Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-182-2012.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/182/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobkyne: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I., M. G. XX, zast. splnomocnenou advokátkou: Mgr. Viktória Hellenbart, Advokátska kancelária, 984 01 Lučenec, M. Rázusa 23, proti žalovanej: P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I., D. T. XX, o vrátenie daru, na odvolanie žalobkyne zo dňa 06. 06. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/12/2012-36 zo dňa 22. 05. 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o vrátenie daru zamietol, žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania a to najmä výpovedí účastníkov konania, právnej zástupkyni žalobkyne, svedkov, ako aj z písomnej korešpondencie nebolo preukázané, že žalovaná hrubo porušila dobré mravy ohľadom správania sa k žalobkyni, ktoré porušenie by bolo takej intenzity, aby tým vznikol nárok na vrátenie daru. Z obhliadky vykonanej na mieste samom mal súd za preukázané, že žalobkyňa žije v jednej miestnosti, kúrenie si zabezpečuje pomocou „kachlí“. Ohrev teplej vody má prostredníctvom ohrievača, na toaletu, ktorá sa nachádza v kúpeľni musí prejsť nevykurovanou chodbou. Tento stav si ale zapríčinila sama tým, že v minulosti v rodinnom dome nezabezpečila vykurovanie. Vykurovací systém sa tak stal nefunkčným. Žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku v sume 320 eur mesačne. Z uvedenej výšky dôchodku bolo možné si v minulosti zabezpečiť vykurovanie a ohrev teplej vody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou ako matkou a dcérou nie sú také zlé, aby bolo možné konštatovať, že žalovaná hrubo porušuje dobré mravy vo vzťahu k žalobkyni ako svojej matke. Žalobkyňa je v zabezpečovaní svojich životných potrieb ešte sebestačná, čo vyplynulo aj z obhliadky na mieste samom. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že úspešnému účastníkovi - žalovanej trovy konania nevznikli. Žalobkyni, ktorá nemala v konaní pred okresným súdom úspech, okresný súd náhradu trov konania nepriznal.
Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní uviedla, že žalovaná nadobudla rodinný dom titulom daru sčasti od žalobkyni a jej už zomreléno manžela. V predmetnom rodinnom dome je zriadené v prospech žalobkyni právo bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti. Rodinný dom, ktorý rodičia (žalobkyňa a jej už zomrelý manžel) darovali svojim deťom, nadobudli ako výsledok tvrdej celoživotnej práce. Tento rodinný dom si predstavovali ako miesto, kde dôstojne dožijú svoju starobu. Rodinný dom žalovaná neudržiava v stave, v ako ho udržiavali jej rodičia. Žalovaná neberie ohľad na to, že žalobkyňa má obmedzený príjem a z dôchodku si nevie dovoliť takú údržbu domu, ktorá by zabezpečovala dôstojné životné podmienky.
výsledkom toho je, že žalobkyňa síce nerušene užíva svoje doživotné užívacie právo, ale toto sa stalo skôr pre ňu pascou, do ktorej spadla, pretože údržba rodinného domu je nad jej možnosti. Býva v neprimeraných a nedôstojných životných podmienkach. Dobré mravy vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi v sebe subsumujú nielen úctu k starším, vďačnosť k rodičovi, ale aj to, že dieťa má skutočný záujem na tom, aby rodič, ktorý sa v jeho prospech vzdal všetkého svojho majetku, dožil v dôstojných podmienkach. Pokiaľ je teda dieťaťu známe, čo bolo v konaní preukázané, že rodič nežije v podmienkach dôstojných a vzhľadom na svoj vek, príjmy a zdravotný stav, sa už vlastnou prácou nemôže pričiniť k ich zlepšeniu, je možné takéto konanie kvalifikovať ako bezcitné, bezohľadné správanie sa dieťaťa k rodičovi, odopretie starostlivosti, na ktoré je dieťa inak morálne zaviazané. Teda je to konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Na zvýraznenie správnosti len dodáva.
Okresný súd rozsudkom č. k. 14C/12/2012-36 zo dňa 22. 05. 2012 zamietol žalobu o vrátenie daru a to 1-iny nehnuteľnosti kat. úz. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. CKN XXXX zastavané plochy a nádvoria s výmerou 379 m2, na pozemku nachádzajúci sa rodinný dom číslo súpisné XXXX, pozemok parcela č. CKN XXXX záhrada s výmerou 397 m2. V konaní mal preukázané, že darovacou zmluvou zriadenou vo forme notárskej zápisnice N 2012/93 a NZ 207/93 H. K. (manžel žalobkyne) a V. K. (žalobkyňa) ako darcovia darovali žalovanej P. K. 1-icu nehnuteľností kat. úz. I., zapísané v LV č. XXXX, parc. č. S. XXXX zastavané plochy s výmerou 379 m2, a na pozemku nachádzajúci sa rodinný dom číslo súpisné XXXX, pozemok parcela č. CKN XXXX záhrada s výmerou 397 m2 (č. l. 5-5 p. v. spisu). Vklad bol povolený pod V XXXX/XX. Podľa bodu 6 zmluvy „obdarované formou obligačného záväzku sa zaväzujú pre svojich rodičov, H. K. a V. rod. X. v rodinnom dome M. G. XX, I., poskytnúť doživotné bezplatné právo bývania a užívania, ktoré právo zanikne ich smrťou alebo vzájomnou dohodou“.
Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaná umožňuje žalobkyni v rodinnom dome bývať, jedná sa však o veľký rodinný dom, ktorý si vyžaduje väčšie úpravy na to, aby bolo žalobkyni zabezpečené primerané bývanie s vykurovaním, teplou vodou, aby boli zabezpečené jej základné hygienické potreby a možnosti na varenie. Žalobkyňa, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku, nie je schopná zo svojho príjmu zabezpečiť údržbu nehnuteľností, tiež vzhľadom na svoj pokročilý vek. Žalovaná danú situáciu „bagatelizuje“. Správanie žalovanej je neúctivé. Za predpokladu, že by žalobkyňa mohla s nehnuteľnosťou nakladať, táto by rodinný dom odpredala a zabezpečila by si tak primerané životné podmienky v starobe.
Podľa ust. § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa ustálenej súdnej praxe k zániku darovacieho vzťahu podľa ust. § 630 OZ dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach - hrubého porušenia dobrých mravom, správaním sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny a jednostranným právnym úkonom darcu adresovaným obdarovanému. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva z ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj
neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne.
Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, to znamená také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo prípadný „nevďak“, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné posudzovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí sa jednať o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné a to buď fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím pomoci a podobne. Musí ísť o také správanie sa obdarovaného vo vzťahu k darcovi, ktoré je možné objektívne s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, posudzovať ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne a nie subjektívne pocity darcu.
V konaní nebolo preukázané, že žalovaná prípadne porušila, resp. nedodržala svoj záväzok zo zmluvy, teda svoju povinnosť zabezpečiť žalobkyni „poskytnúť doživotné bezplatné právo bývania a užívania“ nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru. Žalovaná žalobkyni poskytuje právo bývania a užívania nehnuteľnosti.
Také správanie sa, ktoré by vykazovalo znaky takej intenzity, aby bolo možné konštatovať rozpor s dobrými mravmi, nebolo zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobkyni preukázané. Žalobkyňa aj v podanom odvolaní uvádza, že žalovaná jej umožňuje nerušene užívať svoje doživotné užívacie právo v darovanej nehnuteľnosti. Prípadná nedostatočná údržba rodinného domu bola zapríčinená aj správaním sa samotnej žalobkyne. Okresný súd obhliadkou na mieste samom mal za preukázané, že v rodinnom dome je zavedené plynové kúrenie, ale vzhľadom na postoj žalobkyne je toto nefunkčné. Práve žalobkyňa spôsobila nefunkčnosť plynového kúrenia tým, že toto kúrenie nevyužívala. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 19. 03. 2012 uviedla, že mala záujem zabezpečiť opravu rodinného domu, aby žalobkyňa mala lepšie životné podmienky, ale žalobkyňa „nedovolila urobiť nejaké opravy“. Žalovaná tiež uviedla: „ja technický stav tejto nehnuteľnosti celkom nepoznám, nakoľko o dome rozhoduje moja matka, pričom do domu sa dostanem len tak, keď matke zazvoním, nakoľko ona necháva kľúče zvnútra“ (zápisnica o pojednávaní č. l. 20-23 spisu).
Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Potvrdil rozsudok okresného sudu aj v časti, v ktorej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná, ktorá mala v konaní na prvom stupni úspech, nepodala návrh na náhradu trov konania.
Odvolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa podala návrh na náhradu trov konania, nemala ale v konaní úspech.
O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.