Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_16C-24-2012.pdf
PDF · 129.33 KB
Case nature
Subarea
16C/24/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, právnej veci žalobkyne X. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. J. H., R. Č.. X, J., proti žalovanému E. F., bytom R. Č.. XX, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd nezaväzuje žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 2.3.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.3.2012 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni a zároveň zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000,-- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež zaviazal žalovaného na úhradu trov konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný býva v susedstve žalobkyne. Tento sa žalobkyni ako aj iným susedom vyhráža. Dlhodobo žalobkyňu obviňuje, že je podplatená ako aj všetci susedia, nadáva jej „do kuriev“, vyhráža sa jej väzením za krivé svedectvo, to všetko pod vplyvom alkoholu, s vyhrážkou, že všetkých vystrieľa. Jeho vyhrážky, urážky a obviňovanie sa naďalej stupňujú, preto žalobkyňa podala uvedenú žalobu. Za tejto situácie je jej manžel s nervami na konci, stupňujú sa tým aj hádky v rodine. Dňa 16.12.2011 pred obecným obchodom žalovaný žalobkyni na verejnosti nadával do „kuriev cigánskych“, že je podplatená od pána P., že s ňou urobí poriadok. To jej oznámil svedok H. V. s tým, aby si dávala pozor. Dňa 20.12.2011 znovu v podnapitom stave o cca. 16:30 hod. žalovaný napadol dom žalobkyne, búchal po oknách a kričal „ty kurva jedna, si podplatená od P., pôjdeš do basy“. Svedok Y. P. býva cca 70 metrov ďalej a všetko to videl a počul. V piatok dňa 17.2.2012 žalovaný znova pred domom žalobkyne jej nadával do „kuriev cigánskych“ a bol podnapitý. V pondelok dňa 20.2.2012 pred obecným obchodom žalovaný znova opitý nadával žalobkyni do „kuriev podplatených“. Počuli to svedkovia H. V. a J. O.. Večer cca. o 16:30 hod. ešte aj pred jej domom vykrikoval to isté. Počuli to svedkovia D. L.T. a Y. P.. V stredu dňa 22.2.2012 znovu pred domom žalobkyne pri ceste domov jej žalovaný podnapitý nadával do „kuriev cigánskych“, svedkami tohto boli D. L.y, Y. P. a J. O.. V pondelok dňa 27.2.2012 žalovaný obvinil cigánov, že mu zabili ženu, tá sa obesila. Znova žalobkyni nadával „ty kurva“. Policajnou hliadkou bol zadržaný a vzatý do väzby. Svedkom boli Y. P., D. L., R. L.T. a H. L.T..
K žalobe sa vyjadril žalovaný krátkym prípisom zo dňa 11.6.2012 v ktorom uviedol, že sa tieto tvrdenia nezakladajú na pravde a že to všetko je vykonštruované voči jeho osobe.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorý predvolal účastníkov konania.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný sa začal hádal s p. Y. P. a začal každému nadávať keď bol v podnapitom stave, hlavne jej a to do „cigánskych kuriev“, že je P. podplatená a že aj tak pôjdu do basy. Presné dni si nepamätá, avšak aj v obchode v obci sa začal žalovaný voči nej zle vyjadrovať. Dňa 20.12.2011 prišiel žalovaný presne o 16.30 hod. k ich domu a začal jej búchať na okná. V ten deň bol jej manžel a ona bola doma sama s deťmi. Žalovaný jej nadávať do „kuriev“, že je podplatená a že pôjde do basy. Kričal, že ich vystrieľa, že má s čím. Jej deti sa zľakli, v tú noc jej jedno z deti ani nezaspalo. Volali aj policajnú hliadku, kedy táto sa dostavila možno do pol hodiny. Tento incident zaznamenal aj pán P., ktorý býva odo nej 70 m a ten bol pri bráne svojho domu. Ona bola v tom čase v dome, bála sa vyjsť, počúvala to cez okno. Žalovaný sa počas incidentu zdržal pri ich dome 5 až 10 minút. Na druhý deň po incidente, keď išla do obchodu, stretla na ulici žalovaného. Žalovaný sa priblížil ku nej a napľul na ňu a vynadal jej do bonzáčiek. Asi o týždeň , keď išla do obchodu pani D. , pri obchode jej žalovaný začal surovo nadávať, vykrikoval jej, že je podplatená ako ostatní svedkovia pána P.. V deň, kedy sa obesila manželka žalovaného začal žalovaný nadávať na ulici, že jeho manželku obesili, že sú vinní. Ona v tom čase bola na ulici pred svojim domom, žalovaný vyšiel na ulicu a začal im nadávať. Povedal že mu zabili jeho ženu a že oni to spôsobili. K incidentu dňa 16.12.2011 , ktorý sa mal stať pred obecným obchodom, uviedla, že bola pri ňom prítomná a že jej žalovaný nadával do „kuriev cigánskych“ a vykrikoval jej, že je podplatená od P.. Pokiaľ išlo o udalosti zo dňa 17.2.2012 , ktoré sa stali pred jej domom, uviedla, že bola pri nich prítomná , keďže v tom čase pred domom odpratávala sneh a vtedy jej mal žalovaný nadávať do „kuriev cigánskych“. Rovnako tak pri incidente 20.2.2012 pred obecným obchodom bola prítomná a tiež pri ňom opakoval, že je podplatená pánom P. a že pôjde do basy. Zásah do jej rodinného a spoločenského života spočíval v tom, že jej manžel prestal veriť, myslí si, že je mu neverná, začal ju kontrolovať a nechce ju púšťať do kostola. Tiež poukázala na to, že predtým jej ľudia dokázali požičať aj peniaze a teraz nechcú. Má tiež ísť do nemocnice kvôli zhoršenému zdravotnému stavu.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že ide o vykonštruované veci. Potvrdil, že mal incident s Y. P., kvôli ktorému je vo väzbe. Pokiaľ šlo o incident so žalobkyňou z decembra 2011 v obchode pani D. , žalobkyňa mu vtedy nadávala, že je sviňa, že jej manžel ho sekerou zabije a že on ako F. nemá čo v obci hľadať a má predať dom. On sa k žalobkyni ani neozval. V ten deň volal políciu, ktorá prišla za ním do domu a spísali o tom záznam a tiež sa boli na to pýtať aj v obchode, svedkyne C. H., predavačky. Tiež otec žalobkyne sa mu mal vyhrážal, že pokiaľ uvedie žalobkyňu ako aj ostatných ako svedkov v spore s P., takže ho zničia. Podľa neho všetko je vykonštruované voči jeho osobe. Poprel, že by mal dňa 16.12.2011 pred obecným obchodom na verejnosti nadávať žalobkyni. Pripustil len, že jej povedal také čosi o krivých svedectvách, že sa dopúšťajú trestného činu. Rovnako tak poprel, že by dňa 20.12.2011 v podnapitom stave o cca 16:30 hod. napadol dom žalobkyne, búchal jej na okná a nadával jej. K incidentu z piatka dňa 17.2.2012 uviedol, že v ten deň mohli byť na kontrole s manželkou u lekárky, presne si to však už nepamätal. Rovnako tak poprel incidenty z pondelka 20.2.2012 ako aj zo stredy 22.2.2012. Pokiaľ šlo o udalosti z pondelka 27.2.2012 k ním uviedol, že v ten deň sa vrátil z obchodu a našiel svoju manželku obesenú, oživoval ju a kričal, že sa zabije. Volal 112, záchranku aj políciu, tí mu dali injekciu na ukľudnenie. V ten deň ho aj zaistili. On vtedy žalobkyni nekričal, nevidel ju, bol v šoku.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov, svedkov ako aj listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav :
Medzi žalobkyňou a žalovaným došlo koncom roka 2011 a začiatkom roku 2012 k viacerým konfliktným situáciám. Dôvodom ich vzniku boli pôvodne spory medzi žalovaným a Y. P., v dôsledku ktorých susedia týchto pánov medzi iným aj samotná žalobkyňa boli vypovedať v trestnej veci na základe trestného oznámenia, ktoré podával na žalovaného menovaný Y. P..
Podľa žaloby žalobca dňa 16.12.2011 mal pred obecným obchodom na verejnosti nadávať žalobkyni do kuriev cigánskych, že je podplatená od P., pričom tieto skutočnosti žalobkyni mal oznámiť svedok H. V.. Vo svojej samotnej výpovedi už ale žalobkyňa tvrdila, že pri týchto prejavoch žalovaného mala byť ona osobne prítomná, a že tieto skutočnosti okrem svedka V. zaznamenal aj svedok J. O.. Žalovaný uvedený incident poprel. Ani svedok H. V. vo svojej svedeckej výpovedi uvedené skutočnosti nepotvrdil. Podľa jeho výpovede v mesiaci december 2011 a to okolo 11.12.2011 počul pri obchode pani D. krik, pričom sa tam hádali navzájom žalovaný so žalobkyňou. Čo si konkrétne kričali uviesť nevedel, keďže slovám nerozumel. Vtedy však následne sa stretol so žalobkyňou, ktorá prichádzala od uvedeného obchodu smerom k nemu, a táto bola značne nervózna a triasla sa a na jeho otázky mu práve samotná žalobkyňa mala uviesť, že jej žalovaný kričal do kuriev a deň predtým večer jej mal svietiť do okien. Tiež dodal, že takto sa žalovaný so žalobkyňou viackrát hádali, boli to aj hádky medzi žalovaným a otcom žalobkyne. O týchto hádkach však vedel len z počutia. Ani svedok J. O. incident z uvedeného dňa nepotvrdil, keďže vo svojej výpovedi si nevedel spomenúť na žiadne incidenty , ktoré sa mali odohrať medzi žalobkyňou a žalovaným v decembri 2011.
Podľa žaloby ako aj výpovede žalobkyne žalovaný v podnapitom stave mal dňa 20.12.2011 o cca 16:30 hod napadnúť jej dom, búchal na okná a nadávať jej do kuriev, že je podplatená a že pôjde do basy. Celý incident trvala 5-10 minút , mal ho zaznamenať aj svedok Y. P., ktorý býva 70 m od žalobkyne a v tom čase bol pri bráne svojho domu a taktiež k tomuto incidentu žalobkyňa volala aj policajnú hliadku. Žalovaný uvedené skutočnosti poprel. Tieto tvrdenia žalobkyne potvrdzoval vo svojej výpovedi svedok Y. P., podľa ktorého uvedeného dňa okolo piatej išiel vonku po drevo a počul hlas a krik žalovaného, ktorý bol opitý. Podišiel k bránke a videl pri dome žalobkyne, u ktorého je pouličná lampa, ako tam žalovaný búcha na okná žalobkyni, trhal jej bránkou do dvora a nadával jej do cigánskych kuriev, že je podplatená a že pôjde do basy ako všetci svedkovia. Počul ako žalobkyňa, ktorá bola v dome, otvorila okná a začala kričať, že volá políciu. Žalovaný to nechal tak, išiel k domu tohto svedka a vynadal následne jemu, a tiež mu mal uviesť, že ho zastrelí a zabije. Celý incident pri dome žalobkyne trval asi 5 minút.
Naproti tomu zo spisu Obvodného úradu R. X. Y., pracovisko D., číslo spisu D. vyplynulo, že incident takéhoto charakteru sa medzi žalobkyňou a žalovaným mal odohrať dňa 21.12.2012. Je teda zrejmé, že ide o tú istú situáciu, keďže len táto bola predmetom šetrenia policajných orgánov, ktoré žalobkyňa volala na šetrenie tohto incidentu, a následne po postúpení spisu príslušným priestupkovým orgánom. Z predmetného priestupkového spisu č. D. vyplynulo, že podľa výpovede žalobkyne v uvedenom priestupkovom konaní dňa 21.12.2011 v čase okolo 17:00 hod. bola táto pred domom a v tom čase popred ich dom prechádzal žalovaný, ktorý jej bezdôvodne začal nadávať a to tak, že jej povedal „ty cigánka a hnusná kurva“. Ona ho preto upozornila na jeho neslušné správanie a nie je pravdou, že by mu povedala, že je „hajzel sprostý F.“. Podľa jej vyjadrenia, svedkovia tejto udalosti tam neboli žiadni. Z výpovede žalovaného pred týmto priestupkovým orgánom vyplynulo, že podľa jeho verzie, tento dňa 21.12.2011 v čase okolo 17:00 hod. na miestnej komunikácii pred domom Č.. XX v obci R. nepovedal žalobkyni, že je „cigánka a hnusná kurva“. Naopak, žalobkyňa mu vtedy povedala, že je „hajzel sprostý F.“. Preto to on oznámil na polícii tak, ako aj ona jeho. On vtedy na jej slová iba mávol rukou a povedal jej, aby mu dala pokoj, pretože už má toho dosť. Nikomu nenadával a ani sa nevyhrážal a svedkovia pri tejto udalosti neboli žiadni. Na základe takto prevedeného šetrenia následne rozhodnutím Obvodného úradu R. X. Y., zo dňa 24.1.2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 22.2.2012 bolo konanie v priestupkovej veci žalovaného pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 21.12.2011 v čase okolo 17:00 hod. na miestnej komunikácii pred domom Č.. XX, v obci R. sa hrubo správal voči žalobkyni a to tak, že jej povedal, že je „cigánka a hnusná kurva“, zastavené, nakoľko žalovanému spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo preukázané. Rovnako tým istým rozhodnutím bolo zastavené konanie v priestupkovej veci žalobkyne, ktorého sa táto mala dopustiť tým, že dňa 21.12.2011 v čase okolo 17:00 hod. na miestnej komunikácii pred domom č. XX v obci R. sa hrubo správala voči žalovanému a to tak, že mu povedala, že je „hajzel sprostý F.“. Ani žalobkyni spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo preukázané. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že neboli žiadni svedkovia týchto udalostí, ktorí by uvedené tvrdenia účastníkov dosvedčili.
Zároveň z ďalšieho spisu Obvodného úradu R. X. Y., odbor Všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. D. vyplynulo, že dňa 3.1.2012 uvedený úrad vydal rozkaz, ktorý sa stal právoplatným dňa 25.1.2012 a v zmysle ktorého bola žalobkyňa uznaná vinnou z priestupku podľa § 49 ods. 1 pís. d) Zákona o
priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 22.12.2011 v čase od 9:00 hod. 10:00 hod. v obci R. v miestnej predajni sa hrubo správala voči žalovanému a to tak, že mu nadávala. Tým sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo jej bolo uložené pokarhanie. Z uvedeného spisu vyplynulo a to podľa záznamu o podaní vysvetlenia spísaného so žalobkyňou, žalovaným a svedkyňou C. H., že podľa vyjadrenia žalovaného toho mala dňa 22.12.2011 medzi 9:00 hod. a 10:00 hod. v miestnej predajni potravín D. slovne napadnúť žalovaná, ktorá mu vulgárne vynadala a tiež povedala, že sa správa horšie ako cigán. Žalobkyňa v rámci podania vysvetlenia potvrdila, že žalovaného vulgárne slovne napadla, tak ako to on uvádzal, ale to bolo len preto, že sa bránila a reagovala na jeho slovné napadnutia. Svedkyňa C. H. v rámci podania vysvetlenia potvrdila, že v čase okolo 9:30 hod. prišla do predajne žalobkyňa a sťažovala sa jej na žalovaného a následne okolo 9:45 hod. prišiel do predajne aj žalovaný, do ktorého sa žalobkyňa slovne pustila, začala mu vulgárne nadávať a slovne ho napádať. Následne žalovaný odišiel z predajne preč.
Z výpovede žalobkyne v tomto sporovom konaní vyplynulo, že asi o týždeň po incidente, ktorý sa mal odohrať dňa 20.12.2012 táto išla opätovne do obchodu, kedy pri obchode, ktorý patrí p. D., jej žalovaný začal surovo nadávať, že je podplatená ako ostatní svedkovia od pána P.. Svedkom tohto incidentu mal byť J. O., ako aj viacerí ďalší ľudia, ktorí sa však do toho nechcú miešať. Ako však už bolo spomenuté uvedený svedok J. O. si nevedel spomenúť na žiadne incidenty medzi žalobkyňou a žalovaným z decembra 2011.
K incidentu, ktorý sa podľa žaloby mal odohrať v piatok 17.2.2012 pred domom žalobkyne, kedy jej mal podnapitý žalovaný nadávať do kuriev cigánskych, žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v tom čase bola vonku pred domom, lebo odpratávala sneh. Tento incident videla jej suseda H. F., ktorá s tým nechcela mať nič spoločné. Žalovaný uvedený incident poprel, a podľa jeho vyjadrenia v uvedený deň mohol dokonca byť na kontrole s manželkou u lekárky. Potvrdiť pravdivosť tvrdení žalobkyne mali svedkovia Š. R. a F. R.. I podľa výpovede svedka Y. P. aj tento svedok mal mať informácie o tom, že žalovaný mal kričať na žalovanú, nadávať jej a vyhrážať sa, že pôjde do basy a že ich všetkých vystrieľa, od pani R.. On osobne vtedy vonku nevyšiel, len pozrel cez okno a videl sanitky a policajtov. Zo svedeckej výpovede F. R.F. vyplynulo, že vo februári tohto roku, presne si už nepamätala presný dátum, išla so svojim manželom podvečer do krčmy nazvanej „L.“ a oproti nim išiel v podnapitom stave žalovaný a začal im vykrikovať, za koľko ich podplatil P. a že pôjdu do basy. Následne ešte predtým ako vošli do krčmy počuli veľký krik, ktorý sa odohral pri dome žalobkyne, oni však nezostali vonku a vošli do krčmy. Neskôr tam došli aj ďalší ľudia, nevedela však uviesť ktorí konkrétne to boli, a títo uvádzali, že bol veľký krik pri cigánoch. Spomínali, že je tam už aj polícia a že ide tam aj záchranka. Samotná svedkyňa však pri hádke medzi žalobkyňou a žalovaným prítomná nebola a ani nič konkrétne nepočula, čo sa odohralo medzi nimi. Vedela, len že bol medzi nimi krik. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok Š. R., kedy ani on konkrétne nepočul, kto sa s kým a o čom hádal pri dome žalobkyne, ani to, že by ktokoľvek niekomu čokoľvek nadával. Iní svedkovia sa konkrétne k tomuto incidentu priamo nevyjadrili.
K udalosti z pondelka 20.2.2012 pred obecným úradom, kedy mal žalovaný opitý nadávať žalobkyni do kuriev podplatených, žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že sa tak stalo pred obchodom pána D., kedy žalovaný opakoval, že je podplatená pánom P. a že pôjde do basy. Mali to počuť H. V. a J. O., ako aj ďalšie viaceré osoby. Následne večer toho istého dňa jej podľa žaloby mal žalovaný vykrikovať to isté o cca. 16:30 hod čo počul jej otec - D. L.T. a Y. P.. Svedok P. vo svojej výpovedi potvrdil, že v uvedený deň prišiel pre neho otec žalobkyne, aby mu nastavil pílu a pri tejto príležitosti žalovaný, ktorý už bol opitý, bol na okne svojho domu a nadával jemu ale aj na kurvu cigánsku a na všetkých cigánov, že porobí s nami poriadok. Tiež nadával aj žalobkyni do cigánskych kuriev, že je podplatená a pôjde do basy. Svedok D. L. uviedol, že bol uvedeného dňa pred Obecným úradom, kedy mal žalovaný nadávať žalobkyni. Vtedy jej nadával jednak doma pri jej dome a jednak pri Obecnom úrade. Tiež uviedol, že žalovaný prišiel až 2-krát so svojim psom do domu žalobkyne, a že tiež jej aj stiahol bránku. Rovnako tak svedok J. O. potvrdil, že žalovaný nadával žalobkyni v obchode pani D. v uvedených dňoch a tiež vykrikoval že vystrieľa a zlikviduje cigánov. Trvalo to asi 10 minút. Svedok vtedy stál vonku pred obchodom a celé to počul. Následne ako žalobkyňa išla domov, žalovaný jej po celý čas nadával. Svedok H. V. si na uvedený incident nevedel spomenúť. Uviedol však, že hádky boli na dennom poriadku.
K nadávkam uskutočneným podľa žaloby zo strany žalovaného na žalobkyňu v stredu, dňa 22.2.2012 pri jeho ceste domov v podnapitom stave pred domom žalobkyne svedok P. vo výpovedi uviedol, že on stál pri bránke, kde pratal sneh, a žalovaný opätovne zastal pri dome žalobkyne a kričal jej, že je cigánska kurva a že pôjde do basy. Žalobkyňa bola asi v dome a zjavil sa tam tiež O., a vonku vyšiel L., otec žalobkyne. Tento incident trval 2, 3 minúty. Žalovaný pokračoval ďalej, prišiel k jeho domu a išiel k sebe. Svedok Gejza L. sa na uvedený incident nepamätal. Naproti tomu svedok J. O. potvrdil, že bol svedkom ďalšieho incidentu, pri ktorom ho žalovaný v istý čas napadol v pohostinstve Baník, kedy ho žalovaný udrel dozadu. Vtedy tam bol s otcom žalobkyne. Potom čo krčmár žalovaného vyhodil, ten po celej ceste nadával na cigánov, pričom žalobkyňa stála pred domom a žalovaný jej vynadal do kuriev. Svedok vtedy stál pred krčmou L. a videl ako žalovaný nadával až kým nevošiel do svojho domu. Žalobkyňa stála pred domom aj s deťmi. Tento incident videli ďalší štyria ľudia.
K incidentu v pondelok, 27.2.2012 kedy mal podľa žaloby žalovaný obviniť cigánov, že mu zabili ženu a že žalobkyni mal nadávať opätovne do kuriev, žalovaný uviedol, že on v skutočnosti kričal, že sa zabije a to potom čo po návrate z obchodu našiel svoju ženu mŕtvu a začal ju oživovať. Vtedy podľa jeho vyjadrenia mal volať 112-tku, teda záchranku aj políciu. Vtedy mu aj dali injekciu na ukľudnenie. On na žalobkyni nekričal, nevidel ju vtedy , on bol v šoku. Naproti tomu svedok Y. P. uviedol, že v pondelok, kedy sa obesila manželka žalovaného, on stál pri bránke svojho domu a žalovaný v uvedený deň vrieskal, resp. kričal na cigánov že mu zabili manželku a že on zabije všetkých cigánov. Následne prišiel pred dom žalobkyne a kričal jej že je cigánska kurva a že pôjde do basy. Celý incident trval len ten čas, čo jej žalovaný povedal že je cigánska kurva a že pôjde do basy. Následne prišli policajti a zobrali ho preč. Podľa slov uvedeného svedka prítomní pri tomto incidente boli J. O. ako aj D. L.. Svedok O. však svoju prítomnosť priamo pri incidente voči žalobkyni nepotvrdil. Vo výpovedi uviedol, že v uvedený deň bol u kamaráta C. F.. Žalovaný v tom čase išiel opitý a začal strieľať z pištole. On ho strieľať nevidel, len to počul a len zahliadol žalovaného ako ide opitý domov, následne sa vrátil dnu ku kamarátovi. Podľa jeho vyjadrenia v ten deň mal žalovaný konflikt s pánom P., pričom túto informáciu mal priamo od menovaného P.. O konflikte medzi žalobkyňou a žalovaným v uvedenom dni sa vôbec nezmienil. Svedok D. L.T. k udalostiam z uvedeného dňa uviedol, že v uvedený deň kedy šiel domov ho zastavila suseda R. L. a táto mu povedala, že manželka žalovaného sa obesila. Následne keď on pokračoval v ceste k svojmu domu mu mal z okna žalovaný nadávať. Nič vtedy tento svedok neregistroval.
Na druhej strane tento svedok tiež uvádzal, že žalovaný mal jeho dcére - žalobkyni nadávať do „kuriev“, a tiež vyskakoval aj voči nemu , pričom sa to podľa jeho vyjadrenia malo diať denno-denne, kedy im stále nadával a to vždy keď bol opitý. Žalovaný mal takto nadávať aj susedom a nikto nemohol v pokoji prejsť okolo neho.
Pokiaľ ide o následky, ktoré malo vyvolať žalobkyňou uvádzané správanie sa žalovaného voči nej, k týmto táto uviedla, že v dôsledku nadávok sa jej zhoršil zdravotný stav a bola operovaná na srdce. Tiež uviedla, že jej manžel prestal veriť, myslí si že je mu neverná, začal ju kontrolovať, teraz ju nechce púšťať do kostola. Chcel tiež požiadať o rozvod. Rovnako tak ľudia sa predtým na ňu pozerali inak, dokázali jej požičať aj peniaze a teraz to nechcú kvôli tomu, že jej žalovaný nadával do kuriev.
V tejto súvislosti zo svedeckých výpovedi vyplynulo, že svedkovia s výnimkou otca žalobkyne nezaznamenali zmenu v správaní sa ľudí voči žalobkyni. Podľa svedka Y. P. tento ako pred incidentmi tak aj po nich vnímal žalobkyňu ako aj celú jej rodinu dobre, dobre s nimi vychádza. Akurát pri stretnutiach s manželom žalobkyne sa dozvedel, že tento začína mať toho plné zuby, že začal žalobkyňu kontrolovať a to aj to, či chodí do kostola a tiež mu mal povedať, že keď to pôjde takto ďalej, rozvedie sa s ňou. Tiež samotná žalobkyňa sa mu sťažovala, že začína mať problémy so srdcom. Svedok J. O. nezaznamenal zmenu správania sa ľudí k žalobkyni. Podľa jeho vyjadrenia ju majú naďalej radi. tak isto sa vyjadril aj svedok H. V.. I podľa svedkyne F. R. sa táto naďalej k k žalobkyni správa normálne, dokonca podľa jej vyjadrenia sa iní ľudia k nej teraz správajú ešte lepšie. Zároveň táto svedkyňa poprela, že by bola bývala v minulosti niekedy požičiavala peniaze žalobkyni. Podobne svedok Š. R. uviedol, že on vôbec nerobí rozdiely vo vnímaní žalobkyne, ani teraz ani v minulosti. Rovnako tak si nevšimol, žiadnu zmenu v správaní sa iných osôb voči žalobkyni po incidentoch, ktorá táto mala so žalovaným.
Jedine svedok D. L. - otec žalobkyne uviedol, že sa mu teraz javí ako by sa ľudia od nich odťahovali, ako keby sa ich báli. Tiež poukázal na to, že manžel žalobkyni teraz vykrikuje to, čo predtým žalovaný, teda že jej nadáva do „kuriev“ a tiež ďalšie veci. Rovnako tak podľa názoru tohto svedka už ani vnuci teraz nemajú vzťah k žalobkyni ako k matke a takisto sa hanbia za matku, utekajú z domu. Prichádzajú ku svedkovi a chcú ostať u neho, kým sa to nevyrieši.
Podľa článku 19 ods. 1, 2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyni nie je možné vyhovieť.
Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala uložiť žalovanému povinnosť upustiť od rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy poukazujúc na ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka. Predmetom tohto konania je právo na ochranu osobnosti navrhovateľky. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, že došlo k neoprávnenému zásahu a to, že tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je každé nepravdivé tvrdenie, ktoré zasahuje právo chránené v uvedenom ustanovení a to bez ohľadu na to, či pôvodca tohto zásahu si bol alebo nebol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia. Podľa vyjadrenia žalobkyne k zásahu do jej osobnostných práv malo dôjsť konaním žalovaného a to tým, že jej v dňoch ktoré popísala v žalobnom návrhu mal vulgárne nadávať obviňovať ju, že je podplatená od svedka P. a vyhrážať sa jej, že pôjde do basy.
V súvislosti s preukázaním neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne, táto uvádzala viacero incidentov, ktoré mala mať so žalovaným a pri ktorých tento na ňu slovne útočil a nadával jej. Vykonaným dokazovaním sa však nepreukázali všetky udalosti tak, ako ich popisovala žalobkyňa, resp. vyšli najavo tiež skutočnosti o tom, že aj zo strany samotnej žalobkyne dochádzalo k slovným útokom na žalovaného a teda že medzi nimi prebiehala vzájomná slovná konfrontácia. Túto skutočnosť preukazuje obsah spisu Obvodného úradu R. X. Y., odbor Všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. D., z ktorého vyplynulo, že samotná žalobkyňa bola priestupkovo potrestaná za nevhodné správanie sa voči žalovanému. Naproti tomu nebolo v tomto konaní nepochybne preukázané, že zo strany žalovaného voči žalobkyni došlo k incidentom ňou v žalobe popisovaným, ktoré sa mali stať dňa 16.12.2012, resp. ktorý sa mal stať týždeň po incidente, ktorý sa mal odohrať dňa 20.12.2012, keďže svedkovia jej to nedosvedčili. Rovnako tak priebeh incidentu, ktorý sa mal stať dňa 20.12.2011, resp. 21.12.2012, podľa dátumu, ktorý uvádza priestupkový spis Obvodného úradu R. X. Y., pracovisko D., číslo D., bol spochybnený. Na jednej strane síce svedok Y. P. dosvedčoval jeho priebeh, tak ako ho popísala samotná žalobkyňa, na druhej strane však z obsahu uvedeného priestupkového spisu vyplynulo, že účastný na tomto incidente mali byť len žalobkyňa a žalovaný bez akýchkoľvek svedkov, čo potvrdila samotná žalobkyňa vo svojej
výpovedi pred priestupkovým orgánom, a teda v tomto smere bola svedecká výpoveď uvedeného svedka spochybnená. Pri incidente , ktorý sa ma odohrať dňa 17.2.2012 bolo zase preukázané len to, že medzi účastníkmi tohto sporového konania sa odohrala slovná hádka, ale kto ju začal a čo bolo jej obsahom preukázané nebolo, keďže žiaden z vypočutých svedkov nebol jej priamym aktérom či pozorovateľom a nevedel sa vyjadriť k jej priebehu. Pôvodne označovaný svedok P., ktorý mal potvrdzoval pravdivosť výpovede žalobkyne o tomto incidente, vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil , že mal len sprostredkované informácie od svedkyne R., ktorá však pri tomto incidente ako to vyplynulo zase z jej výpovede napokon vôbec priamo nebola. V konaní tak boli preukázané len incidenty z 20.2.2012 , 22.2.2012 a 27.2.2012.
Bez ohľadu na tieto skutočnosti, je však potrebné uviesť, že samotnej žalobe nebolo možné vyhovieť a to z týchto dôvodov.
Pokiaľ išlo o jej prvý výrok, ktorým sa dožadovala, aby súd uložil žalovanému upustiť od rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni, tento výrok bol neurčitý, nakoľko neoprávnený zásah, ktorého sa mal žalovaný voči nej dopustiť, nebol v petite určite a konkrétne vymedzený. Aby výrok rozsudku o povinnosti zdržať sa ďalších zásahov, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana, mal súčasne povahu podkladu pre súdny výkon rozhodnutia, resp. jeho exekúciu je potrebné, aby rušivé činy boli vo výroku rozsudku presne popísané. Inak by nebolo možné totožnosť skutku posúdiť. Nestačí, aby zásah do osobnosti žalobkyne bol individualizovaný len v odôvodnení rozhodnutia. Zo žalobného petitu žalobkyne teda nebolo zrejmé, ktorých konkrétnych zásahov sa má žalovaný vo vzťahu k nej zdržať, či teda nadávok, prípadne obvinení, prípadne akýchkoľvek iných šírených vyjadrení o jej osobe. Aj vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné posúdiť, či žalovaný aj v súčasnej dobe v skutočnosti pokračuje v šírení nepravdivých informácií o žalobkyni, keďže nebolo zrejmé, o ktoré informácie sa teda malo jednať.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, k priznaniu takéhoto zadosťučinenia je možné pristúpiť len vtedy, pokiaľ sa iné morálne zadosťučinenie, napr. ospravedlnenie, javí ako nepostačujúce. Okrem toho pri požiadavke na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch musí žalobkyňa preukázať, že došlo k reálnemu zníženiu jej vážnosti v spoločnosti a dôstojnosti a to v značnej miere, prípadne, že je tu daná iná okolnosť konkrétneho prípadu, ktorá je porovnateľná so znížením jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Takéto skutočnosti však v konaní preukázané neboli. Ani jeden so svedkov navrhnutých žalobkyňou nepotvrdil, že by prejavy, ktoré podľa jej vyjadrenia vo vzťahu k jej osobe realizoval žalovaný viedli k zníženiu jej dôstojnosti v ich očiach, naopak svedkovia tvrdili, že menovanú vnímajú rovnako ako doposiaľ, dokonca niektorí uviedli, že ju ľudia majú ešte radšej. Nebolo preukázané ani to, že by v dôsledku správania sa žalovaného k žalobkyni, táto stratila možnosť si požičiavať od susedov, pretože jediný svedok, ktorého označila za osobu, ktorá jej v minulosti požičiavala peniaze a po uvedených udalostiach sa jej zdráhal požičať peniaze, a síce svedkyňa R., tieto skutočnosti vôbec nepotvrdila. Tvrdenie o zlom zdravotnom stave žalobkyne v dôsledku správania sa žalovaného k nej neboli z jej strany ničím preukázané a ani nenavrhla na ich preukázanie žiadne dôkazy. Pokiaľ išlo o jej rodinné problémy a síce hrozbu rozvodu a sledovanie jej osoby zo strany jej manžela, či dokonca samotné nadávky zo strany jej manžela na jej osobu, odhliadnuc od skutočnosti, že tieto tvrdenia dosvedčoval žalobkyni len jej otec, súd nepovažoval i v prípade ich pravdivosti za natoľko závažné, aby bolo možné na ich podklade priznávať žalobkyni morálne zadosťučinenie vo forme nemajetkovej ujmy cestou peňažnej náhrady.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd napokon rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania žalobkyni neboli priznané, pretože v konaní nebola úspešná. Žalovaný si náhradu trov konania spočívajúcich v nákladoch eskorty jeho osoby z ústavu na výkon väzby na pojednávania síce uplatnil, súd však podľa § 150 ods. 1 O.s.p. žalobkyňu na ich úhradu nezaviazal. Za dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie týchto trov súd považoval príjmové a majetkové pomery na strane žalobkyne, na základe ktorých bola v tomto konaní už pri podaní návrhu oslobodená od platenia súdnych poplatkov.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V predmetnom konaní vznikli zo strany štátu trovy konania v celkovej výške 33,54 Eur, ktoré spočívali vo vyplatenom svedočnom svedkom , ktorých výsluch bol vykonaný v tomto konaní. Súd na úhradu týchto trov štátu žalovaného nezaviazal, keďže tento bol v konaní úspešný a nezaviazal na ich úhradu ani samotnú žalobkyňu, keďže táto bola v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd nezaviazal žalovaného k úhrade súdneho poplatku z návrhu, keďže žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od jeho platenia, avšak nebola v tomto konaní úspešná a podľa výsledku sporu bol úspešným v tomto konaní práve žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)