Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_22C-259-2009.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Subarea
22C/259/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: Z. B., narodený XX.X.XXXX, bytom X. X., Y. proti odporkyni: I. Z., narodená XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/X, Y., zastúpená opatrovníčkou G. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III, Bratislava, o zaplatenie 10 456,08 Eur takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 10 456,08 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.9.2005 do zaplatenia a náhradu súdneho poplatku vo výške 627,36 Eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.03.2008, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 15.5.2009 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 315 000,- Sk (10 456,08 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% dohodnuté v zmluve a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s odporkyňou dňa 14.3.2005 požičal odporkyni sumu 315 000 Sk s tým, že odporkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutú pôžičku do 15.09.2005. Uviedol, že uvedenú pôžičku odporkyňa napriek telefonickým výzvam navrhovateľa nevrátila, hoci lehota na jej vrátenie uplynula 15.09.2005. K návrhu ako listinné dôkazy pripojil zmluvu o pôžičke zo dňa 14.03.2005 opatrenú osvedčením notára o pravosti podpisu.
Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 30Ro/911/2008-5 zo dňa 29.4.2008 vyzval navrhovateľa podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ust. §§ 43 ods. 1 a 79 O.s.p. na odstránenie vád podania a doplnenie návrhu. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 4.6.2008 doplnil navrhovateľ návrh v časti špecifikácie príslušenstva. Podaním doručeným tunajšiemu súdu opätovne doplnil návrh v zmysle uznesenia tunajšieho súdu, č.k. 22C 259/2009-22 zo dňa 9.12.2009.
Keďže odporkyňa sa na adrese trvalého bydliska nezdržiavala a miesto ich pobytu sa nepodarilo overiť šetrením a to ani prostredníctvom Obecného úradu v H. C., Centrálnej evidencie pobytov obyvateľov SR v Banskej Bystrici, OO PZ SR, Sociálnej poisťovne a v Ústrednej evidencii väzňov ZVJS SR. V zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo je doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať.
S poukazom na uvedené súd uznesením, č.k. 22C 259/2009-46 zo dňa 24.4.2012 ustanovil G. B., súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III za opatrovníčku odporkyni I. Z., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/X, Y., toho času na neznámom mieste.
Súd vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní dňa 19.11.2012 v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ, ktorému boloo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.10.2012 svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Opatrovníčke odporcu bolo predvolanie na pojednávanie spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu doručené dňa 8.10.2012, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, pojednávanie odročiť nežiadala. K návrhu navrhovateľa sa nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z listinného dôkazu označeného ako Zmluva o pôžičke zo dňa 14.3.2003 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou, pričom ako predmet zmluvy v čl.1 je uvedené: "veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava (prenecháva sumu 315 000,- Sk s dohodnutým 5% úrokom na dobu 6 mesiacov.
Podľa čl. 2 uvedenej zmluvy dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 315 000,- Sk a súčasne sa zaväzuje predmetnú sumu s dohodnutým úrokom osobne vrátiť veriteľovi do 15.9.20058 v mieste veriteľovho bydliska.
Zmluva bola datovaná, podpísaná a pravosť podpisov účastníkov zmluvy bola osvedčená notárom.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( §120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ bol vo svojom návrhu povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyni, resp. jej opatrovníčke bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že na to, aby bola platne uzavretá sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí dlžníkovi, inak s ňou platné právo nespája právne účinky. Ak teda nedôjde k odovzdaniu predmetu pôžičky, v prejednávanom prípade, peňažnej hotovosti, či už fyzickým odovzdaním alebo bezhotovostným prevodom zmluva o pôžičke vlastne nevznikne. Tento výklad vyplýva z právnej doktríny a má tiež oporu v ustálenej judikatúre.
K uzavretiu zmluvy o pôžičke je potrebné nielen prijatie návrhu na jej uzavretie ( konsenzus strán) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. (rozhodnutie NS ČR, sp.zn.21Cdo 2217/2003). Ku konsenzu strán je teda potrebné pristúpenie reálneho úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Podľa konštantnej judikatúry (viď rozhodnutie NS ČR sp.zn.25Cdo 98/2000) v konaní o vrátení pôžičky zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že plnenie odporcovi skutočne poskytol a tiež že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s odporcom, navrhovateľa.
Nejde o tzv. formálny právny úkon, čo znamená, že zákon nepredpisuje, že musí byť uzavretá v písomnej forme.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa v tomto konaní bolo teda pre súd rozhodujúce posúdenie otázky, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, konkrétne peňazí v sume 315 000 Sk, čo jest 10 456,08 Eur odporkyni, teda k odovzdaniu predmetu pôžičky, lebo podľa názoru súdu len za týchto podmienok mohla zmluva, hoci uzavretá v písomnej forme vyvolať účinky ktoré s ňou spája platné právo, pričom jedným z týchto účinkov je nárok veriteľa žiadať po uplynutí dohodnutej doby od dlžníka vrátenie predmetu pôžičky spolu s platne dojednaným príslušenstvom.
V prejednávanom prípade Zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou obsahuje vyhlásenie dlžníka o prevzatí predmetnej sumy od navrhovateľa, na základe čoho je možné spoľahlivo dovodiť záver, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky,
Súd sa prejudiciálne zaoberal aj platnosťou uzavretej zmluvy. Skúmal, či právny úkon nie je postihnutý absolútnou neplatnosťou, pretože právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú potom za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a súd ju skúma ex offo. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel k záveru, zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola uzavretá platne.
V konkrétnom prípade súd poukazujúc na vyššie uvedené úvahy súvisiace s charakterom zmluvy o pôžičke, zvážiac všetky okolnosti a to tak právne (výklad zákona, judikatúra) ako skutkové listinné dôkazy pripojené navrhovateľom k návrhu) dospel súd k záveru, že zmluva o pôžičke zo dňa 14.3.2005 ako zmluva reálna bola platne uzatvorená bol naplnený jej pojmový znak, ktorým je potrebné chápať odovzdanie predmetu pôžičky odporcom, ktoré v konaní vzhľadom na všetky okolnosti vrátane nečinnosti odporcov sporné nebolo.
Navrhovateľ v konaní tvrdil a produkoval dôkazy preukazujúce dôvodnosť podaného návrhu, v súvislosti s čím s úspechom uniesol dôkazné bremeno naproti tomu odporkyňa v konaní pred súdom zostala nečinná, nevyužila žiaden z prostriedkov procesnej obrany, preto súd na základe vykonaného dokazovania posúdil návrh uplatnený navrhovateľom ako dôvodný a navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie žalovanej istiny odporkyňou.
Navrhovateľ si v konaní súčasne so žalovanou istinou uplatnil aj jej príslušenstvo pozostávajúce s úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 15.09.2005 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj dlh.
Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa sa dostala s plnením svojho dlhu voči navrhovateľovi do omeškania, preto súd v súlade s §517 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy, pričom výška úroku zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska ku dňu 16.9.2005, teda prvému dňu omeškania, čo je deň nasledujúci po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva o pôžičke medzi účastníkmi uzavretá (15.9.2005). K výške priznaného úroku z omeškania súd uvádza, že nakoľko výška diskontnej sadzby ku dňu omeškania predstavovala 3%, vzniklo navrhovateľovi právo na priznanie úroku z omeškania vo výške 6% . navrhovateľ však vo svojom doplnenom návrhu žiadal priznanie úroku z omeškania vo výške 5%, na základe čoho mu súd viazaný jeho návrhom priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 15.9.2005, z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že odporkyňa sa do omeškania dostala až dňa 16.9.2005 potom čo si nesplnila povinnosť vrátiť navrhovateľovi predmet pôžičky spolu s dohodnutým úrokom do 15.9.2005. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti priznania úroku z omeškania za deň 15.9.2005 zamietol.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Súd vec právne posúdil ako spor vzniknutý z nesplnenia zmluvne dohodnutých povinností odporkyňou, vzťah medzi účastníkmi posúdil záväzkovoprávny, spravujúci sa ustanoveniami § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, a ustanovenia § 544 a 545 Občianskeho zákonníka, pre posúdenie nároku na rok z omeškania použil najmä ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 16 596,94 € (500 000 Sk) pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.