Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/17/2012

Zmenené rozhodnutím 5CoP/44/2012
„Rozhodnutie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., J. H. XX, zastúpená JUDr. Ing. Dianou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Majzonovo námestie 2A, proti odporcovi: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Kukučínova 8, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode a o návrhu matky (navrhovateľky) na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca (odporcu) proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. júna 2012 č. k. 12P/17/2012-78, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch, samosudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, v právnej veci navrhovateľky: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., J. XX, prechodne bytom J. L., Z.. H. XX, zast. adv. JUDr. Ing. Dianou Višňovskou, J. L., S. J.. X/A proti odporcovi: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zast. adv. JUDr. Tiborom Nagyom, J. L., H. X o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej: H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky F. U., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX a odporcu S.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 23.10.2004, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J. L. vo zv. 41, roč. 2004, str. 7 pod rad. č. 181 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e mal. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý mesiac v čase od 1. dňa kalendárneho mesiaca od 17.00 h do 16. dňa kalendárneho mesiaca do 17.00 h a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý mesiac v čase od 16. dňa kalendárneho mesiaca od 17.00 h do 1. prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 17.00 h

Súd upravuje styk otca s maloletou H., nar. XX.XX.XXXX počas vianočných sviatkov tak, že otec je oprávnený si vziať maloletú k sebe každý párny rok dňa 24.12. o 18.00 h do 18.00 h dňa 26.12.

Matka je povinná maloletú v stanovenom čase prevziať a odovzdať do osobnej starostlivosti otca v jeho bydlisku. Otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať a odovzdať do osobnej starostlivosti matky v jej bydlisku. Matka a otec sú povinní maloletú v stanovenom čase pripraviť a druhému rodičovi ju odovzdať v mieste svojho bydliska.

Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 02.02.2012 domáhala proti odporcovi rozvodu manželstva s poukazom na to, že ich manželstvo je už dlhú dobu neusporiadané. Uviedla, že po uzavretí manželstva bývali v spoločnej domácnosti u odporcových rodičov v M., nakoľko odporca nesúhlasil s inou možnosťou bývania. Jej zdravotné ťažkosti, ktoré u nej začali ešte pred uzavretím manželstva spôsobili zdravotné problémy počas tehotenstva ako aj po pôrode, kedy sa jej zdravotný stav rapídne zhoršil. Po pôrode ona ako ja maloletá bojovali o život, v takom stave sa o dcéru nemohla starať. Po prepustení z

nemocnice v G. koncom augusta 2009, po určitom čase upadla do depresívnych stavov. O maloletú po prepustení z nemocnice sa staral odporca s rodičmi. Vzhľadom na jej zdravotný stav koncom roka 2009 sa nasťahovala k svojom rodičom, dcéru chcela vziať so sebou, no odporca s tým nesúhlasil, a preto dcéru chodievala navštevovať do M.. Po vynesení rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti otca a jej bol upravený styk na každý párny týždeň, realizovala svoj styk s dcérou len v súdom určenom čase, keďže odporca jej neumožnil s ňou tráviť čas vo väčšom rozsahu. Mala za to, že v súčasnosti vie v plnej miere zabezpečiť starostlivosť o dieťa, jej zdravotný stav sa plne stabilizoval, neužíva žiadne antidepresíva a s dcérou má vytvorený veľmi dobrý vzťah. Z týchto dôvodov navrhovala maloletú na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazať na platenie výživného a pre prípad, žeby súd neakceptoval zverenie maloletej len do jej výchovy, navrhovala dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, taktiež bol toho názoru, že obnovenie manželského spolužitia medzi ním a navrhovateľkou už neprichádza do úvahy. Nesúhlasil s tým, aby bola maloletá zverená do výchovy matky, nesúhlasil ani s navrhovanou striedavou starostlivosťou, s poukazom na záujem dieťaťa. Žiadal na čas po rozvode maloletú zveriť do svojej výchovy s tým, aby bol prípadne matke upravený širší styk ako bol upravený predchádzajúcim rozsudkom a to na každý druhý týždeň od piatku večera od 18.00 do nedele do 18.00 h.

Kolízny opatrovník v prípade vyslovenia rozvodu manželstva navrhol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť tak, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko bolo preukázané, že maloletá má vytvorené pozitívne citové väzby s oboma rodičmi, neboli v konaní preukázané žiadne okolnosti či nedostatky, ktoré by bránili v striedavej starostlivosti ani okolnosti, ktoré by bránili matke v starostlivosti o dieťa a to napriek tomu, že v súčasnosti výchovné prostredie u otca je lepšie ako u matky.

Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, svedkov I. U., S. Č., oboznámil sa s pripojenými doklady, predloženým sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, príjmami oboch rodičov, psychologickým vyjadrením a správou o prešetrení pomerov ÚPSVaR, oznámením MUDr. X. H., MUDr. J. N., MUDr. D. S., oznámením Materskej školy M., spisom a zistil tento skutkový a právny stav.

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 23.10.2004, z ktorého pochádza 1 maloleté dieťa H., nar. XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci M. XXX.

Rozsudkom tunajšieho súdu -36 zo dňa 14.11.2011 súd zveril maloletú H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd upravil styk matky s maloletou a to tak, že je oprávnená vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v sobotu o 9.00 h spred bytu otca a je povinná ju vrátiť otcovi na to isté miesto na druhý deň v nedeľu o 17.00 h. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.11.2011.

V priebehu konania na návrh navrhovateľky súd uznesením - 78 zo dňa 15.06.2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým rozšíril styk matky s maloletou H., nar. XX.XX.XXXX, určený rozsudkom tunajšieho súdu - 36 zo dňa 14.11.2011 tak, že nariadil otcovi maloletú odovzdať do starostlivosti matke každý utorok a štvrtok v čase od 15.00 h do 19.00 h a každý párny týždeň od piatka od 09.00 h do nedele do 19.00 h a počas letných prázdnin dňa 13.07.2012 od 09.00 h do 31.07.2012 do 19.00 h a dňa 15.08.2012 od 09.00 h do 31.08.2012 do 19.00 h s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť, odovzdať v mieste svojho bydliska a matka je povinná maloletú v určenom čase vrátiť späť otcovi po skončení styku na tom istom mieste, až do právoplatného skončenia konania vo veci . Uvedené uznesenie sa stalo vykonateľným 26.06.2012. Na základe podaného odvolania zo strany odporcu Krajský súd Nitra uznesením -97 zo dňa 22.08.2012 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.09.2012.

Z predloženého psychologického vyjadrenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 25.05.2012 vyplýva, že bola uskutočnená konzultácia s účastníkmi konania, z ktorej vyplynulo, že obaja rodičia majú pozitívny záujem o dcéru a jej potreby, obaja majú k nej vytvorený pozitívny citový vzťah. U maloletej počas rodinnej konzultácie sa dalo sledovať, že sa s dôverou obracia na oboch rodičov a tí jej pozornosť opätujú. To v nej vyvoláva veľmi dôležitý pocit bezpečia a istoty u oboch rodičov. Počas

konzultácie boli s rodičmi prebraté návrhy na rozšírenie styku, avšak sa stretali s obavami otca, či matka zvládne starostlivosť o dieťa vzhľadom na svoj zdravotný stav. Podľa záveru psychologického procesu majú obaja rodičia pozitívny záujem o maloletú a jej potreby, vzhľadom na útly vek dieťaťa sa žiada podporiť kontakt maloletej s matkou v častejších, aj keď kratších intervaloch a to nielen počas víkendov ale aj v priebehu pracovného týždňa.

Zo správy o prešetrení pomerov Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 07.05.2012 vyplýva, že otec s maloletou býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. Prízemie rodinného domu obývajú rodičia otca dieťaťa, kde sa nachádzajúc 3 izby, obývačka, spálňa, detská izba. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. V uvedenej detskej izbe má maloletá postieľku kde spáva. Poschodie rodinného domu obýva otec dieťaťa, má tu k dispozícii obývačku, spálňu, pracovňu, ktorú plánuje prerobiť na detskú izbu. Počas šetrenia sa maloletá javila ako spokojné veselé dieťa. Pokiaľ otec maloletej je v zamestnaní, o dieťa sa stará jeho matka. V čase šetrenia pomerov u matky dieťaťa, bolo zistené, že matka býva u svojich rodičov v panelákovom byte, ktorý pozostáva zo 4 samostatných izieb, hygiena rodinného prostredia je na požadovanej úrovni, matka dieťaťa obýva samostatnú izbu, v ktorej sa nachádza aj detská postieľka, dieťa má u matky k dispozícii množstvo hračiek, potrebného oblečenia.

Z oznámenia MUDr. X. H. zo dňa 27.04.2012 vyplýva, že navrhovateľka v súčasnosti nevyžaduje psychiatrickú liečbu, nemala odporučenú žiadnu psychiatrickú terapiu, vrátane medikamentóznej, jej zdravotný stav je zo psychiatrického hľadiska kompenzovaný a je schopná výchovy svojej maloletej dcéry. Zo správy MUDr. J. N. zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že maloletá pochádza z rizikovej gravidity, po pôrode bola prepustená do domáceho liečenia 08.06.2009, bolo dispenzarizované v rizikovej poradni aj neurologickej ambulancii, liečená aj pre anémiu, s dieťaťom chodí na zdravotné ošetrenie vždy otec a väčšinou aj stará matka. Zo správy MUDr. D. S. zo dňa 07.05.2012 vyplýva, že navrhovateľka je od 01.04.2009 na invalidnom dôchodku pre Crohnovu chorobu, ktorú mala diagnostikovanú od roku 2005. Po pôrode bola opakovane vyšetrené neurológom aj psychiatrom, psychiatrické vyšetrenie MUDr. H. v roku 2009 diagnostikovalo reaktívnu afektívnu poruchu, v roku 2010 reaktívnu depresívnu poruchu. Navrhovateľka toho času nebola vyšetrená v ambulancii všeobecného lekára, preto sa v zdravotnej dokumentácii nenachádzajú čerstvé nálezy od odborného lekára. Aktuálny zdravotný stav by mal posúdiť odborný lekár.

Materská škola M. súdu v správe zo dňa 30.04.2012 oznámila, že maloletá je zapísaná do ich materskej školy od 23.04.2012, do MŠ ešte nenastúpila, vzhľadom na potrebu postupnej adaptácie dieťaťa na MŠ, ju maloletá denne navštevuje s babkou a to v čase keď sú s deťmi na pobyte vonku. Okrem toho sa zúčastňujú spoločných akcií, ktoré organizuje MŠ a ich rodičov. Z predloženého rozhodnutia z 02.04.2012 Materskej školy Š. XX, J. L. vyplýva, že maloletá bola prijatá na predprimárne vzdelávanie do MŠ s nástupom od 03.09.2012.

Navrhovateľka uviedla, že rozpory v jej manželstve s odporcom sa začali prejavovať postupne potom ako ostala tehotná. Mala rizikové tehotenstvo, celý deň bola doma, pričom odporca bol celý deň v práci a chodil ešte aj do školy. Doma trávil minimálny čas a nemali dosť možností spolu komunikovať. Napokon sa jej zhoršil zdravotný stav do takej miery, že ju museli hospitalizovať a ukončiť tehotenstvo. Z nemocnice bola prepustená v septembri 2012. Keď sa vrátila z nemocnice odporca so svojimi rodičmi mal zabehnutý systém ohľadom starostlivosti o dcéru, ju sa snažili šetriť, tvrdili jej, že nevládze, napokon v novembri 2009 na odporučenie lekára sa presťahovala k svojim rodičom. Od t.č. s odporcom nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nestýkajú. V konaní napokon súhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené otcovi, v tom čase nebola pripravená sa starať o dieťa, nemala tak zariadený život, teraz keď je s ňou častejšie, vie, že patrí k nej. Od právoplatnosti uvedeného rozsudku si dcérou brávala k sebe, odporca jej v tom nebránil, avšak nebol ochotný jej umožniť uskutočnenie styku v širšom rozsahu. Predtým ako bol styk upravený zo strany súdu, dcéru chodila pravidelne navštevovať, nechceli jej svokrovci dovoliť, aby si ju zobrali so sebou s tým, že je dieťa dajú len vtedy, keď to bude mať dovolené a určené súdom. Ďalej uviedla, že po vydaní predbežného opatrenia v tomto konaní si brávala dcéru k sebe aj cez týždeň, počas týchto stykov nenastal žiadny problém, skôr naopak, potrebovala dcéru presviedčať že sa musí obliekať a ísť domov k otcovi. Počas uskutočňovania týchto stykov nevidela žiadnu zmenu na maloletej, pričom asi prvé tri návštevy prebehli tak, že po príchode pre dcéru, táto plakala a odmietla s ňou ísť, ale potom ako si sadli do auta a začali sa rozprávať, ukľudnila sa. V súčasnosti neužíva žiadne lieky, nemá stanovené žiadne kontroly u psychiatričky, v prípade potreby navštevuje len všeobecného lekára. V predmetnej veci navrhla vykonať znalecké dokazovanie vzhľadom zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Odporca potvrdil, že počas tehotenstva navrhovateľky sa jej zdravotný stav zhoršil, schudla, zle spávala, snažil sa jej pomôcť, napokon bola hospitalizovaná. Počas jej hospitalizácie mal pocit, že do ich vzťahu zasahuje tretia osoba a to rodina navrhovateľky, pretože za ňou kedykoľvek prišiel, vždy tam bol niekto z rodiny a nevedel sa s ňou porozprávať, čo mu prekážalo. Po pôrode sa navrhovateľka rozhodla odsťahovať k rodičom, chodila dcéru navštevovať, v čom jej on nebránil, mohla ju vidieť kedykoľvek. V tomto období on už nechcel, aby prespávala u nich, alebo aby sa vrátila do M., pretože jej Dr. H. odporučila zmenu prostredia. Potom ako bol súdom upravený jej styk s dcérou, navrhovateľka maloletú pravidelne brávala so sebou. Potvrdil, že od novembra 2009 s navrhovateľkou nevedú spoločnú domácnosť ani sa intímne nestýkajú. Bol toho názoru, že navrhovaná striedavá starostlivosť by nebola pre dieťa prospešná, považoval by to za istý kočovný život, poukázal na to, že maloletá mu u neho vytvorené stabilné prostredie, na ktoré je zvyknutá. V tomto prostrední má svojich rovesníkov, kamarátov, plno hračiek, od septembra toho roku nastúpila do škôlky v M., do ktorej chodí denne, v čase od 08.00 do 13.00 h. Poukázal na to, že po vydaní predbežného opatrenia v tomto konaní sa nabúral duševný stav dieťaťa, potom ako sa vrátila od matky, v noci sa budila, trvalo nejaký čas kým sa ukľudnila, stávali sa prípady, že keď matka prišla pre ňu nechcela s ňou ísť a plakala. Podľa jeho názoru bol styk upravený týmto predbežným opatrením vo veľmi širokom rozsahu, musel zobrať dcérou k psychológovi o čom nevedel predložiť doklad, dcére na doporučenie lekára podával homeopatiká. Bol toho názoru, že matka nemá vytvorené také prostredie, aké by bolo potrebné na výchovu dieťaťa, okrem toho mal za to, že súčasný zdravotný stav matky by mal posúdiť odborný lekár, nakoľko správu od MUDr. H. považoval za nedostatočnú.

Svedkyňa I. U., matka odporcu, uviedla, že odkedy si navrhovateľka bráva maloletú k sebe tak, ako to bolo súdom určené pôvodným rozhodnutím, je malá kľudnejšia, situácia je lepšia ako cez leto, keď si ju brávala k sebe aj cez týždeň. Ďalej uviedla, že po pôrode, keď sa navrhovateľka vrátila z nemocnice, často ju posielala za malou, aby sa o ňu starala, po krátkej chvíli sa však od nej vrátila, podľa nej nemala vytvorený materinský vzťah, nechcela sa s dcérou hrať ani ju kočíkať. Vtedy, keď sa navrhovateľka v októbri 2009 odsťahovala nechcela dcéru zobrať so sebou, nebola o tom reč, až v septembri 2012 tvrdila, že si ju chce zobrať k sebe.

Svedkyňa S. Č., matka navrhovateľky, uviedla, že pokiaľ jej maloletá v starostlivosti navrhovateľky, táto sa o ňu vzorne stará, venuje sa jej celý deň, spolu varia, pečú, dieťa je šťastné. Ďalej uviedla, že predtým ako sa navrhovateľka v novembri 2009 odsťahovala od odporcu, sa psychicky zrútila, po pôrode schudla na 36 kíl. V tom čase starostlivosť o dieťa mal otec so svojimi rodičmi zabehnutú tak, že navrhovateľka bola pre nich nepotrebná. Podľa jej názoru, je navrhovateľky schopná sa o dieťa postarať, neberie v súčasnosti žiadne lieky.

Podľa § 23 Zák. o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,

a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, nakoľko účastníci konania nežijú usporiadaným manželským životom už niekoľko rokov. Bolo v konaní preukázané, že od novembra 2009 sa navrhovateľka od odporcu odsťahovala, od t.č. sa intímne nestýkajú, nevedú spoločnú domácnosť a od t.č. k obnoveniu manželského spolužitia medzi nimi nedošlo. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil na strane oboch účastníkov v rozdielnosti ich pováh a názorov, čo viedlo napokon k ich vzájomnému citovému odcudzeniu. Vzhľadom na jednoznačný negatívny postoj účastníkov k možnosti obnovenia spolužitia, súd bol toho názoru, že od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia a tak pre vážne narušenie a trvalé rozvrátenie ich vzťahu vyslovil rozvod manželstva.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Vyššie citované ustanovenia § 24 odsek 2, 4 Zákona o rodine, ktoré nadobudli účinnosť od 01.07.2010, v plnom rozsahu korešpondujú s Dohovorom o právach dieťaťa prijatým dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 odsek 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 18 odsek 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd v článku 32 odsek 1 v spojení s odsekom 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou

zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Vzhľadom na súdom vyslovený rozvod manželstva bolo potrebné posúdiť, ako bude upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. Medzi rodičmi bol zásadný rozpor v tom, či bude dieťa zverené do výchovy otca alebo matky so súčasným právom druhého rodiča na styk s dieťaťom, alebo či bude maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nakoľko o tejto otázke rodičia neuzavreli dohodu, súd o nej rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 24 Zákona o rodine. Bolo preukázané, že odkedy žijú rodičia maloletej oddelene, t.j. od novembra 2009, dieťa je v starostlivosti otca s tým, že úprava práv a povinností rodičov po tomto období bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu - 36 zo dňa 14.11.2011 a to tak, že dieťa bolo zverené otcovi so súčasnou povinnosťou matky prispievať na jej výživu a okrem toho bol matke upravený styk na každý párny týždeň od soboty 09.00 do nasledujúcej nedele 17.00 h. Takto upravený styk doposiaľ rodičia rešpektovali, pravidelne a bez problémov realizovali. Je nepochybné, že záujem maloletej je ten, aby bola v starostlivosti oboch rodičov a pokiaľ to nie je možné, tak v starostlivosti rodiča, ktorý má lepšie predpoklady na jej výchovu a okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že by práve záujem dieťaťa bránil ho zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal za to, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane bytových pomerov k hmotnému zabezpečeniu dieťaťa a svojím doterajším životom dávajú záruku v jeho riadnej výchove. Vzájomné citové väzby medzi maloletou a každým z rodičov sú hlboké, obojstranné, čo vyplýva aj zo správy poradensko-psychologické procesu. Námietky otca týkajúce sa zdravotného stavu matky maloletej s poukazom na to, že vzhľadom na jej zdravotný stav, po čase by sa aj ich dieťa mohlo dostať do tých istých zdravotných problémov aké má matka, sa v konaní nepreukázali ako dôvodné, pretože podľa oznámenia psychiatričky MUDr. X.I. H. matka v súčasnosti nie je liečená, nepoberá žiadne lieky, zo psychiatrického hľadiska je kompenzovaná a je schopná výchovy svojej maloletej dcéry. Toto stanovisko psychiatričky ako odborníčky považoval súd za dostatočné, pričom mal za to, že je to práve také .posúdenie odborného lekára, aké mal na mysli všeobecný lekár matky maloletej, ktorý uviedol, že jej aktuálny zdravotný stav by mal posúdiť odborný lekár a uviesť či užíva lieky. Napriek tomu, že matka dieťaťa je na invalidnom dôchodku pre Crohnovu chorobu, na ktorú podľa jej udania v súčasnosti neužíva žiadne lieky, nebolo v konaní preukázané, že by z týchto dôvodov sa nevedela o dieťa postarať, alebo že by starostlivosť vykonávala nedostatočne, skôr naopak, od novembra 2011 pravidelne každý druhý víkend až doteraz si brávala maloletú od soboty 09.00 h do nedele 17.00 h a osobne sa o ňu starala. V konaní nebolo namietané, že by tento jej styk s maloletou prebiehal v rozpore so záujmami dieťaťa. V tomto smere sú zanedbateľné a na viac nepreukázané tvrdenia otca a svedkyne I. U., že po vrátení dieťaťa otcovi po ukončení styku sa im javilo, že dieťa nebolo kúpané, alebo malo ťažkú plienku, keď naopak matka a svedkyňa S. Č. tvrdili opak v tom, že pokiaľ je dieťa u nich, dodržiavajú s ňou pravidelnú bežnú hygienu a dieťa je u nich spokojné a šťastné. Ďalšia námietka otca v tom, že u matky nie sú vytvorené také vhodné bytové pomery na aké je zvyknutá u neho, nebola spôsobilá negatívne zasiahnuť do záujmu dieťaťa, ktorý nepochybne je to, aby bola v starostlivosti oboch rodičov. Je pravda, že bytové pomery u otca sú lepšie a priestrannejšie v tom, že obýva s rodičmi rodinný dom, v ktorom má dieťa samostatnú izbu, pričom jej izba sa nenachádza v hornej časti domu, ktorú obýva otec, ale v dolnej časti, kde majú spálňu jej starí rodičia. Je to zrejme aj z toho dôvodu, že väčšinu času cez deň s dieťaťom trávi stará matka, ktorá napomáha výrazne v jej starostlivosti. Bytové pomery u matky dieťaťa sú stiesnenejšie, v byte svojich rodičov má spolu s maloletou samostatnú izbu. Napriek tomu, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na to, aby nebol vytvorený aj matke rovnocenný časový priestor na starostlivosť a výchovu dieťaťa. Nebolo totiž v konaní preukázané, že by v dôsledku uvedených bytových pomerov matky bolo dieťa ohrozované vo svojej výchove. Súd zamietol návrh matky na doplnenie dokazovania znalcom za účelom posúdenia možnosti zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti, nakoľko ho v danom prípade považoval za nadbytočné. Vykonanými dôkazmi, predovšetkým zo správy z poradensko-psychologického procesu, bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorený pozitívny záujem o maloletú a jej potreby, pričom maloletá sa s dôverou obracia na oboch rodičov, ktorí jej záujem opätujú, maloletá má vytvorený dobrý citový vzťah s oboma rodičmi. Čo sa týka zhodnotenia osobnosti rodičov a dieťaťa, súd mal za to, že napriek rozdielnemu stanovisku ohľadom zverenia dieťaťa, rodičia doteraz dokázali medzi sebou komunikovať na slušnej úrovni pri vzájomnej tolerancii a spolupráci na výchove dieťaťa. Súd mal preto za to, že obaja rodičia sú mravne, psychicky a hodnotovo zrelými rodičmi, nebolo preto potrebné, aby bol znalec osobitne poverený na posúdenie osobnosti rodičov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že

pokiaľ by aj bolo znalecké dokazovanie nariadené, znalec v rámci zhodnotenia osobnosti rodičov a dieťaťa, by nebol oprávnený sa v posudku vyjadriť k tomu, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené, keďže vyhodnotiť tento záver môže len súd a nie psychológ. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom určený rozsah striedavej starostlivosti každého z rodičov považoval súd za optimálny z hľadiska jej zdravého vývinu. Každému z rodičov sa tým poskytuje rovnocenný časový priestor na ucelené výchovné pôsobenie na dieťa a dieťaťu zabezpečí kľud a pocit stability výchovného prostredia aj počas víkendov. Je potrebné uviesť, že akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov veľkú toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať na výchove dieťaťa a zvlášť v jeho záujme. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov. Vzhľadom na stanovený rozsah striedania starostlivosti, súd považoval za nadbytočné určiť styk rodiča s maloletou počas pobytu dieťaťa u druhého rodiča, nakoľko by sa tým zbytočne narušila celistvosť a stabilita výchovného prostredia. Pri určení výživného súd spravujúc sa ustanovením § 62 ods. 6 Zákona o rodine, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloletú neručil. Vychádzal pritom z majetkových a zárobkových pomerov rodičov dieťaťa, keď otec, ktorý je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 283,-Eur, matka je invalidná dôchodkyňa s výškou poberaného dôchodku 250,40 Eur. S prihliadnutím na to, že v rámci striedania starostlivosti o maloletú bolo u matky určené, že je povinná ju zabezpečovať v čase od 16-teho dňa kalendárneho mesiaca do 1. dňa nasledujúceho mesiaca, čím by vznikla situácia, že každý rok, počas vianočných sviatkov bude dieťa v jej starostlivosti a nemalo by možnosť tráviť vianočné sviatky aj s otcom, preto súd upravil styk otca s maloletou tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, podľa ktorého sa rodičia budú striedať v styku s maloletou počas týchto sviatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nepriznal účastníkom ich náhradu, keď nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3

vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.