12.5.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom nedodržania dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom účte č.1912002846 (ďalej Zmluva), uzavretej medzi procesnými stranami dňa 4.12.2019. Žalobca na preukázanie v žalobe tvrdených skutočností preložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: Zmluvu, upomienku zo dňa 27.3.2020, vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 28.4.2020, prehľad splátok a úhrad ku zmluve č. 1912002846.
2. Žalovanému bola žaloba s prílohami, výzvou na vyjadrenia a procesným poučením doručená podľa §116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli a zverejnením na web stránke tunajšieho súdu, žalovaný nepredložil v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného útoku.
3. Podľa §177 ods. 2, písm. c/, §219 ods. 3, §297 písm. b/ CSP súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca ako veriteľ na jednej strane uzavrel dňa 4.12.2019 so žalovaným ako klientom na strane druhej Zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 429,-€ za účelom financovania predmetu kúpy - Sony MHC-V81D, peňažné prostriedky boli prevedené bankovým prevodom na účet predávajúceho predmetu financovania, a žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky
vrátiť žalobcovi formou mesačných splátok v počte splátok 17, vo výške 30,-€ (splátky 1-16) a 6,13€ (splátka 17), s dátumom splatnosti prvej splátky 20.1.2020, poslednej splátky 20.5.2021, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pri RPMN 20,36% a úrokovej sadzbe úveru 20,36% ročne. V rozpore so zmluvnými dojednaniami dlžník svoj záväzok zaplatiť poskytnuté peňažné prostriedky neplnil riadne a včas, podľa prehľadu platobnej disciplíny žalovaný nezaplatil žiadnu dohodnutú mesačnú splátku, žalobca listom zo dňa 28.4.2020 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky do 7 dní od doručenia výzvy (výzva sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá dňa 4.5.2020), žalovaný na výzvu nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nesplatenú úverovú istinu vo výške 429,-€ a zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 57,13€.
6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:
7. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa §52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
12. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15 Podľa §9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
17. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, zmluvné strany sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky určené na zakúpenie spotrebného tovaru za dohodnutých podmienok splácania, zmluvné podmienky zo strany žalobcu splnené boli, žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do určeného dňa nesplnil, nedodržal teda dohodnuté zmluvné podmienky. Súd sa stotožnil s tvrdeniami procesného útoku žalobcu, žalovaný jednoznačne porušil písomne dohodnuté zmluvné podmienky, nevrátil poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy, predstavujúcej nesplatenú časť poskytnutého úveru vo výške 429,-€.
18. Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 OZ ex lege neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Zmluvné strany si dohodli úverový úrok vo výške 20,36% ročne ako odplatu za poskytnuté finančné prostriedky, uvedená podmienka podľa názoru súdu predstavuje primeranú zmluvnú podmienku z hľadiska pomeru k výške poskytnutého úveru. V neposlednom rade treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný neuhradil žiadnu čiastku z úverovej istiny, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosť o úmysle žalovaného poskytnutý úver riadne splácať.
19. Nárok žalobcu na úverové úroky je plne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na otázku, či má veriteľ právo na zmluvné úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru v uznesení zo dňa 16.6.2020, sp. zn. 5Cdo 42/2020, uznesení zo dňa 30.6.2020, sp. zn. 2Cdo 115/2019 a v uznesení zo dňa 30.7.2019, sp. zn. 6Cdo 113/2018 zaujal nasledovné stanovisko: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ K nastolenej právnej otázke sa tiež vyjadril NS SR v uznesení zo dňa 30.7.2019, sp. zn. 6Cdo 113/2018, keď uviedol: „... v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až
do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“
20. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
23. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok, žalobcovi vznikol nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne, stanoveného odo dňa nasledujúceho po dni určenom v predžalobnej výzve na zaplatenie dlžnej pohľadávky ako prvého dňa omeškania do zaplatenia z nesplatenej úverovej istiny.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.