Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/175/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky P. U., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom K., Q. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Hnúšťa, Partizánska 197, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava, Župné nám. 13, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 6 600,- Eur s prísl. o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 27.2.2012 č.k. -168 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 201,76 Eur. Rozhodol tak s odôvodnením, že neboli zistené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorú uplatňovala navrhovateľka.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť a podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že vo veci Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. bol konštatovaný prieťah v konaní, čo treba považovať za nesprávny úradný postup, pretože navrhovateľka mala právo, aby vec o jej návrhu na začatie konania bola vybavená v primeranej lehote. Ak bolo ustálené, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola dôvodná a tak bez ďalšieho bola naplnená hmotnoprávna podmienka § 9 ods. 1 zákona, teda, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ide o objektívnu zodpovednosť v danej veci, ktorej sa nemožno zbaviť. Tým, že existuje príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a ujmou, ktorá nastala u navrhovateľky v jej osobnostných právach vznikla bol daný dôvod, ktorý bol uplatnený v návrhu na začatie konania pre úhradu nemajetkovej ujmy. Bola toho názoru, že vybavenie sťažnosti nebolo dostatočným zadosťučinením a preto je dôvod u navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti podľa jeho názoru je potrebné vychádzať aj z ust. zák. . Ak nie je nemajetková ujma pokrytá v tom čase doplňujúcim ustanovením citovaného zákona bolo potrebné vychádzať aj z ust. Obč. zák.. Návrh považovali za dôvodný a preto žiadali tomuto v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. bez nariadenia pojednávania podľa a tento v zmysle ust. , potvrdil.

V zmysle ust. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 cit. ustanovenia. Je tiež viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ). Okresný súd dal účastníkom konania poučenie podľa ust. o tom, že účastníci sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z obsahu spisu nevyplýva, že po tomto poučení účastníci konania podali návrhy na doplnenie dokazovania v danej veci. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy aj vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. So skutkovými závermi aj právnymi závermi súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje.

Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľka podaným návrhom v danej veci uplatňovala náhradu škody v zmysle zákona z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde v Rimavskej Sobote sp. zn. .

V zmysle ust. zák.č . štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V danom prípade ide o zodpovednosť objektívnu, ktorej sa podľa ust. zák,. č. nemožno zbaviť.

Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti súd I. stupňa konštatuje, že v konaní došlo v postupe súdu k porušeniu právnej povinnosti prerokovať vec bez zbytočných prieťahov resp. povinnosti prejednať vec v primeranej lehote. Uvedeným povinnostiam korešponduje právo každého na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote nestranným a nezávislým súdom a taktiež aj právo každého na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. Uvedenú skutočnosť konštatuje s prihliadnutím na názor vyslovený predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici v liste zo dňa 16.10.2008 pod Spr. 1057/08, v ktorom sa uvádza, že sťažnosť navrhovateľky na prieťahy v konaní sp. zn. Okresného súdu v Rimavskej Sobote je dôvodná a opodstatnene podaná.

Predpokladom zodpovednosti podľa uvedených zákonných ustanovení je, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu došlo ku škode, alebo nemajetkovej ujme a musí existovať príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou, ktorú v danom prípade uplatňovala navrhovateľka v konaní.

Ak ust. hovorí o nesprávnom úradnom postupe aj v spojení so zbytočnými prieťahmi v konaní, tak sa krajský súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade mal túto okolnosť posudzovať s ohľadom na znenie aj všeobecný súd, ktorým bol súd prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uplatnila v danej veci nemajetkovú ujmu vo vzťahu k odporcovi z dôvodu, že táto jej vznikla, pretože v konaní boli prieťahy, čo zasiahlo do jej osobnostných práv.

V tejto súvislosti poukázala navrhovateľka v podstate na 6 skutkových podstát, ktoré sú uvedené na strane 5 rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorých odvodzovala to, že dôsledky tam uvádzané sú v priamej príčinnej súvislosti s konaním .

Pokiaľ sa v danej veci okresný súd preto zaoberal, či tieto tvrdenia navrhovateľky sú v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a následne vzniknutou podľa názoru navrhovateľky nemajetkovou ujmou postupoval okresný súd správne.

K predmetu sporu sp. zn. treba uviesť, že návrhom, ktorý uplatnila navrhovateľka pôvodne prispôsobovala svoje nároky a tak isto aj odporkyne v konaní vzájomnými nárokmi upravovali svoje pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľke. Súd správne preto konštatoval, že aj uvedené okolnosti ovplyvňovali postup súdu a všetkých procesných strán v danom konaní, čo malo vplyv aj na dĺžku predmetného konania.

Okrem toho je potrebné poukázať v súvislosti s tvrdenou nemajetkovou ujmou, že aj na to navrhovateľka s manželom ako budúci kupujúci a Q. a F. ako budúce predávajúce uzavreli dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol len rodinný dom bez pozemkov. Išli teda do právneho vzťahu, keď vedeli, že pozemky pod domovou nehnuteľnosťou zatiaľ nie sú usporiadané a ich predaj zavisí aj na vôli tretej osoby. Ak k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy ohľadom domovej nehnuteľnosti a pozemkov nedošlo a navrhovateľka nesúhlasila s uzatvorením kúpnej zmluvy bez toho, že by ku tomu patrili aj nehnuteľnosti, na ktorých stavba stojí, tak z toho vyplývalo aj riziko navrhovateľky ísť do takéhoto neusporiadaného vzťahu. Vytvoril sa teda stav, z ktorého vyplývalo, že navrhovateľka s manželom museli vydať nehnuteľnosť a Q. a F. zaplatiť cenu nehnuteľnosti z čoho vznikol súdny spor.

Pokiaľ tieto cenu nehnuteľnosti nezaplatili v celom rozsahu z dôvodu, že na nehnuteľnosti mala byť spôsobená škoda a preto vzniklo súdne konanie, v ktorom navrhovateľka uplatňovala vrátenie finančných prostriedkov a navrhovateľky v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti ďalšie nároky, bol vytvorený právny stav, ktorý musel vyriešiť súd, keďže účastníčky konania sa dohodnúť nevedeli. Pokiaľ bolo preto súdom rozhodnuté v danej veci a neboli podané odvolania voči tomuto rozhodnutiu, tak treba vychádzať z toho, že účastníci konania sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa uspokojili.

Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia v bodoch 1 až 6, ktoré rozoberá okresný súd na strane 8 až 11 svojho rozsudku, ako tie, ktoré mali byť v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním sp. zn. a ktorými sa malo zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľky, tak v tejto veci poukazuje krajský súd na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Jednotlivé uvádzané skutkové podstaty okresný súd náležitým spôsobom vyhodnotil vo vzťahu k predmetu sporu sp. zn. a so zhodnotením súdu prvého stupňa po skutkovej stránke sa krajský súd stotožňuje. Z tohto hodnotenia vyplynulo, že to čo uvádzala navrhovateľka nebolo v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. , v dôsledku ktorého na strane navrhovateľky by mala vzniknúť nemajetková ujma. Odvolací súd nezistil dôvody pre iné hodnotenie.

Pokiaľ teda okresný súd uzavrel, že v danom prípade skutkové tvrdenia neboli v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním v dôsledku ktorých by mohla vzniknúť nemajetková ujma na strane navrhovateľky tak takýto záver súdu prvého stupňa považuje krajský súd za správny.

Okresný súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal s tým prečo nemohla vzniknúť nemajetková ujma na strane navrhovateľky a tieto dôvody považuje krajský súd za dostačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. , potvrdil.

Navrhovateľka v odvolacom konaní úspech nemala. Odporca mal v odvolacom konaní úspech. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Krajský súd preto v zmysle ust. ods1 náhradu trov odporcovi nepriznal, aj keď by inak na ich náhradu podľa uvedeného zákonného ustanovenia nárok mal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.