Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-200-2012.pdf
PDF · 89.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/200/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - E. P., trvale bytom T., T. X, a otec - D. J., trvale bytom T., Q. X, na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.02.2012, č.k. 17P/4/2012-109, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :
- s účinnosťou od 29.02.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky,
- rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.02.2007, č.k. 17P/386/2006, v časti o výživnom na maloletú,
- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o takej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca naposledy mu určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.02.2007, č.k. 17P/386/2006. Stanovené výživné mal za korešpondujúce s odôvodnenými nárokmi odvodenými z veku maloletej, ako aj s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca, po zohľadnení celkovej situácie u matky, ktorej jediným príjmom je v súčasnosti rodičovský príspevok v sume XXX,XX euro mesačne, ktorý poberá v súvislosti s narodením druhej dcéry, R. P., nar. XX.XX.XXXX. Otec, aj keď je dlhodobo bez pracovného pomeru, nepreukázal v konaní žiadnu objektívnu ani subjektívnu prekážku, pre ktorú by si nemohol plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu jedinému nezaopatrenému dieťaťu v takej výške, ktorá zodpovedá veku a potrebám dieťaťa. Nepreukázal napr., že by jeho zdravotný stav tvoril prekážku pre uplatnenie sa v pracovnom procese, alebo že by mu účelovo odčerpával finančné prostriedky na jeho vlastnú výživu, napr. za lieky, diétne stravovanie a pod. Aj keď nemá ukončené stredoškolské vzdelanie, čo mu do istej miery obmedzuje možnosti pracovného uplatnenia sa, musí mať na zreteli, že plnenie vyživovacej povinnosti má prioritný charakter aj pred jeho vlastnou výživou, a preto musí vyvíjať aktívnu snahu zabezpečiť si príjem aspoň z príležitostnej pracovnej činnosti. Naviac býva v Bratislave, kde je najširšia možnosť pracovných príležitostí a pracovného uplatnenia sa v štátnom i súkromnom sektore. Tiež na rozdiel od matky maloletej, ktorá žije s dvomi deťmi sama, nie je odkázaný na samostatné financovanie vlastnej domácnosti, keďže túto zdieľa so svojou matkou, ktorá mu dokonca ako dôchodkyňa vypomáha s platením výživného. Pri rozhodovaní o novej výške výživného napokon súd vzal na zreteľ aj to, že otec neprejavuje o maloletú žiaden záujem, nestretáva sa s ňou, príležitostne ju neobdarúva a na zabezpečovaní jej potrieb sa iným spôsobom, než platením výživného, nezúčastňuje. Počiatok plnenia zvýšeného výživného určil v súlade s návrhom matky odo dňa vyhlásenia rozsudku
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd s prihliadnutím na § 62 ods. 3 Zákona o rodine zamietol návrh
matky na zvýšenie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa názoru otca súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o zmene sumy výživného vychádzal predovšetkým z tvrdení matky o potrebách maloletej, ktoré bez ohľadu na vlastné finančné pomery nemá v úmysle spochybňovať a ani žiadnym iným spôsobom napádať. Jeho faktické postavenie mu však neumožňuje ani v minimálnej miere si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na krytie vlastných nevyhnutných potrieb na zabezpečenie výživy. Od roku 2011 je nezamestnaný, z tohto dôvodu je zaradený do evidencie nezamestnaných vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a nárok na dávku v nezamestnanosti mu zanikol v priebehu mesiaca november 2011. Od januára 2012 nemá žiadny príjem, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní žiadne hodnotné hnuteľné veci a disponuje iba vecami svojej osobnej potreby. Býva spoločne s matkou, všetky výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb, predovšetkým na stravu a ubytovanie znášajú jeho rodičia, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku a matka je navyše uznaná za ťažko zdravotne postihnutú osobu. Od januára 2012 jeho rodičia na seba fakticky prevzali aj plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej L.. Situácia v ktorej sa ocitol je mu nepríjemná, vyvoláva v ňom pocity frustrácie a hanby. Matka maloletej, s ktorou žili 9 rokov v spoločnej domácnosti pozná jeho osobné pomery a vie, že nikdy nemal sklony k hanobeniu majetku. Predpokladá, že matka dosahuje aspoň aký taký relatívne stabilný príjem, v dôsledku ktorého má i širšie možnosti plniť vyživovacie povinnosti zo svojej strany. Svoju dcéru pri rešpektovaní vôle matky o vzájomnom nestýkaní sa de facto nepozná, avšak miluje ju a svojej zodpovednosti voči nej sa nezbavuje. Dôvodom pre podania odvolania je výlučne snaha o vytvorenie základných predpokladov pre dôstojný život, v ktorom by mal aspoň na stravu a oblečenie do času, kým nezíska stabilné trvalé zamestnanie.
Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Súdom stanovená výška výživného je adekvátna k veku a potrebám maloletej L., o ktorú doposiaľ otec nemal záujem a ktorý sa spolieha na matku dieťaťa a jej rodinu. Pri ich rozchode mala dcéra X,X roka, otec od tej doby dcéru nevidel, nemá záujem o stretnutie s ňou a všetky svoje povinnosti kompenzoval len výživným v sume X.XXX- Sk, ktoré v minulosti riadne neplatil. Z jeho odvolania je zrejmé, že sa zase necháva živiť svojimi rodičmi, ktorí
namiesto otca hradia výživné na maloletú. Otec miesto toho, aby sa si hľadal prácu a riadne sa zamestnal, čo v Bratislave v jeho veku nie problém , sa ľutuje. Jeho dcéra má 8 rokov, chodí do školy a jej finančné nároky sú podstatne vyššie ako boli v jej predškolskom veku. Matka napokon uviedla, že sama je samoživiteľkou dvoch detí a bez pomoci svojich rodičov by situáciu v ktorej sa ocitla nezvládla. Výživné vo výške XXX euro na mesiac je najmenej, čo možno od otca očakávať. Sebaľútosť a neschopnosť otca, by nemal pri rozhodovaní brať odvolací súd do úvahy.
Kolízny opatrovník maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na mal. L. P., nar. XX.XX.XXXX na sumu XXX euro mesačne s účinnosťou od 29.02.2012 odvolací súd plne stotožňuje je treba poznamenať, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V
zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej L., ako aj z hľadiska schopností a možností jej rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase
poslednej úpravy výživného na maloletú t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, ktorý rozsudkom zo dňa 14.02.2007, č.k. 17P/386/2006-45 zveril maloletú L., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou X.XXX,- Sk. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že na strane maloletej došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov súvisiacej s jej nástupom na základnú školu a logicky s tým sa meniacich potrieb dieťaťa a nákladov vynakladaných na ich uspokojovanie, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou bol otec s účinnosťou od rozhodnutia súdu ( v súlade s návrhom matky ) zaviazaný prispievať na výživu maloletej L., aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletej, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, a to i pri zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali na strane otca od posledného súdneho rozhodnutia ( od roku 2011 nezamestnaného ).
V nadväznosti na námietky otca týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov tvrdené v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a zopakované v podanom odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade sa odvolaciemu súdu v otázke hľadania si zamestnania javí byť postoj otca, ktorý je od roku 2011 nezamestnaný a ktorý od januára 2012 nemá žiaden príjem za nie dostatočne zodpovedný. Je treba uviesť, že okolnosť nezamestnanosti povinného rodiča sama osebe nemôže znamenať, že sa rodič v starostlivosti ktorého maloleté dieťa je, nemôže s úspechom domáhať zvýšenia výživného, a že ťarcha starostlivosti o dieťa odkázané výživou bude v plnej miere prenesená na druhého rodiča. Je povinnosťou otca, aby vyvinul úsilie smerujúce k tomu, aby sa uplatnil na trhu
práce a dokázal tak zabezpečiť aspoň základné potreby osôb odkázaných na neho výživou. Nemožno neprihliadnuť i k tomu, že otec má síce dosiahnuté len základné vzdelanie, avšak má všetky predpoklady k tomu, aby vo veku XX rokov dosahoval príjem, z ktorého bude schopný finančne zabezpečiť svoje dieťa odkázané na neho výživou. Je treba zohľadniť i to, že otec v priebehu konania neuvádzal žiadne okolnosti na jeho strane ( zdravotné a pod.), ktoré by mu bránili zamestnať sa a naviac býva v lokalite, v ktorej sú možnosti uplatniť sa na trhu práce výrazne lepšie v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska. Za právne relevantnú považoval odvolací súd konštatáciu otca o tom, že jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej dobrovoľne hradia jeho rodičia ( poberatelia starobného dôchodku ) poukazujúc na to, že za situácie, kedy je otec vo fyzicky najproduktívnejšom veku odkázaný výživou na vlastných rodičoch, je i z tohto dôvodu povinný vyvinúť maximálnu snahu získať zamestnanie adekvátne jeho vzdelaniu, resp. prijať akúkoľvek prácu, z ktorej môže získať prostriedky nielen na vlastnú výživu, ale aj na výživu maloletej . Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že určená výška výživného pri zohľadnení výživného, na ktorom sa vo väčšej miere spolupodieľa matka maloletej a výlučnej osobnej starostlivosti matky o dieťa, predstavuje plnenie určené na pokrytie len základných potrieb dieťaťa súvisiacich so zabezpečením bývania, stravovania, nákladov na vzdelávanie a ostatných nevyhnutných životných potrieb.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.