Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/78/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Eckera odvolanie, ktoré proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. , zo dňa 27.2.2012 podal obžalovaný E. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom v rodisku, C. č. XXX/XX a takto

rozhodol:

Podľa , napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom výroku o treste.

Za podmienok sa obžalovaný o d s u d z u j e podľa Tr. zák., za použitia Tr. zák. a Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba na 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Vyššie citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný E. J. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 18.8.2010 v čase okolo 20.00 hod. v N., na ul. C., v obývačke bytu č. XXX/XX patriaceho poškodenému S. R. sa vyhrážal zabitím S. R., ak sa dozvie, že mu dal podpáliť auto, následne dňa 22.8.2010 v čase okolo 19.10 hod. v N. na ulici W. S. prišiel E. J. k uzamknutému osobnému motorovému vozidlu, v ktorom sedel poškodený S. R. spolu s K. C. a snažil sa otvoriť dvere pri poškodenom S. R., na ktorého kričal, aby vystúpil z auta a opakovane sa mu vyhrážal zabitím v prítomnosti viac ako troch ďalších súčasne prítomných osôb, pričom poškodený S. R. z vozidla vystúpil až po príchode policajnej hliadky. Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, g/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie ihneď po jeho vyhlásení a to proti všetkým jeho výrokom. V písomne odôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že z výpovedí viacerých svedkov nie je možno vyvodiť záver, že sa dopustil žalovanej trestnej činnosti. Jedinou čiastočne usvedčujúcou výpoveďou by mohla byť výpoveď S. R., ktorý ju však na hlavnom pojednávaní zmenil. Jeho výpoveď z prípravného konania nie je vieryhodná, pretože trpí poruchou zdravia a nevie objektívne vyhodnotiť reálny vplyv okolia i osôb, pričom pre túto chorobu sa lieči v psychiatrickej ambulancii a bolo by preto potreba vykonať jeho znalecké skúmanie a dokazovanie. Naviac by mal súd zabezpečiť aj správu od polície týkajúcu sa okolností zhorenia jeho auta. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch podaného odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd ako súd druhého stupňa preskúmal napadnutý rozsudok, preskúmal i správnosť a zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom priloženého trestného spisu a najmä výpoveďami obžalovaného a svedkov tak, ako sú zachytené na CD diskoch, odvolaniu obžalovaného čiastočne prisvedčil a to v súvislosti s uloženým trestom.

Okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach rozsiahle dokazovanie. Je bez pochybností, že skutkové zistenia uvedené vo výrokovej časti rozsudku zodpovedajú tomuto dokazovaniu. Niet sporu o tom, že obžalovaný v inkriminovanej dobe teda dňa 18.8.2010 sa vyhrážal poškodenému zabitím, ak sa dozvie, že mu tento dal podpáliť auto, ani to, že 22.8.2010 sa poškodenému opätovne vyhrážal za situácie podrobnejšie v rozsudku popísanej. Aj keď obžalovaný vyhrážanie sa popieral, poškodený tak, ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a jeho výpoveď korešponduje s výpoveďami prítomných svedkov a najmä K. C.. Preto je možno odkázať v časti týkajúcej sa skutkových záverov na odôvodnenie príslušnej časti napadnutého rozsudku. Len na doplnenie je potrebné poukázať aj na logiku celej veci. Ak obžalovanému niekto podpálil auto je logické, že hľadal páchateľa a ak sa domnieval, že to môže byť S. R., je aj pochopiteľné, že sa tomuto vyhrážal. Inak by nemal žiadny dôvod na takéto konanie. Konečne ani samotný poškodený nemal žiadny iný dôvod škodiť svojou výpoveďou obžalovanému, s ktorým sa naviac poznal. Pokiaľ sa týka návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania v otázke zhoreného auta, krajský súd pripomína, že v rámci kontradiktórneho procesu je otázka zabezpečovania dôkazov na stranách a súd by tak mal konať len výnimočne, aby nebola napadaná jeho nestrannosť.

Okresný súd sa zaoberal podrobne aj otázkou výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2012 a v tejto súvislosti jeho psychickým stavom v dobe žalovaných skutkov. V tejto súvislosti vyvstáva otázka jeho "dôvodnej obavy" ako zákonného znaku prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Tr. zák. Zo zápisnice o trestnom oznámení, výpovede poškodeného v prípravnom konaní, ako aj na prvom hlavnom pojednávaní vyplýva, že S. R. mal z obžalovaného v inkriminované doby skutočne obavu, že svoju hrozbu, teda že hrozbu zabitia uskutoční. Konečne túto obavu pociťoval aj K. C., ktorý inak s obžalovaným nemal žiadne spory. Je pravdou, že poškodený na poslednom hlavnom pojednávaní sa snažil celú situáciu s vyhrážaním zľahčiť s poukazom na svoj psychický stav v dobe činu ako aj v súčasnosti, keď prehlásil, že obavy už z násilného konania obžalovaného nemá. Preto vyjadrenie psychiatričky o psychickom stave poškodeného v dobe činu nie je rozhodujúce, pretože je zrejmé, že predmetné vyhrážanie bolo spôsobilé objektívne, bez ohľadu na psychický stav poškodenej osoby, vyvolať dôvodné obavy z uskutočnenia vyhrážok. Preto ani odvolací súd nepovažuje za potrebné skúmať duševný stav poškodeného, naviac s ohľadom na to, že k žalovaným skutkom došlo v roku 2010.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa aj odvolací súd stotožnil s tým, že obžalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e/ Tr. zák..

Krajský súd zvažoval všetky okolnosti danej veci i z pohľadu ukladania trestu. Na jednej strane je pravdou, že obžalovaný bol už viackrát súdne trestaný a to v súvislosti s majetkovou trestnou činnosťou, čo je konečne priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. Za priťažujúcu okolnosť nie je možno považovať skutočnosť, že k vyhrážaniu došlo v byte poškodeného v zmysle § 37 písm. g/ Tr. zák., keďže do tohto bytu ho pozval samotný poškodený. Krajský súd v prospech obžalovaného ako predbežnú otázku vyriešil i otázku osvedčenia sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, pričom je potrebné len dodať, že táto otázka prislúcha definitívne vyriešiť, okresnému súdu. Na druhej strane ako závažnú okolnosť prípadu považuje krajský súd skutočnosť, že obžalovanému zhorelo jeho vozidlo, čo bolo od počiatku dôvodom jeho konania a mohol sa domnievať, že i s prihliadnutím na osobnosť poškodeného, že práve on "mal v tom prsty". Práve z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by z pohľadu zásad pre ukladanie trestu tak, ako

sú uvedené v § 34 Tr. zák., bolo neprimerane prísne a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom skúšobnú dobu určil dlhšiu, aby tak obžalovaný mohol preukázať, že si vzal z tohto prípadu konečne ponaučenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.