Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného B. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 21.12.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2023 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa z dôvodu sa obžalovaný

B. M., nar. XX.XX.XXXX v G. N., trvale bytom I.. K. X/B, Z.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. zo dňa 18.04.2019 pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na skutkovom základe, že

dňa 12.09.2018 v čase o cca 14.00 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. Mazda CX5, S.: BL XXX MT, pričom v rozpore s ustanoveniami a o cestnej premávke sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri výjazde a vchádzaní z parkoviska na Limbovú ulicu cez chodník narazil do chodkyne M. H., v tom čase prechádzajúcej po chodníku z pohľadu vodiča zľava doprava smerom na ulicu Stromovú, v dôsledku čoho chodkyňa spadla a utrpela otras mozgu s tržnou ranou na záhlaví, pohmoždenie ľavého lakťa a zlomeninu ľavého zápästia s následnou deformitou s priemernou dobou liečenia v trvaní osem týždňov,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., R.:XXXXXXXX, Panónska cesta 2, Bratislava, a Sociálna poisťovňa, R.:XXXXXXXX, ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 21.12.2022 bol obžalovaný B. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu súd prvého stupňa

podľa s použitím , , uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon podľa , podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa , súd uložil obžalovanému tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok. Zároveň podľa súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. vo výške 1.208,58 € a Sociálnej poisťovni vo výške 1.456,10 €.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o vine a proti výroku o treste. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu dňa 08.02.2023. Obhajoba namieta najmä:

1) absenciu ťažkej ujmy na zdraví podľa , k čomu uvádza, že nie je priestor na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení na str. 6 svojho rozhodnutia argumentuje, že znalec z odboru zdravotníctva prof. MUDr. Labaš, Csc. na otázku prokurátora odpovedal, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov svojho znaleckého posudku, je potrebné na výpoveď prof. Labaša nazerať komplexne. Znalec prof. Labaš sa v znaleckom posudku priklonil k alternatíve, že sa jedná o úraz ťažký, resp. že liečba bude trvať 7-8 týždňov, avšak v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní prehodnotil znalec svoj záver v znaleckom posudku a na otázku obhajcu uviedol, že zranenie je na hranici medzi ľahkým a ťažkým zranením. Pokiaľ súd uvádza v rozsudku, že sa znalec prikláňa na stranu ťažkého zranenia, predmetné tvrdenie sa vzhľadom na výpoveď znalca nezakladá na pravde. Na otázky obhajcu znalec uviedol, že liečba trvá vždy menej ako 42 dní bez rehabilitácie, PN v dĺžke 88 dní bola neadekvátne dlhá a nezodpovedá objektívnym zraneniam, a tiež, že poškodená nebola žiadnym spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života i vzhľadom na to, že je praváčka. Ak súd argumentuje v rozsudku, že išlo o ťažký úraz a poukazuje na okolnosť, že poškodená pracovala v reštaurácii, tak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže to nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Práve naopak, zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania (čas: 14:00) prokurátor so sudcom konštatujú, že poškodená bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka v poradenskej spoločnosti. Toto tvrdenie vyplýva aj zo samotnej výpovede poškodenej zo dňa 18.02.2019 kde poškodená uviedla: „Som poistená vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a zamestnaná som v spoločnosti Charopos, s.r.o....“ K tejto skutočnosti znalec uvádza, že v tomto prípade už vôbec nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života. V prípade, že by poškodená aj pracovala v reštaurácii, postoj znalca k obmedzeniu obvyklého spôsobu života je nemenný. Konanie obžalovaného preto nemožno subsumovať pod základnú skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa , vzhľadom na absenciu obligatórneho znaku, ktorým je ťažká ujm ujma zdraví.

2) absenciu porušenia dôležitej povinnosti podľa , k čomu uvádza, že súd prvého stupňa odignoroval už len možnú úvahu o spoluvine poškodenej, a tým aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Igorom Šimkom. Súd správne konštatuje, že v oboch variantoch priebehu dopravnej nehody bolo konanie obžalovaného nesprávne. Avšak obhajoba poukazuje na skutočnosť, že pre uznanie vinným z porušenia je nutné, aby bol naplnený znak „porušenie dôležitej povinnosti“. Znalec Ing. Šimko v rámci technicky prijateľnej verzie priebehu nehodového deja poukázal aj na nesprávne konanie zo strany poškodenej, ktorá mohla obísť vozidlo poza jeho zadnú časť. Znalec navyše konštatuje, že ak z technického hľadiska poškodená vytvorila kolíznu situáciu svojím konaním, tak je daná podmienka, ktorá napomohla prejaveniu sa príčiny a viedla k samotnému následku. S ohľadom na metódu podmienky conditio sine qua non (podmienka je nevyhnutným predpokladom, aby niečo nastalo) následok by nenastal, ak by chodkyňa nevytvorila kolíznu situáciu. Túto okolnosť pri posudzovaní porušenia dôležitej povinnosti nemožno opomenúť. Ak súd sám považoval za nutné uviesť, že nie je preukázané, či poškodená chodkyňa vôbec vstúpila na vozovku, a tým má pochybnosti o priebehu nehodového deja, musí aplikovať opätovne zásadu in dubio pro reo. Existencia spoluviny poškodenej ako aj minimálna rýchlosť obžalovaného majú vplyv na hodnotenie porušenia dôležitej povinnosti na strane vodiča, a tým jej vylúčenia ako ďalšieho objektívneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu v . Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a pochybnosti o príčinách a následku, resp. celkový priebeh dopravnej nehody má súd vždy aplikovať predmetnú zásadu a vydať rozhodnutie v prospech obvineného. Niet racionálneho dôvodu, prečo súd nepoužil túto zásadu, ktorá je práve riešením situácie, keď musí dôjsť k oslobodeniu alebo uznaniu vinným, a pritom existujú skutkové zistenia, ktoré síce poukazujú na vinu, no zároveň

aj pochybnosti o nej. Súd prvého stupňa si vyberal iba tie tvrdenia, ktoré majú svedčiť v neprospech obžalovaného, a. contrario nezohľadnil skutočnosti svedčiace v prospech obhajoby jeho osoby, čím došlo k zásadnému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle . Celému incidentu sa dalo zabrániť, pokiaľ by poškodená vozidlo obišla poza jeho zadnú časť. Z uvedeného nesporne vyplýva nesprávny záver súdu prvého stupňa, ktorý vykonané dôkazy opäť vyhodnotil jednostranne, v neprospech obžalovaného.

Obhajoba je toho názoru, že súd prvého stupňa mohol obžalovaného uznať vinným len vtedy, ak z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybnosti vyplynulo, že spáchal skutok, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, a že predmetný skutok spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví. Okresný súd však vyhodnotil všetky dôkazy len v jeho neprospech. Ak by odvolací súd napriek uvedenej argumentácii mal za preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty, obhajoba je toho názoru, že by sa jednalo o učebnicový príklad pre aplikáciu ustanovenia (tzv. materiálny korektív), keďže vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť konania je využitie trestnoprávnej represie neúčelné, a to i s poukazom na zásadu ultima ratio. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou obžalovaného, obhajoba apeluje, aby odvolací súd zohľadnil všetky relevantné skutočnosti predmetnej veci, ako je spôsob spáchania skutku, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný, absentujúcu pohnútku obžalovaného, aktívne pričinenie sa obžalovaného o náhradu škody, a to najmä s ohľadom na bezúhonný doterajší život. Obžalovaný je pripravený uhradiť aj škodu pro futuro. Najmä trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo je pre obžalovaného likvidačný, keďže má ťažko chorú manželku, ktorú vozí pravidelne na vyšetrenia, a taktiež jeho zamestnanie si vyžaduje dennodenné používanie motorového vozidla. Obžalovaný je aj starostlivým otcom, ktorý si riadne plní povinnosti, dodržiava normy spoločenského života, a preto sa mu javí trest za nespravodlivý. Obžalovaný je presvedčený, že doterajší spôsob jeho života spoľahlivo garantuje i jeho ďalší pozitívny vývoj, a to aj bez odsúdenia a uloženia trestu, a súčasne poskytuje dostatočnú záruku, že pro futuro povedie riadny život tak, ako ho viedol pred dopravnou nehodou. Preventívny účel trestu a ochranu spoločnosti je možné dosiahnuť aj menej represívnou formou. Uloženie trestu odňatia slobody a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je v jeho prípade neprimeranou sankciou, ktorá je síce v súlade s hmotnoprávnou úpravou, avšak nereflektuje konkrétne okolnosti trestnej veci a pomery obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Prokurátor ani poškodení nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca v plnom rozsahu pridržal písomného odvolania a zdôraznil, že obhajoba nespochybňuje nesprávny technický prvok v jazde obžalovaného, ale pri jednej z verzií nehodového deja kolíznu situáciu vytvorila poškodená. Preto treba akceptovať túto priaznivejšiu verziu pre obžalovaného. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä na extrémne nízku rýchlosť vozidla v čase kolízie, je otázne alebo sporné, či obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom tak, ako to vyžaduje resp. . Nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo, že by bola poškodená závažným spôsobom obmedzovaná v bežnom spôsobe života po dlhší čas, pričom sama uviedla, že sadru jej sňali príliš skoro, v dôsledku čoho alebo v spojení s čím sa prehĺbili komplikácie, za čo nie je možné pričítať zavinenie obžalovanému. Obžalovaný je slušný človek, netrestaný, živnostník, stará sa o chorú manželku, ktorú vozí k lekárom a vozidlo používa aj na podnikanie, a preto ak sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, obhajoba žiada, aby prihliadol na osobu obžalovaného. Obhajca navrhol, aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, alternatívne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom, vyvodil z neho správne právne aj skutkové závery a preto navrhla, aby súd zamietol odvolanie.

Obžalovaný uviedol, že mu je to veľmi ľúto, čo sa stalo, veľmi mu je to ľúto.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 ) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie, avšak sa dostatočne nezaoberal všetkými skutkovými okolnosťami prípadu, tieto nesprávne právne vyhodnotil, keď uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal dostatočným spôsobom preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že týmto obžalovaný naplnil všetky formálne i materiálne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa , .

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17354767&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>.

Podľa , alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 18.04.209 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III na príslušný súd na B. M. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný B. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa , že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného B. M., v procesnom postavení svedka vypočul poškodenú M. H., vykonal výsluch znalca z odboru zdravotníctvo Prof. MUDr. Petra Labaša, CSc., podľa prečítal výpovede zástupcov poškodených V.. W. K. a W.. R. Z., podľa prečítal znalecký posudok z odboru cestnej dopravy a prečítal listinné dôkazy podľa .

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že vozidlo mal zaparkované v stavebnom dvore, z ktorého keď vychádzal, vozidlom sa pohol smerom ku chodníku, pričom v čase, keď vošiel na chodník, nikto na ňom nebol. Na chodníku stál dlhšie, asi 1-2 minúty, nakoľko pred výjazdom sa nachádzala pravotočivá zákruta v smere od Kramárov, na ktorú sa napája aj komunikácia z ulice Vlárska. Je tam potrebné dávať väčší pozor, aby pri vjazde na vozovku nenastala kolízia s autom idúcim po ceste. Jeho vozidlo stálo na chodníku, predné kolesá boli na chodníku, predný nárazník auta bol v rovine s hranicou chodníka. Obžalovaný sa pozrel doľava, kedy bude môcť ísť, a v momente, keď sa chcel pohnúť, lebo bola voľná cesta, tak pred vozidlo v pravej časti, presne pred miestom spolujazdca, zaregistroval staršiu

ženu, ktorá išla z ľavej strany a pravdepodobne vstúpila na vozovku pred jeho auto. Predtým túto ženu nezaregistroval. Táto žena išla rovnakým smerom ako obžalovaný, t. j. v smere od nemocnice k Ministerstvu školstva. Keď sa s vozidlom pohol, zaregistroval pred vozidlom, že žena sa oboma rukami chytila prednej časti vozidla, ako keby chcela vozidlo zastaviť. Keď ju zaregistroval, rýchlo stúpil na brzdu. Ona sa asi zľakla a potom padla dozadu na chrbát a ruku. Je mu úprimne ľúto, čo sa stalo, aj pani poškodenej, niekoľkokrát ju aj kontaktoval a snažil sa jej pomôcť zmierniť následky toho, čo sa stalo.

Odvolací súd dospel k záveru, že hodnotiace úvahy súdu prvého stupňa o priebehu skutkového deja, ktorých rezultátom bolo uznanie viny obžalovaného v zmysle obžaloby, nemožno akceptovať. Súd prvého stupňa zúžil svoje uvažovanie na tú časť znaleckého dokazovania, v ktorej sa uvádzalo, že pri oboch verziách priebehu nehodového deja bola nesprávnym prvkom technika jazdy obžalovaného, a bez hlbšej analýzy odmietol záver o spoluzavinení poškodenej. Súd prvého stupňa nesprávny technický prvok v jazde vodiča stotožnil s príčinou dopravnej nehody, hoci sa jedná o dva odlišné pojmy, ktoré bez hodnotenia ďalších okolností dopravnej nehody v skutočnosti nemusia mať totožný význam, a nemusia vyvolávať totožné právne následky. Pojem nesprávna technika jazdy znamená, že vodič v danej situácii v cestnej premávke mohol konať alebo reagovať inak, teda napr. mal vykonať iný úkon, v inom čase a pod., a vtedy by nenastal následok, čo však nie je totožné so zavinením vodiča, ktoré sa odvíja od vyvolania kolíznej situácie porušením právnej povinnosti alebo od nesprávnej reakcie na kolíznu situáciu vyvolanú iným účastníkom cestnej premávky za predpokladu, že aj za túto nesprávnu reakciu možno vodičovi pričítať zavinenie.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa stal tak, že obžalovaný vychádzal zo stavebného dvora na vozovku, a pri tomto manévri nemal inú možnosť, než prejsť cez chodník, ktorý oddeľoval stavebný dvor od vozovky. Vzhľadom na to, že dával prednosť vozidlám pohybujúcim sa na vozovke, zostal stáť na chodníku, a keď sa na vozovke nenachádzali vozidlá, pohol sa smerom k vozovke. V čase, keď sa pohol, popred jeho vozidlo prechádzala chodkyňa, do ktorej vozidlom drgol a ona spadla, v dôsledku čoho utrpela zranenie. Nebolo sporné, že obžalovaný drgol do poškodenej v čase, keď sa nachádzala cca v strede šírky jeho vozidla, z čoho je zrejmé, že poškodenú nevidel, hoci mu v tom, aby ju videl, jeho výhľadové pomery ani celková situácia na mieste nebránili. Poškodená sa presúvala popred vozidlo vychádzajúce cez chodník na frekventovanú hlavnú cestu v tvare zákruty, pričom z dokazovania sa nedá určiť, či popred vozidlo prechádzala po chodníku alebo po hlavnej ceste, hoci krvné stopy sa podľa fotodokumentácie nachádzajú na ceste. Verzia obžalovaného i verzia poškodenej sú v zmysle znaleckého dokazovania technicky prijateľné, čo znamená, že nemožno z technického hľadiska vylúčiť, že ktorákoľvek z nich nastala. Jedným zo základných princípov rozhodovania o vine v trestnom konaní je preukázanie dôležitých okolností skutku bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti. Ak aj po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov zostali pochybnosti o skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie následku, bolo potrebné s použitím zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného - vychádzať z toho, že poškodená obchádzala vozidlo obžalovaného po vozovke. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že aj keď je chodec na chodníku osobou, ktorá požíva maximálnu právnu ochranu, pretože sa jedná o priestor vyhradený práve pre chodcov, každý, vrátane chodcov, je v cestnej premávke (a aj v iných oblastiach života) počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Situácia, že vodič vychádzal cez chodník na frekventovanú hlavnú cestu, kedy išiel minimálnou rýchlosťou a zvažoval moment, kedy mu jazdiace vozidlá umožnia vykonať odbočovací manéver, nevznikla pre chodkyňu náhle, čo vyplýva z jej výpovede i zo situácie na mieste. Poškodená si počínala nezodpovedne, keď neobišla vozidlo zozadu, prípadne nepočkala, kým vodič vykoná odbočovací manéver, pričom takéto konanie by pre ňu nebolo spojené so žiadnymi ťažkosťami. Preto je spoluzavinenie poškodenej na vzniknutom následku dané z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa , a v žiadnom prípade nemožno akceptovať tvrdenie súdu prvého stupňa, že jej spoluzavinenie nebolo ničím potvrdené. Toto je potvrdené výpoveďou obžalovaného, výpoveďou poškodenej, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, a ani v prípade, ak by tomu tak nebolo, nemožno v trestnom konaní považovať okolnosť v neprospech obžalovaného za nepreukázanú len preto, že nie je potvrdená, ale naopak. Takýto postup hodnotenia dôkazov možno uplatniť len v prospech obžalovaného, čo vyplýva zo základu trestného procesu. V oboch znaleckých verziách bol obžalovaný ako vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, pretože vychádzal na vozovku cez chodník, jednalo sa o oblasť s vysokým výskytom chodcov, a mohol tu chodcov očakávať, sústredil sa však primárne na situáciu na vozovke, nevenujúc dostatočnú alebo trvalú pozornosť chodcom na chodníku, čím porušil povinnosť sledovať situáciu v cestnej premávke podľa a neohroziť chodcov na chodníku podľa K následku v podobe

poškodenia zdravia poškodenej teda došlo porušením povinnosti oboma účastníkmi nehody, pričom porušenie povinností obžalovaným aj odvolací súd hodnotí ako porušenie povinností dôležitých v zmysle , resp. . Jedná sa totiž o také povinnosti, ktorých porušením v cestnej premávke vznikajú závažné následky na zdraví a na majetku. Súčasne bolo súdnou praxou ustálené, že „ak vznik následku bol spôsobený viacerými príčinami, a jednou z týchto príčin bolo konanie obžalovaného, je potrebné tohto uznať vinným ...“ (R 7/1965, R 31/1966, R 19/1968). Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin, treba hodnotiť každú príčinu osobitne. Obvinený bude trestne zodpovedný, hoci bude len jedným z článkov reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy, ak by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby (R 72/1971).

Ďalšieho pochybenia v hodnotení dôkazov sa súd prvého stupňa dopustil tým, že prijal záver o vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. V časti spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, ktorá je predpokladom uznania zo skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , z ktorej bol obžalovaný B. M. nielen obžalovaný, ale aj uznaný vinným prvostupňovým súdom, sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odvolacími námietkami. Súd prvého stupňa si bol vedomý obsahu výpovede znalca na hlavnom pojednávaní odkázal na svoj písomný znalecký posudok. Z tohto vyplynulo, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode otras mozgu s tržnou ranou na záhlaví, zlomeninu zápästia vľavo a pohmoždenie ľavého lakťa. Nevyhnutná doba liečenia až do úplného vyliečenia s rehabilitáciou bude 7-8 týždňov, pričom zranená bola výrazne obmedzovaná v obvyklom spôsobe života počas hospitalizácie a následne minimálne mesiac, kedy na ľavé zápästie bola naložená sadra. Vzhľadom na vek poškodenej rehabilitácia bude nutná minimálne 3-4 týždne, pričom nebude môcť v plnom rozsahu používať ľavú hornú končatinu. Keďže liečba prekročí 42 dní úraz charakterizoval ako ťažký. Na hlavnom pojednávaní znalec spresnil, že pokiaľ ide o samotnú zlomeninu zápästia, liečba trvá vždy menej ako 42 dní, avšak treba započítať aj dobu rehabilitácie, nakoľko je tam deformita a vek pacientky, ktorý treba vziať do úvahy. Je to na hranici medzi ľahkým a ťažkým zranením. Pri tomto type zranení, čím je dlhšie založená sadrová dlaha, tým môže vzniknúť znehybnenie a tým aj zhoršenie zdravotného stavu. Sadra sa sníma dole po 3 týždňoch. V prípade, ak by poškodená vykonávala administratívnu prácu, doba pracovnej neschopnosti 88 dní je neadekvátne dlhá a nezodpovedá objektívnym zistenia. Po sňatí sadry nebola poškodená žiadny spôsobom ovplyvnená v obvyklom spôsobe života, nakoľko je praváčka.

Nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa prihliadal na písomný znalecký posudok, a nie na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorá bola konkrétna a vysvetľujúca. Poukazujúc na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že zlomenina kosti ľavého zápästia poškodenej nevykazuje znaky ťažkej ujmy na zdraví v zmysle ustanovenia , , t. j. nejedná sa o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých by závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej. Dlhšie trvajúca porucha zdravia dosahuje intenzitu ťažkej ujmy na zdraví iba v prípade, že poškodený je počas celej tejto doby, t. j. najmenej 42 kalendárnych dní, závažne ovplyvnený v obvyklom spôsobe jeho života. Okrem uvedeného musí predstavovať veľmi citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe života poškodeného a musí byť porovnateľná s ostatnými druhmi ťažkej ujmy na zdraví uvedenými v - h) a okrem toho musí aj poškodený ju za takúto považovať. Ustanovenie , u poškodenej nebolo naplnené. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní je totiž zrejmé, že znalec napriek tomu, že konštatoval, že uvedené zranenie je na hranici medzi ľahkým a ťažkým zranením, ale poškodená bola závažne ovplyvnená v obvyklom spôsobe života len po dobu, kedy mala nasadenú sadru. Z lekárskych správ poškodenej vyplýva, že sadra bola poškodenej nasadená v prvý deň hospitalizácie dňa 12.09.2018, hospitalizácia bola ukončená dňa 15.09.2018 a už dňa 05.10.2018 jej bola nasadená zapínacia ortéza ľavého zápästia, t. j. sadru mala nasadenú po dobu 23 dní, čo je do 42 kalendárnych dní. Po sňatí sadry nebola podľa vyjadrenia znalca poškodená žiadny spôsobom ovplyvnená v obvyklom spôsobe života, nakoľko je praváčka. Z uvedených dôvodov nemôže ísť o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle , . Je potrebné tiež konštatovať, že zdravotný stav poškodenej si vyžadoval aj absolvovanie rehabilitácie, avšak uvedené závažne neovplyvňovalo jej obvyklý spôsob života, preto súd prvého stupňa nesprávne právne kvalifikoval predmetný skutok ako prečin ublíženia na zdraví podľa <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523158'&ucin- k-dni='30.12.9999'>7 , pretože z formálneho hľadiska obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa .

Predpokladom vzniku trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, že konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i to, že ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného

zákona, čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, jeho závažnosť nie je nepatrná. V danom prípade je nutné vyhodnotiť celkovú dopravnú situáciu, charakter cestnej komunikácie, rozhľadové podmienky, dennú dobu, spoluzavinenie poškodenej ako i mieru porušenia povinnosti obžalovaného. Je pritom nevyhnutné hodnotiť každú okolnosť zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obžalovaného nastal.

Odvolací súd hodnotiac spôsob a následky konania obžalovaného vychádzal zo skutočností, že hoci obžalovaný porušil dôležitú povinnosť, nakoľko plne nesledoval situáciu v cestnej premávke, neviedol vozidlo spôsobom, ktorý by bol prejavom hrubej nezodpovednosti a hazardérstva, dopravnú nehodu aj s jej následkami nezavinil výlučne obžalovaný, ale na tejto dopravnej nehode má spoluvinu aj poškodená chodkyňa, ktorá obchádzala vozidlo obžalovaného riskantným pohybom po ceste, hoci mohla toto vozidlo obísť bezpečne poza jeho zadnú časť. Poškodená uvádzala, že videla vozidlo obžalovaného stáť na chodníku, cesta sa zatáčala a vodič potreboval vidieť, či niečo nejde, chvíľu preto aj postála, a keď sa vozidlo nehýbalo, išla poprel neho. Z tohto pohľadu konanie poškodenej, ktorá zvolila riskantné obchádzanie vozidla, nebolo primerané, pretože poškodená mohla predvídať obdobnú situáciu, ku ktorej sa blížila, t. j. že dôjde k pohybu vozidla v prípade, ak to situácia v cestnej premávke umožní. Zhrnutím vyššie uvedených skutočností pri zohľadnení spoluviny poškodenej na predmetnej dopravnej nehode, ako aj následku v podobe nie veľmi závažného zranenia odvolací súd dospel k záveru, že nejde o prečin, pretože závažnosť protiprávneho konania obžalovaného je porovnaní s inými okolnosťami dopravnej nehody, ktoré neboli od neho závislé, nepatrná.

Preto odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného B. M. podľa oslobodil spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.