Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-70-2012.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky: N. L., G.. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX U., Y.. T. XXXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom so sídlom 908 76 Lakšárska Nová Ves 403, proti odporcovi: T. L., B.. XX.X.XXXX, X.T. XXX XX U., Y.. T. XXXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T. L. H. N. L., G.. V. uzavreté X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Miestneho národného výboru v J., vo zv. N., ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. X r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.7.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že k vážnejším nezhodám s odporcom prišlo pred 1,4 rokom, po smrti jej otca, kedy sa vážne naštrbili rodinné vzťahy. Vyčítala odporcovi, že okrem iného robil jej na ulici žiarlivostné scény, sledoval ju, čo neprispievalo k jej dobrému menu v meste, keďže pracuje ako vychovávateľka, preto je v neustálom kontakte s množstvom ľudí, ktorí ju v dôsledku jej práce poznajú. Ďalej argumentovala tým, že v čase podania návrhu s odporcom nezdieľala spoločnú domácnosť po dobu štyroch mesiacov. Manželove správanie postupne viedlo k jej absolútnemu citovému odcudzeniu, čo je podľa navrhovateľky neprekonateľnou prekážkou, aby si manželstvo mohlo plniť svoje funkcie v budúcnosti.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami odporcu, sobášnym listom, rodným listom T. L., rodným listom maloletého U. C., spisom OS Senica Č..W.. XP/XX/XXXX, potvrdením Mesta Senica o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 8.4.1989 v J.i, obaja ako prvé v poradí. Obaja sú štátni príslušníci SR, slovenskej národnosti. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa - t.č. plnoletá T. L., B.. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.10.2007 bol účastníkom
zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti maloletý U. C., B.. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2007. Posledné spoločné bydlisko účastníci mali na adrese U., Y.. T. XXXX/XX.
Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že už počas manželstva jej odporca viackrát povedal, že keď deti odrastú on sám odíde. Navrhovateľka má za to, že v manželstve urobila všetko čo mohla a mala urobiť. Až do smrti matky odporcu sa o ňu starala a otca odporcu navštevovala v domove dôchodcov, čo nerobil ani odporca. Uviedla, že po narodení ich spoločnej dcéry mala zdravotné problémy, prišla o maternicu a trápilo ju to, že odporca jej viackrát vyčítal, že ona je príčinou toho, že nemajú viac detí. Vzťah odporcu k jej rodine vnímala tak, že odporca k nim nemal dobrý vzťah, nechodil k ním a tvrdil, že ich rodičia okrádajú tým, že sestre navrhovateľky dávajú viac. Navrhovateľka veľmi zle znášala smrť svojich rodičov, a keďže, podľa jej tvrdenia, nemala v manželovi žiadnu oporu, po smrti mamy XX.X.XXXX sa aj s deťmi odsťahovala do rodičovského domu do Š.
- U., kde žije doteraz. Nebráni však odporcovi, aby za deťmi chodil ako často chce. Poprela, že by mala známosť s iným mužom a poprela, že by odporcovi bola niekedy neverná, i keď ju odporca z nevery upodozrieval a robil jej žiarlivostné scény. Tiež uviedla, že s odporcom intímne nežije od marca t.r. a nevedú od tejto doby ani spoločnú domácnosť. Odporcu už berie len ako otca ich spoločnej dcéry. Navrhovateľka uvádzala, že s odporcom sa spoznala v lete roku 1987 a manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti. Odporca tvrdil, že sa poznajú od leta 1986, a teda manželstvo uzatvorili po trojročnej známosti. Navrhovateľka tvrdila, že počas celého manželstva ju odporca nikdy neoslovil jej krstným menom, lebo vraj si to ešte nezaslúžila. Odporca doznal, že skutočne manželku neoslovoval menom, a to preto, že ani jeho otec tak nekonal. Keď mu to však manželka vytkla, uvedomil si tento nedostatok a ospravedlnil sa jej.
Odporca počas celého konania vo veci s návrhom nesúhlasil. Vo svojich vyjadreniach či už ústnych alebo písomných sa snažil vysvetliť všetky situácie popísané a vytýkané mu navrhovateľkou. On manželstvo s navrhovateľkou považuje za fungujúce a kríza, v ktorej sa momentálne nachádzajú potrebuje podľa neho len čas, po uplynutí ktorého si navrhovateľka určite uvedomí, čo je správne. Súčasnú situáciu odporca pripisuje aj tomu, že navrhovateľka sa stále psychicky nevyrovnala so smrťou svojich rodičov. Uviedol, že počas ich manželstva nemali väčšie nedorozumenia. Matku navrhovateľky si aj napriek jej nedostatkom vážil. Poprel, že by mal úmysel rodinu niekedy opustiť. Toto tvrdenie navrhovateľky považuje za účelové a navyše sa na taký výrok nepamätá. Počas manželstva s peniazmi disponovala výlučne navrhovateľka, a preto odporca považuje za absurdné tvrdenia o údajnom okrádaní rodiny zo strany navrhovateľky, resp. jej rodičov. Odporca tiež argumentoval, že ak by bolo ich manželstvo také zlé, neboli by si predsa vzali do pestúnskej starostlivosti maloletého U., ktorý je s nimi stále až doteraz, je na nich citovo naviazaný, viac ako kto iný potrebuje obidvoch rodičov pokope. Príprava na pestúnsku starostlivosť zahŕňala rozsiahle preverovanie aj samotného odporcu, a preto, ak by bol taký zlý, ako uvádza navrhovateľka, nemohlo by k zvereniu dieťaťa vôbec dôjsť. Odporca je presvedčený o tom, že nejaký vzťah medzi navrhovateľkou a jej spolupracovníkom W.. U. musí byť, pretože inak by nemala dôvod sa s ním kontaktovať telefonicky, ani SMS správami v takom rozsahu ako preukazoval výpismi (1972 SMS a 11 hodín 8 minút telefonovania na jedno číslo za cca 5,5 mesiaca). Napriek tomu odporca uviedol, že ak navrhovateľka tvrdí, že s týmto mužom nič nemá, tak je to pravda. Odporca tiež zdôraznil, že rodine sa vždy venoval, chodili spolu na výlety, počas letných prázdnin doposiaľ trávili spolu veľa času a chodili spolu nakupovať. Odporca má svoju manželku a deti veľmi rád, aj on ich pre svoj život veľmi potrebuje. Odporca prisľúbil, že napraví svoje špatné postoje. Žiadal návštevu manželskej poradne, čo však navrhovateľka kategoricky odmietla a uviedla, že by aj tak nemala význam takáto konzultácia, pretože jednak by do poradne nešla, a to preto, že by to nič nezmenilo na jej rozhodnutí s odporcom sa rozviesť. V tomto jej postoji ju utvrdil samotný odporca svojimi písomnými vyjadreniami najmä na jej zdravotný stav.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 52 ods. 1 písm. f/, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieta zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm.f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieta, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieta zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieta v jeho osobnej starosltivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť a manželstvo účastníkov je možné rozviesť, pretože návrh bol podaný dôvodne. Preukázateľne sa navrhovateľka odporcovi citovo odcudzila, a to do takej nezvratnej miery, že ani súd po všetkom čo na pojednávaniach odznelo nie je presvedčený o tom, že toto manželstvo by ešte mohlo riadne fungovať a plniť svoje úlohy tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Súd mal objektívne preukázané, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od marca t.r., keď sa navrhovateľka aj s deťmi odsťahovala zo U. J. Š. - U. a žije tam v rodičovskom dome doteraz a nemá vôbec v úmysle sa k manželovi vrátiť. Toto manželstvo neplní ani ďalšie z funkcií usporiadaného manželstva, a to, že spolu nevychovávajú maloletého U., ktorý im bol zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti a nežijú spolu intímne ako manželia najmenej od marca t.r.. Aj keď sa odporca všemožne snažil ich manželstvo za každú cenu zachrániť, jeho snaha sa minula účinku, ba mala opačný výsledok, pretože navrhovateľka nielenže svoje presvedčenie rozviesť sa nezmenila, ale prejavy prezentované odporcom ju v jej rozhodnutí čoraz viac utvrdzovali. Evidentne návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka po dôkladnom zvážení všetkých okolností, ktoré tomuto jej rozhodnutiu predchádzali. Nejedná sa o neuvážené, momentálne, emotívne, či zbrklé rozhodnutie, ale o rozhodnutie, ktoré sa rodilo viac rokov. Za týchto okolností nie je ani v možnostiach súdu, aby donútil navrhovateľku zostať v manželstve, ak to sama nechce. Súd dal účastníkom dostatok času a priestoru pre prípadné zmierenie sa a obnovenie manželstva, pretože o návrhu rozhodol až na štvrtom pojednávaní. S poľutovaním súd musí skonštatovať, že odporca sa zrejme bude musieť s touto pre neho novou realitou postupne vnútorne vysporiadať a zmieriť. Z vyjadrení odporcu súd zistil, že si odporca zrejme uvedomil, akých chýb sa v manželskom spolužití dopustil, ale uvedomil si ich pomerne neskoro. So svojou manželkou manipuloval, presadzoval svoje názory a trval na ich rešpektovaní. Za týchto okolností sa nedá ani navrhovateľke spravodlivo vytýkať, že nechce zostať v takomto manželskom zväzku. Iná príčina rozvratu manželstva preukázaná nebola z dôvodu dôkaznej tiesne. Manželstvo teda dlhodobo neplní žiadnu funkciu, nakoľko manželia spolu nežijú, nehospodária, a ani sa intímne nestýkajú. Dcéra pochádzajúca z manželstva je už plnoletá. Pokiaľ ide o maloletého U., týmto rozhodnutím o rozvode manželstva, spoločná pestúnska starostlivosť účastníkov k nemu zaniká. Keďže spolu s návrhom na rozvod manželstva nebol podaný aj návrh na zverenie maloletého U. do starostlivosti jedného z manželov, takýto návrh môže byť podaný aj neskôr.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože predmetom konania bol rozvod manželství a každý z manželov má svoj podiel viny na jeho rozpade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.
1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p.,
tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie
účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)