Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-611-2006.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/611/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, spisová značka EX 1684/06, na návrh oprávneného V., W..Y..R.., O., V. XX, H.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnej U. Q., K.. X.X.XXXX, O. W., Y. XXX/X, pre vymoženie istiny 642,63 € s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal tunajší súd dňa 23.2.2007 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na základe exekučného titulu, a to vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti W. Y. U..W.. O., V. W.. G.. W. XXXX/XX G. P. XX.X.XXXX. Poverenie bolo vydané na vymoženie istiny 19 360.- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 39 120.- Sk od 21.3.2006 do 14.7.2006, čo činí 11 247.- Sk, zo sumy 34 120.- Sk od 15.7.2006 do 14.8.2006, zo sumy 29 120.- Sk od 15.8.2006 do 14.9.2006, zo sumy 24 120.- Sk od 15.9.2006 do 13.10.2006, zo sumy 19 120.- Sk od 14.10.2006 do zaplatenia, trovy konania 8 714,.- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 2 450.- Sk, trovy exekúcie.
Súd v dôsledku návrhu na zmenu exekútora podaného oprávneným dňa 31.5.2012 skúmal všetky zákonné podmienky preto, aby zistil, či exekúcia je vykonávaná v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.
Exekučným titulom v danej veci je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: W. XXXX/XX zo dňa 14.8.2006, ktorý bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.1.2006, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka v bode 17, ktorú súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa § 57 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Stály rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 14.8.2006 zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému 45.607,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 34.120,- Sk od 15.7.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania bo výške 8.714,- Sk. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému na základe úverovej zmluvy finančné prostriedky, ktoré mal splatiť v dohodnutých splátkach. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver navýšený o poplatok. Súd uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy. V zmysle § 1 tohto zákona zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 písm. e) tohto ustanovenia jednoznačne sa tento zákon vzťahuje aj na zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným. Jednoznačne, preto je potrebné posudzovať tento vzťah v zmysle týchto zákonných ustanovení, nie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi je teda vzťahom občianskoprávnym a na tom nemení nič ani skutočnosť, že sa spravuje viacerými právnymi predpismi. Z pravidla uvedeného v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v spojení s ods. 5 tohto ustanovenia sa vymyká zmluva o úvere podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, ktorý vylučuje použitie úpravy Obchodného zákonníka o úverovej zmluve na spotrebiteľské úvery od hodnoty 200,- € do hodnoty 20.000,- €.
Podľa článku 3 ods. 1 písm. e) Smernice Rady č. 93/13/EHS za nekalú podmienku možno považovať podmienky, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu. Zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že v nich je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka, ktorá umožnila dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, mohol zmluvu len odmietnuť alebo ju prijať so všetkými podmienkami. Takto formulovaná rozhodcovská doložka podľa názoru súdu predstavuje neprijateľnú podmienku a teda neplatnú aj s poukazom na judikatúru súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Rozhodcovská doložka nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je neprijateľná..
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd poukazuje na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Za neprehliadnuteľnú nemožno neoznačiť úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu preberá argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný takmer 100% poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p.a.), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor nemal voči zmene žiadne námietky z dôvodu, že sa jedná o dispozičné právo oprávneného. Súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora napriek tomu zamietol a to z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor na výzvu súdu zo dňa 21.9.2012 uviedol, že si trovy neuplatňuje, nakoľko boli uhradené už v priebehu exekúcie. Súd preto o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.