Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-100-2006.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/100/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa O. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom E., I. Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom Bratislava, Jungmannova 18 proti odporcovi Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska 28, IČO 00 610 470, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Poliachom, advokátom, so sídlom Trenčín, Palackého 9 o náhradu škody takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 29 814,78 eur (898.200,- Sk) ako náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich mimoriadneho zvýšenia. Uviedol, že sa dňa 8.11.2000 podrobil u odporcu rutinnej miniinvazívnej operácii. Keďže bol pri vedomí, počul, že pri tomto zákroku došlo k pokazeniu odsávačky. Operácia bola predčasne ukončená. V ten istý deň bol na tejto operačnej sále operovaný aj ďalší pacient. U oboch došlo v noci k opuchu operovaných končatín a obaja mali horúčky. F. stav nastal v dôsledku ich nákazy baktériou serratia marcescens, teda v dôsledku nozokomiálnej infekcie. Navrhovateľ má za to, že odporca nezabezpečil sterilitu operačných nástrojov, prístrojov alebo iných predmetov a pri operácii došlo k infektu baktériou serratia marcenscens. Odporca pritom podľa neho zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá navrhovateľovi v dôsledku nákazy touto baktériou vznikla. Neskôr, počas konania, navrhovateľ odvodzoval zodpovednosť odporcu z ust. § 421a Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ poukázal na to, že uvedená infekcia zanechala na jeho zdraví trvalé následky. Po nákaze mu boli infúzne podávané antibiotiká a vykonávaná preplachová drenáž. Pre opätovné bolesti a obmedzenie hybnosti ľavého kolena bol hospitalizovaný, a to od 8.1.2001 do 19.1.2001. Keďže bolesti stále pretrvávali, bola dňa 26.6.2001 vykonaná na I. ortopedickej klinike Fakultnej nemocnice Bratislava ďalšia artroskopia a vo februári 2005 bola navrhovateľovi implantovaná totálna endoprotéza ľavého kolena. Ani po týchto zákrokoch však neprišlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu, stále má pretrvávajúce bolesti, zníženú ohybnosť ľavého kolena a nestabilitu kolena, a preto musí nosiť ortézu. V dôsledku tohto poškodenia kolena po operácii navrhovateľ stratil trvale pracovnú schopnosť, od 1.1.2004 bol uznaný za plne invalidného. Vzhľadom na intenzitu bolesti, ktorú pociťoval od nákazy do doby implantácie totálnej endoprotézy, žiada okrem základného bodového ohodnotenia aj jeho dvadsaťnásobné zvýšenie. Taktiež žiada základné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj jeho tridsaťnásobné zvýšenie, keďže sa stal úplne invalidný a je obmedzený na bežnom spôsobe života.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že vec bola prešetrovaná aj políciou a vyšetrovanie bolo zastavené a vec odložená. Pokiaľ ide o navrhovateľovu invaliditu, tak poškodenie zdravia nad 70 % bolo u navrhovateľa konštatované až 10.1.2007, a to pre obojstrannú koxatrózu bedrových kĺbov, teda nie v priamej príčinnej súvislosti so zákrokom, ktorý bol vykonaný u odporcu. Mal výhrady voči výpočtu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín predložených účastníkmi, nariadením znaleckého dokazovania, výsluchom svedkov M. K., M. V., M. K. a M.. C. W. a zistil tento skutkový stav:
Z prepúšťacej správy navrhovateľa, ktorá bola vypracovaná ortopedickým oddelením odporcu dňa 7.12.2000, bolo zistené, že navrhovateľ sa dňa 8.11.2000 podrobil u odporcu artroskopii ľavého kolena. Navrhovateľovi od druhého pooperačného dňa vystúpili teploty, a to až k septickým teplotám. Uvedené bolo dôsledkom nákazy serratia marcenscens. Navrhovateľovi boli podávané antibiotiká a vykonávané preplachové drenáže. Následne bol navrhovateľ preložený na rehabilitáciu. Podľa prepúšťacej správy zo dňa 15.12.2000 bol navrhovateľ z rehabilitačného oddelenia prepustený a poslaný do ambulantnej liečby.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že dňa 8.11.2000 absolvoval u odporcu artroskopiu ľavého kolena. Uvedený zákrok vykonával M.. C. W., zamestnanec odporcu. C. bol len v lokálnej anestézii, počul, že operatér mal problémy s upchatou odsávačkou. Z tohto dôvodu nakoniec nebola artroskopia dokončená.
A. M. K. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol u odporcu operovaný v rovnaký deň a v rovnakej operačnej sále ako navrhovateľ. Keďže zákrok bol vykonávaný v lokálnej anestéze, počul, že operatér mal problémy s odsávačkou. Napriek tomu bola operácia dokončená. Na druhý deň po zákroku začal pociťovať v kolene bolesť a vystúpila mu teplota. Po nejakom čase bol daný na izbu k navrhovateľovi a vtedy zistili, že majú rovnaké potiaže. Od personálu odporcu sa dozvedeli, že ich zdravotné problémy majú pôvod v odsávačke, ktorá bola pri oboch zákrokoch použitá. Od personálu mal taktiež informáciu, že sa následne sála dezinfikovala a ožarovala.
Zo svedeckej výpovede svedka MUDr. C. W. bolo zistené, že navrhovateľa operoval niekoľkokrát, vykonal aj zákrok dňa 8.11.2000. Artroskopia sa vykonávala pre výrazné degeneratívne zmeny v kolennom kĺbe navrhovateľa, opakované výpotky s punkciami a bolestivý stav. Zákrok nebol však predčasne ukončený a neobjavili sa pri ňom žiadne problémy. Následne sa u navrhovateľa objavila zvýšená teplota a z kultivácie bola zistená infekcia baktériou serratia marcenscens. Vzhľadom na zistenie infekcie u navrhovateľa bola zavolaná hygiena. Potvrdil, že infekcia toho istého pôvodu bola zistená aj u iného pacienta, ktorý bol v ten deň operovaný.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne súdu písomne oznámil, že na základe hlásenia nálezu serratia marcescens u navrhovateľa, ktorý bol hospitalizovaný na ortopedickom oddelení, bolo v dňoch 17., 20., 21. a 30.11.2000 realizované epidemiologické vyšetrenie a odber vzoriek z prostredia na danom oddelení, pričom boli odobraté aj vzorky vody, avšak serratia marcescens nebola izolovaná. Predložil aj záznamy z takto vykonaného šetrenia.
Na podklade trestného oznámenia navrhovateľa bola vec šetrená aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní vyplynulo, že infekcia mohla vzniknúť z rôznych príčin - cestou nástrojov, vzdušnou cestou, nedostatočnou asepsou, antisepsou, nedostatočnou imunitou navrhovateľa. Mechanizmus poškodenia súdny znalec opísal ako infekciu, ktorá vnikla do kolena počas operačného zákroku. Podľa jeho záverov zdroj nákazy nie je možné zistiť a zanedbanie povinností sa nedá dokázať. Liečba prebiehala lege artis. Súdny znalec taktiež vyslovil záver, že upchatie odsávačky je bežný jav. Spôsobom a postupom, ktorý opisuje navrhovateľ, teda odstraňovaním poruchy odsaváčky a zložením zarúškovania, nemohla byť infekcia do kolena zanesená. Vyšetrovateľ vykonal taktiež konfrontáciu navrhovateľa a M.. W. a navrhovateľa a ošetrovateľa M. K.. Uznesením sp. zn. 1
Pv 824/03-65 zo dňa 16.12.2004 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nebol dôvod pre postúpenie veci.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovený súdny znalec M.. U. C. v znaleckom posudku č. 05/2009 zo dňa 14.2.2010 konštatoval, že príčinou zápalu navrhovateľa bol patogénny mikrób serratia marcescens, ktorý patrí do skupiny nozokomiálnych nákaz. Pravdepodobný zdroj nákazy sa nedal jednoznačne určiť. Urobil aj záver, že zápalová komplikácia u navrhovateľa nemohla poškodiť ľavé koleno a jeho chrupavičné časti natoľko, aby neskôr viedli k implantácii totálnej endoprotézy. Jej podiel na potrebe implantácie treba hodnotiť skôr z časového hľadiska a jej vplyv mohol a aj urýchlil zhoršenie už rozvinutej arthrozy a tým skoršie indikovanie tak či tak nevyhnutnej potreby implantácie totálnej endoprotézy. Pri výsluchu súdny znalec uviedol, že tak podiel infekcie, ako aj podiel predchádzajúceho stavu kolena navrhovateľa na vzniku potreby implantácie umelého kĺbu bol 50 %. Zo záverov doplneného znaleckého dokazovania bolo zistené, že vzhľadom na inkubačnú dobu infekcie je nepravdepodobné nakazenie navrhovateľa mimo nemocničného prostredia. Aj keď jednoznačný zdroj nákazy nebol verifikovaný, najpravdepodobnejší zdroj nákazy bol nepriamy prenos sprostredkovaný kontaminovanými predmetmi pri operačnom výkone. Z písomného vyjadrenia súdneho znalca zo dňa 25.7.2012 k námietkam odporcu vyplynulo, že iba zápalová infekčná komplikácia sama o sebe nemohla byť jednoznačnou príčinou terajšieho celkového stavu, ale len urýchlila zhoršujúcu a rozvinutú arthrozu. Preto operácia z roku 2000 a jej komplikácia nie je jednoznačne zodpovedná za vývoj terajšieho stavu navrhovateľa.
V nadväznosti na toto znalecké dokazovanie navrhovateľ súdu predložil znalecký posudok č. 39/2010 zo dňa 17.8.2010 vypracovaný M.. E. E., O.., v ktorom sa vyjadroval jednak k jednotlivým otázkam, ktoré boli položené súdom ustanovenému znalcovi, ako aj záverom tohto znalca. Z tohto listinného dôkazu bolo zistené, že M.. E. je toho názoru, že infekcia kolenného kĺbu navrhovateľa zhoršila poškodenie kolena navrhovateľa, prispela k nezvratným vnútrokĺbnym zmenám, ako aj súčasnému zhoršeniu celkovej funkcie kolena. Gonartóza prítomná v kolene navrhovateľa pred operáciou dňa 8.11.2000 by časom mohla viesť k potrebe vloženia umelého kĺbu, rovnako však aj samotné pozápalové pooperačné zmeny bez predchádzajúcej gonartrózy by mohli časom viesť ku potrebe vložiť umelý kĺb. Výsledné poškodenie kolena u navrhovateľa, ktoré viedlo k potrebe implantácie umelého kĺbu, bolo výsledkom dvoch faktorov, a to existenciou poškodenia kolena pred 8.11.2000 a infekciou kolena, ktorá vznikla pri operácii. Podiel gonartrózy prítomnej pred operáciou dňa 8.11.2000 je vzhľadom na dlhšie trvanie zrejme väčší. Vzhľadom na uvedené navrhol priznať navrhovateľovi titulom poškodenia zdravia infekciou 1/3 bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za implantáciu kolenného kĺbu.
Z výsluchu svedkov M. K., manželky navrhovateľa a M. V. bolo zistené, že navrhovateľ je obmedzený na bežnom spôsobe života.
Podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
Podľa § 421a ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Navrhovateľ mal za to, že odporca zodpovedá za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia podľa tohto
zákonného ustanovenia je daná aj vtedy, ak okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe prístroja môžu spočívať aj v nedostatočnej sterilnosti, alebo inej chýbajúcej vlastnosti, ktoré by inak vec mala mať. Pre vznik zodpovednosti musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Existencia príčinnej súvislosti ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť pritom daná naisto. Len samotná pravdepodobnosť, že škoda mohla tvrdeným spôsobom vzniknúť, nestačí. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na navrhovateľovi (poškodenom). V danej veci by jedným z predpokladov vzniku nároku na škodu bolo zistenie, že poškodený bol nakazený baktériou serratia marcescens v príčinnej súvislosti s lekárskym zákrokom, pri ktorom bol použitý nástroj alebo iná vec, ktorá bola zdrojom nákazy. Navrhovateľ tvrdil, že počas operácie zaregistroval problémy s odsávačkou, ktorá bola použitá pri zákroku a predpokladá, že bola upchatá nejakým materiálom ešte z predchádzajúcej operácie a tak sa mohla stať zdrojom infekcie. Upchatie odsávačky alebo iná jej porucha však nebola v konaní spoľahlivo preukázaná. Svedok M.. W., operatér, vo výpovedi pred súdom, ako aj orgánmi činnými v trestnom konaní poprel akékoľvek problémy s odsávačkou. Rovnako aj sanitár, ktorý bol pri prítomný pri artroskopii navrhovateľa, vo svojej výpovedi v trestnom konaní takúto poruchu nepotvrdil. Z listinného dôkazu, ktorým je znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, bolo okrem toho zistené, že upchatie odsávačky je bežný jav. Je to technická chyba. Jej sfunkčnenie je bežná a rutinná záležitosť. Znalec vyslovil záver, že takýmto postupom nemohla byť infekcia do kolena navrhovateľa zanesená. Zodpovednosť odporcu podľa § 421a Občianskeho zákonníka nie je možné dovodiť ani zo záverov znaleckého dokazovania nariadeného súdom, podľa ktorých sa navrhovateľ s vysokou pravdepodobnosťou nakazil pri operačnom zákroku nepriamym prenosom sprostredkovaným kontaminovanými predmetmi použitými pri tomto výkone a zo skutočnosti, že rovnakou infekciou sa nakazil aj iný pacient odporcu, ktorý bol operovaný v rovnaký deň v rovnakej operačnej sále. Pre posúdenie veci je totiž podstatné, že zdroj nákazy nebol jednoznačne verifikovaný a nebolo taktiež bez akýchkoľvek pochybností zistené, akým spôsobom sa infekcia dostala do tela navrhovateľa. Pre vznik zodpovednosti je totiž potrebné, aby bol podaný dôkaz, z ktorého bude možné naisto postaviť príčinnú súvislosť medzi použitím určitého nástroja alebo veci a vznikom infekcie v kolene navrhovateľa, čo sa však v danom prípade nestalo. (viď rozhodnutia NS ČR sp. zn. zn. 25 Cdo 508/2005, 25 Cdo 2743/2010, sp. zn. 25 Cdo 2429/2007, sp. zn. 2 Cdon 961/96)
Pokiaľ ide o zodpovednosť odporcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, tak je potrebné uviesť, že navrhovateľ iba v návrhu na začatie konania uviedol, že odporca porušil svoju právnu povinnosť zabezpečiť sterilitu operačných nástrojov. Neskôr však vyvodzoval jeho zodpovednosť z ust. § 421a Občianskeho zákonníka a na preukázanie predpokladov pre vznik zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Z nariadeného znaleckého dokazovania okrem toho vyplynulo, že odporca poskytol navrhovateľovi zdravotnú starostlivosť lege artis. V samotnom postupe lekárov pri výkone zákroku neboli zistené pochybenia, boli vykonané štandardne.
Súd sa zaoberal zodpovednosťou odporcu aj v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. Objektívna zodpovednosť za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia sa vzťahuje na škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Pod pojmom prevádzková činnosť je potrebné rozumieť činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú právnická alebo fyzická osoba prevádzkuje. Jej podstatným znakom je fakticita. Musí ísť o sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná v určitej prevádzkarni. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody je potom sama činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Ide o škodu spôsobenú priamo prevádzkovateľom, prípadne osobou, ktorú prevádzkovateľ k realizácii svojej činnosti použil, ale aj samou existenciou prevádzky. Aplikácia uvedeného ustanovenia neprichádza v danej veci v úvahu, nakoľko podľa skutkových tvrdení nemalo prísť k poškodeniu zdravia navrhovateľa následkom činnosti, ktorú možno v zmysle tohto ustanovenia považovať za prevádzkovú, nejedná sa o škodu spôsobenú samotným prevádzkovaním nemocnice. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby vyvolávajúcim činiteľom vzniku takejto škody bola samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu a škodlivý následok by musel byť spôsobený práve typickými a charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok.
Odhliadnuc od vyššie uvedených záverov súd považuje za podstatné uviesť, že v každom prípade musí byť naisto daná príčinná súvislosť ako jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. V danom prípade je právne relevantné, že implantácia umelého kolenného kĺbu u navrhovateľa bola výsledkom pôsobenia dvoch základných faktorov, a to zdravotného stavu navrhovateľa pred
výkonom zo dňa 8.11.2000 a prekonanou infekciou po zákroku zo dňa 8.11.2000. Pre posúdenie veci a pre založenie zodpovednosti odporcu by bolo potrebné, aby bolo zavlečenie infekcie príčinou podstatnou, dôležitou a značnou, príčinou, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo. Určenie podielu príčin na potrebe implantácie totálnej endoprotézy predstavovalo otázku odbornú, ktorú súd riešil za pomoci znaleckého dokazovania. Súdny znalec pri výsluchu pred súdom uviedol, že sa nedá jednoznačne určiť, ktorý faktor zohral rozhodujúcu úlohu a preto udal, že podiel gonartrózy, resp. predchádzajúceho zdravotného stavu navrhovateľa a prekonanej infekcie je rovnaký. V písomnom vyjadrení k námietkam odporcu k výsledkom znaleckého dokazovania však uviedol, že iba zápalová infekčná komplikácia sama o sebe nemohla byť jednoznačnou príčinou terajšieho stavu navrhovateľa, ale len urýchlila zhoršujúcu a rozvinutú arthrozu. Taktiež MUDr. E. v znaleckom posudku, ktorý ako listinný dôkaz predložil samotný navrhovateľ, konštatoval, že podiel gonartrózy na potrebe implantácie je vzhľadom na dlhšie trvanie zrejme väčší. Vzhľadom na uvedené navrhol priznať titulom poškodenia zdravia infekciou navrhovateľovi 1/3 bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli vyčíslené za implantáciu kolenného kĺbu. Z uvedeného súd dovodil, že nakazenie infekciou nebolo rozhodujúcim a podstatným činiteľom, ktorý zapríčinil označenú škodu na zdraví a teda aj z tohto dôvodu nemohla vzniknúť zodpovednosť odporcu za implantáciu totálnej endoprotézy u navrhovateľa.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a závery súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodne súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).