Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15C-72-2012.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Subarea
15C/72/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: RW ORAVA, s. r. o. so sídlom Sládkovičova 1795/16, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 368 547, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s. r. o. so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, proti žalovanej: E. P., X.. XX.X.XXXX, bytom 038 41 V. XXX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o. so sídlom J. Goliána 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181 v konaní o zaplatenie 1675,82 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta
II. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 3.1.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanej zaplatenia sumy 1675,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej sumy od 6.7.2011 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vykonal na základe objednávky žalovanej pre žalovanú práce pri úprave zdroja vody pre závlahu a za vykonané práce vystavil dňa 28.6.2011 faktúru č. 11000108 na sumu 1675,82 eur, splatnú 5.7.2011 spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok. Žalovaná však napriek výzvam žalobcu túto faktúru neuhradila, čím sa aj dostala do omeškania s predmetnou faktúrou.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 1Ro 17/2012-16 dňa 22.3.2012 podľa podanej žaloby žalobcu. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podľa proti vydanému platobnému rozkazu odpor ( č.l. 18 ). V odôvodnení odporu uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a teda nepreukázal existenciu právneho základu uplatneného nároku existenciu právneho základu uplatneného nároku existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou zo zmluvy o dielo. Žalobca teda nepreukázal existenciu právneho vzťahu, právneho titulu, dohody o cene, rozsahu diela, čím teda je spochybnený samotný základ návrhu na začatie konania.
Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, žalobcu, žalovanej, svedka MVDr. E. S., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré boli doložené do súdneho spisu a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci.
Z výpovede žalobcu ( č. l. 33, 48) súd zistil, že žalovaná si zistila na internete kontaktné údaje na žalobcu a dňa 1.7.2010 sa žalovaná a konateľ žalobcu stretli pri rodinnom dome žalovanej, kde žalovaná predniesla svoju požiadavku na úpravu zdroja vody pre závlahu pozemkov okolo rodinného domu. Požiadavka spočívala v tom, že žalovaná mala vybudovaný pri svojom rodinnom dome závlahový systém, ktorý však nebol funkčný, a ktorý mal umožniť prístup vody z priľahlého potoku k jej rodinnému domu na zabezpečenie závlahy jej záhrady. Ďalšie stretnutie prebehlo na mieste samom, teda pri
rodinnom dome žalovanej dňa 9.7.2010, kedy podľa žalobcu malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Došlo k dohode o predmete zmluvy, kde predmetom zmluvy mala byť úprava zdroja vody z blízkeho potoka pre závlahu pozemkov pri rodinnom dome žalovanej. Žalobca tvrdil, že dohoda o cene bola taká, že žalovaná bola oboznámená s jednotkovými cenami jednotlivých prác, do ceny diela mala byť zahrnutá aj cena dodávky materiálu a dopravné náklady a bola dohodnutá maximálna cena vo výške 4000 eur. Podľa žalobcu tento spôsob stanovenia ceny za dielo bol dohodnutý preto, lebo sa nedal vopred stanoviť rozsah prác a rozsah dodávok materiálu. Preto nebolo možné dohodnúť pevná cena, ani cena odhadom, ani podľa rozpočtu. Žalobca tvrdil, že nebol stanovený termín dokončenia a odovzdania diela, nakoľko postup prác bol komplikovaný, nebolo možné vopred stanoviť rozsah prác, ktoré bolo potrebné vykonať pri úprave zdroja vody pre závlahu. Po uzavretí ústnej zmluvy o dielo dňa 9.7.2010 v auguste 2010 žalobca vykonal určité práce, podľa žalobcu išlo len o čiastkovú úpravu a čiastkové sfunkčnenie závlahového systému. Malo byť dohodnuté medzi žalobcom a žalovanou, že počas zimného a jarného obdobia sa celý systém opätovne odskúša, preverí a dokončí sa dielo. Z tohto dôvodu sa podľa žalobcu žiadne vykonané čiastkové práce na diele nefakturovali, žalobca neprevzal od žalovanej žiadne finančné prostriedky, nakoľko má zaužívanú prax, že až po dokončení diela vystavuje faktúry a prijíma úhrady. V máji 2011 bolo dielo dokončené a následne mala byť dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou fakturácia taká, že bola dňa 17.6.2011 vystavená faktúra č. 11000104 na sumu 298,44 eur, splatná 1.7.2011. Podľa žalobcu táto bola vystavená za práce vykonané v roku 2010, túto faktúru žalovaná uhradila v celom rozsahu. Následne bola vyhotovená ďalšia faktúra č. 11000108 na sumu 1675,82 eur, ktorá je predmetom tohto sporu.
Súd z listinného dôkazu - faktúry č. 11000104 ( č.l. 38) zistil, že touto faktúrou žalobca fakturoval pre žalovanú sumu vrátane DPH 298,44 eur za vykonané práce pri úprave zdroja vody pre závlahu, a to cenu dohodou. Táto faktúra bola uhradená žalovanou v celom rozsahu, čo bolo preukázané listinným dôkazom výpisom z účtu ( č.l. 39). Tieto skutočnosti boli preukázané aj výpoveďou žalovanej, ktorá súdu zároveň doručila originál príkazu na úhradu nachádzajúci sa v prílohovej obálke súdu ( č.l. 42), ako aj faktúru č. 11000104, ktorá jej bola zaslaná na úhradu zo strany žalobcu vo výške 298,44 eur. Súd zistil, že sú rozdielne formy faktúry č. 11000104, v inej forme bola táto faktúra zaslaná žalovanej, a inú formu tejto faktúry predložil do konania žalobca. Podľa žalobcu faktúra pre žalovanú bola vyhotovená a zasielaná mailom z aplikácie Word. A do konania žalobca doložil faktúru vytlačenú z účtovníckeho programu . Uvedené nebolo v rozpore , rozsah, predmet, dátum dodania, dátum vystavenia faktúry, dátum splatnosti je totožný, rozdielna je len forma.
Súd ďalej z listinného dôkazu - faktúry č. 11000108 ( č. l. 7) zistil, že touto faktúrou žalobca fakturoval pre žalovanú čiastku 1 675,82 eur, vrátane DPH za vykonané práce pri úprave zdroja vody pre závlahu podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok, súpis prác a dodávok bol priložený k tejto faktúre ( č.l. 6). Podľa výpovede žalobcu touto faktúrou mal fakturovať žalovanej práce, ktoré sa vykonali a predmetnom diele až do jeho ukončenia v roku 2011. K tejto faktúre žalobca uviedol, že pôvodne táto faktúra č. 11000108 bola vystavená na sumu 1797,82 eur ( č.l. 123), splatná 5.7.2011 spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok ( č. l. 124). Po dohode so žalovanou sa táto faktúra znižovala, opravená faktúra mala byť zaslaná žalovanej listom zo dňa 21.7.2011 ( č.l. 87), k tejto skutočnosti žalobca doložil aj listinný dôkaz - fotokópiu výpisu došlej a odoslanej pošty ( č.l. 88). Z tejto fotokópie výpisu došlej a odoslanej pošty vyplynulo, že žalobca zaslal dňa 21.7.2011 žalovanej faktúru č. 11000108. Dôvodom opravy faktúry na žalovanú sumu bola podľa žalobcu výhrada žalovanej k položke uvedenej v súpise vykonaných prác na prvom mieste -úprava brehov vodných tokov zlomového kameňa vo vode, kde bolo uvedené 5 m3 a cena 598 eur. Cena za túto položku bola znížená po dohode so žalovanou podľa žalobcu na čiastku 496,34 eur. Žalobca uviedol, že žalovaná opravenú faktúru č. 11000108 neuhradila. Preto jej boli zaslané dve upomienky, a to upomienka č. 1 ( č.l. 4) a upomienka č. 2 ( č.l. 5). Zaslanie týchto upomienok žalovaný preukazoval listinným dôkazom - fotokópiou výpisu došlej a odoslanej pošty za rok 2011 ( č.l. 113). Nakoľko žalovaná na tieto upomienky nereagovala žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie zaslal výzvu na uhradenie uvedenej sumy, listinný dôkaz o zaslaní tejto výzvy súdu nepredložil. Z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že táto výzva právneho zástupcu žalobcu bola doručená žalovanej, nakoľko táto na ňu prostredníctvom právneho zástupu odpovedala listom, z obsahu ktorého súd zistil, že žalovaná vrátila žalobcovi faktúru č. 11000108 zo dňa 28.6.2011 ako neoprávnenú faktúru. Žiadala žalobcu, aby preukázal existenciu tohto záväzku žalovanej voči nemu, aby predložil právny titul - zmluvu o dielo, resp. potvrdenie o objednaní diela, doklad o rozsahu dohodnutého diela, ceny diela, ktorú požaduje zaplatiť.
Z výpovede žalovanej ( č. l. 52) v priebehu konania vyplynulo, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo so žalobcom v čase, ktorý uvádzal žalobca, zhoda bola ja v dohode o predmete diela - úpravy zdroja vody pre závlahu pozemkov okolo rodinného domu, t.j. trvalé zabezpečenie prívodu vody na pozemok. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli. K dohode o cene diela však žalovaná uviedla iné skutočnosti. Žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.6.2012 uviedla, že sa dohodla so žalobcom na cene 1100 eur, avšak náklady žalobcu boli vyššie, a to 1300 eur. Žalovaná sumu 1300 eur v roku 2010 za dielo aj vyplatila v hotovosti. Rozporovala, že by bola dohodnutá maximálna cena diela 4000 eur. Žalovaná trvala na tom, že za práce, ktoré boli vykonané v roku 2010 riadnym spôsobom zaplatila. Z výpovede žalovanej ďalej vyplynulo, že po vykonaní prác v roku 2010 žalobca spustil závlahový systém, ktorý aj fungoval, ale len týždeň. Nefungovanie závlahového systému telefonicky oznámila žalobcovi a považovala to za reklamáciu. Žalobca ju ubezpečil, že nájdu spoločné riešenie, a že bude cez zimné obdobie rozmýšľať, akým spôsobom sfunkční závlahový systém. V roku 2011 žalobca žalovanej navrhol iný systém úpravy zdroja vody pre závlahu , oznámil jej, že musí spevniť breh potoka, z ktorého sa voda mala dostať do závlahového systému žalovanej, a teda musí vykonať ďalšie úkony na sfunkčnenie diela. Preto žalovaná úkony, ktoré boli vykonané v roku 2011 brala ako reklamáciu, čiže ako niečo, čo ide ešte žalobca opraviť. Keď sa to malo spúšťať v roku 2011 ako opravené a sfunkčnené, tak závlahový systém nefungoval a nefunguje doteraz. Podľa žalovanej bol problém v tom, že žalobca síce všetky úkony urobil, ale nevyčistil nádoby na vodu v roku 2011. Prvýkrát v roku 2010, keď to spustil, tak nádoby na vodu vyčistil. Zistilo sa však, že sú zhorené súčiastky v čerpadle vody, preto žalovaná kúpila ďalšie čerpadlo, aby to fungovalo. Potom ešte komunikovala so žalobcom raz za dva týždenne, následne sa stretli a žalobca jej oznámil, aby zaplatila s tým, že nevedela aká suma to bude. Do dvoch dní prišla faktúra č. 11000104 vo výške 299,44 eur, túto uhradila s tým, že považovala celú situáciu za vyporiadanú a žiadny ďalší záväzok voči žalobcovi neevidovala. Že žalobca vykonával práce aj roku 2011 je podľa názoru žalovanej len následkom reklamácie a námietok, že dielo, ktoré sa sfunkčnilo v roku 2010, teda závlahový systém nejaký čas išiel, avšak prestal fungovať. Preto sa žalobca dostavil opätovne dostavil na miesto, kde sa snažil, tieto vady, na ktoré poukazovala žalovaná, odstrániť. Následne jej vznikla aj fakturácia za nejaké práce, ktoré zrejme síce zhotovil žalobca ešte v roku 2010, ale boli vyfakturované faktúrou vo výške 299,44 eur, t.j., že tieto práce akože boli vykonané v roku 2011.
Súd ďalej z výpovede svedka, ktorý bol vypočutý v konaní na pojednávaní dňa 5.9.2012 ( č.l. 81) zistil, že tento svedok mal byť prítomný na jednom z viacerých stretnutí konaných medzi žalobcom a žalovanou v roku 2010, nepamätal si presný deň. Potvrdil, že žalovaná mala požiadavku na žalobcu na sfunkčnenie zavlažovacieho systému. Žalobca oznámil žalovanej, že vie vyriešiť daný problém, a že zabezpečí, aby sa voda dostala z potoka do závlahového systému žalovanej. Tento svedok potvrdil, žalobca oznámil žalovanej, že cena diela bude 1100 eur, žalovaná s takouto cenou súhlasila, nakoľko ona o takejto cene bola už predtým uzrozumená. Podľa tohto svedka bolo dohodnuté ako pevná cena. Tento svedok následne doplnil vo výpovedi, že žalobca povedal, že cena bude 1100 eur, ale že môže byť o niečo vyššia, ale aj o niečo nižšia. Svedok sa ho opýtal, že čo to znamená o niečo vyššia a žalobca povedal, že okolo 1100 eur. Tento svedok potvrdil, že ak by mala byť cena príliš vysoká, tak by žalovanej neodporučil žiadnu realizáciu cez firmu žalobcu. Svedok uviedol, že sa v lete stretli, prišiel aj on na stretnutie, žalobca predviedol, že dielo funguje, voda tiekla k závlahe a žalovaná mu vyplatila čiastku 1300 eur, teda vyššiu ako 1100 eur, žalobca vyššiu čiastku dokladoval žalovanej na mieste samom nejakými rozpočtovými nákladmi. Svedok potvrdil, že žalobca žalovanej nedal doklad o zaplatení čiastky 1300 eur, nakoľko boli dohodnutí ústne, nemali podpísanú žiadnu zmluvu. Následne mu žalovaná zavolal, že dielo nefunguje, a svedok jej povedal, že to má u žalobcu reklamovať. Ďalší rok 2011 sa opätovne stretla žalovaná so žalobcom, mal tam byť prítomný aj svedok, na tomto stretnutí žalobca predostrel náčrt, akým spôsobom to sfunkční. Predtým stretnutím sa žalobca vyhováral, že za to nemôže, že prišla voda, že to zatopilo, avšak podľa svedka žalobca navrhol riešenie, že tam voda bodu, ale voda tam nebola, čiže nebolo to sfunkčnené. Preto to podľa svedka aj žalovaná u žalobcu reklamovala a on sa rozhodol, že to dá všetko do poriadku. Svedok uviedol, že ho žalovaná opätovne požiadala, aby bol s ňou prítomný na stretnutí so žalobcom, všetci traja sa stretli v reštaurácii medzi Martinom a Sučanmi, kde žalobca vyzval žalovanú, aby mu zaplatila za práce, ktoré urobil v roku 2011. Svedok uviedol, že odporučil žalovanej, aby mu nezaplatila, nakoľko nemala za čo platiť, systém jej nefungoval a nefunguje ani doteraz. Žalobca potvrdil, že žalovaná mu povedala, že aj napriek jeho odporúčaniu mu uhradila nejakú faktúru s tým, že svedok sa nestotožnil s úhradou tejto faktúry, nakoľko závlahový systém nefunguje žalovanej dodnes.
Z výpovede konateľa žalobcu, išlo o A.. W. F. ( v spoločnosti fungovali dvaja konatelia, každý s právom konať samostatne za žalobcu) na pojednávaní, ktoré sa konalo 27.6.2012 ( č.l. 50) vyplynuli okrem vyššie uvedených tvrdení žalobcu, že on ako konateľ osobne dohadoval so žalovanou podmienky zmluvy o dielo. K vykonaniu diela konateľ žalobcu uviedol, že v roku 2010 sa dielo vyskúšalo a voda aj striedala zo zavlažovacieho systému. Podľa konateľa žalobcu žalovaná akceptovala, že sa to ponechá na skúšku a počkajú, ako sa bude celý zavlažovací systém chovať na jar 2011. Bolo potrebné odskúšať, či vydrží tento závlahový systém jar. Ďalej konateľ žalobcu uviedol, že bol v kontakte celé leto so žalovanou, závlaha celé leto fungovala. Podľa konateľa žalobcu v roku 2011 sa urobili ďalšie úkony v súvislosti s vykonaním diela a došlo k jeho ukončeniu a odskúšaniu funkčnosti závlahového systému. Bola vystavená prvá faktúra podľa konateľa žalobcu, ktorá bola menšia, bola zaslaná. Boli tam fakturované práce ako vyčistenie koryta, čistenie studne, úprava studne a obklad studne. Ďalšia faktúra podľa konateľa žalobcu začala v roku 2011, kde zahŕňala práce v spojení s dokončením spevnenia celého potoka. Podľa konateľa žalobcu súpis prác sa vždy odsúhlasil so žalovanou na mieste predtým, než sa faktúra urobila, či išlo o prvú, ako aj o druhú faktúru. Podľa konateľa žalobcu faktúra č. 11000104 bola odsúhlasená ihneď ako bola urobená júl, august 2010 s tým, že súpis prác, ktorý sa urobil, bol urobený skôr s tým, že to nebude žalobca fakturovať skôr, než si overí funkčnosť diela.
Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) súd všetky tieto dôkazy, ktoré boli vykonané vyhodnotil každý jednotlivo, všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania.
Podľa ust. § 631 OZ zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela, ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Podľa ust. § 634 ods. 1 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Podľa § 634 ods. 2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
Podľa § 636 ods. 1 OZ, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novo určenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie rozdielu ceny.
Zmluva o dielo je dvojstrannou zmluvou a má charakter konsenzuálnej zmluvy, čiže zmluva o dielo vznikne v momente jej uzavretia. Zároveň ide o odplatnú zmluvu. V zmysle citovaných zákonných ust. účastníkmi zmluvy o dielo je zhotoviteľ diela, objednávateľ diela a zmluva o dielo vznikne len, čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú označenie predmetu diela, jeho rozsah, dohoda o odmene a dohoda o tom, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa diela. Z ust. § 632 OZ vyplýva povinnosť zhotoviteľa diela vydať objednávateľovi, ak nezhotoví dielo na počkanie, písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy bez ohľadu na to, či o to objednávateľ požiadal alebo nie. Na platnosť zmluvy sa však nevyžaduje určenie výšky ceny. Strany môžu dohodou určiť postup, na základe ktorého dôjde k určeniu výšky ceny, a to buď dohodou strán v zmluve ( výšku ceny možno určiť aj dodatočne po uzavretí zmluvy ), alebo podľa osobitného právneho predpisu. Ak výška ceny za dielo nebola ani uvedeným spôsobom určená, je objednávateľ povinný zaplatiť primeranú cenu ( § 634 ods. 1 OZ). V prípade, že sa cena diela určuje na základe dohody zhotoviteľa a objednávateľa, sú tri spôsoby určenia ceny za dielo :
- určenie ceny diela pevnou sumou,
- určenie ceny diela podľa rozpočtu,
- určenie ceny diela odhadom
V predmetnom konaní mal súd preukázané výpoveďami účastníkmi konania, svedka že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo s tým, že nebolo sporné medzi účastníkmi, čo bolo predmetom diela - trvalé zabezpečenie závlahovej vody na pozemku žalovanej, čiže úprava zdroja vody pre závlahu, sfunkčnenie závlahového systému žalovanej. Čo sa týkalo ďalšej náležitosti uzavretej zmluvy o dielo, nebolo sporné, že sa jej účastníci dohodli, že žalovaná ako objednávateľ zaplatí žalobcovi ako zhotoviteľovi za dielo jeho cenu. Predmetom konania bolo zaplatenie ceny diela. Žalobca trval na tom, že cena za dielo sa v čase uzavretia zmluvy nedala dohodnúť ani ako pevná cena, ani ako cena odhadom, ani podľa rozpočtu. Bol dohodnutý iba spôsob pri výpočte ceny diela a bola dohodnutá maximálna cena diela vo výške 4000 eur. Žalovaná tvrdila, že bola dohodnutá cena okolo 1100 eur, s tým, že môže byť aj o niečo vyššia, prípadne nižšia. Tieto skutočnosti potvrdil aj vypočutý svedok. Po vyhodnotení výpovede žalovanej, žalobcu, svedka, nakoľko žalobca spochybnil dôveryhodnosť svedka, súd ma za to, že žalovaná preukázala dohodu o cene odhadom okolo 1100 eur, na ktorej sa mali dohodnúť pri uzavretí zmluvy o dielo v roku 2010. Tvrdenia, ktoré uvádzal žalobca, že bol dohodnutý iba postup pri výpočte ceny diela, pričom bola dohodnutá maximálna cena za dielo vo výške 4000 eur súdu dostatočným spôsobom nepreukázal. Čo sa týkalo výpovede druhého konateľa žalobcu ( č. l. 101), súd uvádza, že druhý konateľ žalobcu nebol osobne prítomný pri dojednávaní podstatných náležitostí zmluvy o dielo, vykonávaní diela, odovzdania diela. Všetky informácie mal len sprostredkovane od prvého konateľa žalobcu, ktorý osobne konal v tejto veci. Ďalšími spornými skutočnosťami bola otázka dokončenia a odovzdania diela, ktoré bolo dohodnuté. Žalobca tvrdil, že čo sa týkalo predmetu diela, tak práce na predmetnom diele začali v lete roku 2010 s tým, že boli ukončené na jar 2011 a až po dokončení tohto diela na jar 2011 boli vystavené dve faktúry pre žalovanú za vykonanie týchto prác. Žalobca tvrdil, že chcel fakturovať až potom, čo zistí, že dielo je funkčné. Tieto skutočnosti však poprel aj samotný žalobca vo svojej výpovedi, nakoľko potvrdil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.6.2012 ( č. l. 48), že po vykonaní prác v roku 2010 fungoval zavlažovací systém na pozemku žalovanej. Z výpovede žalovanej, ako spotrebiteľa, ktorý vystupoval pri uzavretí zmluvy o dielo, a jeho nedostatočnej znalosti problematiky vykonaných prác na diele, potreby vykonania ďalších prác, vyplynulo, že žalovaná považovala vykonanie prác v roku 2010 a sfunkčnenie závlahového systému za ukončenie diela, rozsah prác vykonaných v roku 2010 nespochybnila. Žalobca tvrdil, že úspešne dielo ukončil až na jar 2011, a až potom si vyúčtoval jeho cenu, dovtedy neprevzal žiadnu čiastku od žalovanej. Svedeckou výpoveďou H.. S., žalovanej mal súd však preukázané, že žalovaná za práce, ktoré boli vykonané v roku 2010 až do sfunkčnenia závlahového systému v lete 2010, uhradila na základe požiadavky žalobcu čiastku 1300 eur v hotovosti z dôvodu, že došlo k navýšeniu niektorých nákladov v spojení s cenou, ktorá bola dojednaná v roku 2010 odhadom na 1100 eur. Aj svedok H.. S. potvrdil, že závlahový systém určitú dobu v roku 2010 fungoval, potom však prestal fungovať a z tohto dôvodu žalovaná kontaktovala žalobcu, brala to ako reklamáciu, a žiadala ho, aby to opätovne sfunkčnil. Z výpovede žalobcu, žalovanej mal súd preukázané, že žalobca vykonal na diele z dôvodu, že dielo nebolo funkčné, ďalšie práce v roku 2011, rozsah týchto prác nebol spochybnený účastníkmi konania. Z výpovede žalovanej, svedka mal súd preukázané, že závlahový systém ani po vykonaní prác v roku 2011 nefungoval. Rovnako súd mal aj preukázané, že žalovaná uhradila v roku 2011 žalobcovi faktúru č. 11000104 vo výške 299,44 eur z dôvodu, že tam boli žalobcom vykonané ďalšie cesty a náklady s prácami, ktoré boli vykonané v roku 2011. Uhradením tejto faktúry považovala celú situáciu za vysporiadanú. Aj z obsahu predmetnej faktúry vyplynulo, že ňou boli fakturované práce, vykonané v súvislosti s úpravou zdroja vody pre závlahu, a to na základe dohody. Preto ďalšiu faktúru, ktorá je predmetom tohto sporu, už neuhradila. Tvrdenie žalobcu, že nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 1 675,82 eur na základe faktúry č. 11000108 preukazuje aj list zo dňa 21.7.2011, v ktorom konateľka žalobcu oznamuje žalovanej, že jej posiela opravenú faktúru č. 11000108 spolu s fotokópiou došlej a odoslanej pošty preukazujúcej, že faktúra č. 11000108 bola zaslaná žalovanej, podľa názoru súdu nepreukazujú. Rovnako tvrdenia, že faktúra č. 11000108 bola pôvodne vystavená na čiastku vyššiu a až po námietkach žalovanej bola táto faktúra znížená na žalovanú sumu, žalobca súdu nepreukázal. Nedoložil do konania e-mailovú komunikáciu preukazujúcu, že žalovaná s predmetnou faktúrou č. 11000108 vo zvýšenej cene nesúhlasila, nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy v súvislosti s touto skutočnosťou. Čo sa týka ďalších listinných dôkazov, ktoré predložil do konania žalobca, a to knihu odoslaných faktúr v ktorej sa nachádza aj faktúra č. 11000108, daňové priznanie, evidenciu faktúry v účtovníctve ( č. l. 114 až 118), tieto nepreukazujú existenciu jeho nároku na zaplatenie faktúry. Podľa názoru súdu nie je možné urobiť záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu o takýchto skutkových okolnostiach. K tomuto okrem svedeckej výpovede a výpovede žalovanej prisvedčí aj skutočnosť, že je nelogické, že žalobca vyúčtoval cenu diela dvoma faktúrami vystavenými v jednom mesiaci s tým, že prvou faktúrou boli fakturované práce
vykonané v roku 2010, hoci žalobca na pojednávaní tvrdil, že súpis prác vykonaných v roku 2010 bol odsúhlasený po ich vykonaní v júli, auguste 2010 zo strany žalovanej. Druhá faktúra bola vystavená ako cena na základe súpisu vykonaných prác a dodávok. Je tu zjavný rozpor, nakoľko prvá faktúra, ktorá bola vystavená hovorí o cene určenej dohodou za vykonanie prác pri úprave zdroja vody na závlahu, druhá faktúra určuje cenu na základe súpisu vykonaných prác a dodávok, čiže nie je zrejmé, aké práce, a aké výkony sa fakturovali, ktoré boli odsúhlasené, a ktoré nie.
Žalobca v priebehu konania spochybnil výpoveď svedka, poukázal na zo, že tento svedok v rámci vzťahu žalovanej k inému dodávateľovi, jej tiež dosviedčal určité skutočnosti. Súd však nemal pri výpovedi tohto svedka žiadne pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. Jeho výpoveď bola dôležitá pre rozhodnutie vo veci samej. Išlo o osobu, ktorá jasne, zrozumiteľne uviedla skutočnosti, pri ktorých bola prítomná, z jeho výpovede súd nemal pochybnosti, či tento svedok klame, zavádza, tak ako to uvádzal žalobca.
Na základe uvedeného súd bolo toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti so skutočnosťami, ktoré uvádzal v spojení s jeho nárokom na zaplatenie ceny o dielo vo výške 1 675,82 eur. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca nevystavil písomné potvrdenie o prevzatí objednávky zo strany žalovanej obsahujúce označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Je pravdou, že nevystavenie tohto potvrdenia, nie je spojené s neplatnosťou zmluvy o dielo, ale môže mať procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti žalobcu preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. Skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca nepreukázal, tieto boli vyvrátené výpoveďami žalovanej, svedka H.. E. S.. Povinnosťou žalobcu vystupujúceho na jednej strane ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy o dielo, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, bolo riadnym spôsobom zdokumentovať predmetný právny vzťah a uniesť doniesť dôkazné bremeno o existencii pohľadávky vo vzťahu k žalovanej z uzavretej zmluvy o dielo. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Ďalšie návrhy, ktoré žiadal právny zástupca žalobcu vykonať na pojednávaní, a to výsluch svedkov - zamestnancov žalobcu k vykonaniu prác, ako aj obhliadku na mieste samom a nariadenie znaleckého dokazovania na posúdenie primeranej ceny vykonaných prác, súd v celom rozsahu zamietol. Súd mal za to, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonanie navrhnutých dôkazov, vzhľadom na zistené skutočnosti v predmetnom konaní, o tom, že cena bola stanovená dohodou zmluvných strán. Čo sa týka vykonania prác, tak žalovaná v priebehu konania nespochybnila vykonanie prác, ktoré prezentoval žalobca v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo.
Súd vo výroku rozsudku rozhodol o tom, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 1, 3 OSP.