Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/86/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v Húšti, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný: Q. Q. I. Z. Q. Y. E. W. W. , nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti, trvale bytom Q., S. XXX, okres C. L.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13.11.2010 okolo 02.40 h v meste Hnúšťa, okres Rimavská Sobota na ulici Francisciho XXX, Q. Q. st. zazvonil na byte číslo X a keď I. C. otvoril dvere na byte, kde pred dverami stáli aj ml. Q. Q. a U. Q., spoza nich vystúpil Q. Q. st. a povedal mu, že dostane ranu, na to I. C. zacítil ranu - úder päsťou do oblasti tváre v čelovej oblasti, na čo I. C. spadol do chodby bytu, rukami si chránil tvár, nakoľko Q. Q. st. a ml. Q. Q. spoločne vošli do chodby bytu a od konania upustili na výzvu E. C., ktorá na nich kričala, aby s tým prestali, opustili jej byt a vybavili si to niekde inde, následne byt opustili, I. C. vytočil číslo 158 a odpadol, ktorým svojim konaním spôsobili I. C. zranenia, a to podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie, pomliaždenie a citlivosť čelovej oblasti vpravo a v oblasti lícnej kosti vpravo s malou podkožnou krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou do šiestich dní, pričom inú škodu I. C. a E. C. nespôsobili,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. násilím,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa , v súvislosti s ustanovením Tr. zákona.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona samosudca u p ú š ť a od potrestania obžalovaného Q. Q., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť poškodenému I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.Š., S. XXX, náhradu škody vo výške 223,35 eur.

Podľa samosudca poškodeného I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., S. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry podala na súd obžalobu na obvinených Q. Q. L.. a ml. Q. Q. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13.11.2010 okolo 02.40 h v meste Hnúšťa, okres Rimavská Sobota na ulici Francisciho XXX, Q. Q. st. zazvonil na byte číslo X a keď I. C. otvoril dvere na byte, kde pred dverami stáli aj ml. Q. Q. a U. Q., spoza nich vystúpil Q. Q. st. a povedal mu, že dostane ranu, na to I. C. zacítil ranu - úder päsťou do oblasti tváre v čelovej oblasti, na čo I. C. spadol do chodby bytu, rukami si chránil tvár, nakoľko Q. Q. st. a ml. Q. Q. spoločne vošli do chodby bytu, kde kopali na zemi ležiaceho I. C.Č.E. do oblasti krížov a od konania upustili na výzvu E. C., ktorá na nich kričala, aby s tým prestali, opustili jej byt a vybavili si to niekde inde, následne byt opustili, I. C. vytočil číslo 158 a odpadol, ktorým svojim konaním spôsobili I. C. zranenia, a to podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie, pomliaždenie a citlivosť čelovej oblasti vpravo a v oblasti lícnej kosti vpravo s malou podkožnou krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou do šiestich dní, pričom inú škodu I. C. a E. C. nespôsobili.

Okresný súd Rimavská Sobota po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní rozsudkom zo dňa 03.11.2011, sp.zn. obžalovaného 2/ ml. Q. Q. podľa oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom a podľa poškodeného I. C. odkázal s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd zároveň trestnú vec obžalovaného 1/ Q. Q. staršieho pod sp.zn. podľa postúpil na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok.

Proti uvedeným rozhodnutiam zahlásila prokurátorka priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie vo vzťahu k obžalovanému 2/, kde bol spod obžaloby oslobodený a vo vzťahu k obžalovanému 1/ zahlásila sťažnosť proti uzneseniu, kde bola trestná vec postúpená na prejednanie priestupku.

Na uvedenom základe Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 15.05.2012, sp.zn. odvolanie okresného prokurátora zamietol, preto sa z uvedeného dôvodu stal právoplatným oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu vo vzťahu k obžalovanému 2/ ml. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, a to dňa 15.05.2012.

Ďalším uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.05.2012, sp.zn. však krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bola vec obžalovaného 1/ Q. Q. st. postúpená na priestupok a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že intenzita konania tohto obžalovaného zakladá formálnu podmienku prečinu porušenia domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Po zrušení uznesenia vo vzťahu k obžalovanému Q. Q. st. prvostupňový súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 20.11.2012, na ktoré sa však nedostavil predvolaný obžalovaný, ako ani splnomocnenec poškodeného. Obaja však súhlasili s tým, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané v ich neprítomnosti. Na uvedenom základe súd podľa vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného Q. Q..

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, ako svedkovia boli vypočutí I. C., E. C., V. Y., ďalej boli so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítané výpovede svedka mal. U. Q. z prípravného konania, L. Q. z prípravného konania, ako aj znalecký posudok, boli prečítané aj listinné dôkazy, a to lekárske správy, zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia z ohliadky miesta činu, správy o povesti a odpis z registra trestov na obžalovaného a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný Q. Q. sa zo žalovaného skutku cítil byť čiastočne vinný. Poprel však, že by spoločne so synom ml. Q. Q. poškodeného I. C. kopali, tak ako sa to o nich tvrdí v obžalobe. Pri výsluchu v prípravnom konaní tiež svoje konanie oľutoval s tým, že s odstupom času prišiel na to, že by všetko riešil ináč. K veci samej vypovedal tak, že kritického dňa doviezol v nočných hodinách domov chlapca z diskotéky, potreboval si zavolať a keďže jeho telefón bol vypnutý, tak si vzal telefón, ktorý používala jeho manželka. V telefóne uvidel fotky nahého poškodeného C.. Opýtal sa manželky, čo to má znamenať a ona mu povedala, že urobila čo urobila. Jemu sa v tej chvíli zrútil celý svet na hlavu, cítil sa strašne, lebo nič také v živote nezažil. Povedal deťom, nech sa zbalia, lebo odchádzajú z bytu preč. Výťahom zišli na prízemie a vtedy, nevedel čo do neho vošlo, vyšiel výťahom na 1. poschodie a zaklopal. Dvere otvoril poškodený C. a ako ho tam videl stáť, tak mu jednu vrazil. Potom vbehol do bytu, lebo C. ušiel do spálne. Keď uvidel C. ležať na válende, ktorú kúpil synovi, tak to bola katastrofa. Syn ho začal ťahať von z bytu so slovami, otec nerob problémy, ideme preč. Sestra poškodeného E. C. povedala len toľko, aby si to išli vybaviť vonku. Tieto jej slová chápal ako výzvu, aby opustil byt. Všetko to trvalo iba chvíľu, na záver svojej výpovede dodal, že nevie prečo poškodený so svojou sestrou tvrdia, že poškodeného fyzicky napadol aj jeho syn Q. Q. ml..

Vo veci na hlavnom pojednávaní vypovedal aj ml. Q. Q., ktorý uviedol, že dňa 13.11.2010 prišiel s otcom v nočných hodinách domov, otec mal v ruke mamin mobil a uvidel tam fotky holého poškodeného C.. Otec sa išiel matky opýtať, čo to má znamenať. Vznikla medzi nimi roztržka, pri ktorej mama otca slovne provokovala. Otec jemu, aj bratovi pobalil veci a odišli z bytu preč. Výťahom zišli na prízemie, ale otec chcel ísť ešte na 1. poschodie. Prišli k bytu, kde býval poškodený. Najskôr zazvonili, potom zaklopali. Otvoril pán C. a otec mu jednu vrazil so slovami: „toto je za moju manželku“. Pán C. odcúval dozadu na posteľ, otec išiel za ním, ale vzápätí ho on začal ťahať vonku so slovami: “nestojí to za to“ a odišli z bytu preč. Otec udrel C. päsťou do hlavy. On C. fyzicky nenapadol, len sa pozeral, lebo bol z celej situácie v šoku. Mladší brat stál celý čas na chodbe. V čase skutku bola v byte E. C., ktorá povedala, len toľko aby si išli vybaviť vonku. Pokiaľ poškodený na neho tvrdil, že ho napadol aj on, tak je to preto, lebo poškodený vie, že chce byť policajt a týmto spôsobom mu chce zničiť budúcnosť. Iný dôvod v tom nevidel.

Poškodený I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v noci 13.11.2010 okolo 02.35 h mu zazvonil telefón a počul L. Q. plakať do telefónu a hádku medzi Q.. V tom zazvonil zvonček na dverách a uvidel Q. Q. ml. a Q. Q. st. so slovami, že mu prišiel vraziť. Vošli do bytu jeho sestry a začali ho kopať. On si kryl hlavu. Obžalovaní ho kopali do oblasti krížov. Vytočil číslo 158, potom odpadol a prebral sa na zemi v obývačke. Zavolali záchranku, ošetrili ho a dali mu potvrdenie. Po bitke ho bolela hlava, chrbát a nohy. Sestra stála po celý čas v chodbe bytu.

Ml. Q. Q. vo svojich výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania a svedok mal. U. Q. zhodne potvrdili tú skutočnosť, že ísť do bytu poškodeného sa ich otec - obžalovaný Q. Q. rozhodol náhle, keď boli vo výťahu, bez toho, aby oni mali o tom vedomosť.

Poškodený I. C. v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď otvoril dvere, tak mu len obžalovaný Q. Q. povedal:“ toto máš za manželku“ a následne mu jednu vrazil.

Tvrdenia poškodeného, že obaja obžalovaní ho kopali, neboli jednoznačne preukázané žiadnym priamym, ani nepriamym dôkazom, či už v prípravnom konaní, tak ani na hlavnom pojednávaní, lebo zo znaleckého posudku, ako aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára a zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyplýva, že pacient utrpel zranenia len v čelovej oblasti, iné poranenia neboli zistené. Všetky ostatné ťažkosti, ktoré poškodený uvádzal ako následok napadnutia obžalovanými,

neboli v príčinnej súvislosti s ich konaním, ale boli dôsledkom ťažkostí krčnej chrbtice a predovšetkým obojstranného zápalu čeľustných a prínosových dutín, pre ktorý mu bola doporučená aj hospitalizácia, ale poškodený ju odmietol. Samosudca je toho názoru, že pokiaľ by obžalovaní (tak ako je to uvedené v obžalobe) kopali poškodeného do oblasti krížov tak intenzívne ako udával, musel by mať poškodený v tejto oblasti podliatiny, resp. iné prejavy fyzického násilia, keďže ho mali kopať v topánkach a ošetrujúci lekár by si to musel všimnúť aj bez upozornenia poškodeného. Samosudca preto neuveril tvrdeniu poškodeného, že kopance do oblasti krížov pri ošetrení neuviedol, lebo bol rozrušený.

Poškodený vo svojej výpovedi tiež uviedol, že si hlavu kryl a to, že ho obaja obžalovaní kopali vedel len podľa toho, že videl štyri páry topánok. Túto jeho výpoveď považoval samosudca skôr za domnienku, než za skutočnosť.

Svedkyňa V. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o celej udalosti sa dozvedela len z rozprávania E. C., ktorá jej povedala, že obžalovaný Q. Q. sa dozvedel, že jeho manželka má pomer s I. C., a preto zbil I., o kopancoch jej nikto nič nehovoril. Na druhý deň po tom, ako sa skutok mal stať videla táto svedkyňa poškodeného a podľa jej vyjadrenia mu nič nebolo. Mala vedomosť, že poškodený sám šoféroval auto, keď išiel na ošetrenie ku lekárovi.

Vzhľadom k tomu, že celý incident od napadnutia poškodeného obžalovaným Q. Q. st. vo dverách bytu E. C. až do doby, kým obaja obžalovaní byt neopustili, trval približne len jednu minútu, ako to vyplynulo z výpovedí obžalovaných a svedkov, je podľa názoru samosudcu nepravdepodobné, aby ml. Q. Q. popri tom, ako ťahal otca von z bytu, stihol ešte kopať poškodeného I. C..

Vykonaným dokazovaním sudca tiež zistil, že vo výpovedi poškodeného a vo výpovedi svedkyne sú rozpory, ohľadom komunikácie medzi obžalovanými. Podľa poškodeného, títo dvaja medzi sebou nekomunikovali, podľa svedkyne E. C., mal obžalovaný Q. Q. st. vravieť svojmu synovi niečo v tom zmysle: „pozri Q., takto sa to robí“.

Samosudca preto výpoveď svedkyne - poškodenej E. C. hodnotil ako tendenčnú, s cieľom pomôcť poškodenému I. C. usvedčiť páchateľov zo žalovaného skutku.

Vykonaným dokazovaním samosudca dospel k takému záveru, že obžalovaný Q. Q. st. dňa 13.11.2010 okolo 02.40 h v meste Hnúšťa, okres Rimavská Sobota na ulici Francisciho XXX, zazvonil na byte číslo X a keď I. C. otvoril dvere na byte, kde pred dverami stáli aj ml. Q. Q. a U. Q., spoza nich vystúpil Q. Q. st. a povedal mu, že dostane ranu, na to I. C. zacítil ranu - úder päsťou do oblasti tváre v čelovej oblasti, na čo I. C. spadol do chodby bytu, rukami si chránil tvár, nakoľko Q. Q. st. a ml. Q. Q. spoločne vošli do chodby bytu a od konania upustili na výzvu E. C.Č., ktorá na nich kričala, aby s tým prestali, opustili jej byt a vybavili si to niekde inde, následne byt opustili, I. C. vytočil číslo 158 a odpadol, ktorým svojim konaním spôsobili I. C. zranenia a to podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie, pomliaždenie a citlivosť čelovej oblasti vpravo a v oblasti lícnej kosti vpravo s malou podkožnou krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou do šiestich dní, pričom inú škodu I. C. a E. C. nespôsobili.

Tieto skutočnosti mal samosudca preukázané výpoveďami obžalovaného a ml. Q. Q. z prípravného konania ako aj hlavného pojednávania, výpoveďou svedka U. Q. z prípravného konania, ďalej výpoveďou svedkyne V. Y., znaleckým posudkom a ostatnými listinnými dôkazmi.

Tvrdenia poškodeného, že obžalovaný a ml. Q. Q. ho kopali, neboli preukázané ani vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, lebo zo znaleckého posudku, ako aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára a zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyplýva, že pacient utrpel zranenia len v čelovej oblasti, iné poranenia neboli zistené. Všetky ostatné ťažkosti, ktoré poškodený uvádzal ako následok napadnutia obžalovanými, neboli v príčinnej súvislosti s ich konaním, ale boli

dôsledkom ťažkostí krčnej chrbtice a predovšetkým obojstranného zápalu čeľustných a prínosových dutín, pre ktorý mu bola doporučená aj hospitalizácia, ale poškodený ju odmietol.

Sestra poškodeného E. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný Q. Q. st., jej brata nekopal.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní.

Samosudca sa riadil pri dokazovaní týmito základnými zásadami trestného konania a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, dospel k takému záveru, že jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bola preukázaná len tá skutočnosť, že obžalovaný kritického dňa vošiel do bytu poškodeného, kde tohto aj fyzicky napadol, a to úderom päsťou do tváre. Následne do bytu poškodeného vošiel aj ml. Q. Q. s úmyslom, aby odtiaľ vytiahol svojho otca - obžalovaného Q. Q., pričom obaja opustili byt na výzvu E. C.. Takéto konanie obžalovaného samosudca právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného I. C., neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. násilím, pretože poškodeného aj fyzicky napadol, a to úderom do tváre.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobná smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možné upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Obžalovaný Q. Q. sa celého konania dopustil z dôvodu emocionálneho rozrušenia, lebo len pár minút pred tým zistil, že jeho manželka má sexuálny pomer so susedom - poškodeným I. C. a jemu sa v tej chvíli zrútil celý svet. Nebezpečnosť jeho konania znižuje aj ten fakt, že obžalovaný sa doznal k tomu, že udrel päsťou poškodeného I. C. a vzápätí si uvedomil, že toto jeho konanie je nezmyselné, preto hneď ako sestra poškodeného E. C. vyzvala obžalovaného, aby si celú záležitosť vybavili vonku, tento jej byt dobrovoľne opustil spolu so svojim synom ml. Q. Q.. Svedkyňa V. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného už 18 rokov a za celý ten čas s ním nemala osobnú negatívnu skúsenosť a ani nepočula na obžalovaného nič negatívne.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný Q. Q. nebol doteraz súdne trestaný, ani nebol postihnutý v priestupkovom konaní. V súčasnej dobe sa sám stará o oboch synov, ktorí mu boli zverení do výchovy.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti mal samosudca za to, že samotné prejednanie veci pred súdom postačí na nápravu obžalovaného, preto bolo podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona upustené od jeho potrestania.

Poškodený I. C. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.333 eur, na ktorom zotrval aj na hlavnom pojednávaní, pričom ho odôvodnil tým, že mu bola spôsobená ujma, nemohol cestovať do práce a tak mu vznikla škoda aj na ušlej mzde.

Samosudca nárok poškodeného na náhradu škody považoval za dôvodný len čiastočne a preto podľa obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému náhradu škody vo výške 223, eur. Táto suma predstavuje náhradu za bolesť, ktorá bola v znaleckom posudku č. 25/2011, znalca MUDr. Alexandra Köröcza bodovo ohodnotená na výšku 15 bodov, pričom hodnota jedného bodu činila v danom období sumu 14,89 eur.

Keďže náhrada škody bola poškodenému v trestnom konaní priznaná len sčasti, vo zvyšku nároku na náhradu škody bol poškodený podľa odkázaný na občianske súdne konanie.

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. násilím,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ).

Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ).

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.