Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3P/92/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudca JUDr. Helena Loduhová vo veci starostlivosti o maloletú W. D., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Považská Bystrica, dieťa matky B. D., nar. X. X. XXXX, bytom Z. I., A. XXX/XXXX-, právne zast. JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou AK Považská Bystrica, Tatranská 300/8 a otca Z. D., nar. X. XX. XXXX, bytom I., S. XXXX/XA, právne zast. JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou AK Považská Bystrica, Námestie A. Hlinku 36/9 o zvýšenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej W. D., nar. XX. X. XXXX, ktorá bola stanovená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. 11. 2009 zo sumy 50,- € na sumu 170,- € mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 1. 9. 2012.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Zameškané výživné od 1. 9. 2012 do 19. 11. 2012 vo výške 360,- € je otec povinný poukázať k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, čo bolo v r. 2009, vzrástli náklady na výživu a ošatenie dieťaťa. Maloletá W. sa stala žiačkou 2. stupňa základnej školy, zvýšili sa náklady na jej výživu, ošatenie, školské potreby, školskú činnosť. Poukázala na to, že dieťa trpí na alergiu, chodí s ňou na kontroly a podrobuje sa pravidelnému liečeniu v Smokovci. Mala za to, že je v možnostiach otca, aby výživné na dieťa bolo zvýšené a navrhla, aby ho súd zvýšil na sumu 200,- € mesačne od 1. 9. 2012.

Otec dieťaťa žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na to, že jeho zárobkové pomery mu nedovoľujú, aby vyššie výživné platil. Poukazoval na to, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršej dcére vo výške 200,- € mesačne a tiež na to, že si nemôže nájsť výhodnejšie zamestnanie, pretože je v spore s bývalým zamestnávateľom. Tiež poukazoval na to, že matka mu neumožňuje, aby sa s dieťaťom riadne stretával.

Súd vypočul účastníkov konania - matku, otca, opatrovníka, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu , s rozsudkom tunajšieho súdu , zadovážil si mzdový list otca a správu od jeho zamestnávateľa o jeho pracovnej morálke, v súvislosti s tým vypočul ako svedkyňu Ľ. G., vyžiadal si správu z Mestského úradu Pov. Bystrica o majetkových pomeroch a povesti oboch

rodičov, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Ostrave, správou o výške daňového priznania matky z Daňového úradu Trenčín, oboznámil sa s výpisom z peňažného denníka matky, správou z Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov o povesti otca, prihláškou dieťaťa do krasoklubu, potvrdením o výške záväzkov voči mestu Pov. Bystrica, výpisom z SMS správ medzi otcom a maloletou, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k bytu, fotografiami a záznamom tv-shotu, ktoré predložila matka, dokladom o nákladoch na zdravotnú starostlivosť, ktoré predložil otec a o zakúpení vecí a oblečenia v prospech dieťaťa, oboznámil sa so správou Ministerstva vnútra SR ohľadne sporov medzi otcom dieťaťa a Slovenskou republikou v zastúpení MV SR a zistil nasledovné:

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. novembra 2009 bolo manželstvo rodičov maloletej W. rozvedené a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa deti zverili do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu W. po 50,- € mesačne a na dcéru B., pochádzajúcu z manželstva, nar. XX. X. XXXX taktiež po 50,- € mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s deťmi.

Od tejto doby nedošlo k úprave vyživovacej povinnosti k mal. W. a pokiaľ ide o B., uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 11. 2011 bol schválený zmier, ktorým sa otec zaviazal prispievať na výživu plnoletej B. po 200,- € mesačne od 1. 12. 2011.

Z obsahu spisu súd zistil, že v tomto konaní sa prejednával návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Návrhu otca vyhovené nebolo.

Maloletá W. je žiačkou 2. stupňa základnej školy. Podľa potvrdenia navštevuje športový krúžok - krasokorčuľovanie, je alergikom, lieči sa na alergiu a pravidelne každý rok absolvuje liečenie v Tatrách za doprovodu matky. S otcom je v pravidelnom kontakte, i keď treba skonštatovať, že v poslednom období majú rodičia opätovne problémy s tým, že podľa vyjadrenia otca sa dieťa podľa rozhodnutia súdu s ním nestretáva. Maloletá W. býva so svojou matkou, ktorá je advokátka a podľa potvrdenia daňového úradu jej daňové priznanie vykazuje príjmy za minulý rok vo výške 27 906,- €, výdavky 21 301,- € a daň 92,32 €. Súd sa oboznámil tiež s peňažným denníkom matky, nakoľko otec dieťaťa v priebehu konania namietal príjem matky a tvrdil, že daňové priznanie nezahŕňa celý príjem matky. Po oboznámení sa s peňažným denníkom súd zistil, že pokiaľ ide o výdavky, sú v ňom zaznamenané bežné výdavky súvisiace s chodom advokátskej kancelárie. Pokiaľ otec žiadal, aby bola vykonaná daňová kontrola v advokátskej kancelárii matky, súd toto považoval za bezpredmetné, nakoľko pri daňovej kontrole by boli skúmané doklady o príjmoch a výdavkoch a pokiaľ otec tvrdil, že matka mala iný príjem, musel by na to poskytnúť konkrétne dôkazy, čo sa nestalo.

Zo správy o zárobku otca súd zistil, že je konateľom ale aj pracovníkom firmy KBS, s. r. o., Stará Ivánska cesta 1/386, Bratislava a jeho mzda sa pohybuje od 403,- do 407,- €. Podľa vyjadrenia otca nemá iný príjem a ako vyplynulo z výsluchu svedkyne Ľ. G. sú v mzdovom liste zahrnuté všetky príjmy, ktoré má ako konateľ spoločnosti aj ako pracovník v pracovnom pomere. Svedkyňa uviedla, že nemá žiadne iné príjmy ako sú zaznamenané na mzdovom liste, nie sú mu vyplácané žiadne diéty a služobné vozidlo môže využívať aj na súkromné účely, pričom musí toto zaznamenať v knihe jázd. Pokiaľ ide o pracovisko v Čechách, kde robí taktiež konateľa, svedkyňa uviedla, že toto nevykazuje žiadnu činnosť.

Svedkyňa pokiaľ ide o čerpanie dovolenky uviedla, že je čerpanie zaznamenané v mzdovom liste a že pokiaľ ide o vedenie mzdového listu a dovolenky, má to na starosti pracovníčka, ktorá to zaznamenáva.

Ministerstvo vnútra SR súdu oznámilo, že v súčasnej dobe nie sú v žiadnom pracovnom ani inom spore s otcom dieťaťa a predložili súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 17. 7. 2007, ktorým Najvyšší súd SR zamietol žiadosť otca dieťaťa, aby bola uložená povinnosť MV SR rozhodnúť o jeho nároku zo dňa 13. 8. 1999. Najvyšší súd v rozhodnutí konštatuje, že otec dieťaťa 2. 2. 1998 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru dohodou a to najneskôr do 15. 2. 1998 a zároveň uviedol, že prácu policajta už nikdy nechce vykonávať. Poukázal na to, že žalobca svoju žiadosť neodvolal a preto mu služobný pomer v polícii skončil uplynutím 4 kalendárnych mesiacov. Zároveň mu bolo priznané

odchodné vo výške 89 570,- Sk. Najvyšší súd skonštatoval, že žalobcovi bol skončený služobný pomer príslušníka policajného zboru a preto jeho žiadosť na konanie vo veci je nedôvodná.

Z výsluchu účastníkov súd zistil, že v súvislosti s nezákonnou väzbou bolo otcovi vyplatené odškodné spolu vo výške 3 milióny korún a 680 000,- Sk ako trovy konania. Ďalšia náhrada mala byť poukázaná na rozhodnutie štrasburského súdu vo výške 220 000,- Sk. Otec dieťaťa uviedol, že po rozvode manželstva kúpil byt v Ivančiciach, ktorý bol medzičasom predaný. Rodičia dieťaťa po rozvode nemajú vyporiadané BSM, spoločne nadobudli podľa tvrdení byt v Pov. Bystrici, údajne investovali do nehnuteľností, ktoré patria matke dieťaťa a ktoré nadobudla dedením. Byt, ktorý nadobudli počas trvania manželstva je financovaný úverom, ako vyplýva z potvrdenia Mesta Pov. Bystrica, pohľadávka v súvislosti so splácaním tohto bytu predstavuje v súčasnej dobe 29 223,60 €. V tomto byte býva matka s oboma deťmi. Mesačne platí 300,- € inkaso, po 200,- € spláca pôžičku na byt, hradí telefóny deťom, stravné pre W. 25,- € mesačne, družinu 5,- € a podľa jej vyjadrenia lieky a krúžky ju stoja mesačne 50,- €. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k B., ktorá je študentkou vysokej školy.

Otec dieťaťa žije s manželkou, z prvého manželstva má 2 dospelé dcéry, na ktoré už vyživovaciu povinnosť nemá. Tak ako bolo uvedené, z manželstva s matkou má 2 deti, z tretieho manželstva deti nemá. So svojou manželkou žije v byte v Bratislave a podľa jeho vyjadrenia iný majetok nevlastní. Byt, ktorý vlastnil v Ivančiciach bol odpredaný. Matka dieťaťa vlastní rodičovský dom po starej matke, pozemky v urbáre, z ktorého mala dividendy 600,- €, polovicu bytu, ktorý zdedila po matke.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný. Pôvodne určené výživné 50,- € už v tom čase nepokrývalo ani najzákladnejšie potreby dieťaťa a prevažná časť potrieb maloletej bola financovaná matkou. Od tej doby uplynuli 3 roky, takže náklady na výživu a ošatenie dieťaťa podstatne vzrástli a to aj v súvislosti s celkovým zvyšovaním životných nákladov. Maloletá W. je vekovo staršia, náklady na jej výživu a ošatenie sú vyššie, dieťa športuje, má zdravotné problémy, čo podstatne zvyšuje jej náklady. Súd teda skúmal, či a v akej miere je možné, aby sa rodičia podieľali na týchto podstatne zvýšených nákladoch.

Súd zistil, že otec dieťaťa sa o dieťa intenzívne zaujíma, využíval styk s maloletou, brával ju na lyžovačky, na výlety a okrem výživného jej zakupoval či už ošatenie, športové potreby alebo hračky. Matka zabezpečovala osobnú dennú starostlivosť o dieťa a hradila zvýšené finančné náklady. Súd

dospel k záveru, že v možnostiach otca je, aby na výživu dieťaťa prispieval tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

I keď zárobok otca je pomerne nízky, je schopný súdom určené výživné platiť, jednak s prihliadnutím na tú skutočnosť, že má možnosť ako vysokoškolsky vzdelaný človek nájsť si lepšie platené miesto, najmä s ohľadom na to, že sa o to ani nepokúsil tvrdiac, že mu to neumožňuje spor, ktorý vedie s Ministerstvom vnútra SR. Takéto tvrdenie sa preukázalo ako nepravdivé, čo vyplýva z rozhodnutia NS SR. Naviac, otcovi bolo vyplatené odškodné za nezákonnú väzbu a finančné prostriedky získal aj z predaja bytu, ktorý nadobudol v Ivančiciach. Pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti na staršiu dcéru B., k zvýšeniu došlo po tom ako mu odpadla vyživovacia povinnosť na dieťa z predchádzajúceho manželstva, čiže toto zvýšenie žiadnym spôsobom nezasiahlo do existujúcich pomerov otca. Určenie výživného má vždy prednosť pred nadobúdaním majetku a v tomto prípade je tiež nesporné, že otec nadobudol vysokú finančnú sumu za odpredaj bytu. Pokiaľ ide o spoločné peniaze, tieto sú predmetom sporu o vyporiadanie BSM, avšak nadobúdanie majetku nemôže byť nikdy na úkor výživného na dieťa. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením, že by zárobok bol v skutočnosti taký ako je uvedené vo výpise z jeho mzdového listu, pretože otec požíva výhody služobného vozidla, ktoré nikto riadne neeviduje, nekontroluje a v podstate pokiaľ ide o jeho príjmy, čerpanie dovolenky a pod., nie sú vo firme nikým kontrolované. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie otca, že toto je jeho jediný príjem, nemohol by, tak ako uviedol, platiť sebe a dieťaťu lyžovačky, výlety, dovolenky a podobne. Preto súd pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti, pričom výživné vo výške 170,- € v súčasnej dobe postačí pokryť len tie potreby dieťaťa, ktoré sú mesačné a nemôže slúžiť na šetrenie dieťaťu a podobne. Súd nemohol určiť v súčasnej dobe vyššie výživné, pretože nie je zatiaľ možné stanoviť či prostriedky, ktoré účastníci konania mali k dispozícii boli použité na oddelený alebo spoločný majetok. Rozhodne však vzhľadom na svoje pomery je otec dieťaťa schopný takéto výživné platiť. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že na staršiu dcéru B. platí otec výživné 200,- €, má ho za primerané výživné, na mladšiu dcéru W. stanoviť sumu 170,- € a preto vo zvyšku súd návrh matky zamietol.

Tým, že vyživovacia povinnosť bola zvýšená od 1. 9. 2012 do dňa rozhodnutia a tiež s prihliadnutím na splatnosť výživného vznikol otcovi dlh za 3 mesiace, ktorý vzhľadom na jeho výšku, súd zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.