Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-23-2012.pdf
PDF · 116.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného L. U., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2012, takto
rozhodol:
obžalovaný
L. U., nar. XX.XX.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom B., P. XXX/XX,
j e v i n n ý , ž e :
v presne nezistený deň, koncom júna 2010 v Partizánskom na parkovisku pred pizzeriou Marzano vylákal od poškodeného D. U. 2.500,- € ako zálohu kúpnej ceny na vozidlo zn. Volkswagen Passat, pričom s poškodeným uzatvoril kúpnopredajnú zmluvu o predaji tohto vozidla, v zmluve uviedol neexistujúce identifikačné znaky a vystupoval pod falošnou identitou L. B., následne poškodený uhradil ďalšie 2 splátky na vozidlo v celkovej výške 400,- €, asi týždeň od uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy vylákal od poškodeného vozidlo pod zámienkou vykonania kontroly originality, vozidlo mu však do dnešného dňa nevrátil, čím spôsobil poškodenému D. U. škodu 2.900,- €,
teda:
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
čím spáchal:
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona k p e ň a ž n é m u trestu vo výške 2.100,- € (dvetisícsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd u k l a d á obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému D. U., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom T. XX, škodu vo výške 2.900,- € (dvetisícdeväťsto eur).
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal na Okresnom súde Partizánske dňa 08.02.2012 pod č. k. Pv 162/11-17 obžalobu na L. U. (ďalej len obžalovaný) pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, vypočutím svedka
- poškodeného D. U., svedkov L. L. a D. L., prečítaním svedeckých výpovedí A. N. a T. Q., zápisnice o konfrontácii medzi svedkom poškodeným D. U. a svedkom L. L., prečítaním listinných dôkazov, najmä kúpnopredajnej zmluvy k vozidlu, potvrdenky o zaplatení zálohy a splátky, zmluvy o prenájme č. 2/210/570 FL, osvedčenia o evidencii vozidla BK XXX AZ, ako aj ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Na svoju obranu uviedol, že nikdy nevystupoval pod menom L. B. a nikoho takého ani nepozná. Ďalej uviedol, že nespísal pod týmto menom s poškodeným D. U. žiadnu kúpnopredajnú zmluvu o predaji motorového vozidla zn. Volkswagen Passat zo dňa 07.07.2010 a takéto vozidlo ani nikdy nepoužíval. Nevie o akom vozidle Passat poškodený rozprával, on mu žiadne vozidlo nepredal, nevie prečo si to poškodený vymyslel. On mal z požičovne požičané len jedno vozidlo Škodu Roomster, ktoré mu následne spolu s L. L. dali k užívaniu s tým, že oni dvaja zaňho platili 20 eur na deň, ale od neho brali 30 eur na deň, aby mali na tom nejaký zisk. Toto vozidlo mal poškodený v užívaní na dobu neurčitú, zhruba 2 mesiace na základe ústnej dohody, nakoľko poškodený potreboval auto v Dubnici nad Váhom, kde hral futbal s D. L., bratom L. L.. Keď však poškodený prišiel na to, že vozidlo je z autopožičovne a on im platil viac ako oni platili za nájomné, tak im odmietol vydať naspäť vozidlo, kým mu nevrátia peniaze, čo preplatil navyše, a preto museli po vozidlo poslať majiteľa. Nikdy od L. L. nežiadal, aby prevzal finančnú hotovosť od poškodeného ako splátku za uvedené motorové vozidlo. S poškodeným sa pred tým nepoznal, nemal s ním žiadne nezhody, ani s L. L. nemal nezhody.
Svedok - poškodený D. U. zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že so svedkom D. L. býval a tiež hrával futbal v Dubnici nad Váhom. Keďže mal záujem o kúpu auta, tak mu D. L. povedal, že jeho brata kamarát má lacnejšie autá na predaj. Za tým účelom išiel s D. L. a U. N. do Partizánskeho, kde mu pred pizzeriou Marzano obžalovaný ukázal a ponúkol vozidlo zn. Volkswagen Passat kombi na predaj. Obžalovaný sa mu predstavil ako L. B.. On si od neho nepýtal občiansky preukaz, nakoľko L. L. ho poznal, bol pri tom a počul ako sa mu obžalovaný predstavil a oslovoval ho menom L.. Kúpu sprostredkoval L. L., ale ostatné podmienky kúpy si už on dohodoval s obžalovaným, ktorý mu auto lepšie ukázal a povedal, že auto je jeho. Kúpnu cenu dohadovali vnútri pizzerie Marzano za prítomnosti ostatných svedkov L. a D. L. a A. N.. Dohodli sa na kúpnej cene 7.500,- € s tým, že 2.500,- € zaplatil v hotovosti ako zálohu a zvyšok mal splatiť v mesačných splátkach po 200,- €. Asi po týždni prišiel znovu do Partizánskeho do pizzerie Marzano, kde sa stretli v tom istom zložení ako po prvýkrát. Na konci stretnutia pred pizzeriou dal obžalovanému zálohu 2.500,- € v hotovosti, čo videli svedkovia L. L. aj D. L.. Potom si on prevzal auto, pričom obžalovaný mu povedal, že auto musí ísť ešte na kontrolu originality, že mu zavolá, že kedy. Na ďalší týždeň mu obžalovaný zavolal, aby doviezol auto do Partizánskeho, stretli sa na parkovisku pri Tescu. Obžalovaný prišiel s L. L., zobral auto na vykonanie kontroly originality a ako náhradné vozidlo mu dal Škodu Roomster, kým mu obžalovaný nevráti jeho Volkswagen Passat, čo malo byť v ten istý deň. Vrátenie vozidla však obžalovaný stále odďaľoval, že vraj bol s autom nejaký problém, že ho zadržala polícia, i keď medzitým zaplatil ešte dve splátky po 200,- € v hotovosti, ktoré odovzdal L. L. s tým, že on ich odovzdá obžalovanému. Tieto splátky mu odovzdal v Dubnici nad Váhom, nakoľko L. L. prišiel pre ne osobne na aute. Nakoľko boli s autom stále nejaké problémy a ešte mu ho ani nevrátili, tak povedal obžalovanému, že on už to vozidlo zn. Volkswagen Passat nebude chcieť. Obžalovaný mu preto povedal, že od neho môže
odkúpiť tú Škodu Roomster, ktorú mu poskytli ako náhradné vozidlo. On mal od Škody Roomster ako aj od Volkswagenu Passat technický preukaz. Volkswagen bol písaný na nejakú ženu z Prievidze, ale obžalovaný mu povedal, že auto sa prepíše na neho až keď splatí polovicu. Originál kúpnej zmluvy on nechal vo vozidle Passat, keď odovzdával auto obžalovanému na kontrolu originality, nenapadlo ho zobrať si ju odtiaľ. Potom mu obžalovaný doniesol do Dubnice novú kúpnu zmluvu asi so zmenenými údajmi, ale on si už nemohol porovnať pôvodnú a túto novú zmluvu. Škodu Roomster používal do polovice septembra 2010, o toto auto sa nikto nezaujímal, ale od D. L. sa dozvedel, že s vozidlom to nebude v poriadku a neskôr mu volal tiež L. L., že vozidlo bude musieť vrátiť. On povedal, že auto nevráti, pokiaľ mu nevrátia peniaze, ktoré preplatil. Na tomto vozidle on jazdil, až kým si neprišiel majiteľ vozidla
- majiteľ autopožičovne po vozidlo k nemu domov. Po prečítaní výpovede z prípravného konania v časti, že za účelom vykonania kontroly originality v Prievidzi mu volal L. L., aby doniesol vozidlo do Prievidze, kde na benzínovom čerpadle pred Prievidzou sa stretol s obžalovaným a svedkom L. L. a vymenili si tu tiež vozidlá, nakoľko obžalovaný hovoril, že kontrola originality bude trvať viac ako 6 hodín, tak aby nečakal, dali mu vozidlo Škoda Roomster, za účelom odstránenia rozporov poškodený ozrejmil, že sa stretli v Partizánskom, kde mu nasadol do auta L. L. a išli spolu tam do Prievidze kde si na benzínovom čerpadle vymenili vozidlá.
Svedok L. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu. Nakoľko si vzhľadom na odstup času už na jednotlivé skutočnosti nepamätal, bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, podľa ktorej sa s obžalovaným spoznali vo výkone trestu v Leopoldove, kde spolu vykonávali trest cca 3 roky za lúpež. Obžalovaný ho namočil do viacerých vecí, a preto má problémy s políciou. K samotnému skutku uviedol, že vedel, že obžalovaný robí s autami a predáva ich. Preto keď mu brat D. L. spomenul, že jeho kamarát D. U., s ktorým hrával futbal v Dubnici, by chcel kúpiť nejaké auto, tak sprostredkoval predaj auta zn. Volkswagen Passat kombi od obžalovaného. O pôvode auta on nič nevedel, nezaujímal sa o to, bol len prostredník. Potom okolo júla 2010 si dohodli stretnutie v Partizánskom v pizzerii Marzano. Poňho prišiel brat D. L. spolu s poškodeným a ešte nejakým ich kamarátom (pozn. M. N.) a išli do tej pizzerie, kde sedeli na terase. Onedlho dorazil obžalovaný na tom modrom Passate. K autu pristúpil iba obžalovaný a poškodený, ostatní sa rozprávali na terase. Nebol pri tom ako sa poškodený rozprával s obžalovaným o kúpe auta. Vie však, že mu poškodený dal nejaké peniaze, okolo 2.000,- €, ale nevidel to. Ešte uviedol, že obžalovaný a poškodený spísali nejakú zmluvu. Keď sa dohodli, tak poškodený odišiel na tom Passate spolu s D. L. a tým kamarátom. On odišiel z pizzerie spolu s obžalovaným, kedy mu obžalovaný povedal, že od poškodeného prevzal hotovosť okolo 2.000,- €, peniaze však priamo nevidel, len mu to vravel. S vozidlom bol však nejaký problém pri vybavovaní originality. To bolo ale medzi obžalovaným a poškodeným. Obžalovaný potom vymenil poškodenému ten Passat za iné vozidlo, aby na ňom mohol ísť na kontrolu originality. Poškodený mu potom takmer neustále volal, že kedy mu už obžalovaný vráti vozidlo, lebo jemu nedvíhal telefón. Snažil sa to dať na poriadok, niekoľkokrát volal obžalovanému, aj ho navštívil, ale nebol doma, zatajoval sa. Keď mu obžalovaný zdvihol telefón, tak vravel, že to dal na originalitu, ale trvá to dlhšie, lebo je tam nejaký problém a podobne. Trvalo to dlho a potom s poškodeným prerušil kontakt úplne, lebo s bratom ostal ako najväčší magor. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný vystupoval pred poškodeným pod menom L. B., dozvedel sa to od poškodeného až keď vznikol ten problém a začalo sa to naťahovať. Dovtedy ho volal len L.. Nikoho s priezviskom B. nepozná. On v Dubnici nad Váhom od poškodeného neprevzal žiadne peniaze ako 2 splátky po 200,- € za motorové vozidlo, ktoré mal následne odovzdať obžalovanému, ani s poškodeným nespísal žiadnu zmluvu. Potvrdil, že volal poškodenému, aby priviezol vozidlo Volkswagen Passat do Partizánskeho za účelom vykonania kontroly originality. Stretli sa v Partizánskom na parkovisku pred Tescom, následne išli na kontrolu originality do Prievidze, on sedel v Passate s poškodeným a pred ním šiel na aute obžalovaný. On nemal vedomosť o podvodnom konaní obžalovaného, nemal z neho žiadny prospech, iba problémy. Svedok na hlavnom pojednávaní nechcel konkretizovať do akých problémov ho obžalovaný dostal.
Svedok D. L. zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Uviedol, že vozidlo Volkswagen Passat mal na pár dní v užívaní najskôr on v Dubnici nad Váhom, kde hrával futbal spolu s poškodeným. Mal ho iba požičané na bežné vozenie. Od svojho brata L. L. vedel, že vozidlo je na predaj a keďže vedel tiež, že poškodený má záujem kúpiť nejaké vozidlo, tak sa o tom zmienil poškodenému, ktorý následne zavolal L. L. a ten sprostredkoval stretnutie v Partizánskom. Odovzdanie auta sa odohralo v Partizánskom v pizzerii, on prišiel s poškodeným a ešte s kamarátom A. N.. Onedlho dorazil obžalovaný spolu s jeho bratom L. L.. Poškodený odovzdal peniaze v hodnote 2.500,- € obžalovanému, on bol pri tom, lebo si prisadol k nim do auta, keď sa tam dohadovali. Videl tiež, že obžalovaný dal podpísať
poškodenému nejakú zmluvu, bola celá pokrčená, on ju však nečítal. Potom poškodený s tým vozidlom odišiel. Zhruba o týždeň volali poškodenému, že vozidlo ešte musí prejsť kontrolou originality, aby ho teda doniesol do Partizánskeho, že mu zatiaľ dajú náhradné vozidlo. Najprv mu dali nejakú starú Škodu Octáviu a po asi ďalšom týždni mu dali Škodu Roomster. Toho Passata už potom nevidel. Vie, že poškodený zaplatil za vozidlo ešte dve splátky po 200,- € a to do rúk jeho brata L. L., ktorý mal poškodenému volať, že má cestu okolo Dubnice nad Váhom, pričom on bol raz pri tom aj prítomný. Tú Škodu Roomster si potom k poškodenému domov prišli vyzdvihnúť tí, komu vlastne patrila. Veril bratovi, že to sprostredkuje bez problémov, inak by to poškodenému nenavrhol. Oni neoklamali len poškodeného, ale oklamali aj jeho zhruba v tom istom čase, len on to súdne neriešil. Tiež od nich kúpil auto, ktoré potom musel vrátiť do autopožičovne. Stalo sa to v Bratislave, kde ho priamo na ulici zastavili a zobrali auto, že patrí jednej bratislavskej autopožičovni. On vtedy vyplatil peniaze za vozidlo svojmu bratovi L. L., ktorý ich mal dať obžalovanému. On ich vtedy vo svojom prípade neudal, neriešil to súdne, ale teraz mu je jedno kto to urobil, či obžalovaný alebo jeho brat, to si mali vyriešiť medzi sebou. Jeho brat L. L. v tom mal takú úlohu, že mu iba povedal, že vozidlo je na predaj a že jeho majiteľom je obžalovaný. Opisoval ho ako úspešného človeka, že sa mu darí v tejto oblasti.
Z prečítanej svedeckej výpovede A. N. (č.l. 39-42) vyplýva, že v roku 2010, asi v mesiaci júl, kedy presne to však bolo už presne svedok uviesť nevedel, bol pri tom, keď poškodený kúpil vozidlo zn. Volkswagen Passat kombi od muža vo veku asi 30-35 rokov, bielej pleti, chudej postavy, s krátkymi na ježka ostrihanými vlasmi, ktorý sa predstavil ako L. a s ktorým sa stretli v pizzerii v Partizánskom, pričom tento tam prišiel na vozidle Volkswagen Passat ešte s jedným mužom vo veku 25-30 rokov, strednej postavy, 180-190 cm vysokým, s tmavými vlasmi. Najskôr si títo sadli k ich stolu, kde sa rozprávali a potom on, poškodený a L. B. išli k autu, kde dal L. B. poškodenému kľúče, ten si auto poprezeral, sadli si spolu do auta, kde si poškodený potom prečítal zmluvu. L. mu povedal, že je vlastníkom vozidla, že mu má dať zálohu vo výške 2.500,- € a potom mal splácať po 200,- € mesačne. L. poškodenému predložil aj technický preukaz a jeden kľúč od auta. Potom poškodený zaplatil L. v aute zálohu vo výške 2.500,- € a podpísal aj zmluvu, pričom on vtedy stál pred autom. V zmluve bolo uvedené meno L. B..
Z prečítanej svedeckej výpovede T. Q. (č.l. 53-55) vyplýva, že vlastní vozidlo Volkswagen Golf s ev. č. VK XXX AZ. Toto vozidlo malo ev. č. PD XXX CL do 04.03.2009, kedy toto vozidlo prehlásil z okresu Prievidza do okresu Veľký Krtíš, nakoľko sa tam presťahoval. Vo Veľkom Krtíši na polícii odovzdal staré ev. č. PD XXX CL, vydali mu nový technický preukaz a nové ev. č. VK XXX AZ. Nikoho s menom L. U. ani L. B. nepozná.
Z prečítanej zápisnice o konfrontácii medzi svedkom poškodeným D. U. a svedkom L. L. zo dňa 05.01.2012 (č. l. 17-24) vyplýva, že poškodený i svedok L. L. pri konfrontácii zotrvali na svojich pôvodných výpovediach.
Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 07.07.2010 (č.l. 66-68) vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcim - L. B. a kupujúcim D. U. a jej predmetom bol predaj a kúpa osobného automobilu zn. Volkswagen Passat, rok výroby 2007 s ev. č. PD XXX CL za kúpnu cenu 7.500,- €.
Z potvrdeniek o zaplatení zálohy a splátky (č.l. 66, 69) vyplýva, že poškodený zaplatil dňa 07.07.2010 zálohu vo výške 2.500,- € za automobil WV a dňa 29.07.2010 splátku vo výške 200,- €.
Zo zmluvy o prenájme č. 2/2010/570 FL zo dňa 08.06.2010 (č.l. 70-71) vyplýva, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom - Autopožičovňa Subally, so sídlom Kozmonautov 12, 949 01 Nitra a nájomcom L. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, B., pričom predmetom nájmu bolo vozidlo Škoda Roomster, ev. č. NR XXX FL na dobu od 09.06.2010 od 14:00 hod. do 12.06.2010 do 14:00 hod. za cenu 30,- € na jeden deň.
Z evidenčnej karty vozidla Volkswagen Golf (č.l. 73) a z osvedčenia o evidencii vozidla (č.l. 74) vyplýva, že držiteľom vozidla Volkswagen Golf s ev. č. VK XXX AZ je od 04.03.2009 T. Q., bytom S., B. XXX/ XX, okres F. B..
Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd vinu obžalovaného za nepochybne preukázanú.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel, na hlavnom pojednávaní sa bránil najmä tým, že poškodený si to všetko vymyslel, on mu
žiadne vozidlo Volkswagen Passat nepredal, iba mu požičal vozidlo Škoda Roomster za 30,- € na deň. Nikdy nevystupoval pod menom L. B., žiadnu kúpnopredajnú zmluvu na vozidlo Volkswagen Passat s poškodeným nespísal, nevie o akom vozidle Volkswagen Passat poškodený rozpráva, takéto vozidlo on nikdy nepoužíval. Nikdy nežiadal od L. L., aby prevzal finančnú hotovosť ako splátku za uvedené vozidlo.
Súd však takto postavenú obranu obžalovaného považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ale najmä prípadnému trestu, ktorý mu hrozil. Táto jeho obrana bola v celom rozsahu vyvrátená, najmä výpoveďou samotného poškodeného D. U., ktorý zotrval na výpovediach z prípravného konania, ich význam nemenil, vierohodným spôsobom opísal vzniknutú udalosť tak, že nakoľko mal záujem o kúpu auta, od kamaráta D. L. sa dozvedel, že kamarát jeho brata L. L. má na predaj vozidlo. Za týmto účelom skontaktovali L. L., ktorý sprostredkoval kúpu motorového vozidla zn. Volkswagen Passat od obžalovaného v Partizánskom v pizzerii Marzano. Predávajúcim bol obžalovaný, ktorý sa predstavil ako L. B. povedal, že vozidlo je jeho, dohodli sa na kúpnej cene 7.500,- €, spísali kúpnu zmluvu s tým, že za predmetné vozidlo zaplatil obžalovanému v hotovosti zálohu 2.500,- € a zvyšok mu mal splatiť v mesačných splátkach po 200,- €. Po zaplatení zálohy za vozidlo si vozidlo od obžalovaného prevzal. Neskôr zaplatil za vozidlo dve splátky po 200,- €, ktoré odovzdal do rúk L. L. v Dubnici nad Váhom a ktorý ich mal odovzdať obžalovanému. Asi o týždeň od uzavretia kúpnopredajnej zmluvy odovzdal vozidlo Volkswagen Passat naspäť obžalovanému, nakoľko mu bolo obžalovaným a svedkom L. L. oznámené, že je potrebné s vozidlom vykonať ešte kontrolu originality. Obžalovaný mal kontrolu originality obstarať v Prievidzi s tým, že ešte toho istého dňa mu mal obžalovaný vozidlo vrátiť, čo sa však nestalo, pričom vrátenie vozidla odďaľoval pod rôznymi zámienkami a vozidlo mu doposiaľ nevrátil. Ako náhradné vozidlo mu poskytol Škodu Roomster, ktorú užíval zhruba do polovice septembra 2010, až kým si po toto vozidlo neprišiel jeho majiteľ k nemu domov. Peniaze, ktoré za vozidlo Volkswagen Passat zaplatil, mu neboli vrátené.
Obžalovaný je ďalej usvedčovaný výpoveďou svedka D. L., ktorý potvrdil výpoveď poškodeného. Uviedol tiež, že videl ako poškodený odovzdal obžalovanému za vozidlo sumu 2.500,- €, čo sa udialo vo vozidle Volkswagen Passat pred pizzeriou Marzano. Ďalej uviedol, že videl ako dal obžalovaný poškodenému podpísať nejakú zmluvu, on ju však nečítal. Potvrdil tiež, že vie, že poškodený zaplatil za vozidlo dve splátky po 200,- € a to do rúk jeho brata L. L. v Dubnici nad Váhom, a to raz aj za jeho prítomnosti. Ako aj skutočnosť, že vozidlo poškodený dal asi po týždni obžalovanému, nakoľko mu bolo povedané, že toto musí ísť ešte na kontrolu originality, kedy mu bolo dané za toto vozidlo iné vozidlo. On odvtedy vozidlo Volkswagen Passat nevidel. Aj vozidlo, ktoré bolo obžalovaným dané dočasne poškodenému za vozidlo Volkswagen Passat, musel poškodený odovzdať jeho skutočnému vlastníkovi, nakoľko ani toto vozidlo nepatrilo obžalovanému.
Výpoveď poškodeného podporujú i ďalšie vykonané dôkazy predovšetkým výpoveď svedka L. L. najmä z prípravného konania, ktorý potvrdil, že pre poškodeného sprostredkoval kúpu vozidla zn. Volkswagen Passat kombi od obžalovaného. Tiež aj skutočnosť, že od obžalovaného sa dozvedel, že tento za vozidlo prevzal hotovosť okolo 2.000,- €, ako aj skutočnosť, že on volal poškodenému, aby doviezol vozidlo do Partizánskeho za účelom vykonania kontroly originality. Bol prítomný pri odovzdaní vozidla obžalovanému, takže videl tiež ako obžalovaný poskytol poškodenému ako náhradu iné vozidlo. Hoci tento svedok poprel, že by od poškodeného v Dubnici nad Váhom prevzal za vozidlo 2 mesačné splátky po 200,- €, ktoré mal potom odovzdať obžalovanému, v tejto časti bola jeho výpoveď vyvrátená výpoveďou tak poškodeného D. U., ako aj výpoveďou vlastného brata - D. L..
Obrana obžalovaného bola tiež vyvrátená aj výpoveďou svedka A. N., podľa ktorej poškodený od osoby, ktorá sa predstavila ako L. a tiež v kúpnej zmluve bolo uvedené meno L. B., kúpil vozidlo zn. Volkswagen Passat kombi, pričom tento svedok videl ako poškodený odovzdal v uvedenom vozidle tomuto mužovi ako zálohu za vozidlo sumu 2.500,- € a tiež videl ako podpisovali zmluvu o kúpe tohto vozidla.
Obžalovaný je usvedčovaný tiež ďalšími listinnými dôkazmi, najmä vykonanou konfrontáciou medzi poškodeným a svedkom L. L. zo dňa 05.01.2012 (na č.l. 17-24), kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 07.07.2010 (na č.l. 66), potvrdenkami o zaplatení zálohy a splátky za vozidlo (na č.l. 66), tiež aj zmluvou o prenájme motorového vozidla Škoda Roomster č. 2/2010/570 FL (na č.l. 70-71), ktoré plne korešpondujú so zisteným skutkovým stavom a ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci.
Na základe všetkých opísaných skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku, keď v presne nezistený deň, koncom júna 2010 v Partizánskom na parkovisku pred pizzeriou Marzano vylákal od poškodeného X.XXX,- U. 2.500,- € ako zálohu kúpnej ceny na vozidlo zn. Volkswagen Passat, pričom s poškodeným uzatvoril kúpnopredajnú zmluvu o predaji tohto vozidla, v zmluve uviedol neexistujúce identifikačné znaky a vystupoval pod falošnou identitou L. B., následne poškodený uhradil ďalšie 2 splátky na vozidlo v celkovej výške 400,- €, asi týždeň od uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy vylákal od poškodeného vozidlo pod zámienkou vykonania kontroly originality, vozidlo mu však do dnešného dňa nevrátil, čím spôsobil poškodenému D. U. škodu 2.900,- €.
Skutkový stav ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi a to tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd na základe vykonaného dokazovania po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný ako trestno-právne zodpovedná osoba, vedomá si svojho konania, narušil záujem spoločnosti na ochrane cudzieho majetku, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
V jeho konaní ide o priamy úmysel (dolus directus) podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske pod č.k. 2T/87/2011-84 zo dňa 03.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/31/2012-90 zo dňa 16.04.2012, pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 300 € (tristo eur) a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Peňažný trest vo výške 300,- € odsúdený zaplatil dňa 31.10.2012, a preto v zmysle § 92 ods. 2 Tr. zákona vykonaním peňažného trestu došlo k zahladeniu predmetného odsúdenia. Podľa správy Obvodného úradu Topoľčany, Odbor všeobecnej správy nebol prejednávaný v priestupkovom konaní a od roku 2006 nemá žiadny záznam. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku.
Pri určení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosť jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v neprospech obžalovaného svedčí jedna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m/ Tr. zákona a to, že bol už v minulosti odsúdený. Súd po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu postačuje uložiť obžalovanému iný druh trestu ako trest odňatia slobody, preto obžalovanému podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona (trestná sadzba 1 rok až 5 rokov) s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 2.100 € (dvetisícsto eur). Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona zaplatená peňažná suma peňažného trestu pripadá štátu. Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona).
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený D. U., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom T. XX, vo výške 2.900,- €, o ktorom súd nemal žiadne pochybnosti, pričom obžalovaný za spôsobenú škodu v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka aj zodpovedá, súd preto uložil obžalovanému povinnosť tomuto poškodenému škodu v celom rozsahu uhradiť.
S poukazom na zistený skutkový stav, riadiaci sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.